Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/695/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113207879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: X.. Q. B. , narodený
dňa X.X.XXXX, bytom G., K. W. č. XX/XX, JUDr. Františkom Sobekom, advokátom v Hertníku, Hertník č.
10, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,
Župné námestie č. 13, o náhradu škody, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 5. júna 2014, č.k. 16 C 46/2013-125, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 5. júna 2014, č.k. 16 C 46/2013-125,
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 5.6.2014, č.k. 16 C 46/2013-125, žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca domáhal

náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16.600,-- € podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp.zn. 2 T 137/2005 spočívajúcu v nečinnosti súdu
vsúvislostispodávanímsprávregistrutrestov.Vdanejtrestnejveciboladňa5.10.2005podanáobžaloba
prokurátorky Okresnej prokuratúry vo Zvolene na neho ako obžalovaného za trestný čin poškodzovania
cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005,

a trestným rozkazom zo dňa 11.4.2006, sp. zn. 2 T 137/2005, mu bol uložený peňažný trest vo výmere
15.000,-- Sk a súčasne pre prípad, žeby výkon trestu mohol byť zmarený, mu bol uložený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal odpor, a tým bol trestný rozkaz
zrušený. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 17.12.2007, sp.zn. 2 T 137/2005, opätovne vyslovil jeho
vinu pre trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnúdobujedenrok.VdôsledkunímpodanéhoodvolaniaKrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkom

zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2 To 54/2009, zrušil výrok o vine a výrok o treste a uznal ho
vinným z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a
uložil mu peňažný trest vo výmere 250,-- € a podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu určil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace; peňažný
trest uhradil dňa 8.2.2010, čím malo dôjsť k zahladeniu odsúdenia. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom zo dňa 14.10.2010, sp.zn. 6 Tdo 26/2010, v dôsledku ním podaného dovolania,

pre porušenie zákona v jeho neprospech (žalobcu) rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2 To 54/2009, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
17.12.2007, sp.zn. 2 T 137/2005, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce včasti týkajúcej sa jeho (žalobcu v prejednávanej veci), zrušil. Následne Okresný súd Zvolen rozsudkom
zo dňa 22.12.2010, sp.zn. 2 T 137/2005, ho spod obžaloby oslobodil; Krajský súd v Banskej Bystrici
rozhodnutím sp.zn. 2 To 99/2011 odvolanie prokuratúry, ako aj jeho, odmietol.

1.2. V čase podania obžaloby a v čase vydania trestného rozkazu bol žalobca advokátom zapísaným
v zozname Slovenskej advokátskej komory pod reg. č. XXXX. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej
komory uznesením zo dňa 28.4.2006, č. 1176/2006, podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii pozastavilo mu výkon advokácie. Zahladenie odsúdenia, ktoré nastalo zaplatením peňažného
trestu dňa 8.2.2010, Okresný súd Zvolen písomne a bezodkladne neoznámil registru trestov, aby ho

tento v trestnom liste vyznačil v zmysle § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 330/2007 Z.z.
o registri trestov.
1.3. Žalobca ďalej vytýkal, že následne Okresný súd Zvolen postupoval nesprávne, bol nečinný a
nepostupoval v zmysle § 7 ods. 1 písmeno f/ zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov, keď bezodkladne
nezaslal písomné oznámenie o všetkých údajoch týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného
odsúdenia vo výroku o vine a vo výroku o treste po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý právoplatný odsudzujúci rozsudok zrušil; bezodkladne nezaslal písomné oznámenie o všetkých
údajoch týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine a vo výroku o treste
po vydaní právoplatného rozsudku, ktorým bol (žalobca) oslobodený spod obžaloby. Až na základe jeho
žiadosti zo dňa 25.1.2012 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, register trestov, mu oznámila
listom zo dňa 6.2.2012, že po preverení sa obrátila na Okresný súd Zvolen, aby vykonal zmenu v

