Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010357
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010357.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej N. O. a

spol., pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. mája 2017
takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

N. O., narodená XX. V. XXXX, trvale bydliskom V O. XXX/XX, XXX XX R. S.,

I. O., narodený XX. V. XXXX, trvale bydliskom V O. XXX/XX, XXX XX R. S.,

sa uznávajú vinnými, že

- presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2015 v R. S. na O. ulici pristavili poškodenú I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. S., ktorá bola na prechádzke so svojím malým synom, obvinená N. O.
sa jej opýtala, či nemá nejaké peniaze a keď povedala, že nemá, pýtala od nej občiansky preukaz a

bankomatovú kartu a počas toho obvinený I. O. držal rukoväť detského kočíka, aby nemohla poškodená
odísť, preto zo strachu pred nimi sľúbila, že bankomatovú kartu s občianskym preukazom im prinesie
z domu, po čom ju pustili,
- dňa 05.09.2015 v čase okolo 13.00 h v R. S. na Q. ulici, obvinený I. O. zakričal na poškodenú
I. B., aby zastavila a keď neuposlúchla jeho výzvu, zakričal slová „stoj, lebo ťa zbijem“, po ktorých
slovách poškodená zastavila, obaja obvinení prišli k nej a obvinená N. O. opätovne pýtala od poškodenej
občiansky preukaz a bankomatovú kartu a keď poškodená povedala, že jej nič nedá, zobrala jej kabelku
s osobnými vecami, ktorú mala prevesenú cez rukoväť detského kočíka, túto prehľadala, keďže nič

nenašla, povedala jej, že kabelku vráti až keď poškodená donesie 150,- eur a keď poškodená povedala,
že ani doma nemá žiadne peniaze, obvinená ju poslala k F. F. so slovami „choď k F. a povedz mu, aby
ti požičal“, s čím zo strachu súhlasila, išla k F. F., ktorý jej peniaze požičať odmietol, preto u neho zo
strachu počkala, až kým obvinení neodišli,
- dňa 29.09.2015 v čase medzi 14.00 h a 15.00 h v R. S. na C. ulici pri kostole sa pri poškodenej I. B.
zastavil obvinený I. O. so slovami, že keď mu poškodená nedonesie peniaze, tak ju zbije,
- dňa 14.10.2015 v R. S. na železničnej stanici prišli obvinení za poškodenou I. B., kde obvinená N.

O. od poškodenej znovu pýtala peniaze a keď poškodená povedala, že nemá, pýtala od nej doklady
a keď chcela poškodená odísť, obvinená N. O. ju chytila za sveter a povedala jej, že nikam nepôjde a
stále od nej pýtala peniaze, poškodená zo strachu, aby neublížili jej malému synovi, ktorý bol v kočíku,
sľúbila, že si pôjde požičať peniaze od kamarátky M. G., ktorá býva neďaleko stanice a peniaze prinesie,
s týmto obvinená súhlasila a pustila poškodenú, avšak obvinený I. O. podržal kočík s dieťaťom a bránil
poškodenej, aby si vzala so sebou syna, preto poškodená odišla k M. G. bez syna, ktorej povedala,
že O. od nej pýtajú peniaze a že si nechali jej syna, kým peniaze neprinesie, preto s ňou išla M. G.

na stanicu, kde dohovárala obvineným, aby vrátili poškodenej syna, na čo obvinení povedali, že dieťa
vrátia až potom, keď im prinesie peniaze alebo nejaké šperky, preto M. G. sľúbila, že im z domu prinesienejaké zlaté šperky a keď po jej odchode si poškodená I. B. chcela zobrať svoje dieťa a odísť, obvinený
I. O. ju chytil pod krk so slovami, „zostaneš tu, pokiaľ ona neprinesie tie šperky“ a prinútil ju zostať na
mieste, až kým sa M. G. nevrátila, keďže sa vrátila bez šperkov, obvinená N. O. prikázala poškodenej I.

