Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/197/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809213226
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3809213226.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľov: 1./ Z. C. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O. Xa,

XXXXX F., Spolková republika Nemecko v konaní zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so
sídlom Račianska 62, Bratislava a 2./ R. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, bytom F. XX, XXXXX
X., Spolková republika Nemecko, štátny občan Nemecka, zastúpený v konaní navrhovateľkou v 1./ rade
proti odporkyni v 1/ rade X. F., bytom T. XX, T. a odporcovi v 2. rade: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXX/XX, T., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ R. E. W. nar. X.X.XXXX, štátny občan Nemecka, zastúpený v konaní podľa splnomocnenia

Z. S.- W. narodenou XX. novembra XXXX, v čase podania návrhu s adresou na doručovanie všetkých
súdnych písomností T., S. XXX, štátnou občiankou Nemecka, sa návrhom podaným súdu 19. 10. 2009
proti odporcovi X. F. narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom T. ulica T. XX, štátnej občianke Slovenskej
republiky domáhal určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom na správe katastra v T. pre katastrálne územie
U. N. a to stavby so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele číslo XXX, druh stavby XXX,
popis stavby rodinný dom, umiestnenie stavby: 1, parcely číslo XXX Záhrady o výmere XXX metrov

štvorcových a parcely číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 metrov štvorcových ako
parcely registra " C " evidované na katastrálnej mape, umiestnenie pozemkov: 1.
K návrhu pripojil dohodu o plnomocenstve zo dňa 24. 9. 2009 podľa ktorej splnomocniteľ - navrhovateľ
splnomocňujeZ.C.K.S.narodenúXX.XX.XXXXnavšetkyprávneúkonysúvisiacesosúdnymkonaním
vedeným na príslušnom súde o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste
vlastníctvačísloXXXvedenomnasprávekatastravT.prekatastrálneúzemieU.N.atostavberodinného
domu so súpisným číslom XXX postaveného na parcele číslo XXX, parcele číslo XXX - záhrady o

výmere XXX metrov štvorcových a parcele číslo XXX - zastavané plochy nádvoria o výmere XXX metrov
štvorcových a na úkony s tým súvisiace. K návrhu pripojil list vlastníctva číslo XXXX vedený na Správe
katastra v Prievidzi pre katastrálne územie U. N. a to stavby so súpisným číslom XXXXX postavenej
na parcele číslo XXX, druh stavby XXX, popis stavby rodinný dom, umiestnenie stavby: 1, parcely číslo
XXX Záhrady o výmere XXX metrov štvorcových a parcely číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX metrov štvorcových ako parcely registra " C " evidované na katastrálnej mape, umiestnenie
pozemkov: 1.. Podľa tohto výpisu z listu vlastníctva z 10.10.2009 bola vedená ako vlastníčka X. F.

rodená G., narodená XX. XX. XXXX.

Tiež navrhovateľ pripojil výpis z listu vlastníctva číslo XXX z 8. 2. 2006, pre katastrálne územie U.
N., obec T. podľa ktorého bol vlastníkom nehnuteľností rodinného domu so súpisným číslom XXXpostavenom na parcele číslo XXX, parcely číslo XXX - záhrady o výmere XXX metrov štvorcových a
parcely číslo XXX - zastavané plochy nádvoria o výmere XXX metrov Y. H., narodený XX. 5. XXXX.

Ďalej pripojil zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 8. 7. 2005 uzatvorenú medzi
dlžníkmi W. R. E. rod. W., nar. X.X.XXXX a W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX a veriteľom M. s.r.o. W.
L. X M., K. XXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy, podpísanej len veriteľom, sa zmluvné strany dohodli na
obsahu zmluvy po zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: rodinný dom
súpisné číslo XXXX na parcele či XXX v katastrálnom území veľká N. okres T. a pozemok parcelné číslo