evidencii. Opakovaná nečinnosť príslušného súdu mu spôsobila v občianskom a
profesijnom živote pokračujúce ťažkosti spočívajúce v nemožnosti preukázania bezúhonnosti pri účasti
na výberových konaniach do štátnej správy a samosprávy, ako aj pri
zápise do zoznamu advokátov, teda spôsobila mu ťažkosti nájsť si po rokoch nezákonného stíhania
zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a skúsenostiam a de facto ho vylúčila bez právneho dôvodu

zo spoločnosti, a to v období, keď boli rozhodnutia jednotlivých súdov o vine a treste zrušené. Minister
spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 26.7.2012, č. 16364/2012-151, potvrdil nesprávny
postup Okresného súdu vo Zvolene v súvislosti s podávaním správ registru trestov.
1.4. Konštatovanie porušenia práva na zákonný úradný postup nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto sa domáhal náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 16.600,-- € s prihliadnutím na skutočnosť, že v
roku 2000 získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 2001 obhájil rigoróznu prácu a
vykonal rigoróznu skúšku, v období od 11.10.2000 do 30.6.2004 pracoval ako advokátsky koncipient,
po vykonaní advokátskej skúšky dňa 10.5.2004 bol od 1.7.2004 zapísaný do zoznamu advokátov.
Ujma, ktorú utrpel, je mimoriadne intenzívna, neobmedzila sa len na oblasť pracovnú, ale dotkala

sa ho aj vo sfére rodinného a osobného života, stratil možnosť vykonávať advokáciu, mať príjem, z
ktorého by uhrádzal základné životné potreby vrátane potrieb rodiny, prebiehajúce trestné konanie,
opakované odsúdenie devastačným spôsobom poznačili jeho vzťah s rodičmi, starými rodičmi a širšou
rodinou, verejné oznámenie pozastavenia výkonu advokácie v Bulletine SAK, opakované vyčiarknutie
zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010, opakované disciplinárne konanie vedené SAK, prispeli k

tomu, že kolegovia advokáti a bývalí spolužiaci sa od neho odvrátili, nekomunikujú s ním. Následky
vznikli aj v spoločenskom uplatnení, keď po pozastavení výkonu advokácie musel vysvetľovať každému
jednotlivo dôvody a časť klientov pod tlakom verejnej mienky ho stále považuje za vinného alebo o
nevinne pochybuje a časť klientov sa pri vzájomných stretnutiach obmedzuje len na pozdrav. Doteraz
pociťuje difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní, ktorých výsledkom je strata cti,

ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života.
1.5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
nevyhovelo.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrenia

žalovaného (o.i. ohľadne duplicity uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy aj v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 18 C 151/2012, predmetom ktorého je
nárok žalobcu aj na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000.000,-- € titulom nezákonných
rozhodnutí v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 2 T 137/2005, pričom
žalobca doslova opisuje nemajetkovú ujmu i tie isté okolnosti, avšak za dôsledok vzniku ujmy v konaní

vedenom pod sp.zn. 18 C 151/2012 považuje nezákonné rozhodnutia v trestnom konaní; okrem toho,
že žalobca si od dvoch rôznych právnych titulom uplatňuje v dvoch konaniach ten istý nárok čo
do podstaty, nesplnil podmienku na uplatnenie nároku, a síce preukázanie príčinnej súvislosti medzi
ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; nepreukázal, že nímoznačený nesprávny úradný postup bol podstatnou a hlavnou príčinnou toho, že mu vznikla ním
uplatnená škoda, nemajetková ujma, a teda že priamym dôsledkom nezaslania údajov súdom registru
trestov bola skutočnosť, že nemohol vykonávať advokáciu, stratil dôveru klientov a bolo zasiahnuté do

jeho rodinného a osobného života), na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci.