B., aby išla k F. F. požičať peniaze so slovami „nech je to viac než 100,- eur“, čo poškodená prisľúbila,
odišla k menovanému a zo strachu zostala u neho až do doby, kým obvinení zo stanice neodišli,
- dňa 26.10.2015 v čase okolo 12.00 h v R. S. na miestnom trhovisku obvinená N. O. kričala na
poškodenú M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S., R. XXX „poď sem, kde sú peniaze,“ a slová že „už
dlho nebude oj... a uvidí, že už dnes potečie naozaj krv“, medzitým prišiel ku nej obvinený I. O., chytil

ju pod krk so slovami „za to oj...vanie ti rozbijem hubu“, zo strachu poškodená kričala o pomoc, preto
od ďalšieho konania obvinený upustil,

teda

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

čím spáchali

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujú

N. O.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného
zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

I. O.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona a § 38
ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona ruší sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V z 11. decembra 2015, sp. zn. 0T/307/2015, právoplatného dňa 11. decembra 2015, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks pákové nožnice červenej farby.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaných N. O. a
I. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že sú nevinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, vypočul poškodené I. B.

a M. G., svedkov L. W., F. F., JUDr. N. S., O. R., O. A., M. O., C. Z. a M. R. a oboznámil podstatnélistinné dôkazy. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. O. vypovedal, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že
poškodenú ani nepozná, vie len, že mala niečo s jeho mamou (obžalovanou). Vôbec ju nechytil pod
krk, hoci na tej stanici bol spolu s mamou aj s jeho družkou. Poškodená B. tam s poškodenou G.
pili. Poškodená B. matke povedala, že nemá peniaze, ktoré jej dlží, nato sa G. sama ponúkla, že
donesie peniaz resp. šperky namiesto poškodenej B.. G. odišla a už sa nevrátila. Obžalovaný v tom čase

zachraňoval syna B. na koľajniciach, poškodená len sedela na stanici a pila pivo. Ani v jednom prípade,
vôbec od nej nepýtal peniaze. Poškodená k nim chodila najesť sa, nevie prečo sa do neho obuli. Dňa 29.
septembra 2015 ani nebol doma, bol s jej mužom v Bratislave. Poškodená dlhovala 20,- eur jeho mame
za oblečenie pre dieťa, za to G. chcela doniesť zlatú retiazku. Keď nedoniesla, šiel domov, aj poškodená
šla s nimi, potom sa odpojila. Poškodená chodila aj k F. - milencovi, určite ju za ním neposielali, on určite
nie. Poškodenú vôbec nepozná. Nie je pravda, že držal kočík, kým nedonesie peniaze, ani ju vôbec

nechytal pod krk. V živote od nej nepýtal peniaze. Bol pri tom, keď mama pýtala peniaze za oblečenie
od poškodenej, ale nevie koľko. On vôbec netuší, prečo o ňom poškodená tvrdí tieto veci, vôbec ju
nepozná, pozná len jej druha. Asi sa ho ona bojí.

Obžalovaná N. O. vypovedala, že je nevinná. S poškodenou nemala žiadny problém, žiadny konflikt.

Raz prišla k nim na kávu, starali sa o jej dieťa. Poškodená má milenca F. a chcela, aby syn zbil W.. Nie
je pravda, že pýtala od poškodenej peniaze, ona je chudera, nič nemá, obžalovaná jej dávala najesť, aj
oblečenie pre syna, na čo jej poškodená povedala, že peniaze jej dá potom, keď bude mať. Povedala
poškodenej, že nech jej potom dá 10,- eur za oblečenie. Potom sa spolčila s G.. Obžalovaná nevie ani s
telefónom robiť a už vôbec nie s bankomatovou kartou. Netuší, aký mala poškodená motív hovoriť o nej

tieto veci. Celá obec vie a aj na kamerách musí byť, že k nim chodila dobrovoľne každý deň. Syn nemá
žiadnu vinu, obaja sú nevinní. Na stanici boli, poškodená B. od nich chcela, aby s ňou šli na stanicu za
G., ktorá poškodenej B. dlhovala peniaze. G. povedala, že ide domov pre retiazku. Poškodená tam bola
so synom, ten sedel v kočiari / bugine, ale aj tam behal. Následne šla poškodená B. so synom aj s G. k
bytu G., že retiazku dajú do záložne a jej poškodená vráti 10,- eur, poškodenú potom odprevadili domov.