KN XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX metrov štvorcových a parcelné číslo KN XXX-
záhrady o výmere XXX metrov štvorcových tiež v Katastrálnom území U. N. okres T. patriacej dlžníkom
v spoluvlastníckych podieloch W. R. E. rod. W., nar. X.X.XXXX v jednej polovici a W. X. O. rod. O. nar.
XX.X.XXXX v jednej polovici. Podľa tejto zmluvy veriteľ poskytol týmto dlžníkom na základe zmluvy o
úvere číslo M zo dňa 8. 7. 2005 úver vo výške 700 000 Slovenských korún s mesačným poplatkom
35 000 Slovenských korún, so splatnosťou do 8. 7. 2006, z titulu ktorej má pohľadávku voči dlžníkom

vo výške 1 120 000 Slovenských korún vrátane príslušenstva. Podľa zmluvy k prevodu vlastníckeho
práva dochádza za účelom zabezpečenia tejto pohľadávky. Podľa zmluvy veriteľ je oprávnený po dobu
trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti založiť, nie však previesť, postúpiť,
darovať alebo scudziť pred uplynutím lehoty, v ktorej sú dlžníci povinní vysporiadať voči veriteľovi svoje
záväzky.

V návrhu navrhovateľ poukázal že 8. 7. 2005 bola medzi navrhovateľom a jeho manželkou, ktorá
dňa XX. 8. XXXX zomrela, a obchodnou spoločnosťou M. s.r.o. uzatvorená zmluva o úvere číslo
M zo dňa 8. 7. 2005 na úver vo výške 700 000 Slovenských korún s mesačným poplatkom 35 000,-
Slovenských korún, so splatnosťou do 8. 7. 2006, pričom štvrtina poplatkov predstavuje dohodnuté

úroky, zvyšok zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie úveru a nezahŕňa splátky istiny. Podľa
článku III. zmluvy o úvere má veriteľ nárok na plnú výšku mesačného poplatku za každý začatý mesiac
trvania pohľadávky voči dlžníkom, minimálne za 3 mesiace. Podľa článku III. bod 2 zmluvy o úvere
v prípade omeškania splatenia mesačného poplatku dlžníkmi, sa títo zaväzujú zaplatiť odporcovi ako
veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy mesačného poplatku za každý deň omeškania. V

prípade omeškania mesačného poplatku 10 dní sa zaväzujú zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 1000
Sk. Pokiaľ neuhradia 2 po sebe idúce mesačné splátky, stáva sa splatnou aj istina úveru. Pokiaľ nebude
splatená,veriteľjeoprávnenýpostupovaťpodľačlánkuIII.bod3zmluvyoúvere.Tiežmuvznikánárokna
úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Podľa druhej vety článku III.
bod 6 zmluvy o úvere sa účastníci dohodli že definitívnym prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnému

majetku na veriteľa zaniká nárok dlžníkov na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky.
Podľa článku IV. bod 1 zmluvy o úvere návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zabezpečení
záväzku prevodom práva zo dňa 8. 7. 2005 ktorá bola uzatvorená podľa § 553 občianskeho zákonníka.
Účastníci zmluvy sa dohodli, že ak navrhovateľ a jeho manželka porušia povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o úvere, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom

zmluvy o zabezpečení záväzku. Tiež sa dohodli, že právne vzťahy účastníkov sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na samotnú zmluvu o zabezpečení záväzku
prevodom práva zo dňa 8. 7. 2005, podľa článku IV. tejto zmluvy k prevodu vlastníckeho práva dochádza
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vo výške 1 120 000 Sovenských korún, podľa článku
U.. bod X zmluvy nadobúdacia cena sa rovná výške nesplatenej časti úveru, pričom podľa uvedenej

zmluvy, veriteľ a dlžníci sa dohodli že definitívnym prevodom vlastníctva na veriteľa zaniká nárok
dlžníkov na vrátenie uhradenej časti zabezpečovaného záväzku. Podľa zmluvy sa účastníci stotožnili ,
žetakýtozáväzokniejevrozporesdobrýmimravmi,jeplatnýaprávnerelevantný.Uvedenázmluvabola
uzatvorená podľa § 553 Občianskeho zákonníka a na ostatné práva a povinnosti zmluvou neupravené
sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že hodnota nehnuteľnosti ktoré

boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva je podľa znaleckého posudku číslo
19/2006 zo dňa 13. 2. 2006, ktorý pripojil k návrhu 2 800 000 Slovenských korún, pričom ide o všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti určenú znalcom podľa Vyhlášky MS Slovenskej republiky číslo 492/2004 Z.z. o
stanovenívšeobecnejhodnotymajetku.SpoločnosťM.s.r.o.potom,akosastaladefinitívnymvlastníkom
nehnuteľností, previedla vlastnícke právo na Y. H. narodeného XX. 5. XXXX bytom Trenčín, ktorý

previedol vlastnícke právo na odporkyňu X. F.. Ďalej v návrhu poukázal na § 264 ods. 1 Obchodného
zákonníka podľa ktorého pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na
obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore
s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Takéto zvyklosti sa stávajú záväznými zo zákona. Podľa § 265Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu. Tieto zásady sú výrazom konkretizácie morálnych zásad vyjadrených v
pojme dobré mravy. Postihujú snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.

Poukázal na porovnanie s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi kým podľa § 265 Obchodného zákonníka nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale
musí byť preukázaný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Pri posudzovaní ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi ktorý platí
aj pre obchodné vzťahy treba uviesť, že sa uplatňuje aj na obchodné vzťahy, a neplatný je právny

úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Dôsledkom rozporu úkonu s dobrými mravmi je
absolútna neplatnosť právneho úkonu. To však neznamená, že dobrovoľné plnenie takýchto povinností
nie je možné. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktorý
je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ustanovenie má kogentnú povahu. Ďalej poukázal, že
občianskoprávne vzťahy sú založené na zmluvnej voľnosti avšak hranice sú dané ustanovením § 39
občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť nielen v neprimeranosti výšky i

poplatkov ale aj úrokov z omeškania, výšky zmluvnej pokuty a neprimeranosti celkovej zabezpečenej
pohľadávky k celkovej hodnote nehnuteľností, ktoré boli predmetom zabezpečenia záväzku. Dohoda
účastníkov odporujúca všeobecne uznávaným zásadám, podľa ktorých zabezpečenie záväzku nemôže
byť v hrubom nepomere k hodnote vzájomného plnenia, kde hodnota vzájomného plnenia je určovaná
podľa rovnakých zásad ako sa určuje výška škody, nemôže požívať súdnu ochranu a súd musí aj

bez návrhu vysloviť neplatnosť takejto zmluvy. Poukázal, že s týmito ustanoveniami sú v rozpore
výška a koncipovaný mesačný poplatok vo výške 35 000 Slovenských korún, ktorý má pozostávať
z dohodnutého úroku a 3 štvrtiny tvoria náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a
administratívu spojenú s úverom pričom ich suma počas trvania záväzku by predstavovala 315 000
Slovenských korún za kalendárny rok. Taktiež hodnota nehnuteľností, ktorými bola zabezpečená

návratnosť úveru nesmie byť v prílišnom nepomere k výške predpokladanej škody a k výške samotného
záväzku. V tomto prípade výška hodnoty pohľadávky 1 120 000 Slovenských korún k hodnote
nehnuteľností 2 800 000 Slovenských korún, ktorá v čase podania návrhu bola so zreteľom na trh
vyššia, je v zjavnom nepomere a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ uhradil veriteľovi 140
000 Slovenských korún, žiadal spoločnosť Trifin s.r.o. o prehodnotenie poplatkov, s čím spoločnosť

nesúhlasila. Je nespochybniteľný záväzok dlžníkov uhradiť spoločnosti istinu, avšak je v rozpore
s dobrými mravmi zabezpečenie záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, ktoré štvornásobne
prekračujú istinu. V rozpore s dobrými mravmi sú aj dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru, ktoré
predstavujú spolu s dohodnutými úrokmi 60 % istiny. Tiež je neprimeraná výška úroku z omeškania pri
nesplatení istiny a v prípade omeškania s platením mesačného poplatku pretože pri dennej sadzbe ide

