Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114218889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu S. zastúpeného D. proti žalovaným 1/ I.
a 2/ Z. o zaplatenie 6.663,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 12. februára 2016, č.k. 27C/218/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 12. februára 2016, č.k. 27C/218/2014-69 súd prvej inštancie uložil žalovaným
1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi 6.663,23 Eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.063,23 Eur

od 04.10.2013 do 28.10.2013, zo sumy 7.713,23 Eur od 29.10.2013 do 26.11.2013, zo sumy 7.363,23
Eur od 27.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 7.013,23 Eur od 31.12.2013 do 28.01.2014, zo sumy
6.663,23 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením
jedného z nich zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich a náhradu trov konania
spočívajúcich v náhrade súdneho poplatku 399,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia 588,91 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu, tak, že plnením jedného z nich zanikne
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po

preskúmaní veci konštatuje, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou 1/ na
základe zmluvy zo dňa 17.10.2008 predstavuje zmluvu o kúpe prenajatej veci, uzavretú podľa § 489 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o kúpe prenajatej veci nepatrí do skupiny absolútnych obchodov
a pokiaľ má podliehať režimu Obchodného zákonníka, musia byť buď splnené podmienky podľa § 261
ods. 1 alebo 2 Obchodného zákonníka, alebo si strany môžu režim Obchodného zákonníka dohodnúť v
zmysle § 262 Obchodného zákonníka tak, ako tomu bolo i v tomto prípade (čl. 12 písm. l/ Obchodných
podmienok). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ predstavuje vzťah z ručenia podľa § 303 a

nasl. Obchodného zákonníka, ktorého predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy
o kúpe prenajatej veci zo dňa 17.10.2008 uzavretej so žalovanou 1/ pre prípad, že žalovaná 1/ dlh
z tejto zmluvy dobrovoľne včas a riadne nesplní. Zmluva o kúpe prenajatej veci zo dňa 17.10.2008
uzavretá so žalovanou 1/ je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako je
uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol síce obchodnoprávnym vzťahom, čo
však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i
ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o kúpe prenajatej veci

zo dňa 17.10.2008 uzavretá so žalovanou 1/ je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako
dodávateľom a žalovanou - dlžníkom ako spotrebiteľom. Súd vec preskúmal a nezistil, že by zmluva
v spojení s Obchodnými podmienkami a Splátkovým kalendárom obsahovala neprijateľné zmluvnépodmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná 1/ namietla v odpore
neprijateľnosť čl. 11 písm. d/ Obchodných podmienok, súd konštatoval, že nejde o neprijateľné zmluvné
podmienky, ale o zhrnutie všetkých nárokov žalobcu ako prenajímateľa pri ukončení leasingovej zmluvy,

pričom ide o nároky vyplývajúce žalobcovi jednak priamo zo zákona a jednak zo zmluvy. Skutočnosť, že
žalovaná si neplnila riadne svoje zmluvné povinnosti nemožno podradiť pod - tak, ako uvádza žalovaná
1/ v odpore - povinnosť žalobcu znášať podnikateľské riziko, ale naopak, treba ju pričítať na ťarchu a
vrub žalovanej, ktorá je podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka i podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka povinná splniť svoj dlh včas a riadne. Na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa

17.10.2008 v spojení s Obchodnými podmienkami a Splátkovým kalendárom sa žalobca zaviazal
žalovanej predať prenajatú vec (D.) a žalovaná sa zaviazala počas platnosti nájomnej zmluvy kúpiť
prenajatú vec tak, že žalobcovi uhradí za trvania vzťahu 60 dojednaných leasingových splátok po 763,03
Eur, splatných v období od 05.11.2008 do 05.10.2013. Žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy riadne
neplnila, splátky neuhrádza včas a riadne, z ktorého dôvodu žalobca dôvodne listom zo dňa 13.04.2012
odstúpil od zmluvy. V súlade so zmluvou došlo k odobratiu predmetu zmluvy, jeho následnému

predaju, na základe čoho žalobca súladne so zmluvou v spojení s Obchodnými podmienkami pristúpil
kvypracovaniuFinančnéhovysporiadania,ktoréboložalovanejdoručenédňa29.10.2012ažalovanému
2/ odoslané dňa 15.11.2012, ktorá zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy dňa 19.11.2012. Na
základe tohto Finančného vysporiadania bola žalovaná povinná podľa zmluvy uhradiť žalobcovi celkovú
sumu 8.713,23 Eur ako nedoplatok na splátkach 5.410,36 Eur, nesplatenej istine 10.827,16 Eur, iné

nedoplatky 378 Eur a neuhradené penalizačné faktúry 247,71 Eur s tým, že v prospech žalovanej 1/ bol
zaúčtovaný výťažok z predaja predmetu leasingu 8.250,- Eur. Súd prvej inštancie prihliadol i
na písomné uznanie dlžného záväzku žalovanou dňa 16.08.2013. Uznanie dlhu má písomnú formu a
obsahuje podstatné náležitosti (dôvod záväzku, jeho výšku a prísľub dlžníka dlh veriteľovi zaplatiť), čo
znamená, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh v takejto výške (8.713,23

Eur) existoval. Žalovaná v tomto súdnom konaní síce vo všeobecnosti rozporovala výšku žalovanej
sumy, ale žiadne konkrétne skutkové okolnosti neuviedla a po podaní odporu v konaní zostala pasívna.
Uznaný dlh žalobcovi dobrovoľne zaplatila len sčasti (2.050 Eur), a preto ju na zaplatenie zvyšku
dlhu, t.j. sumy 6.663,23 Eur zaviazal súd. V konaní nebolo zistené, že by dlh voči žalobcovi zaplatil
žalovaný 2/ ako ručiteľ. Žalovaný 2/ bol v konaní pasívny, k veci sa nijakým spôsobom nevyjadril a svoje

procesné práva neuplatňoval. Nespochybnil výšku ani právny dôvod žalovanej sumy, z ktorého dôvodu
súdu nezostávalo iné ako žalobnému návrhu aj vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovieť, nakoľko žalobca
sa v predmetnej veci nedomáha ničoho iného než toho, na čo má nárok. Žalovaní dlh žalobcovi
nezaplatili včas, a sú preto v omeškaní, a to už odo dňa splatnosti tej - ktorej neuhradenej splátky.
Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 8,50% ročne až odo dňa nasledujúceho po

márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie dlhu po doručení Súd (prihliadnuc na čiastkové plnenie
dlhu žalovanou 1/) žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 10a
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. Ku dňu 04.10.2013 bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,50 % ročne, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania v sadzbe 8,50 % zo sumy

8.063,23 Eur od 04.10.2013 do 28.10.2013, zo sumy 7.713,23 Eur od 29.10.2013 do 26.11.2013, zo
sumy 7.363,23 Eur od 27.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 7.013,23 Eur od 31.12.2013 do 28.01.2014,
zosumy6.663,23Eurod29.01.2014dozaplatenia,tak,akosihouplatnil.Súdpri rozhodovanío trovách
konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úhrada dlhu s príslušenstvom i trov konania
bola uložená obom žalovaným s tým, že žalovaná 1/ je dlžníkom a žalovaný 2/ ručiteľom a v ich prípade

nemožno hovoriť o "podielovosti" dlhu. Pretože sa však žalobcovi môže dostať prisúdeného plnenia len
jedenkrát, bolo vyslovené, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého z nich. Vec právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 1/ včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté

výroky rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že
„vyjadruje nesúhlas s materiálnym obsahom napádaného rozhodnutia, a to s poukázaním na právne
normy, ako aj skutkové okolnosti prípadu a v neposlednom rade poukazuje na nemožnosť žalovanej
1/ zúčastniť sa termínu pojednávania z nepredvídateľných okolností - náhleho zhoršenia zdravotného
stavu žalovanej 1/“. Nakoľko bola v čase konania termínu pojednávania vo vážnom zdravotnom stave