Poškodená I. B. vypovedala, že obžalovaní od nej obaja žiadali peniaze. N. O. požičiavala po 2 - 3
eurá. Neskôr nemala, bola na materskej. Potom chceli obžalovaní požičať peniaze na šeky, peniaze
nemala, povedala im, že im nedá. Pokračovalo to vyhrážkami, že jej vezmú malého, že ju zbijú. Prvý
krát keď od nej chceli peniaze na šeky, chceli 100,- eur, povedali, že má ísť peniaze vybrať z bankomatu,

keď povedala, že nejde, prikázali jej, nech ide k pánovi F. požičať peniaze od neho, pričom u pána
F. zostala, až kým obžalovaní neodišli. Bola tam so synom, obžalovaní boli prítomní obaja. Keď od
nej pýtala peniaze obžalovaná O., obžalovaný O. nerobil nič. Keď odišli, šla od F. domov. Konflikty sa
stupňovali. Obžalovaná jej povedala, že by poškodenej mohlo prísť na účet 2.500,- eur, z čoho by mi
800,- eur vrátila dlh, ktorý sa vystupňoval na túto sumu postupne. Neskôr bola s malým na prechádzke

- na stanici, kam za ňou prišli obaja obžalovaní, obaja obžalovaní pýtali peniaze a bankomatovú kartu,
načo im povedala, že nemá a že skúsi niečo požičať od G.. Šla za ňou, malého nechala kúsok od seba.
G. povedala, že má peniaze a šperky a že donesie. Vrátila sa k obžalovaným, títo ju domov nepustili,
držali ju za sveter. G. došla, že nemá doma peniaze ani šperky. Poškodená šla domov. Potom bola ešte
jeden krát na stanici, opäť ju zastavili obžalovaní, že chcú peniaze, že ich nebude ojebávať na čo im

povedala, že nemá, načo jej oni povedali, že nikam nepôjde, že zostane a ani ju nikam nepustili. Ďalej
v iný deň obžalovaný chcel pri kostole opäť peniaze, odpovedala, že nemá a že za ním dôjde, avšak už
za ním neprišla, lebo sa bála. Potom v iný deň na ňu pred barákom vykrikoval obžalovaný, že dostane,
nevšímala si ich a šla domov. Z konania obžalovaných mala strach aj z toho dôvodu, že by mohli ublížiť
synovi. O konaní obžalovaných povedala priateľovi, G. aj starostovi. Obžalovaní chceli peniaze aj od

iných ľudí - slabších, to počula od susedky. Inokedy ju na ulici cestou do obchodu zastavili obžalovaní,
povedal stoj lebo ťa zbijeme. Zasa chceli peniaze a kartu, tieto mala, ale nedala im ich. Povedala im, že
príde za nimi a prinesie, čo chcú. Obžalovaní ju zastavili s tým, že nevie, čo môže čakať. Obžalovaná
jej vzala kabelku, ktorú mala prevesenú cez kočík a túto jej prehľadala. Kabelku tam nechala, bola
tam len voňavka a plienky, šla domov, kabelku jej dodnes nevrátili. Vtedy pýtali od nej 150,- eur. Po

čase bola poškodená vonku opäť so synom, opäť ju zastavili obžalovaní, aby stála, lebo potečie krv. K
obžalovaným nechodila, len okolo nich. Lákali ju, že jej vrátia peniaze, opäť chceli peniaze, hovorila im,
že nemá. Obžalovaná jej nedávala žiadne veci pre syna. Od G. vedela, že im obžalovaní búchali na okno
a bránu. Aj inokedy ju obžalovaná volala cez okno von, no nešla, bála sa. Ublížiť jej vážne neublížili,avšak obžalovaný ju jeden krát chytil pod krk, keď mu nedala peniaze, bolo to na stanici, obžalovaný
počas držania povedal, že nikam nepôjde, kým nezoženie peniaze a že má ísť vypýtať od G.. Starostovi
o všetkom povedali, aj následne zavolanej polícii, odvtedy má od obžalovaných pokoj. Na stanici syna

nechala nie dobrovoľne, obžalovaní ho nechceli pustiť. G. sa bála, aby jej neublížili, preto povedala, že
donesie peniaze a šperky. Poškodená zatiaľ bola so synom na stanici a plakala. Pivo na stanici nepila,
keď došla G., ona pivo mala. Malý spal, nebehal po koľajniciach. Obžalovaný ju pod krk chytil, keď chcela
ísť domov. Jej priateľ pracuje, je čistý, hoci v minulosti bral niečo. K obžalovanej nechodila.