o ročný úrok vo výške 91,25 %. Najčastejšie sa zmluva o úvere používa v bankovom sektore, pravidlá
a podmienky ktoré banky používajú možno považovať za obchodné zvyklosti ako aj zásady poctivého
obchodného styku. Zmluva o úvere obsahuje jednotlivé položky úveru: istina 700 000 SK, poplatky 35
000 SK, teda spolu 420 000 SK úrok z omeškania 0,25 % dlžnej sumy denne, teda v 91,25 % ročne,
úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy denne, zmluvná pokuta vo výške 1000 SK. Ak by dlžník na

základe zmluvy splatil všetko riadne a včas, zaplatil by celkom 1 120 000 SK. V prípade omeškania
vy výška celkom zaplatenej sumy mohla dosiahnuť 2 143 750 SK. Avšak aj pri dodržaní povinností by
mohla nastať situácia ktorá vyplýva z ustanovenia článku III. bod 6 zmluvy o úvere a článku VIII. bod
1 zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, že napríklad pri nezaplatení poslednej splátky
by spoločnosť mohla využiť zabezpečenie úveru prevodom práva a v tomto prípade by nadobúdacia

cena nehnuteľnosti predstavovala sumu 35 000 SK. V tomto prípade dlh navrhovateľa predstavoval
980 000 SK, teda rozdiel medzi výškou pohľadávky a uhradenými 4 mesačnými splátkami poplatkov,
avšak navrhovateľ stratil vlastnícke právo k majetku v hodnote 2,8 milióna slovenských korún. Takto
koncipovaná zmluva nemôže požívať právnu ochranu. Podľa § 457 o.z. ak je zmluva neplatná, alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto

prípade by bol navrhovateľ povinný uhradiť spoločnosti istinu s úrokom z omeškania podľa § 369
Obchodného zákonníka, teda vo vyške 14 % ročne od 9. 7. 2006 zaplatenia a spoločnosť veriteľa
vrátiť navrhovateľovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a sumu zaplatenú na poplatkoch vo výške
140 000 Sk. V rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a obchodnými
zvyklosťami je ustanovenie článku III. bod 3 zmluvy o úvere a článku VIII. bod 1 zmluvy o zabezpečení

záväzku ak zakotvujú výrazný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Ustanovenie článku
II. body 1 zmluvy o úvere obchádza zákon tak že premieta dohodnuté úroky a tieto v neprimeranej výške
zachováva vo forme mesačného poplatku za vypracovanie zmluvy a administratívu spojenú s úverom.
V tomto prípade tieto poplatky viac ako 20 násobne prekračujú obvykle poplatky poskytované bankamikryjú neprimerané úroky. Ďalej poukázal na smernicu číslo 93/13/EHS O neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a ďalšie, ktoré boli transponované do nášho vnútorného práva. Táto
transpozícia bola nesprávna z čoho v aplikačnej praxi vznikajú problémy... Spotrebiteľské právo je

jednou z prioritných oblastí EU. Smernica upravuje nekalé podmienky ktoré sú definované v článku
3. Podmienka sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, ak nebola individuálne
dohodnutá. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
nebol schopný ovplyvniť jej podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Veriteľ v tomto prípade poskytoval úver nebankovým spôsobom ako podnikateľ. Navrhovateľ
konal ako fyzická osoba. Veriteľ uzatváral rovnaké zmluvy s každým, komu poskytoval úver. Podľa
prílohy smernice bodu 1 písm. e) za nekalé podmienky sa považuje aj požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Za nekalú
podmienku treba považovať aj ustanovenie, podľa ktorého, ak za nadobúdaciu cenu podľa zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva sa považuje hodnota nesplateného dlhu, ktorý niekoľkonásobne

