Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212207667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6212207667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 CoPr/8/2015 pčokovávááods. 2 CSP. cieho konaniaiamysle osť rozhodnutia súdu prvej

inštanciehnuteľnosti a rávnosti napdnutéhKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu
JUDr.PetraPriehoduačlenovJUDr.MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovejvprávnejvecižalobcu
STD DONIVO a. s., so sídlom Mlynská 1346, Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, zastúpeného AK
NOVIKMEC s. r. o. so sídlom Rázusová 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanému
X. Z. nar. XX. XX. XXXX bytom K., Z. XXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zvarom advokátom so
sídlom vo Veľkom Krtíš, SNP 1/A o zaplatenie 4 722,95 € istiny, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1 Cpr/2/2013-271 zo dňa 16. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3 343,66 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi3343,66€vlehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že boli
splnené podmienky zodpovednosti podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 180 ods.

1,2,3 Zákonníka práce. Pretože žalovaný nezabezpečil palivové karty takým spôsobom, aby ich nebolo
možné zneužiť tak, ako sa stalo v danej veci a preto zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená použitím
tankovacích palivových kariet s PIN kódmi na čerpanie neznámou osobou. Pokiaľ ide o výšku škody,
tak túto mal preukázanú len po sumu 3 343,66 € a v prevyšujúcej časti nepovažoval súd prvej inštancie
žalobu za dôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ako aj žalovaný. Žalovaný v odvolaní
nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie a tento nepovažoval za správny. Žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že mu nebola
preukázaná zodpovednosť žalobcom za vzniknutú škodu, pretože aj keď podpísal dohodu o hmotnej
zodpovednosti, tak z protokolu nevyplýva, ktoré karty mali byť žalovanému zverené titulom hmotnej
zodpovednosti na vyúčtovanie. Namietal preto, že by zodpovedal aj za karty na tankovanie, keďže
súdu neboli predložené objektívne dôkazy, že by tieto inventarizačne prevzal. Okrem toho mal za to,

že motorové vozidlo nebolo vybavené takým spôsobom, aby mohla byť riadne zabezpečená ochrana
tankovacích kariet. Podľa jeho názoru, ak došlo k poškodeniu motorového vozidla v dôsledku krádeže
a odcudzeniu palivových kariet, tak by mala prichádzať do úvahy všeobecná zodpovednosť, keďže
v danom prípade nebolo preukázané, že by palivové tankovacie karty mu boli zverené na základedohody o hmotnej zodpovednosti. Okrem toho poukazoval na to, akým spôsobom sa pri striedaní
vodičov motorového vozidla jednotlivé karty medzi vodičmi posúvali. Poukazoval na výpoveď P. Y.
ako svedka, ktorý uviedol, že kódy k palivovým kartám boli napísané firmou na papieri a ostávali v

aute a na preberacie protokoly sa označilo, že sú tam aj PIN kódy. Tieto okolnosti neboli v danom
prípade náležitým spôsobom riadne vyhodnotené a preto záver súdu o tom, že by prichádzala do úvahy
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je predčasný. Navrhoval preto rozhodnúť v zmysle
odvolacieho návrhu.

3. Žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal správnosť rozhodnutia
v časti pokiaľ v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. V tejto súvislosti poukazoval na
predložené doklady svedčiace o výške škody, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným čerpaním paliva
na palivové tankovacie karty žalobcu. Mal za to, že záver súdu o tom, že spoločnosť R. dobropisovala
žalobcovi až od 19. 11. 2010 je nesprávny. Súd prvej inštancie nesprávne pochopil obsahu správy,
odkedy transakcie boli dobropisované. Bolo to až nasledujúceho dňa, teda 20. 11. 2010. Okrem toho o

správe, ktorá mohla byť predložená o dobropisovaní žalobca vôbec ani nevedel. Výpočet výšky škody
preto nepovažovali za správny a najmä v tom, že žalobcovi nebola priznaná aj náhrada za neoprávnené
čerpanie pohonných hmôt aj za deň 19. 11. 2010. V tejto časti žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP,
ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP čiastočne potvrdil a v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/ c/ CSP čiastočne zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. K danej veci je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP, ako nový procesný predpis, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb.
- OSP. Do ustanovenia § 470 ods. 1,2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to
aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ pamätal aj na situácie, kedy
by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši práve v prechodom ust. § 470 ods. 2 CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - OSP,
pričom za účinnosti tohto procesného predpisu bolo súdom so stranami sporu konané, vykonávané
dokazovaním, a za účinnosti tohto procesného predpisu bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom a taktiež
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie boli podané za účinnosti tohto procesného predpisu.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k rozhodnutiu v danej veci za účinnosti už nového právneho
predpisu, zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP musel sa zaoberať otázkou, či na základe podaného odvolania
do 30. 06. 2016 môže preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska, rozsahu a dôvodov tam
uvedených. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 212 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že
odvolacísúdjerozsahomadôvodmipodanéhoodvolaniaviazaný.Krajskýsúdpretozisťoval,čiobdobné

ustanovenie má aj zákon 162/2015 Z. z. - CSP. Porovnaním úprav zistil že taká je obsiahnutá v ust. § 379
a 380 ods. 1 CSP aj podľa ktorých je odvolací súd rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný.
Na základe podaných odvolaní do 30. 06. 2016 stranami sporu mohol preto krajský súd preskúmať
rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov v nich uvedených.

