Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:2517010269.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr.
Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci odsúdeného C. L., pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného C.
L. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 4Pp/45/2017, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 20.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. L. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 Tr. zák., zamietol návrh odsúdeného C. L. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa

23.03.2015, sp. zn. 2T/121/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.09.2015
sp. zn. 3To/61/2015 a s uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/121/2013 zo dňa 19.01.2017, v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu
podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. výkonom polovice uloženého trestu odňatia

slobody. Čiastočne splnil aj jednu materiálnu podmienku tohto ustanovenia, keď preukázal určitý
stupeň polepšenia sa plnením svojich povinností, keďže počas výkonu trestu bol jedenkrát disciplinárne
odmenený. Zároveň súd I. stupňa konštatoval, že sa nedá u neho očakávať prognóza, že bude viesť
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia riadny život, čím nesplnil ďalšiu materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie, kde poukázal na skutočnosť, že odsúdený sa v minulosti opakovane
dopúšťal trestnej činnosti majetkového charakteru, pričom mu boli ukladané prevažne nepodmienečné

tresty odňatia slobody, ktoré na neho nemali prevýchovný vplyv. Súčasne poukázal na to, že trestnej
činnosti, za ktorú sa nachádza teraz vo výkone trestu, sa dopustil dva mesiace potom, ako mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý vykonal 01.08.2015 a na to, že
sa dopúšťal trestnej činnosti aj v zahraničí, o čom svedčí rozhodnutie cudzozemského súdu zo dňa
29.09.2016 sp. zn. 501 HV 75/2016v. Poukázal i na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplýva, že
resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania stredné.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, odsúdený iba čiastočne preukázal
splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu a neodporučil ho podmienečne
prepustiť. Výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
2T/121/2013, ktorý momentálne vykonáva, nastúpil dňa 19.01.2017 bezprostredne potom, ako bol
dodaný z vydávacej väzby z Rakúskej republiky a predpokladaný koniec trestu má 17.07.2018. Najskôr

vykonával trest v Ústave na výkon trestu a ústave na výkon väzby Leopoldov, kde bol zaznamenaný
pokus o zaevidovanie telefónneho čísla, ktoré nepatrilo osobe, ktorú odsúdený uviedol v žiadosti oumožnenie telefonovania. Podľa hodnotenia adaptácia odsúdeného v ústave v Želiezovciach prebiehala
vždy na požadovanej úrovni, bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Stanovené ciele programu
zaobchádzania sa plnia vo všetkých oblastiach priebežne. Pracovne je zaradený na pracovisku

obuvníckeho charakteru a jeho pracovná disciplína bola vždy na požadovanej úrovni, pričom v jednom
prípade bol v súvislosti s pracovným zaradením aj disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný
nebol. Odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, čo nepoukazuje na
kritický postoj k jej páchaniu, riziko sociálneho zlyhania je stredné a aktuálna resocializačná prognóza
je menej priaznivá i z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, nízkej vzdelanostnej úrovne a nevyhovujúcej

ekonomickej situácii pred výkonom trestu.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení, ktorú písomne odôvodnil
prostredníctvom obhajcu tak, že rozhodnutie súdu I. stupňa je nesprávne. Poukázal na skutočnosť,
že počas výkonu tohto trestu si plní všetky povinnosti, prácu vykonáva svedomito, bol jedenkrát
disciplinárne odmenený a vie, že v budúcnosti nebude páchať trestnú činnosť. Disciplinárne potrestaný
nebol, predložil doklad, že v prípade prepustenia bude zamestnaný a preto nemožno súhlasiť so

záporným odporučením riaditeľa ústavu. Pokiaľ ide o jeho predošlé odsúdenia, uviedol, že sama
skutočnosť, že bol v minulosti trestne stíhaný, nemôže bez ďalších relevantných a preukázaných
skutočností založiť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie. Súčasne konštatoval,
že súd I. stupňa mal prihliadnuť na odsúdeným prezentovanú snahu o starostlivosť o jeho maloleté dieťa.
Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušiť podľa § 194 ods. 1 písm.

a/ Tr. por. a podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. ho podmienečne prepustiť na slobodu a uložiť mu primeranú
skúšobnú dobu.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdenému bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 23.03.2015, sp. zn. 2T/121/2013 právoplatným v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.09.2015 sp. zn. 3To/61/2015 nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno c/ Tr. zák. a prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Výkon trestu mu bol
nariadený dňa 30.10.2015 a na účely dodania do výkonu bol vydaný európsky zatýkací rozkaz dňa
10.08.2016, ktorý bol zrealizovaný Krajským súdom Korneuburg dňa 28.12.2016 pod sp.zn.404 HR
219/16m, ktorým bolo schválené jeho vydanie slovenským úradom v časti týkajúcej sa trestného činu
krádeže. Súčasne tento súd rozhodol, že vydanie sa odkladá do skončenia výkonu jeho trestu v

konaní 501 HV 75/16 Krajského súdu Korneuburg. Po jeho vydaní Okresný súd Piešťany pod sp. zn.
2T/121/2013 uznesením zo dňa 19.01.2017 určil obžalovanému podľa § 9 ods. 3 zákona č.154/2010Z.z.
o európskom zatýkacom rozkaze trest za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vo výmere
18 mesiacov nepodmienečne.