prekračuje hodnotu nehnuteľnosti, ktorou je pohľadávka zabezpečená, takéto ustanovenie je absolútne
neplatné pre rozpor s vnútroštátnym právom a smernicou. Rozhodnutím Európskeho súdneho dvora
bolo rozšírené pôsobenie účinku smernice tak, že národný súd je povinný vykladať existujúce národné
právo v zmysle ustanovení a účelu danej smernice ako je to najviac možné. Slovenská republika vstúpila
do Európskej únie 1. 5. 2005 a smernica bola implementovaná do nášho právneho poriadku nie včas

a vecne nesprávne. V zmysle nepriameho horizontálneho účinku smernice je vždy na súde, aby
zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Ďalej poukázal na naliehavý právny záujem z
dôvodu, že nehnuteľnosti slúžili navrhovateľovi na bývanie na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ
stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a jedinou možnosťou ich navrátenia je žaloba o určenie
vlastníckeho práva.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy ktorú
uzatvorilasY.H.dňa1.6.XXXX.VkladbolpovolenýSprávoukatastraT..Predávajúcibolvčaseprevodu
riadnym vlastníkom nehnuteľnosti, bol oprávnený na predmetný právny úkon. Nevie sa vyjadriť ku
skutočnostiam, za akých došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou veriteľa.

Tiež sa nevie vyjadriť na základe akých právnych úkonov sa stal vlastníkom Y. H.. Žalobu považuje
za nedôvodnú, pretože nadobudla nehnuteľnosti v súlade s platným zákonom od osoby, ktorá bola
evidovaná ako vlastník v liste vlastníctva. Tiež odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie 1.6.2010, splnomocnený zástupca odporkyne uviedol, že
navrhovateľa osobne pozná a podpis navrhovateľa na návrhu nie je overený. Telefonoval

s navrhovateľom a ten mu povedal, že žiadnu žalobu nepísal. Následne navrhovateľ zomrel.
Splnomocnená zástupkyňa požiadala podaním zo dňa 22. 7. 2010, aby súd ďalej pokračoval v konaní
s ňou, ako dedičkou, s tým, že dedičské konanie nie je ukončené. Predložila úmrtný list navrhovateľa. Z
nehovyplývaženavrhovateľzomrelX.X.XXXXvW..Podľasprávyzcudzineckejpolíciemalnavrhovateľ
povolený trvalý pobyt na dobu neobmedzenú v T. na ulici Q. XXX/X. Miesto trvalého pobytu mal v

Nemeckej republike. Súd vyzval 18. 8. 2010 navrhovateľku na oznámenie adresy a predloženie dokladu
o tom, že je jedinou zákonnou dedičkou po nebohom navrhovateľovi. Súdu bolo doručené 17. 9. 2010
oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia navrhovateľky advokátskou kanceláriou R.. R. U. T., a bolo
oznámené že dedičské konanie po navrhovateľovi nebolo právoplatne skončené. Takto súd vyzýval
právnehozástupcunavrhovateľkyopakovane.Príslušnýdokumentboldoručenýsúdu14.1.2011.Podľa

neho nebohý navrhovateľ ustanovil dedičmi svoje deti - splnomocnenú zástupkyňu a R. C. W. nar.
X.XX.XXXX, ktorý splnomocnil Z. C. K. S. XX.X.XXXX viesť neodvolateľne konanie na Okresnom súde
Prievidza ako dedič po navrhovateľovi. Právny zástupca ďalej oznámil súdu, že výsluch Z. C. K. S. by
nemuselbyťnajvhodnejší,vprípadenutnostivýsluchu,žiadaprivýsluchutlmočníka.Následnesaprávny
zástupca navrhovateľky na pojednávaní nezúčastnil. Súd vyžiadal zo správy katastra Prievidza spisy

V XXX/XXXX-VZ XX/XXXX V XXz XX/XX- VZ XX/XX. Súd ďalej zisťoval, či prebehlo v jeho obvode,
v ktorom mala na našom území trvalý pobyt W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX dedičské konanie, s
negatívnym záverom. Podaním z 21. 9. 2011 právny zástupca navrhovateľky navrhol vstup ďalšieho
účastníka na strane odporcu preto, že došlo k prevodu nehnuteľností na U. narodeného XX.X.XXXX.
Zároveň navrhol , aby súd určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý

v polovici nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, evidované na liste vlastníctva XXXX Správy
katastra Prievidza. K podaniu pripojil list vlastníctva. Súd nariadil 2. 9. 2011 pojednávanie, na tomto
právny zástupca navrhovateľky uviedol, že jej vypovedáva plnú moc a predložil súdu vyššie uvedený
návrh. Tiež sa zaviazal oznámiť navrhovateľke v že spise sa nachádzajú zmluvy bez podpisov, ak ichmá, aby ich predložila. Súd na základe návrhu uznesením pripustil vstup ďalšieho odporcu 2/ rade U.
Súd vyzval 11. 3. 2013 navrhovateľku 1/ aby preukázala rozhodujúce skutočnosti ktorými odôvodňuje
svoj nárok, že je spolu s navrhovateľom 2/ vlastníkom celej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.

Preložená výzva do nemeckého jazyka jej bola doručená spolu s uznesením o pripustení odporcu
2/ a predvolaním na pojednávanie, následne bola doručovaná aj v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu č. XXXX/XXXX z 13.11. 2007. Pred pojednávaním dňa 4. 9. 2013 predložil plnú moc od
navrhovateľky v 1/ rade právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade R.. C. R.k ktorý žiadal o odročenie
pojednávania, napriek opakovaným výzvam súdu predložil plnú moc až na pojednávaní 25. 3. 2014.

Súd vo veci vykonal pojednávanie na ktorom oboznámil návrh, vyjadrenie odporcov a predložené listiny.
Zistil tento stav:

Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola uzatvorená dňa 8. 7. 2005 medzi dlžníkmi W.
R. E. rod. W., nar. X.X.XXXX a W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX a veriteľom M. s.r.o. W. L. X M.,

K. XXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy, podpísanej v spise len veriteľom, sa zmluvné strany dohodli na
obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: rodinný dom
súpisné číslo XXXX na parcele či XXX v katastrálnom území veľká N. okres T. a pozemok parcelné číslo
KN XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX metrov štvorcových a parcelné číslo KN XXX-
záhrady o výmere XXX metrov štvorcových tiež v Katastrálnom území U. N. okres T. patriacej dlžníkom

v spoluvlastníckych podieloch W. R. E. rod. W., nar. X.X.XXXX v jednej polovici a W. X. O. rod. O. nar.
XX.X.XXXX v jednej polovici. Účastníkom zmluvy o úvere i zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva bola aj W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX, vlastníčka
nehnuteľností v jednej polovici, ktorá bola už v čase podania návrhu mŕtva. Navrhovatelia v konaní
nepreukázali právne nástupníctvo po nej.

Podľa § 91 O.s.p. ods.(1), ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich sám za seba. Podľa ods. 2 O.s.p. ods. (2) ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného
z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na

uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 92 O.s.p. ods.(1) na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa § 92 O.s.p. ods.(2) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na
miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli. Podľa § 92 O.s.p. ods.(3) súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala

právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa;
súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Podľa ustálenej judikatúry „Neúčastní-li se řízení o určení dědického práva všichni účastníci řízení

o dědictví, nemůže být žalobě vyhověno pro nedostatek věcné legitimace vyplývající z hmotného
práva, neboť se řízení neúčastní všichni nerozluční společníci (§ 91 ods. 2 OSŘ).“ Ako naviac uvádza
odôvodnenietohtosúdnehorozhodnutia,„Vesporech(dedičov-pozn.autora)sinýmiosobamitýkajících
se věcí nebo majetkových práv, se uvedený vztah dědiců k zůstavitelově majetku projevuje tím, že mají
postavení tzv. nerozlučných společníků“. Podľa iného rozsudku súdnej praxe „v občianskom súdnom

konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne
ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní. V týchto veciach účastníci kúpnej
zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.“ Aj posledný judikát stanoví, že v občianskom súdnom
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci;
rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí

neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 OSP).