Poškodená M. G. vypovedala, že raz prišla poškodená za ňou s plačom, že je dlžná obžalovaným 150,-
eur. Jej malý zatiaľ bol na stanici, bála sa o neho. Išla s poškodenou, obžalovaní tam stále boli a malý jej
spal. Obžalovaní chceli peniaze alebo šperky, že ich odnesú do záložne. Odišla a vrátila sa s tým, že nič
nenašlaastáletamboliobžalovaníspoškodenou.Jupustili,poškodenáB.zostala,videla,akoodchádza
s obžalovanými. Inokedy, keď boli hody, stretla poškodenú so synom a následne stretli obžalovaného,
ktorý sa začal pýtať poškodenej B., že kde má peniaze a že je dlžná, pričom jej nadával. Obžalovaní

mali chodiť k poškodenej domov, to počula od poškodenej. Poškodená chodila k obžalovaným, jedávala
tam, starali sa jej o dieťa - toto počula v dedine až po svojej výpovedi v prípravnom konaní. Na stanici,
keď sa opäť vrátila k poškodenej a obžalovaným, poškodená tam sedela uplakaná, pričom jej povedala,
že keď je dlžná, nech peniaze zoženie inak. Prítomná bola aj pani A.. Neskôr, keď ju obžalovaný stretol,
povedal jej, že poškodená mu po nej posiela 100,- eur. V jej prítomnosti sa poškodenej nevyhrážali, jej

povedali, že ju zbijú, ak nevybaví tie peniaze od poškodenej. Keď šla na stanici pohľadať peniaze alebo
šperky domov, poškodená chcela ísť s ňou, ale nemohla ju vziať.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede
poškodenej z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedla, že niekedy v mesiaci október

2015, presný dátum si už nepamätá, bola doma v obci R. S., kedy niekedy po obede zbierala na dvore
orechy. Niekedy v tom čase k nim prišla I. B., ktorá u nich zvonila na dome. Keď jej otvorila, tak si všimla,
že I. je celá uplakaná. Keď sa jej pýtala, čo sa stalo, tak ju požiadala „aby jej požičala 100,- eur“, lebo
O. ju vydierajú a tiež jej zadržiavajú dieťa v kočíku“. I. však nedala žiadne peniaze, lebo žiadne peniaze
nemala. I. ju preto poprosila, či by nešla s ňou na železničnú stanicu v obci za O., ktorí tam mali I. kočík

so synom V., ktorý jej nechceli vrátiť, ak im on neprinesie nejaké peniaze. I. ju preto požiadala, aby išla
s ňou na železničnú stanicu. Keď s I. prišli na stanicu, tak tu videla sedieť na lavičke N. O., I. O. a jeho
priateľku O., priezvisko nevie. Bol pri nich aj I. kočík, kde bol jej syn V.. Potom sa O. spýtala, „čo od I.
chcú“. Na to oni odpovedali, že „od I. chcú peniaze, aby zaplatili nejaké šeky, lebo potrebujú peniaze“.
Ona potom pozerala na malého do kočíka, lebo chcela zistiť, či je v poriadku. Preto sa trocha naklonila

nad kočík a vtedy si I. priateľka O. všimla, že má na krku zlatú retiazku. Táto potom O. povedala, že
„má na krku zlatú retiazku“ a I. si ju začal od nej pýtať slovami „daj mi retiazku, pôjdeme ju zaniesť do
záložne“. Ona mu na to povedala, že „žiadnu mu retiazku nedá“. Bála sa, že by jej ju mohli z krku strnúť,
tak im povedala, že „pôjde domov a tam pohľadá dáke zlaté šperky, ktoré im prinesie z domu“. I. jej na
to povedal, že „má si pohnúť, kým je ešte záložňa otvorená“. Ona im to povedala len tak, aj keď vedela,