Odsúdený splnil formálnu podmienku vykonaním polovice vyššie uvedeného uloženého trestu odňatia
slobody, keď z trestu odňatia slobody, ktorý začal vykonávať dňa 19.01.2017 (so započítaním
obmedzenia osobnej slobody od 05.06.2012 od 17.35 hod. do 07.06.2012 do 16.30 hod.), polovicu
vykonal dňa 17.10.2017. Predpokladaný koniec výkonu trestu má 17.07.2018.Počas výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšeniesa.Neboldisciplinárnepotrestaný,avšakpodarilosaunehodosiahnuťibačiastočnézmenyv

hodnotovej orientácii a v správaní sa vo výkone trestu odňatia slobody, keď si vyslúžil jednu disciplinárnu
odmenu, čím čiastočne splnil jednu z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorá je
viazaná na polepšenie sa počas výkonu trestu.

Nebolo však preukázané u odsúdeného splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami
spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a
charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter
trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu a jeho pomer k práci vo výkone trestu a tiež, či sa zbavil
všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

U odsúdeného sa jedná od roku 2006 o deväťkrát trestne stíhanú osobu na území Slovenskej republiky
(z odsúdení, na ktoré je možné prihliadať) najmä pre majetkovú trestnú činnosť, pričom v prevažnej
väčšine odsúdení mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Napriek uvedenému
počtu odsúdení, opakovane sa dostával do rozporu so zákonom a ani trestný postih a výkon trestu
odňatia slobody na neho nemali dostatočný preventívny a výchovný účinok. Okrem toho sa dopúšťal

trestnej činnosti aj v zahraničí, kde bol celkovo trikrát súdne trestaný. Naposledy bezprostredne pred
výkonom prejednávaného trestu vykonal nepodmienečný trest na základe rozhodnutia Krajského súdu
Korneuburg zo dňa 29.09.2016 sp. zn. 501 HV 75/2016v, právoplatného dňa 04.10.2016, taktiež pre
trestný čin krádeže, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov.

Očakávanie, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať
protiprávnemu konaniu v civilnom živote doposiaľ nepreukázal, a to najmä s prihliadnutím na uvedený
predchádzajúci spôsob života, poukazujúc na krátke časové obdobia medzi jednotlivými odsúdeniami,
na opakované páchanie trestného činu krádeže a nepriaznivú resocializačnú prognózu.

Pokiaľ ide o odsúdenia v zahraničí cudzozemskými súdmi, je potrebné k sťažnostným námietkam
obhajoby uviesť, že v zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. sa právoplatné odsúdenie súdom iného
členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako
keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin trestný aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu správne argumentoval súd I. stupňa pri nevyhovení

žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie aj predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného,
vrátane jeho trestnými stíhaniami v zahraničí, keď posudzoval, či sú u odsúdeného splnené očakávania
jeho budúceho riadneho života.

V neposlednom rade treba uviesť, že ani skutočnosť, že odsúdený sa má starať o svoje maloleté dieťa,

nie je takým dôvodom, pre ktorý by nadriadený súd konštatoval, že je u odsúdeného splnená zákonná
podmienka vyjadrená v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák., že v budúcnosti povedie riadny život, keď mu
ani doteraz existencia prípadného rodinného zázemia a jeho dnes už 11 ročného dieťa nezabránila
v páchaní trestnej činnosti. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody síce umožňuje
zmiernenie, resp. skrátenie výkonu trestu odňatia slobody, avšak iba za predpokladu, že jeho výkonom

vo väzenskom zariadení bol nápravnovýchovný cieľ dosiahnutý skôr, ako odsúdený vykonal trest v
uloženej výmere a ďalší výkon trestu z tohto pohľadu nie je potrebný. K tomuto u odsúdeného C. L.
zatiaľ nedošlo a stále existuje priveľké riziko jeho recidívy vzhľadom na jeho celý doterajší život.

Na podklade vyššie uvedených skutočností, rovnako ako súd I. stupňa, ani nadriadený súd nevzhliadol

dôvody na podmienečné prepustenie odsúdeného, prípadne na jeho podmienečné prepustenie s
dohľadom.

Preto s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného
zamietnutá ako nedôvodná, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému

uzneseniu predchádzalo.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok