Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/27/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5809200548.23

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: v rade 1/
L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. č. XXX, v rade 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X.
č. XXX, žalovaní 1/ a 2/ aj ako právny nástupcovia po neb. žalovanej v rade 3/ R. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX X. č. XXX, zomrelej XX.XX.XXXX, žalobcovia v 1/ a 2/ rade právne zast.: JUDr. Anton
Slamka, advokát so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti žalovaným: v rade 1/ L. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. M., Na F. XXXX/XX, v rade 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX Y. M., O. XXXX/XX-XX, obaja právne zast.: JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom 026 01 Dolný
Kubín, Radlinského 47, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti pozemky parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. patria do dedičstva po neb. D. U., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., zomrelom XX.XX.XXXX, v podiele 1/2-ica.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 16.02.2009, po pripustení jej zmeny na pojednávaní dňa 10.11.2011,
sa žalobcovi prostredníctvom svojho zástupcu domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti pozemky
zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. patria do dedičstva po nebohom D. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom X., zomrelom XX.XX.XXXX v ?-ici. Ďalej žiadali určiť, že žalobkyňa 3/ - R. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX je vlastníčkou nehnuteľnosti pozemkov zobrazených ako parc. registra
"E č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parcely registra "E" č. XXX - orná pôda o výmere XXX
m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. X. v ?-ici.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaní sú podľa LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to E KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č.

XXX - orná pôda o výmere XXX m2, každý v podiele ?-ica, pričom právnym titulom nadobudnutia ich
vlastníckeho práva je osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XX (N XXX/XX-X/XX). Uvedené nehnuteľnosti
mali byť pôvodne zapísané v PK vložke č. XX k.ú. X. na mená pôvodných vlastníkov, a to pod B3 a B5
na meno P. M., spolu v podiele ?-ica a pod B4 na meno Z. M., rod. X. v podiele ?-ica. Žalovaní si na
základe notárskeho osvedčenia o držbe a bez právneho dôvodu dali zapísať vlastníctvo k uvedeným
nehnuteľnostiam napriek tomu, že právna nástupníčka po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch -

U. B. ich upozorňovala, že predmetné nehnuteľnosti jej matka a pôvodný pozemno-knižný vlastník P.
M. predali v roku 1953 manželom D. U., nar. XX.XX.XXXX a R. U., nar. XX.XX.XXXX. Od roku 1953ich manželia U. užívali ako vlastné bez akýchkoľvek rušivých zásahov tretích osôb v dobrej viere, že
im patria, a to až do roku 1990, kedy ich začali užívať spolu s deťmi - žalobcami 1/ a 2/, pričom
tieto nehnuteľnosti neboli odovzdané ani do družstva. Žalovaní aj napriek upozorneniu U. B., ktorá

podpisovala čestné prehlásenie, že k vzniku vlastníckeho práva nemá výhrady, si parcely č. XXX/X a č.
XXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. neoprávnene osvedčili, hoc jej prisľúbili, že predmetom vyhlásenia
ovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,spornépozemkynebudú.Vdecembri2008žalobcovia
zistili, že pozemky sú vlastnícky zapísané na mená žalovaných, pre každého v ?-ici. Právna nástupníčka
po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch - U. B. si bola vedomá skutočnosti, že parcely č. XXX/X a

č. XXX zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. boli kúpnou zmluvou prevedené na žalobkyňu 3/
a jej neb. manžela, hoci išlo o právny úkon, ktorý pre nedostatok formy nemohol byť zapísaný v katastri
nehnuteľností. U. B. ako nevlastník nemohla preto dať oprávnený súhlas na prevod vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia predmetné pozemky užívajú ako vlastné od roku 1990 doposiaľ a
cítia sa byť ich vlastníkmi. Vlastníctvo k nim nadobudlo v zmysle novely Občianskeho zákonníka účinnej
od 01.01.1992 a to dňom 1.1.2002. Existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňovali tým, že

žalobcovia sa nemôžu priamo domáhať plnenia a bez určenia ich vlastníckeho práva rozhodnutím súdu
by bolo právne postavenie neisté.

O podanej žalobe rozhodol súd v poradí druhým rozsudkom z 08.04.2014 č.k. 5C/27/2009-246 tak, že
určil, že nehnuteľnosti - pozemky parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, zobrazené

ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2,
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. patria do dedičstva po neb. D. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom X., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele ?-ica. Druhým výrokom určil, že R. U., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom X. č. 85X je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemkov parcely
registra "E" evidované na mape určeného operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere

XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B.
v podiele ?-ica. Žalobcom určil povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 99,50 € v lehote
do 3 dní do právoplatnosti rozsudku a rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Na základe odvolania žalovaných bolo prvostupňové rozhodnutie v celom
rozsahu zrušené uznesením Krajského súdu zo dňa 06.08.2014č.k. 7Co/341/2014-300 a vec bola

vrátená na ďalšie konanie.

Súd preto vo veci opätovne konal a rozhodol v zmysle intencií krajského súdu vypočul svedkov na
mieste samom za účelom stotožnenia užívaných pozemkov v miestnych častiach nazývaných "G. L." a
"G." s tými, ktoré sú predmetom tohoto konania.

Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2009, v ktorom
uviedli, že sporné pozemky nadobudli zákonným spôsobom podľa vtedy platných právnych predpisov.
Nie je im preto zrejmé, prečo žalobcami navrhnutá svedkyňa, v konaní o vydanie osvedčenia o držbe v
roku 1994 tvrdila opak toho, čo v žalobe uvádzajú žalobcovia. Osvedčenie o držbe bolo vydané v roku

1994 pod N 366/94, zapísané v katastri nehnuteľnosti pod Z 4710/94, teda takmer 14 rokov. Okrem toho
v rámci katastrálneho územia X. bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov, ktorý vyšetril
žalovaných ako vlastníkov.

Zástupcažalobcovzotrvalnapodanejžalobedomnievajúcsa,žežalovaníbolizapísanínalistvlastníctva

bez toho, aby splnili podmienky pre zápis. Mal zato, že vlastníctvo z pôvodných pozemno-knižných
vlastníkov prešlo na základe vydržania na právnych predchodcov, t.j. rodičov žalobcov 1/ a 2/, ktorí
ich nadobudli kúpou od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov. Kúpa sa realizovala na základe
uzavretej písomnej kúpnej zmluvy potvrdenej na MNV v roku 1953 za cenu 1000,-Kčs. Titulom kúpy
rodičia žalobcov užívali pozemky ako vlastné do roku 1993 alebo 1994, kedy ich ústne matka darovala

žalobcom. Rodičia žalobcov 1/ a 2/ splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

Žalobca 1/ vypovedal, že keď mal 4 roky jeho rodičia D. a R. U. hospodárili na pozemkoch,
konkrétne parcele č. XXX/X a XXX a to takým spôsobom, že časť tohto pozemku využívali na sadenie

poľnohospodárskych plodín (zemiaky, kapusta) a ďalšia zadná časť sa kosila a využívala sa na pasenie
dobytka. Od rodičov vie, že v roku 1953 sa spísala kúpna zmluva na MNV X. a jej predmetom bol
prevod vlastníctva k uvedeným pozemkom, ktoré rodičia kúpili od Z. M., druhýkrát vydatej I. a od P. M..
Pri spísaní kúpnej zmluvy boli prítomní jeho nebohý otec, mama (neb. žalobkyňa 3/), pani I. a P. M. azástupca MNV vo X.. Keďže zmluvu nemôžu nájsť, nevedia ju súdu predložiť ako dôkaz. Jeho rodičia
užívali nehnuteľnosti až do roku 1993, kedy zomrel otec - D. U.. Po jeho smrti im matka povedala, že
pozemky budú užívať s bratom D.. Predtým ako im matka ústne darovala tieto nehnuteľnosti, užívala

ich nerušene a to aj potom, keď v roku 1975 vzniklo vo X. družstvo. Pozemky užívajú od roku 1993
spolu s bratom, keď časť využívajú na sadenie plodín a časť ako pasienok. Potvrdil, že U. B. bola dcérou
Z. M., ktorá pochádzala z druhého manželstva s p. I. a bola nevlastnou sestrou P. M.. Poprel tvrdenie
žalovaných, že ich matka mala kúpiť sporné pozemky v roku 1975, pretože v tomto roku Z. M. už
nežila. Žalovaní U. B. v čase, keď si dávali osvedčovať sporné pozemky, uvádzali, že tieto nemôžu byť

predmetom vyhlásenia o vydržaní, pretože sú dávno predané.

Žalobca 2/ vypovedal, že sa narodil v roku 1958, a preto si pamätá ako malý chlapec, že jeho rodičia
v roku 1953 kúpili od P. M. a Z. M. sporné pozemky. Uvedené mu oznámili, keď po kúpe ešte ako malý
chlapec a neskôr ako dospelý sporné nehnuteľnosti spolu so žalobcom 1/ a rodičmi D. a R. U. užívali
spôsobom, že na časti sadili plodiny a časť kosili. Aj po založení družstva vo X. sporné nehnuteľnosti

užívali ako záhumienok. Keď zomrel otec, nehnuteľnosti im ústne darovala matka spôsobom, že tam
máte zeme, tak si ich rozdeľte. Odvtedy užívajú pozemky doposiaľ. Okrem toho uviedol, že v čase, keď
si žalovaní začali vybavovať osvedčenie, boli zo strany pána L. upozornení, že sporné nehnuteľnosti
patria rodine žalobcu, ktorú skutočnosť im oznámila aj U. B..

Žalobkyňa 3/ (t.č. nebohá, zomrelá dňa XX.XX.XXXX) vypovedala, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzali na láne kúpili spolu s jej nebohým manželom okolo roku 1950 od P. M.. Zmluva sa spisovala
na MNV vo X. a ako svedok bol prítomný pán K., ktorý už zomrel a P. M. a jej manžel. Z. M., ktorá
sa vydala do B. a prijala priezvisko I. jej papier (zmluvu) podpisovala doma na posteli, lebo už bola
chorá. Pozemok kupovali z dôvodu, že sporné parcele sa nachádzali v susedstve ich parciel, ktoré

s nebohým manželom vlastnili a obrábali. Na kúpených pozemkoch sadili poľnohospodárske plodiny.
Žalovaní nemohli pozemky zdediť, nakoľko ich mali prenajaté, pretože oni žiaden majetok nemali.
Pozemky obrábali v nájme a to tú časť pozemkov, ktorá sa nachádza na láne, čo je zároveň časť, ktorú s
manželom nekupovali. Spolu s manželom kúpili len časť jednej poldvanástky, t.j. kúpili dve zeme, jedna
z nich bola pred potôčkom a druhá za potôčkom. Žalovaní si preto nemohli osvedčiť aj ich zem, ktorú

mali, a ktorú kúpili. Cíti sa byť preto vlastníčkou pozemkov, ktoré od P. M. kúpili. V súčasnosti pozemky
obrábajú jej synovia.

Zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť, pretože v žalobe uvádzané tvrdenia neboli preukázané
žiadnymhodnovernýmdokladom.PoukázalnazápisnaLVč.XXXXprek.ú.X.,kdesú žalovanízapísaní

ako vlastníci sporných pozemkov, ktoré nadobudli zákonným spôsobom. Do notárskej zápisnice bolo
pojaté ich vyhlásenie, že nehnuteľnosti získali od svojej matky. Nehnuteľnosti nadobudli v roku 1970,
keď ešte predtým ich kúpili rodičia od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov zapísaných v PK vložke
č. XX a to od P. M. a Z. M., rod. X.. Od roku 1950 a aj po založení družstva v B. v roku XXXX ich užívali
rodičia a neužívala ich rodina M. a ani rodina U..

Žalovaný I/ vypovedal, že jeho rodičia B. a L. Y. sporné pozemky kúpili od P. M. a Z. M. v roku 1950
na základe kúpnej zmluvy, čo im mali oznámiť rodičia. Pozemky užívali ako pasienok a sčasti orali.
V roku 1970 im pozemky darovali rodičia tak, že im povedali, tu máte pozemky, tak si ich rozdeľte na
polovicu. Pozemky užívali až kým neprišlo družstvo, potom tiež pozemky užívali a neskôr bola s nimi

uzavretá nájomná zmluva. V roku 1994 si na základe dobromyseľnej držby dali osvedčiť vlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam. Potvrdil, že jeho rodičia kupovali viac pozemkov vo výmere cca 2 - 2,5 ha, a
preto za sporné pozemky zaplatili dvakrát, prvýkrát jeho rodičia v roku 1950 a druhýkrát zaplatili U. B. na
základe kúpnej zmluvy sumu 5000,-Sk. Pozemky, ktoré kúpil v roku 1994 sporadicky ich užíval, neskôr
ich neužíval, pretože býva v Y. M.. Sporné nehnuteľnosti však užívali žalobcovia.

Žalovaný II/ vypovedal, že sporné pozemky kúpili jeho rodičia v roku 1950 od P. a Z. M., čo mu je
známe od rodičov. V roku 1953 mal 8 rokov a pomáhal otcovi zaháňať dobytok na tieto pozemky.
Obhospodarovali obidve časti. Pozemky užívali až kým nebolo založené družstvo, po založení družstva
ich užívali asi rok alebo dva. Potom prestali sporné pozemky užívať. Po roku 1990 sa začali dávať

pozemky do poriadku, a preto v roku 1994 zašli za P. M., ktorému vyplatili sumu 5000,-Sk, ale nespísala
sa žiadna zmluva. P. M. povedal, že časť sporných nehnuteľností vlastní U. B., ktorej napokon vyplatili
sumu 5000,-Sk, o čom sa spísala dohoda, súčasťou ktorej bola kúpa sporných pozemkov. Ústnou
darovacou zmluvou im následne v roku 1970 darovali pozemky rodičia.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchu svedkov U. B., L. L., U. X., U. U., W.
Y., L. F., U. K., L. K., L. F., U. U. a L. M., vykonal viackrát ohliadku na mieste samom za účasti výsluchu

svedkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a pripojenými spismi, pričom zistil
tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania, po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
10.11.2011, bolo jednak určenie, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v

podiele ?-ica, ako aj o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej neb. manželovi D. U., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX v ?-ici účasti.

V priebehu konania žalobkyňa 3/ R. U. rod. U., zomrela dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí úmrtný list a
osvedčenie o dedičstve zo dňa 07.09.2015 sp. zn 1D/52/2015, Dnot 51/2015 (viď pripojený dedičský
spis 1D/52/2015). Dedičmi neb. žalobkyne 3/ sú žalobca 1/ L. U. a žalobca 2/ D. U., ktorí ako dedičia

sú účastníkmi tohto konania. Žalobkyni 3/ spôsobilosť byť účastníkom konania a teda aj spôsobilosť
nadobúdať práva a povinnosti smrťou zanikla. V jej dôsledku nebolo možné znením žalobnej žiadosti
(petitu) v aktuálne žiadanom znení vyhovieť. V prípade, ak by súd žalobe ohľadom určenia, že neb.
žalobkyňa 3/ je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľnosti v podiele ?-ica vyhovel, znamenalo by to
nadobudnutie práv a s tým súvisiacich povinností po smrti subjektu/účastníka konania, čo vzhľadom

na zásadu občianskeho práva o zániku spôsobilosti nadobúdať práva a brať na sebe povinnosti v
dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť, neprichádza do úvahy. Pri absencii zmeny časti žaloby o
určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po neb. R. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, v dôsledku zániku jej spôsobilosti nadobúdať práva a povinnosti, musel súd žalobu v tejto
časti zamietnuť.

V ďalšom bolo predmetom konania určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej neb.
manželovi D. U., nar. 12.05.1923, zomrelom XX.XX.XXXX v ?-ici účasti. Z pripojeného dedičského
spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 914/93 súd zistil, že po neb. D. U. nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom 20.04.1993 sa viedlo dedičské konanie, výsledkom ktorého bolo osvedčenie o dedičstve

právoplatné XX.XX.XXXX, z obsahu ktorého bolo preukázané, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej
skupine boli povolaní dediť deti poručiteľa, t.j. žalobcovia 1/ a 2/ a manželka poručiteľa žalobkyňa 3/
(zomreláXX.XX.XXXX),poktorejakoužbolovyššieuvedenésúdedičiazozákonavI.dedičskejskupine
žalobcovia 1/ a X/, ktorí sú účastníkmi tohto konania.

Pokiaľ ide o evidenciu nehnuteľnosti mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú v súčasnosti
evidované na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. ako parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2 a to pod B1 v prospech žalovaného I/ v ?-ici a pod B2 v prospech žalovaného II/ v ?-
ici, kde ako titulom nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe (Z 4710/94 - N 366/94). Tiež je odkaz

na pozemno-knižnú vložku č. 99, na ktorej boli pôvodne sporné nehnuteľnosti zapísané a to pod A I,
r.č. 1 parc. č. XXX/X - roľa lán, r.č. 2 parc. č. XXX - roľa lán a to pod B3 a B6 v prospech ešte maloletého
P. M. v podiele ?-účasti a pod B4 v prospech Z. M., rod. X. v podiele ?-ici účasti, spolu v celku (čl.6-7).

Z pripojeného notárskeho spisu N 366/94, NZ 546/94 mal súd preukázané, že v prospech žalovaných

bolo dňa 14.12.1994 na Notárskom úrade JUDr. Heleny Machajovej vydané notárske osvedčenie o
vydržaní vlastníckeho práva okrem iných aj k sporným nehnuteľnostiam, zapísaných vo vložke č. XX
k.ú. X., pod A I. r.č. X-XX, parc. č. XXX/X - roľa o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - roľa o výmere XXX
m2, pod B3, B4 a B6 zapísané ešte na mená P. M. a Z. M., rod. X., ohľadom ktorých žalovaní vyhlásili, že
sú ich držiteľmi a užívateľmi, pretože ich mali nadobudnúť v roku 1970 v rovnakých podieloch od svojej

matky B. Y., rod. L., ktorá ich nadobudla jednak reálnou deľbou s ostatnými súrodencami zapísanými
ako vlastníkmi vo vl. č. XXX k.ú. B. B. (správne malo byť zrejme uvedené B. G.) a jednak kúpou od P.
M.. Kúpna zmluva mala byť vyhotovená v písomnej forme, ostatné zmluvy sa nezachovali a vo všetkých
prípadoch nebol dodržaný zákonom predpísaný postup.

Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že sporné nehnuteľnosti predstavujú v teréne pozemok
medzi domami porastený trávou/trávnatú plochu a vychádzajú z kópie katastrálnej mapy (čl.72) tento
predstavuje zobrazením parcely č. XX/X, XXX/X a XXX. Pred parcelou č. XX/X sa nachádza malý
járok s tým, že na konci pozemku predstavujúceho parcely č. XXX XXX/X je potok, ktorý oddeľujeuvedené parcely a aj celý pozemok od parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa za potokom a v prírode
predstavujúcej trávnatý porast v mierne kopcovitom teréne z jednej strany vymedzenej vyššou medzou
a z dolnej pozdĺžnej strany splývajúcej s trávnatým porastom nachádzajúcom sa na ostatných parceliach

zvažujúcich sa do briežku.

Ohľadom nadobudnutia a užívania sporných pozemkov neb. žalobkyňou 3/ a jej neb. manželom D. U.,
t.j. právnym predchodcom žalobcov 1/ a 2/ súd vo veci vypočul viacerých svedkov a z nich tých, ktorí
poznali mieste pomery, vypočul na mieste samom.

Najstarší z nich - U. X. majúci v čase výsluchu 91 rokov hoci nevedel uviesť čísla parciel, jeho výpoveď
potvrdzovala tvrdenia žalobkyne 3/ v tom, že D. žena (t.j. žalobkyňa 3/) mala v "G." za jarkom malý
pozemok, ktorý kúpila a mala aj po rodičoch. Mala pozemky na jamôčke, dolu na láne, čo je presne
charakter parcely č. XX/X a parcely XXX a tiež aj parcely č. XXX/X, ktoré sa nachádzajú za jarkom a
zároveň pred potôčkom, od ktorého sa zvažuje trávnatý vyvýšený kopec - tiež miestna časť "G.", kde

sa nachádza parcela XXX/X. Svedok tiež potvrdil, že P. M. predal R. U. a manželovi D. jednu parcelu
z toho, čo má pán Y..

K tomu je potrebné uviesť, že žalobkyňa 3/ ešte ako žijúca účastníčka konania potvrdila, že sporné
pozemky, ktoré mala kúpiť, sa nachádzali v susedstve ich parciel (parcely č. XXX/X) a mali kúpiť len

časť z pol dvanástky, t.j. kúpili jednu pred potôčkom (t.j. parc. č. XXX a druhú za potôčkom a XXX/X) ,
čomu v teréne ako bolo zistené z ohliadky, zodpovedajú parcely č. XXX a č. XXX/X, pričom susednou
parcelou, ktorú mala po rodičoch predstavuje parcela XXX/X. Výpoveď svedka U. X. potvrdila aj tvrdenia
žalobcov 1/ a 2/ a bola tiež v zhode s výpoveďou svedkyne U. U. v tom, že žalobkyňa mala aj po
rodičoch malú časť asi do stredu sporného pozemku a ďalšiu časť kúpila, a že rodina Y. nikdy v živote

neužívala sporné pozemky. Zhodne vypovedala aj na mieste samom pri druhej obhliadke. Súd nemal
dôvod neveriť tejto svedkyni, ktorá v mieste, kde sa nachádza časť sporných pozemkov, prakticky od
roku 1970 býva a postavila si tam rodinný dom.

Svedkyňa L. K. - dcéra neb. P. M. - bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania potvrdila, že svojho

otca doopatrovala do smrti a ako dieťa si pamätá, že ujo U. (otec žalobcov 1/a 2) chodieval k jej otcovi
a bol mu dobrým priateľom. Z rozhovorov si pamätá, a vtedy mohla mať 16 alebo 17 rokov, že otec sa
rozhodol pozemky predať ujovi U. a ich predal, lebo boli podpísať papiere a malo byť všetko v poriadku.
Pamätá si to aj preto, že sama povedala, že nevie, kde X. je, a že určite tam chodiť nebude, pretože
býva v D. P..

Svedok U. U. brat žalobkyne 3/ potvrdil, že pozemky, ktoré sa nachádzajú v miestnej časti nazývanej
"G." užívala ešte jeho matka K. U. a po nej zdedila pozemky R. U., ktorá keď sa vydala, dostala pozemky
od matky. Potvrdil tiež, že keď mal 10 - 12 rokov, D. U. kúpil pozemky od P. M., pretože títo boli v
minulosti susedia. Potom prišlo družstvo, pričom pozemky sa prideľovali ako záhumienok zvyčajne tam,

kde dovtedajší vlastník pozemok vlastník alebo ho nejaká osoba užívala. V roku 1968 D. U. urobil na
láne na vyvýšenom kopci (v teréne parcela č. XXX/X) terénne úpravy buldozerovaním, kedy P. M. žil,
čo len svedčí o tom, že musel pozemky kúpiť. V opačnom prípade by nemohol úpravy vykonať. Svedok
tiež potvrdil, že časť pozemkov sa od jarku po potok nazývala "G. járok" a od potoka nahor na kopec
sa časť nazývala "G.". Zhodne ako svedkyňa U. U. potvrdil, že rodinu Y. nikdy nevidel užívať pozemky

na uvedených miestach.

Užívanie pozemkov potvrdil vo výpovedi aj svedok L. M., ktorý uviedol, že ich užíval D. U., pretože
ho tam videl chodiť s koňom, obrábal to so svojou manželkou - žalobkyňou 3/, aj s deťmi a to aj pred
družstvom, aj cez družstvo, pretože táto časť nebola odovzdaná do družstva. Pozemky na kopci za

potokom (na "G." - parcela XXX/X) kosil tiež D. U., čo videl, pretože mali pozemky vedľa, a preto ich
tam videl. Zhodne uvádzal svedok aj pri ohliadke na mieste samom (pri doplnení dokazovania v smere
naznačenom krajským súdom), keď potvrdil, že rodičov žalovaných nevidel užívať žiadnu časť z tohto
pozemku (parciel XX/X, XXX/X a XXX). Otca žalobcov videl pracovať na celom tomto pozemku (parciel
XX/X, XXX/X a XXX), a preto nevedel na mieste samom určiť ďalšie hranice medzi pozemkami ohľadom

rozdeleného užívania.
Aj svedkyňa U. B. potvrdila, že jedného dňa k nim prišiel P. M. a povedal mame, že predal R. a D. U.
záhradu. Mama sa na to hnevala, a vtedy ešte žila, pretože ležala na posteli, čo vypovedala aj žalobkyňa
3/ o tom, že písomnú zmluvu spísanú na MNV boli podpisovať u Z. M. doma na posteli, lebo bola chorá.Táto svedkyňa tiež potvrdila, že jej matka prenajala pozemky Y., ktoré neskôr odkúpili, čo je tiež v zhodne
s tvrdením žalobkyne 3/ o tom, že Y. obrábali pozemky, ale iba v nájme a ak kúpili tak len tú časť, ktorú
oni nekúpili. Svedkyňa vylúčila predaj ďalších pozemkov P. M., okrem predaja pozemkov U. (tetke U.

a svákovi), čo je tiež v zhodne s výpoveďou svedkyne L. K. - dcéry P. M., ktorá iný predaj svojho otca
okrem rodine U., vylúčila.

Svedok U. K. potvrdil, že žalobca 1/ ako malý chlapec chodil spolu s rodičmi pomáhať na pole rovnako
ako on, na miesto nazývané "G." a bolo to pred založením družstva, pričom rodina Y. chodila obrábať

pozemky, ktoré sa nachádzali niekde medzi parcelou XXX/X a parcelou XXX/X (na láne), čo bolo po
družstve. K. boli pridelené asi od 2/3-iny parcely č. XXX/X. Na parcele č. XXX/X a č. XXX a časti parc.
č. XXX/X záhumienky pridelené neboli. Túto časť užíval D. U. čo videl, lebo mal koňa. Jeho tvrdenie je
v zhode s tvrdením svedka L. Kytaša a tiež v zhode s výpoveďou svedka U. U..

Svedok L. B. na mieste samom zhodne s výpoveďami svedkov U. X., U. U. a L. M. potvrdil, že asi časť

od jarku do stredu (ako zhodne ukazovali žalobcovia), čo predstavuje v teréne parc. č. XX/X užívali
pán K. a následne a od stredu do hornej strany (čo je parc. č. XXX/X) užívala R. U. a z dolnej strany
rodičia žalovaných (čo je parcela XXX) ale len do času kým neprišlo družstvo. Potom to užívali len rodičia
žalobcov, teda rodina U.. Svedok na mieste samom hranice užívaných parciel vymedzoval rovnako ako
žalobcovia a žalovaní.

Z technickej správy HTÚP z roku 1978 vyplýva, že parcela č. XXX a parcela č. XXX/X bola pridelená
právnemu predchodcovi žalovaných L. Y. ako záhumienok, čo len potvrdzuje pravdivosť výpovede
svedka U. K., že rodina žalovaných užívala pozemky po družstve, t.j. od roku 1978, ale ako záhumienok.