že im nič z domu neprinesie. Povedala to len preto, lebo sa potrebovala dostať domov a dať si dole
retiazku z krku, aby jej ju O. ešte nevzali. Keď išla domov, tak I. chcela ísť s ňou, ale I. ju nepustil, lebo
držal jej kočík s jej dieťaťom. N. O. držala I. za rameno a nepustila ju nikam, tak bola nútená zostať pri
nich na stanici. I. na I. vykrikoval slová „nepôjdeš nikam, pokým ona nedonesie z domu peniaze alebo
zlato“. Na toto I. začala plakať, lebo ju držali a nechceli ju pustiť s ňou. Keď prišla domov, tak doma nikto

nebol, ale na stanicu sa už nevrátila. Nešla tam, lebo sa bála, že O. ublížia aj jej. Preto doma cez okno
pozerala na ulicu, čo sa tam deje. Z domu cez okno videla, že ako I. stála na stanici, kde plakala, lebo
ju I. nechcel pustiť preč tým, že jej držal kočík, ktorý jej nechcel pustiť. Videla, že I. chce odísť preč, ale
I. jej vždy kočík stiahol späť, tak aby I. nemohla odísť preč. N. a I. priateľka O. stáli vedľa I., pričom už
ju nedržali, ale stáli len pri nej. Len I. stále držal I. kočík s malým, pričom tam takto stáli s ňou asi 10

minút. Ona potom vyšla na ulicu pred bránu, kde na nich volala, aby „I. pustili, lebo zavolala políciu“. I.
na ňu zakričal, že, „keď zavolá na políciu, tak uvidí“, čím sa ju snažil slovne zastrašiť. I. vtedy strašne
plakala a zakričala jej, že „nemôže ísť k nej, lebo ju nútia ísť k F. požičať si peniaze“. I. O. hovoril I.
slová, že „nepôjde nikam, lebo musí ísť s nimi k F. pre peniaze, a musí im doniesť 100,- €, inak potečie
krv“. Potom všetci aj s I. odišli preč k F.. Asi o 20 min neskôr prišla k nej I., ktorá jej povedala, že sa

jej podarilo O. utiecť. Políciu v ten deň nikto z nich nevolal, lebo ona ani I. nemali telefón a nikto iný
nebol doma. Preto nemali ako volať políciu. Neskôr v ten deň asi tak okolo 16.00 alebo 17.00 h cez
okná z domu videla N., s I. a jeho priateľkou, ako sedia na múriku pri ich záhrade. I. priateľka chodila
opakovane k nim na dom vyzváňať a vykrikovala jej meno. Prečo však uviesť nevie. Počas toho, ako O.vykrikovala, tak sa „pýtala, kedy jej donesiem tú retiazku, že dokedy na ňu bude čakať“. Ona sa doma
robila, že nie je tam, lebo vedela, že si prišli pýtať od nej zlato, čo im sľúbila, že im prinesie. Ona sa ich
bála, lebo bola v tom čase doma sama. Po nejakom čase O. z múriku pred domom odišli preč. Potom na

hody v R. S., dátum už uviesť nevie, niekedy na O., tak niekedy v podvečerných hodinách sa s I. stretla
na kolotočoch na detskom ihrisku. Tu sa I. malý hral na detskom ihrisku a potom I. povedala, že ide k
babke. Ona ju išla odprevadiť, lebo chcela ísť do Z.. Po ceste pri kostole stretli I. O. s nejakými chalanmi,
ktorých nepoznám. I. sa pri nich zastavil a začal na I. škaredo kričať a urážať ju slovami „ty piča, do
kedy ma budeš ojebávať“. Potom sa otočil aj na ňu a povedal jej, že „má okamžite doniesť peniaze, lebo

bude zle“. Ďalej povedal, že „on bude s I. čakať na detskom ihrisku a potiaľ ju nepustí domov, pokiaľ mu
nedonesie peniaze“. I. chcela ísť s ňou preč, ale I. ju chytil za rameno a povedal jej „ťahaj, neojebávaj
ma, nikam nepôjdeš“. Potom I. odtiahol na detské ihrisko, čo sa dialo ďalej, nevie, lebo sa na miesto
viac nevrátila, ale sa ponáhľala preč. Na druhý deň, keď sa I. pýtala, čo bolo po mojom odchode, tak jej
povedala, že „I. ju tam držal na detskom ihrisku aj s jej deckom asi 2 hodiny a že potom začala kričať
o pomoc a ušla mu preč domov“. Neskôr, asi niekoľko dní po hodoch, ako v orechovej aleji zbierala