3.1. Okresný súd Zvolen trestným rozkazom zo dňa 11.4.2006, č.k. 2 T 137/2005-496, uznal žalobcu
vinným zo skutku uvedeného v bode 6 obžaloby z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa
§ 209 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a uložil mu peňažný trest vo

výmere 15.000,-- Sk a súčasne pre prípad, žeby výkon trestu mohol byť zmarený, uložil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. V dôsledku podaného odporu Okresný súd Zvolen rozsudkom zo
dňa 17.12.2007, č.k. 2 T 137/2005-764, uznal žalobcu vinným zo skutku uvedeného v bode 6 obžaloby,
ktorým spáchal trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2 To 54/2009, podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o vine v bode 6/ napadnutého rozsudku a celý výrok o
treste a uznal žalobcu vinným z trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona a odsúdil ho k peňažnému trestu vo výmere 250,-- €; podľa § 54 ods. 3 Trestného
zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu určil náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 3 mesiace. Dňa 8.2.2010 peňažný trest v sume 250,-- € zaplatil na účet Okresného súdu
Zvolen, čím došlo k zahladeniu odsúdenia. V dôsledku podaného mimoriadneho opravného prostriedku
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 14.10.2010, sp.zn. 6 Tdo 26/2010, vyslovil, že
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2 To 54/2009, a v konaní,
ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech odsúdeného (v prejednávanej veci žalobcu),

rozsudok v časti týkajúcej sa neho zrušil, zrušil aj rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2007,
sp.zn. 2 T 137/2005, a ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Okresný súd Zvolen rozsudkom
zo dňa 22.12.2010, č.k. 2 T 137/2005-946, žalobcu spod obžaloby oslobodil. Odvolanie prokuratúry a
žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 18.8.2011, sp.zn. 2 To 99/2011, odmietol.
Dňom 18.8.2011 bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby.

3.2. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodnutím zo dňa 28.4.2006, č.
1176/2006, na zasadnutí konanom dňa 21.4.2006, rozhodlo podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii o pozastavení výkonu advokácie žalobcovi z dôvodu, že voči nemu bola
Okresnou prokuratúrou vo Zvolene dňa 5.10.2005 podaná obžaloba pod sp.zn. 1 Pv 139/2005 pre
trestný čin poškodzovania cudzích práv. Uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory

zo dňa 12.6.2008, č. 2496/2008, bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1
písm. f/ zákona o advokácii z dôvodu, že komora neevidovala platbu príspevku na činnosť komory za
rok 2007. Uznesením Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18.4.2009, č. 1366/2009,
bolo uznesenie predsedníctva zo dňa 12.6.2008, č. 2496/2008, o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu
advokátov zrušené z dôvodu, že po doručení žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej

advokátskej komory zo dňa 12.6.2008, č. 2496/2008, a z následného šetrenia veci vyplynulo, že úhrada
príspevku na činnosť komory za rok 2007 bola započítaná na príspevok za rok 2006. Žalobca bol
teda zapísaný do zoznamu advokátov do roku 2011. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory
rozhodnutím zo dňa 9.9.2011, č. 3615/2011, opätovne rozhodlo o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu
advokátov z dôvodu, že neevidovalo úhradu žalobcu na činnosť komory za rok 2010 v predpísanej

výške. Proti rozhodnutiu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 9.9.2011, č. 3615/2011, podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a zároveň požiadal o odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 10.11.2011,
č.k. 23 S 83/2011-31, vykonateľnosť rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 9.9.2011, č.
3615/2011, odložil do právoplatného skončenia konania o preskúmanie jeho

zákonnosti. Žalobca teda vykonával advokátsku činnosť do 31.1.2013, teda do dňa, kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 9.9.2011, č. 3615/2011. Táto skutočnosť medzi
stranami sporu ani nebola sporná.

3.3. Vo výpise z registra trestov na žalobcu zo dňa 7.11.2011 sa nachádza jeden záznam, a to na základe
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2007, sp.zn. 2 T 137/2005, Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2 To 54/2009, ktorýje právoplatný dňom 26.11.2009, s tým, že bol uložený peňažný trest v sume 250,-- € a náhradný trest
odňatia slobody v trvaní tri mesiace.
3.4. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 14.11.2011, č.