hospitalizovaná, kedy musela a bez možnosti výberu uprednostniť svoj život a zdravie pred akýmkoľvek
inými skutočnosťami a povinnosťami, jej účasť nebola možná. Nároky priznané nepovažuje za dôvodné,
nakoľko sa domnieva, že tieto v špecifikovanom rozsahu neexistujú.3. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca. Namietal, že nie je možné jednoznačne určiť, v čom
žalovaná 1/ považuje postup súdu za nesprávny a z akého dôvodu sa žalovaná 1/ domnieva, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dáva tiež do

pozornosti, že žalovaná 1/ v podaní nerozporuje jeho tvrdenia, ale bez bližšieho vysvetlenia udáva, že
nároky žalobcu nepovažuje za dôvodné, domnieva sa, že v špecifikovanom rozsahu neexistujú a nie je
si vedomá záväzku voči žalobcovi. Žalovaná 1/ bola pritom povinná namietať tieto skutočnosti v konaní
pred súdom prvej inštancie. Zastáva názor, že žalovaná 1/ sa vlastnou nečinnosťou pripravila o možnosť
uvádza ďalšie tvrdenia. Žalovaná 1/ sa v podaní obmedzuje len na všeobecné konštatovanie bez

akejkoľvek bližšej špecifikácie či ďalšej argumentácie. Konštatuje, že nevidí žiadnu príčinnú súvislosť
medzi hospitalizáciou žalovanej 1/ a akýmkoľvek konaním súdu. Odvolanie žalovanej 1/ neobsahuje
žiadne skutkové alebo právne tvrdenia, ku ktorým by sa mohol relevantne vyjadriť, vrátane priložených
nečitateľných lekárskych dokumentov. Tvrdenie žalovanej 1/ považuje za účelové, ničím nepodložené a
zavádzajúce. Žalovaná 1/ svoje tvrdenia nepodložila žiadnym dôkazom, na pojednávanie sa nedostavila
bez ospravedlnenia, pričom doručenie mala riadne vykázané. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti

žalovaných 1/ a 2/ podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, skutkový stav bol spoľahlivo a správne zistený a boli aplikované príslušné
hmotnoprávne normy, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Odvolanie musí obsahovať odvolací dôvod, teda uvedenie, v čom odvolateľ zisťuje nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia alebo vady postupu súdu prvej inštancie.

7. Odvolateľka uviedla v úvode odvolania, že uplatňuje dva odvolacie dôvody: podľa

§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (v čase podania odvolania § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (v čase podania odvolania § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Odvolateľ vyhovie požiadavkám zákona na uvedenie odvolacích dôvodov, len ak konkrétne popíše,
v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie po skutkovej alebo právnej stránke, prípadne
v čom spočíva nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Len poukaz na
zákonné vymedzenie niektorého z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania
odvolania resp. v súčasnosti účinného § 365 ods. 1 C.s.p. alebo uvedenie (citovanie) jeho znenia

nepostačuje.

9. Odvolateľka splnila uvedené podmienky len v prípade odvolacieho dôvodu podľa
§365ods.1písm.d/C.s.p.(včasepodaniaodvolania §205ods.2písm.b/O.s.p.),ktorýmnamietala,že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kde konkretizovala

namietanú vadu postupu súdu prvej inštancie - rozhodnutie v jej neprítomnosti bez splnenia zákonných
podmienok.

10. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (v čase podania odvolania
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolateľka citované náležitosti nesplnila. V odvolaní neuviedla,
ako skonštatoval aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, žiadne konkrétne skutočnosti, v čom vidí
nesprávnosť právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie, teda odvolací dôvod nešpecifikovala.Odvolací súd preto nepreskúmal (nemohol preskúmať) rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska
správnosti právneho posúdenia veci (vecnej správnosti).