Podľa § 120 O.s.p. ods.(1) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy,ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ods. (2)
tohto ustanovenia vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o
povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach

obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( §
200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p. ods (3) ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení
odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,

ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú

všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd musel konštatovať že navrhovatelia v 1. a 2. rade
nepreukázali vecnú legitimáciu na určenie že sú vlastníkmi celých nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania, teda aj časti, ktorých vlastníčkou v čase uzatvorenia zmlúv ako aj účastníčkou zmlúv bola
W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX, vlastníčka nehnuteľností v jednej polovici. Právny vzťah o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, je pokiaľ ide o
účastníkov konania vymedzený osobou, ktorá tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností a osobou, ktorá
je v katastri nehnuteľností ako ich vlastník zapísaná. Skutočnosť, že navrhovateľ alebo odporca sú
nositeľmi tvrdených oprávnení alebo povinností, vyplývajúcich z hmotného práva, je otázkou tzv. vecnej
legitimácie (aktívnej či pasívnej). Súd v rámci skúmania procesných podmienok konania sa zaoberá len

spôsobilosťou označených subjektov byť účastníkom konania, tzv. procesnou subjektivitou a otázkou
procesnej spôsobilosti v konaní. Záväzné stanovenie toho, či sú účastníci legitimovaní aj hmotnoprávne,
je už otázkou meritórneho rozhodovania o predmetnom návrhu a teda aj ťarcha dokazovania spočíva
na účastníkoch konania. Vecnú legitimáciu účastníka konania (či už aktívnu alebo pasívnu) určujú práva
a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje. V danom

prípadenemoholsúdnávrhuvyhovieťaspoňčiastočne,pretoževprípadeurčovaciehosporutotižtrebas
konečnou platnosťou určiť, ktorá z osôb zúčastnených na konaní má k predmetu určenia hmotnoprávny
vzťah, a teda je jeho majiteľom (bolo už uvedené, že účelom konania o určovacej žalobe je odstránenie
právnej neistoty). Túto otázku môže s konečnou platnosťou vyriešiť výlučne účasť všetkých dotknutých
osôb na konaní. Účelom občianskeho súdneho konania je, aby toto bolo zavŕšené spravodlivým súdnym

rozhodnutím (pozri napríklad § 1, § 3 a § 117 ods. 1 OSP). Otázka spolumajiteľstva by nebola vyriešená
s konečnou platnosťou, pretože sa na konaní nezúčastnili právni nástupcovia W. X. O. rod. O. nar.
XX.X.XXXX. Výsledkom občianskeho súdneho konania by nebolo spravodlivé rozhodnutie, pretože by v
rozpore s navrhovateľmi tvrdeným hmotnoprávnym stavom, by určilo iba časť oprávnených osôb, a teda
by na druhej strane poprelo oprávnené záujmy právnych nástupcov W. X. O. rod. O. nar. XX.X.XXXX,

ktorí by sa v záujme odstránenia tohto stavu museli domáhať ochrany svojich práv ďalšou žalobou a
v ďalšom konaní. Podľa tvrdeného skutkového stavu by mali byť spolumajitelia len navrhovatelia v 1.
a 2. rade avšak v konaní nebolo preukázané že by boli právnymi nástupcami W. X. O. rod. O. nar.
XX.X.XXXX.Právetvrdenéhmotnéprávobránitomu,abybolizavýlučnýchspolumajiteľovnehnuteľností
určení navrhovatelia v 1. a 2. rade. Z horeuvedených dôvodov tu však čiastočné vyhovenie návrhu nie

je vôbec prípustné. Vyhoveniu návrhu chýbalo splnenie základnej podmienky: existencia aktívnej vecnej
legitimácie. Preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.