I/127/118813/ŠimS, vyzvalo žalobcu na doplnenie dokladov preukazujúcich zahladenie trestu z dôvodu,
že bez predloženia týchto dokladov, keď z predloženého výpisu registra trestov vyplýva, že žalobca
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, sa žalobca nemôže zúčastniť výberu na pozíciu
samostatný radca - referent štátneho dozoru v organizačnom útvare
DaňovéhoúraduZvolen,oddelenieštátnehodozoru,nakoľkonespĺňapredpokladbezúhonnosti.Daňový

úrad Slovenskej republiky listom zo dňa 18.11.2011, č. I/127/120641/ŠuNo, oznámil žalobcovi
na základe jeho žiadosti o oznámenie, či sa môže zúčastniť výberového konania s tým, že predložil e-
mailom doklad o zaplatení peňažného trestu, že v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa
bezúhonnosť preukazuje doloženým výpisom z registra trestov a pokiaľ výpis z registra trestov, ktorý
by preukazoval bezúhonnosť nepredloží, nespĺňa predpoklady na prijatie do štátnej služby a nemôže
sa zúčastniť výberu na pozíciu samostatný radca - referent štátneho dozoru v organizačnom útvare

Daňového úradu Zvolen, oddelenie štátneho dozoru.
3.5. Žalobca podaním zo dňa 25.1.2012 požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o
vykonanie opravy vo výpise, v odpise, z registra trestov, v ktorom má vykázaný jeden záznam napriek
tomu, že jednak dňa 8.2.2010 uhradil peňažný trest v sume 250,-- €, čím nastalo zahladenie tohto trestu
v zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona, a jednak bol následne právoplatne spod obžaloby oslobodený.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním zo dňa 6.2.2012, č. IX Spr 4/2012-4, žalobcovi
oznámila, že na základe jeho žiadosti bolo vykonané preverenie v evidencii registra trestov a Okresný
súd Zvolen dňa 2.2.2012 požiadal register trestov o vrátenie založeného TL č.k. 2 T 137/2005, čím bola
vykonaná zmena v evidencii registra trestov a v súčasnosti sa na jeho osobu nevedie v registri trestov
žiaden záznam.

3.6. Podaním zo dňa 22.6.2012, doručené Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa
26.6.2012, žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal o náhradu škody
spočívajúcej v nemajetkovej ujme v sume 16.600,-- €. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
žiadosti nevyhovelo z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok, a to nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
a teda žiadosť posúdilo ako nedôvodnú.
3.7 Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 18 C 151/2012, v
ktorej do rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté,
sa žalobca X.. Q. B. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky domáha náhrady škody v sume 360.000,-- €, čomu zodpovedá ušlý zisk za obdobie od
3.5.2006 do 3.2.2012 na priemernom príjme z výkonu advokácie, spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci; domáha sa tiež náhrady nemajetkovej ujmy v sume
5.000.000,-- €, ktorú utrpel podaním obžaloby a prebiehajúcim trestným konaním. Mal
za to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v roku 2000
získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 2001 obhájil rigoróznu prácu a vykonal rigoróznu
skúšku, v období od 11.10.2001 do 30.6.2004 pracoval ako advokátsky koncipient, po vykonaní
advokátskej skúšky dňa 10.5.2004 bol od 1.7.2004 zapísaný do zoznamu advokátov. Ujma, ktorú utrpel,
je mimoriadne intenzívna, pričom sa neobmedzila len na oblasť pracovnú, ale dotkla sa aj jeho rodinného

a osobného života. V roku 2006 sa mu rozpadol dlhoročný partnerský vzťah, ktorý bol poznačený
podaním obžaloby, pozastavením výkonu advokácie, stratil možnosť vykonávať advokáciu, mať príjem,
z ktorého by uhrádzal základné životné potreby vrátane potrieb rodiny. Prebiehajúce trestné konanie,
opakované odsúdenie, výkon trestu, devastačným spôsobom poznačili jeho vzťah s rodičmi, starými
rodičmi a širšou rodinou. Verejné oznámenie pozastavenia výkonu advokácie v Bulletine Slovenskej

advokácie, opakované vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010, opakované disciplinárne
konanie vedené Slovenskou advokátskou komorou proti nemu prispeli k tomu, že kolegovia advokáti
a bývalí spolužiaci sa od neho odvrátili a nekomunikujú s ním. Vznikli mu tiež závažné následky v
spoločenskom uplatnení v súvislosti s bývalými klientami, keď musel každému jednotlivo vysvetľovať
dôvody, pre ktoré im už nemôže ďalej poskytovať právne služby. Nezákonné trestné stíhanie na osobu