9.Taktiežsamuselvysporiadaťajsotázkou,čivdanejvecijeviazanýskutkovýmstavom,takakohozistil
súdprvejinštancie.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnaust.§213ods.1OSP,zktoréhovypláva,že
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami uvedenými
v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Ustanovenia odsekov 3 až 5 § 213 OSP, pritomupravovali zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ako aj doplnenie dokazovania za
presne tam stanovených podmienok. Ustanovenie obdobne k § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP má taktiež ust.
§ 383 zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP. Podľa tohto ustanovenia je súd prvej inštancie viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní.
Otázka zopakovania dôkazov a doplnenie dokazovania je upravená v § 384 CSP, ktorý však reaguje už
na nový spôsob dokazovania podľa novej úpravy dokazovania v civilnom a sporovom poriadku.
10. Pokiaľ ide o danú vec, tak treba poukázať na to, že strany sporu dostali poučenie na pojednávaní
dňa 26. 05. 2014 podľa § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy, alebo skutočnosti musia predložiť,

alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Po tomto poučení strany sporu prehlásili,
že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k tomu,
že dal stranám sporu možnosť vyjadriť sa k predmetu sporu, skutkovým a právnym otázkam v danej
veci a potom vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Tento jeho postup bol v súlade s ust. § 118
ods. 4 OSP. Vzhľadom na uvedené preto aj krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie.

11. V danom prípade však musel okresný súd prihliadnuť aj na stav právnej istoty v zmysle čl. 2 ods. 1,
2 čl. 3 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., základných princípov citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že ide
o stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho sporom bude rozhodnutý spravodlivo a teda aj

na procesný stav, ktorý nastal do 30. 06. 2016, za ktorého bolo vykonávané dokazovanie, rozhodnuté
vo veci rozsudkom a podané boli aj opravné prostriedky proti rozsudku súdu prvej inštancie.

12. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu, ako aj žalovaného dospel krajský súd
záver, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zistil skutočný stav veci pokiaľ sa dotýkal otázky

základu nároku na náhradu škody a čiastočne aj priznanej výšky náhrady škody, a v tomto rozsahu
správne vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj riadnym spôsobom odôvodnil v súlade s
§ 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto
poukazuje.

14. Z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že nenapadol zistený základ uplatneného nároku podanou
žalobou. Z ním podaného odvolania vyplýva, že tento napadol rozsudok súdu prvej inštancie, len vo
výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol jeho nárok na náhradu škody zamietnutý. Žalovaný odvolaním
napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

15. Na základe podaného odvolania tak žalobcu, ako aj žalovaného, krajský súd preskúmaval rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

16. Z podanej žaloby je nesporné, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody, ktorú
mal žalovaný spôsobiť žalobcovi ako vodič kamiónovej dopravy tým, že na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti prebral zodpovednosť aj za palivové tankovacie karty, ktoré mal ochraňovať takým
spôsobom, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu, čo sa stalo v danom prípade, keď tieto palivové karty mali
byť odcudzené a na tieto palivové karty boli čerpané pohonné hmoty treťou osobou.

17. V podanom odvolaní žalovaný namietal svoju zodpovednosť vo vzťahu k uplatnenému nároku zo

strany žalobcu a mal za to, že jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu v danom prípade nie je daná.

18. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že otázkou zodpovednosti za škodu sa súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia zaoberal a dospel k záveru, že v danom prípade zodpovednosť
žalovaného ako vodiča kamiónovej dopravy vo vzťahu k žalobcovi bola daná v súlade s § 179 ods.

1 Zákonníka práce v spojení aj s § 182 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, pretože tento nezabezpečil
palivové tankovacie karty takým spôsobom, aby bolo zabránené ich odcudzeniu a následnému použitiu
pri čerpaní pohonných hmôt treťou neznámou osobou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne
vychádzal z vykonaného dokazovania, teda aj z toho čo potvrdil samotný žalovaný, že palivové kartyzostali nezabezpečené v motorovom vozidle, ale len na krátku dobu, počas ktorej na obdobie 5 minút
opustil motorové vozidlo a tieto ponechal v motorovom vozidle.

19. Ani krajský súd neveril tvrdeniu žalovaného, že nenesie zodpovednosť za použite palivových kariet,
lebo PIN kódy týchto palivových kariet mal odložené na inom mieste a to za čalunením motorového
vozidla. Toto však súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nepravdepodobné, keďže za obdobie 5
minút opustenia motorové vozidlo malo dôjsť k poškodeniu zámku a odcudzeniu palivových kariet a
vyjadreniu PIN kódov, ktoré boli následne použité pri čerpaní pohonných hmôt. Súd prvej inštancie

správne vyvodil, že za tak krátku dobu by tretia osoba, ktorá mala vniknúť do motorového vozidla nemala
dostatok času na to, aby hľadala PIN kódy, na mieste, ako tvrdil žalovaný. Okrem toho neexistuje
ani objektívny záznam polície v zahraničí o tom, že došlo k vniknutiu do motorového vozidla treťou
neznámou osobou a následne k odcudzeniu palivových tankovacích kariet s PIN kódmi. Súd prvej tak
inštancie mal správne za to, že základ zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu v danom prípade
bol daný.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že palivové tankovacie karty neprevzal, tak toto jeho tvrdenie
nepovažoval ani krajský súd za dôvodné, pretože sám žalovaný popisoval, akým spôsobom si vodiči
tieto tankovacie palivové karty pri striedaní na motorových vozidlách posúvali. V danom prípade však
ani nešlo o vyúčtovanie finančných prostriedkov na týchto palivových kartách vo vzťahu k žalobcovi

ako zamestnávateľovi, ale o to, že na týchto palivových tankovacích kartách boli zamestnávateľom
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mohli vodiči motorových vozidiel pri diaľkovej kamiónovej dopravy
používať na čerpanie pohonných hmôt. K palivovým kartám boli pridelené aj PIN kódy a preto žalovaný
mal povinnosť palivové tankovacie karty a PIN kódy chrániť takým spôsobom, aby nebolo možné tieto
ani pri odcudzení palivových tankovacích kariet tieto použiť, pretože PIN kódy palivových kariet sa

mali odkladať vždy na iné miesto, aby ich zneužitie nebolo možné. Vykonaným dokazovaním sa však
preukázalo,žebysažalovanýtakýmtospôsobombolsprávalapalivovétankovaciekartyboliodcudzené
aj s PIN kódmi a následne boli použité treťou osobou k čerpaniu pohonných hmôt do času, kým nedošlo
k ich zablokovaniu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu
je daná bol teda správny.

21. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody, tak z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento
priznal žalobcovi len časť uplatnenej škody vo výške 3 343,66 €. Mal za to, že v danom prípade boli
použité palivové karty spoločnosti W. a R., pričom na základe vykonaného dokazovania mal za to,
že pokiaľ ide o vystavené faktúry spoločnosti W., tak u nich bola žaloba dôvodná. Pokiaľ však išlo o

faktúru vystavenú spoločnosťou R. tak, vychádzal z toho, že táto spoločnosť preberala zodpovednosť
za transakcie uskutočnené od 19. 11. 2010 s tým, že tieto boli žalobcovi ako zákazníkovi dobropisované
a preto uznal len tie časti faktúr, ktoré sa týkali úhrady za čerpanie pohonných hmôt dňa 18. 11. 2010,
a nepriznal teda faktúry za obdobie čerpania pohonných hmôt v čase 19. 11. 2010. V tejto časti však
záver súdu prvej inštancie považuje krajský súd za predčasný.

22. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že č. l. 76 spisu sa nachádzajú všeobecné obchodné
podmienky, z ktorých vyplýva, že R. nahlásenú kartu zablokuje do 24 hodín od momentu nahlásenia.
Uplynutím dňa, do ktorého mala byť karta zablokovaná, končí ručenie zákazníka za túto kartu.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že palivová karta spoločnosti žalobcu bola zablokovaná 18. 11. 2010 o
13,01 hod. 24 hodinová doba na zablokovanie karty sa presunula do dňa 19. 11. 2010, pričom podľa
všeobecných obchodných podmienok až uplynutím dňa, do ktorého mala byť karta zablokovaná, končí
ručenie zákazníka za túto kartu, teda až uplynutím 24 hodiny dňa 19. 11. 2010. Uvedenú okolnosť bude
potrebné preveriť so spoločnosťou R. a to aj v súčinnosti s dokladom na č. l. 152 spisu, kde sa hovorí

o dobropisovaní spoločnosti R. v prospech žalobcu. Pritom žalobca tvrdí, že o takomto dobropisovaní
vo vzťahu k žalobcovi, ani nemal vedomosť. Uvedené okolnosti bude potrebné preveriť a podľa toho
posúdiť, či aj zostatok uplatneného nároku zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému bol uplatnený
dôvodne, alebo nie. Vzhľadom na to, že išlo o samostatne vyčísliteľný sociálny nárok, tak bolo možné
v tejto zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V priznanej časti bolo možné v súvislosti s tým, že bol
základ nároku na náhradu škody daný, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s § 387 ods. 1,
2 CSP, pretože išlo o čiastkovo vyčísliteľné samostatne uplatniteľné nároky.24. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V čase rušenia rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd postupoval v súlade s § 391 ods. 2, 3 CSP.

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).