11. Vo vzťahu k druhému dôvodu, namietanej vade v postupe súdu prvej inštancie, ktorý dôvod
odvolateľka v odvolaní konkretizovala, teda uplatnila správne a riadne, odvolací súd po prieskume
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

12. Keďže súd prvej inštancie v spore postupoval podľa v tom čase účinného Občianskeho súdneho

poriadku, odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. preskúmaval postup súdu podľa tohto v súčasnosti
zrušeného procesného predpisu.

13. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie), súd pokračuje v
konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

14. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť

dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh
na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu
alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

16. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi
konania (strane sporu) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok resp. v
súčasnosti Civilný sporový poriadok dáva (napr. zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy a pod.).

17. Príkladom odňatia možnosti konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia je okrem iných
aj prípad, kedy súd vec prejednal v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
účastníka. Účastník má právo, aby jeho veci bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy

povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladalo
súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná;
potom bolo len na účastníkovi, či svoje právo využije. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. totiž súd pokračoval v
konaní, aj keď boli účastníci nečinní, ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie bez
toho, že by požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti.

18. Zo spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň XX.XX.XXXX
o XX.XX hod. a predvolal naň strany sporu. Predvolanie s poučením o potrebe ustanoviť sa a svoju
neprítomnosť ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami spolu s poučením podľa
§ 119 ods. 2 a 3 O.s.p. bolo odvolateľke doručené dňa 15.12.2015. Na pojednávanie sa odvolateľka

neustanovila. Do termínu pojednávania nepožiadala súd o jeho odročenie, ani
neospravedlnila svoju neprítomnosť. Žiadne potvrdenie o tom, že by jej zdravotný stav neumožňoval
účasť na pojednávaní, súdu nepredložila. Až v odvolacom konaní spolu s odvolaním predložila zle
čitateľnú prepúšťaciu správu B. X. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplynulo, že bola hospitalizovaná
na chirurgickej klinike od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX XX.XX hod. z dôvodu plánovanej operácie.

Odvolateľka nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ako vyžadovalo ust. § 119 ods. 3 O.s.p., teda
vyjadrenie o tom, že nebola schopná zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu.

19. Zo zistených skutočností vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo odvolateľke doručené

dostatočne včas (dva mesiace vopred), mala preto dostatočný časový priestor svoju neúčasť na
pojednávaní riadne ospravedlniť, požiadať o odročenie pojednávania i s priložením
lekárskeho potvrdenia tak, ako ukladá § 119 ods. 3 O.s.p. Nie je pravdou jej tvrdenie v odvolaní, že šlo
na jej strane o nepredvídateľné okolnosti, pretože z obsahu vyššie uvedenej prepúšťacej správy vyplývaopak, že šlo o vopred plánovanú operáciu. Okrem toho odvolateľka bola prepustená v deň pojednávania
o XX.XX hod., no pojednávanie sa konalo až o XX.XX hod.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady upravené v § 119 O.s.p. preto,
aby súd vo veci mohol odročiť pojednávanie, a zároveň, že boli splnené predpoklady podľa § 101 ods.
2 O.s.p. preto, aby súd vec prejednal (i rozhodol) v neprítomnosti žalovanej 1/.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v

spojení s ust. § 119 O.s.p., nedopustil sa žiadneho procesného pochybenia, svojim postupom neodňal
žalovanej 1/ možnosť konať pred súdom, resp. jej neznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, teda v konaní súdu prvej
inštancie nedošlo k vadám.

22. Žalovanou 1/ jediný riadne uplatnený dôvod odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom

nebolomožnépovažovaťzaopodstatnený,apretobolopotrebnérozsudoksúduprvejinštancie potvrdiť.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §

255 ods. a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania
voči odvolateľke. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).