žalobcu, na jeho osobné a rodinné pomery, jeho úctu k demokracii a právu, ktorý v každej veci konal
čestne a svedomito, neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho nemajetkovej sféry. Základom nároku
žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy je podľa žalobcu pochybenie
Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici. RozsudkomOkresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2007, sp.zn. 2 T 137/2005, bolo vyslovené, že žalobca je vinný
zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého súd

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Po zrušení rozsudku Najvyšším súdom
Slovenskej republiky dňa 14.10.2010, sp.zn. 6 Tdo 26/2010, vo veci následne opätovne konal a rozhodol
Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 22.12.2010, sp.zn. 2 T 137/2005, tak,
že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Teda že Okresný súd Zvolen a Krajský súd
v Banskej Bystrici postupovali v rozpore s príslušným ustanoveniami Trestného zákona a Trestného

poriadku, čoho výsledkom bolo opakované porušovanie zákona v jeho neprospech, keď posudzovaný
skutok bol nesprávne kvalifikovaný a v konečnom dôsledku skutok ako taký nebol ani trestným činom.

4. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 1 písm. a/, § 3 ods. l, ods. 2, § 9 ods. l, ods. 2, ods.
4, § 17 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, § 92 ods. 2, § 32 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, § 3 ods. l písm. a/,

§ 4 ods. l, ods. 2 písm. g/, § 7 ods. l písm. f/ zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov. Skutkovo
dôvodil tým, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
86 písm. a/, písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Objektívna zodpovednosť štátu za škodu je daná súčasným splnením troch podmienok: 1/
nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, orgánu verejnej moci, 2/ existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným

rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie
alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu
zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a

ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu
štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný
postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v
obsahu konkrétneho rozhodnutia.

5.1. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Zvolen spočívajúci v
nečinnosti súdu v súvislosti s oznámením relevantných údajov registru trestov v období od 8.2.2010 do
2.2.2012 súd dôvodil, že Okresný súd Zvolen nezaslal bezodkladne registru trestov písomné oznámenie
týkajúce sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine a treste. Žalobca uložený
peňažný trest v sume 250,-- € uhradil na účet Okresného súdu Zvolen, a tým došlo k jeho zahladeniu.

Túto skutočnosť ale súd registru trestov neoznámil. Dňa 22.10.2010 bol Okresnému súdu Zvolen
doručený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2010, sp.zn. 6
Tdo 26/2010, ktorým bol zrušený právoplatný odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 26.11.2009, č.k. 2 To 54/2009, odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Zvolen zo
dňa 17.12.2007, č.k. 2 T 137/2005-764, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené

rozhodnutia z dôvodu, že bol porušený zákon v neprospech žalobcu. Ani túto skutočnosť Okresný súd
Zvolen registru trestov neoznámil; bezodkladne registru trestov nezaslal ani rozsudok Okresného súdu
Zvolen zo dňa 22.12.2010, č.k. 2 T 137/2005-946, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.8.2011, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Okresný súd Zvolen tedanezaslalpodľa§7ods.1písmenof/zákona č.330/2007Z.z.oregistritrestovpísomnéoznámenieotejto
skutočnosti, i keď tak bol povinný urobiť bezodkladne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že zo
strany Okresného súdu Zvolen došlo jeho nečinnosťou v súvislosti s oznámením zmien právoplatného

odsúdenia žalobcu registru trestov k nesprávnemu úradnému postupu, keď súd v zmysle citovaných
zákonných ustanovení nekonal.
5.2. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v

spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
5.3. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, keď došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane
napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku ním vytýkaného
nesprávneho úradného postupu mu bola spôsobená nemajetková ujma v uplatnenej sume 16.600.-- €.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil tým, že opakovaná nečinnosť súdu spôsobila

v občianskom a profesijnom živote ťažkosti spočívajúce v nemožnosti preukázania sa
bezúhonnosťou pri účasti na výberových konaniach do štátnej správy a samosprávy, ako aj pri zápise
do zoznamu advokátov a de facto ho vylúčila bez právneho dôvodu zo spoločnosti. Celý svoj profesijný
život žalobca pracoval v oblasti práva až do momentu podania obžaloby v októbri 2005. Ujma, ktorá mu
vznikla, je mimoriadne intenzívna, pretože sa neobmedzila len na oblasť pracovnú, ale intenzívne sa

ho dotkla aj vo sfére rodinného a osobného života; stratil možnosť vykonávať advokáciu a mať príjem.
Prebiehajúce trestné konanie, jeho opakované odsúdenia súdom prvého stupňa a odvolacím súdom,
výkon trestu devastačným spôsobom poznačili vzťah s rodičmi, starými rodičmi a širšou rodinou, a hoci
bol spod obžaloby oslobodený, pociťuje doposiaľ difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom
konaní, ktorých výsledkom je strata cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života.

5.4. Žalobca v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v
dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k
zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti a ostatným následkom, ktorými vznik nemajetkovej
ujmy odôvodňoval. Žalobcom tvrdené okolnosti vzniku nemajetkovej ujmy sú totožné s okolnosťami
tvrdeného vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá mu však mala vzniknúť v dôsledku nezákonného

trestného stíhania, čo vyplýva z odôvodnenia tohto nároku žalobcom v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 18 C 151/2012. Samotná skutočnosť, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany súdu sama osebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak, a to
len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo

povinnosťou žalobcu, ktorý v konaní niesol dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie
nemajetkovej ujmy, t.j. preukázať, že bola znížená jeho dôstojnosť a jeho vážnosť v
spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu
jeho práv.
5.5. K príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody, nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie dôvodil, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,
ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup,
resp. nezákonné rozhodnutie a škoda, nemajetková ujma, sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku
a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah

príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie v tomto prípade nesprávny úradný postup a vznik
nemajetkovej ujmy sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik
nemajetkovej ujmy následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).
Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú
súvislosťtrebavždypreukázať.Rozhodujúcajevecnásúvislosťpríčiny anásledkuatútonemožno

riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody, nemajetkovej
ujmy, môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí
byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal.
Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou, nemajetkovou ujmou, je otázkou skutkovou.

Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva nemajetková
ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (akvznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo 16/2012). Žalobca nepreukázal, že nemajetková ujma,
ktorá mu mala vzniknúť, má priamu príčinnú súvislosť s neprávnym úradným postupom súdu, t.j. s

nezaslaním údajov do registra trestov. Z jeho výpovede bolo naopak preukázané, že ujma, ktorá mu
mala vzniknúť, nesúvisí s vytýkaným nesprávnym úradným postupom. Jednak nepreukázal, že mu ujma
vznikla vo sfére rodinného a osobného života, a jednak nie je vôbec zrejmá príčinná súvislosť medzi
prípadne takouto vzniknutou ujmou a nesprávnym úradným postupom.
5.6.Kžalobcomtvrdenémuvznikunemajetkovejujmyzdôvodu,žestratilmožnosťvykonávaťadvokáciu,

mať príjem, z ktorého by uhrádzal základné životné potreby vrátane potrieb rodiny, súd prvej inštancie
dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodu
neplatenia povinných príspevkov do Slovenskej advokátskej komory a napokon sám tiež uviedol, že
advokátsku činnosť vykonával až do 31.1.2013 pričom zmena v evidencii registra trestov nastala
dňa 6.2.2012. Ujma, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku prebiehajúceho trestného konania,
opakovaného odsúdenia žalobcu, verejného oznámenia o pozastavení jeho výkonu advokácie v

Bulletine SAK, opakované vyčiarknutie zo zoznamu advokátov v roku 2008 a 2010, opakované
disciplinárne konanie vedené SAK proti žalobcovi, v súvislosti s bývalými klientmi po pozastavení
výkonu advokáta, je z hľadiska nesprávneho úradného postupu nezaslaním oznámenia registru trestov
irelevantná, nakoľko preukázateľne s predmetom tohto konania nesúvisí. V dôsledku bezodkladného
nezaslania oznámenia údajov registru trestov zo strany súdu takáto ujma žalobcovi nevznikla a ani

vzniknúť nemohla. Navyše žalobca si duplicitne uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dvoch
prebiehajúcich konaniach, pričom tento nárok odvodzuje síce od rozdielnych skutočností, keď v tomto
konaní od nesprávneho úradného postupu súdu v dôsledku nezaslania oznámení údajov registru trestov
a v konaní vedenom pod sp.zn. 18 C 151/2012 v dôsledku nezákonných rozhodnutí v
trestnom konaní, ale dôvody vzniku ujmy a rozsah odôvodňuje totožnými skutočnosťami. Žalobca teda

nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za
škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
5.7. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p., keďže ich náhradu nežiadal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 1, ods. 2 písm.
c/,d/,f/O.s.p.(súdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Žalovaný zodpovedá za škodu podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri

výkone verejnej moci, ak sú splnené nasledujúce podmienky: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ existencia
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. K bodu 1/ nesprávny
úradný postup zopakoval nesporné skutočnosti tvrdené už v žalobe, preukázané v konaní pred súdom
prvej inštancie a vzťahujúce sa k nesprávnemu postupu Okresného súdu Zvolen v trestnom konaní
vedenom pod sp.zn. 2 T 137/2005. K bodu 2/ existencia škody žalobca odkázal na zákon č. 58/1969

Zb., ktorý bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, a preto je potrebné
aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). Ďalej odvolateľ teoreticky
uvádzal,čosarozumiepodpojmomškoda,skutočnáškoda,ušlýzisk.Opakovanánečinnosťpríslušného
súdu mu spôsobila v občianskom a profesijnom živote pokračujúce ťažkosti spočívajúce v nemožnosti
preukázania bezúhonnosti pri účasti na výberových konaniach do štátnej správy a samosprávy, pri

opätovnom zápise do zoznamu advokátov, čo aj v konaní preukázal. Nadväzne na čl. 46 ods. 3, č.l. 1
ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky dôvodil, že iba samotné konštatovanie porušenia práva na
zákonný úradný postup nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupom,apretožiadaajnemajetkovúujmuvpeniazochnajmäsprihliadnutímnaskutočnosť,
že v roku 2000 získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 2001 obhájil rigoróznu prácu a

vykonal rigoróznu skúšku a stal sa doktorom práv, pracoval v období od 11.10.2000 do 30.6.2004 ako
advokátsky koncipient a po vykonaní advokátskej skúšky dňa 10.5.2004 bol od 1.7.2004 zapísaný do
zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou pod č. 3881. Celý svoj profesný život
pracoval v oblasti práva až do momentu podania obžaloby v októbri 2005. Ujma, ktorú utrpel nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Zvolen, je mimoriadne intenzívna, pretože sa neobmedzila len na

oblasť pracovnú, ale intenzívne sa dotkla aj sféry jeho rodinného a osobného života. Vzhľadom na jeho
osobu, osobné, rodinné pomery, jeho úctu k demokracii a právu, ktorý v každej veci konal čestne a
svedomito, jeho doterajší odborný rast, tvorivú prácu a profesionálny život, dôstojnosť, príkladnú činnosť
advokáta, neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho nemajetkovej sféry, a preto sa ním uplatnenýnárok na náhradu nemajetkovej ujmy javí ako plne primeraný okolnostiam, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Doteraz napriek tomu, že bol spod obžaloby oslobodený, pociťuje difamujúce účinky
nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní, ktorých výsledkom je strata jeho cti, ľudskej dôstojnosti,

rodinnéhozázemiaaprofesijnéhoživota.Finančnézadosťučineniejejedinoumožnosťouajvsúladesčl.
5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Primeranosť je potrebné zohľadniť vzhľadom
na rozsah zásahu - jeho osobu, partnera, syna, brata, vnuka, advokáta, spoločensky pôsobiaceho v
obvode krajského súdu; hoci akékoľvek finančné odškodnenie už nemôže napraviť uvedené postavenie
v spoločnosti, aspoň sčasti je vyjadrená sankcia štátu za postup voči jeho osobe. V objektívnej rovine

sa výška náhrady nemajetkovej ujmy nedá vyčísliť. Ujma, ktorú trojnásobným nesprávnym úradným
postupom utrpel, je takej intenzity, že v danom prípade prichádza do úvahy priznanie nemajetkovej
ujmy, ktorá plní satisfakčnú funkciu. K bodu 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom odvolateľ vysvetlil, čo sa v právnej teórii označuje za príčinnú súvislosť, jej právne posúdenie.
Dôvodil ďalej, že pri advokátoch špeciálne, ale aj pri všetkých právnických povolaniach všeobecne, sa
kladie zvýšená požiadavka na bezúhonnosť subjektu a s touto požiadavkou plne korešponduje aj výška

náhrady nemajetkovej ujmy. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
jeho žalobe vyhovieť; žiadal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom,
ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. augusta 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).

9. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny
(§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 1, ods.
3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj
po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne

pochybenia, také ani sám odvolateľ nenamietal, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktorébyodvolacísúdmuselprihliadať(§212ods.3O.s.p.).Odvolacísúdosobitnenepreskúmavalvecnú
a právnu správnosť rozsudku v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľ nesprávnosť
rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací
súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie

konania), a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania je nepochybne závislý od rozhodnutia súdu vo veci samej (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.); táto
zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.).12. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
1.3.2013 domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 16.600,-- € titulom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenej mu Okresným súdom Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn. 2 T 137/2005, nesprávnym

úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmocivzneníneskoršíchpredpisov.ŽalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúdu
Zvolen v trestnom konaní spočívajúci v tom, že bezodkladne neoznámil rozhodujúce právne skutočnosti
založené rozhodnutiami v danej trestnej veci Registru trestov Slovenskej republiky. Správne uvádzal súd
prvej inštancie, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nemajetkovú ujmu, spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu, jeho nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje
nesprávny úradný postup orgánu štátu, vznik škody, nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, a vzniknutou škodou, nemajetkovou
ujmou (keď zavinenie je objektívna kategória). Na to, aby žalobca bol v konaní úspešný, bolo nevyhnutné
tvrdiť a preukázať, uniesť dôkazné bremeno, súčasne všetky vyššie uvedené podmienky. Ak nie je
splnená čo i len jedna z nich, nemôže byť žalobca v spore o náhradu škody, o náhradu nemajetkovej

ujmy, úspešný. V tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvádzané v
napadnutom rozsudku. Všetko ďalšie by bolo len zopakovaním správnych vecných a právnych záverov
súdom prvej inštancie.

13. V neposlednom rade odvolací súd dôvodí, že žalobca v odvolaní (veľmi všeobecné) tvrdenie opieral

o zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, ktorý ale s účinnosťou od 1.7.2004 bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov; žalobcom
tvrdené rozhodujúce právne skutočnosti ale nastali najskôr v roku 2005. V žalobe a v celom konaní pred
súdom prvej inštancie svoj nárok neodôvodňoval nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen

vo veci vedenej pod sp.zn.2 T 137/2005 (ako to uvádzal v odvolaní), ale nesprávnym úradným postupom
pri oznamovaní skutočností registru trestov. Napokon v odvolaní uvádzal skutočnosti, ktoré uvádzal už
v žalobe, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyporiadal.

14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých

svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).16. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255

ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).