Svedok L. F. vypovedal obdobne ako svedok L. B., keď uvádzal, že asi do času, kým nešiel na vojnu,
čo bola v čase, keď sa zakladalo družstvo sporný pozemok (parc. č. XX/X, XXX a XXX/X) užíval sčasti
od jarku asi do stredu šírky pán K. a následne až po potok (parcela č. XX/X, XXX/X a XXX) a ďalej
pokračujúci svah (parcela č. XXX/X) rodina Y.. Jeho výpoveď však nedáva súvis s výpoveďami ostatných
svedkovaanivkonanívypočutýchúčastníkovkonania,dokoncaanižalovaných,pretosúdjehovýpoveď

vyhodnotil ako nevierohodnú. Svedok uvádzal, že R. U. - pôvodná žalobkyňa 3/ užívala nejakú časť
pozemku od stredu šírky, ale táto sa mala nachádzať vo dvore jej brata (čo by reálne malo zasahovať
aj do parcely XXX/X), pričom túto skutočnosť netvrdili žalobcovia a ani žalovaní, na ktorých návrh
bol svedok predvolaný. Tiež v konaní vypočutí svedkovia odlišne od tohto svedka uvádzali užívanie
zvyšku sporných parciel a nehovorili o výlučnom užívaní všetkých sporných parciel len rodinou Y., čo

len dosvedčuje účelovosť výpovede. Dokonca to netvrdili ani samotní žalovaní, na ktorých návrh bol
svedokpredvolaný.Okremtohosvedoknamiestesamomnevedelsavyjadriťkurčeniupribližnejhranice
užívania pánom K. alebo rodinou Y. a na otázky odpovedal skôr neisto a neurčito, čo len potvrdilo jeho
nevierohodnosť. Uvádzal, že sem nechodil pozerať, a nevie kto medze zorával a do druhých sa nestaral,
pretože vtedy ho to nezaujímalo. Pokiaľ ide o užívanie parcely č. XXX/X uviedol, že to užívala rodina

Y. a videl tam aj U. aj po družstve, lebo a oni gazdovali a mali záhumienok Y. už po družstve nemali
záhumienok. Na otázku o určení hraníc užívaných Y. uvádza, že mali časť niekde popod medzi t.j. medzi
parc. č. XXX/X a XXX/X, čo sa skôr približuje pravdivosti tvrdeniam svedka U. K., t.j. o užívaní iných
ako sporných pozemkoch.

ObdobneakosvedokvypovedalaajW.Y.(vpríbuzenskompomerekžalovaným),pretojejsúdvyhodnotil
ako nevierohodnú. Na mieste samom (pri prvej ohliadke svedkyňa priebeh užívania sporného pozemku
zobrazeného prostredníctvom parciel ukazovala zhodne ako tvrdili žalobcovia a tiež žalovaní). Takéto
tvrdenie, ale nedáva súvis s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi - výpoveďami svedkov, preto súd
jej výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú a to aj s ohľadom na blízky príbuzenský pomer žalovaných.

Je síce pravdou, že viacerí v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že rodina Y. užívala nejaké pozemky,
nejednalo sa však o "sporné pozemky", pričom ku stotožneniu týchto tzv. "iných nimi užívaných
pozemkov" vykonaným dokazovaním (vzhľadom na nepresné výpovede) však nedošlo, čo však ani
nebolo predmetom tohto konania. Výpoveďami svedkov skôr bol preukázané, že užívané pozemky mali

v nájme a neskôr pridelené ako záhumienok, čoho dôkazom je technická správa HTÚP a výpočet výmer
zmenených parciel (čl.236-239). V neposlednom rade to potvrdil aj svedok U. K., že rodina Y. chodila
na pole približne na parcelu č. XXX/X, ktorá sa mala nachádzať na konci sporných parciel (t.j. na "G."
takmer za parcelou XXX/X a to bolo po družstve, teda po roku XXXX. K tomu je potrebné uviesť, že tiežviacerí svedkovia potvrdili, že pozemky na jamôčke, resp. na tzv. "L." sa neprideľovali ako záhumienok,
čo by vylučovalo tvrdenie svedka L. F. o tom, že tieto pozemky (parc. č. XX/X, XXX/X a XXX) mala užívať
výlučne rodina Y..

Tiež pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. Y., táto v prvej výpovedi uviedla, že rodina Y. sadila zemiaky
na pozemkoch na " G.", čo podľa nej boli pozemky nachádzajúce sa za potôčkom, teda tam, kde sa
nachádza parcela č. XXX/X, ktoré tvrdenie zodpovedá tvrdeniam svedka U. K., že Y. užívali pozemky
niekde na konci sporných parciel, ale po družstve, čiže mohli byť pridelené ako záhumienok, čo je zase

v súlade s obsahom listín. Táto svedkyňa potvrdila nabitie drevených kolov - otcom žalobcov D. U. na
pozemkupredstavujúcehoparceluč.XXX/X,ktoréhoexistenciusúdzistilajpriohliadkeatútoskutočnosť
potvrdili prakticky všetci v priebehu konania vypočutí účastníci a svedkovia, čo len dotvrdzuje užívanie
pozemkov rodinou žalobkyne 3/ a jej nebohého manžela D. U. (rodina žalobcovi) a v neposlednom rade
aj pravdivosť výpovede svedka U. U. hovoriaceho o terénnych úpravách, v dôsledku čoho súd nemal
dôvod vyhodnotiť jeho tvrdenia za nevierohodné pre blízky príbuzenský pomer k žalobkyni 3/. Na druhej

strane vylučuje tvrdenie/ich pravdivosť o užívaní rodinou Y..

Pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia sporných nehnuteľností D. U. a jeho manželkou (pôvodnou
žalobkyňou 3/) mal súd výpoveďami svedkov U. X. (najstaršieho svedka bez priameho pomer k
účastníkomkonania),L.K.(bezbližšiehopomerukúčastníkomkonaniaapriamympotomkompozemno-

knižného vlastníka P. M.), U. U., L. M., U. B. a U. K. a v neposlednom rade aj U. B., U. U. a U. B., zhodne
preukázané, že titulom pre užívanie sporných nehnuteľností bola dnes už nezachovaná písomná kúpna
zmluva uzavretá v roku 1953 za prítomnosti dnes už nežijúcich svedkov a predsedu MNV X. (vyjmuc
parcelu XXX/X, ktorú neb. žalobkyňa 3/ získala po rodičoch).

Pokiaľ ide o nadobudnutie sporných nehnuteľností spôsobom, o ktorom sa zmieňovali žalovaní v
osvedčení o držbe, t.j. titulom uzavretej písomnej zmluvy ich právnym predchodcom - matkou v roku
1970, predmetom ktorej mali byť tiež sporné pozemky, a pri uzatváraní ktorej nemal byť zachovaný
predpísaný postup, súd zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu túto skutočnosť nezistil. Predaj
pozemkov rodine Y. vylúčili obe svedkyne ako priame právne nástupkyne pozemno-knižných vlastníkov

a to L. K. - dcéra nebohého P. M. a aj Margita B. - dcéra Z. M., neskôr I.. Všetci v konaní vypočutí
svedkovia sa zmieňovali len o užívaní pozemkov rodinou právnych predchodcov žalovaných a niektorí
z nich o pridelení pozemkov ako záhumienok, niektorí pripustili kúpu pozemkov, ale iných ako sú sporné
(svedok X.). Dohodu spísaná 02.05.1994 (čl.30) bola uzatvorená medzi U. B. a L. Y., t.j. žalovaným I/
a nie jeho matkou.

V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite

v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do dobypodľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Najskôr sa súd zaoberal otázkou, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem
a teda, či bez určenia, že do dedičstva po neb. D. U. patria nehnuteľnosti, by bolo ich právne postavenie
neisté. Súd dospel k záveru, že žalobcovia na požadovaním určení právny záujem majú, pretože
vyhovením návrhu by sa by mohli po prejednaní dedičstva dosiahnuť zmenu právneho stavu, t.j.
zmena zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov, ktoré v súčasnosti svedčí žalovaným. Takémuto

odôvodneniu naliehavého právneho záujmu svedčí aj ústavná zásada, že vlastníctvo zaväzuje, pričom
z tejto zásady vyplýva pre vlastníka okrem jeho práv a oprávnení aj povinnosť urobiť s vlastníctvom
nehnuteľnosti všetko preto, aby zápis v katastri nehnuteľnosti bol v súlade s jeho skutočným stavom.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že v minulosti nepochybne došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy
spísanej na MNV vo X. medzi neb. P. M. a tiež medzi neb. Z. M., neskôr vydatou I., predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti (pozemky) nachádzajúce sa na v miestnej časti nazývanej "G. járok" a "G.", ktorým v
súčasnosti zodpovedajú aj pozemky zobrazené ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX a parcela
č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B.. Kúpu sporných
pozemkov tzv. pol dvanástky nachádzajúcej sa na láne - parcely č. XXX/X a malého pozemku za jarkom
parcely č. XXX potvrdil U. X., svedkyňa U. B., L. K. a U. U.. Kúpa mala prebehnúť minimálne začiatkom

50-tych rokov vychádzajúc z tvrdení žalobcov o spísaní zmluvy na MNV X. presne nezisteného dňa roku
1953 a výpovedí svedkov (ustálene od výpovede svedka U. U., nar. XXXX a potvrdzujúceho kúpu v
čase, keď mal 10 až 12 rokov, čo je práve rok 1950). Teda najneskôr od 1.1.1954 nebohá žalobkyňa 3/
R. U. spolu s neb. manželom D. U. a deťmi - žalobcami 1/ a 2/ začali sporné nehnuteľnosti nerušene
užívať a to až do založenia družstva a aj po jeho založení formou ich domnelého vlastníctva založeného

titulom vyššie uvedenej kúpy.

Držbu a nikým nerušené užívanie potvrdili okrem vyššie uvedených svedkov aj ostatní v konaní vypočutí
svedkovia a to U. U., L. M., U. K., L. B. a v neposlednom rade aj L. L., keď pripustil, že R. U. možno
užívalanejakédveparcelypreddružstvom,naktorúskutočnosť,sisistotounepamätal,alejehovýpoveď

je v zhode s výpoveďami ostatných svedkov, pretože dve parcely mohli predstavovať sporné pozemky
(XXX/X a XXX) alebo parcely, ktoré pôvodná žalobkyňa 3/ R. U. vlastnila po svojej matke (a to parcelu
č. XXX, ktorej v súčasnosti zodpovedá parcela č. XXX/X patriaca žalobcovi 2/) a tá časť parcely, ktorú
kúpila - parcela č. XXX. Je potrebné uviesť, že v priebehu konania došlo k úmrtiu tohto svedka, preto
nemohol byť vypočutý na mieste samom v záujme stotožnenia parciel a spôsobu užívania. Spory o

užívanie v minulosti neboli, o ich existencii nevypovedal žiaden z účastníkov konania a ani žiaden v
konaní vypočutí svedok.

K držbe sporných nehnuteľností neb. žalobkyňou 3/ a aj jej neb. manželom došlo za účinnosti tzv.
Stredného Občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 25. októbra

1950) po tom, ako po roku 1953 na základe zmluvy spísanej na MNV, t.j. uzatvorenej právne
neperfektným spôsobom, sa žalobkyňa 3/ a jej neb. manžel D. U. ujali užívania kúpených pozemkov.
Na základe uvedeného súd ustálil, že neb. žalobkyňa 3/ a jej neb. manžel D. U. mohli započať s
držbou kúpených nehnuteľnosti najneskôr 1.1.1954 a nadobudnúť k nim vlastníckeho právo vydržaním
vychádzajúc z § 566 ods. 1, 2 v spojení s § 115, § 116 ods. 1 a § 145 zákona č. 141/1950 Zb. a to

ku dňu 01.01.1964, t.j. uplynutím 10 rokov počítaných od 1.1.1954, keď okolnosťou spôsobilou vyvolať
presvedčenie neb. žalobkyne 3/ a jej nebohého manžela D. U., že im sporné nehnuteľnosti vlastnícky
patria, nepochybne bola dosiaľ nezachovaná právne neperfektná písomná zmluva napísaná na MNV
X. bližšie neurčeného dňa roku 1953 a presvedčenie neb. žalobkyne 3/ a jej neb. manžela, že im tieto
nehnuteľnosti patria, vyvolalo pokojné a nikým nerušené užívanie či už pred alebo po založení družstva.

D. U., ktorý zomrel dňa 20.04.1993 v čase svojej smrti bol preto vlastníkom ?-ice takto nadobudnutých
nehnuteľnosti (aj spolu s neb. žalobkyňou 3/ voči ktorej pre absenciu zmeny žaloby ju v časti zamietol).

Je potrebné uviesť, že vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že
zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,

alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží, pretože účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právnydôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho
vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Tieto závery platia pre

nadobudnutie vlastníctva neb. D. U. - právnym predchodcom žalobcov, ktorý ako oprávnený držiteľ
sporné nehnuteľností až do svojej smrti spolu s tohto času už nebohou žalovanou 3/ užíval a v užívaní
nikým rušený nebol.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva žalovanými spôsobom uvádzaným v notárskej zápisnici

osvedčujúcej vydržanie vlastníckeho práva N 366/94, NZ 546/94 ako už súd vyššie konštatoval uviedol,
v konaní nebol preukázaný titul - písomná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaných -
ich matkou, ku ktorej malo dôjsť v roku 1970 (teda za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb.), a predmetom
ktorej mali byť tiež sporné pozemky, pričom nemal byť zachovaný predpísaný postup. Práve táto
skutočnosť - nedodržanie postupu pri uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1970, t.j. prevod vlastníctva k
nehnuteľnosti písomnou formou prevodnej zmluvy a jej registráciou štátnym notárstvom, nemôže z

objektívnehohľadiskazakladaťdobromyseľnosťprávnychpredchodcovžalovanýchatýmanioprávnenú
držbu. Nemohli preto nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ako sa to uvádza v notárskej zápisnici,
lebo im z objektívneho hľadiska chýbala dobrá viera ako základný predpoklad pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platná judikatúra takýto
právny omyl (ku ktorému malo dôjsť za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný

od 1.4.164) považuje za neospravedlniteľný, a preto nemôže mať za následok vydržanie veci. To, že
pre založenie dobrej viery nepostačuje iba ústna zmluva v čase kedy zákon jednoznačne vyžadoval
pre platnosť takéhoto právneho úkonu písomnú formu a tiež jej registráciu štátny notárstvom bolo už
judikované viackrát.

K stranou žalovaných namietanej skutočnosti, že súd najskôr pripustil pôvodnú žalobkyňu 3/ do konania
a následne ju vypočul ako svedka je potrebné uviesť, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.11.2011
bola pripustená zmena petitu žaloby, bola vypočutá svedkyňa R. U. (ako svedok) a zároveň bol žiadaný
jej súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov (§ 92 ods. 1 O.s.p.) a až následne uznesením zo
dňa 15.11.2011 bolo rozhodnuté o návrhu na pripustenie vstupu navrhovanej R. U. - pôvodnej žalobkyne

3/ do konania na strane žalobcu. Ide o situáciu, ktorá nie je neobvyklá a vyskytujúca sa v množstve
prejednávaných vecí. Pokiaľ ide o výsluch svedka Jána L., jeho výsluch bol nariadený na mieste samom
(spolusosvedkomX.-zdravotnýstaavek),naktorýsaostatnípredvolaní-zástupcoviaaúčastníci včas
nedostavili, a preto došlo k jeho výsluchu bez riadne a včas predvolaných zástupcov. Je tiež potrebné
uviesť, že súd niekoľkokrát (10.07.2013, 11.09.2013, 1.4.2016) vykonal ohliadku na mieste samom za

účelom vypočutia svedkov (ktorí mali ozrejmiť spôsob užívania na mieste samom), pričom niektorí z nich
hoc boli riadne predvolaní, sa na ohliadku nedostavali, preto s názorom účastníkov konania, že niektorí
neboli vypočutí na mieste samom nemožno súhlasiť a bolo by to v rozpore s hľadiskom procesnej
ekonómie vykonať ohliadky do času, kým na mieste samom nebudú vypočutí všetci svedkovia. Naviac
súd predvolal len svedkov, ktorí vypovedali o miestnych pomeroch a nie tých, ktorí do X. nechodili a

teda miestne pomery ani nepoznali.

S poukazom na vyššie ustálený skutkový a právny stav súd žalobe v časti vyhovel a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu si súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
vyhradil do 30 dní od nadobudnutia právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).