orechy v obci R. S., smerom na obec S. pri O. uvidela, že k nej prichádza na bicykli I. O. ešte spolu s
nejakým chalanom, ktorého nepoznala. Keď bol I. pri nej, tak zoskočil z bicykla a prišiel k nej. Potom ju
chytil pod krk a pritiahol si ma k sebe a spýtal sa jej „dokedy ho mieni ojebávať a že či I. dala 100,- € a
že čaká na tie peniaze do večera“. Pustil ju až po tom, čo na ceste za ním začalo trúbiť auto. Ona mu
povedala, že „mu nič nedá“. I. potom odišiel preč, asi kvôli tomu, že ho niekto v tom aute videl ako ju na

ulici drží. Niekedy koncom mesiaca október 2015 okolo obeda išla v obci po ceste do Jednoty, pričom
na miestnom trhovisku stála N. O. spolu so synom I.. Boli tam s nimi aj nejakí iní dvaja ľudia, ktorých
nepoznala. Ako ju N. uvidela, tak za ňou vybehla a kričala na ňu slová „sem poď, kde sú tie peniaze?!“
Tiež na ňu kričala, že „už ju dlho ojebávať nebudú a že uvidíme, že dnes už potečie naozaj krv“. I. medzi
tým prišiel k nej a chytil ju rukou pod krk. Keď ju svojou ruku držal pod krkom, tak na ňu kričal, že „za to

ojebávanie ti rozbijem hubu“. Ona sa zľakla a začala kričať o pomoc. Na to sa I. zľakol a pustil ju. Ona
potom zo strachu utiekla do obchodu Jednota, lebo sa bála. Tam medzi tým nakúpila a šla domov. O.
boli v tom čase stále vonku na trhovisku, ale už si ju nevšimli. Keď otočila, tak videla, že spoločne išli
k I. domu, kde I. aj jeho mama kopali do I. brány a päsťami udierali do jej okien a kričali slová „kurvy
vyjebané“. Ona rýchlo zašla utekala preč. Policajtov nikdy nevolala kvôli jej bratovi, lebo on nechcel, aby

nebola hanba, aby k nám nechodil policajti. Z O. má strach, lebo sa jej vyhrážali, že ju zabijú a oni sú
všetkého schopní. O. žiadne peniaze ona nedlží, ani I.. Oni si ich vyhliadli, že sú slabší a preto sa im
vyhrážali, čím sa snažili z nich dostať dáke peniaze.

Poškodená G. sa k prečítanej časti výpovede vyjadrila, že trvá na výpovedi z prípravného konania,

pravda je taká ako to uvádzala v rámci výsluchu dňa 04. júla 2016. O tom, že poškodená chodila jedávať
k obžalovaným, počula až po tomto výsluchu z prípravného konania a to od priateľovho brata. Ďalej
poškodená uviedla, že v čase incidentu na stanici brat bol doma, ale neskôr odišiel do práce, to on
nechcel, aby k nim chodila poškodená B.. Obžalovaného pozná od incidentu na stanici, obžalovaný
držal poškodenú za rameno. Ju obžalovaný držal nie úplne pod krkom, ale za sveter pod krkom. Ináč

opätovne zotrvávala na svojej výpovedi zo 04. júla 2016.

SvedokL.W.vypovedal,ževie,čojepredmetomkonania,poznátozpočutiaodpoškodenej,sktoroumá
syna. Poškodená mu oznámila, že obžalovaná ju má vydierať a pýtať peniaze a bankomatovú kartu, keď
povedala, že obžalovaní obmedzujú aj syna, začali to riešiť cez vajdu, potom so starostom a nakoniec s

políciou. Pôvodne to so starostom chceli riešiť ústnym dohovorom, avšak starosta im odporučil oznámiť
to polícii. Celé to malo trvať asi tri roky. Obžalovanú pozná z dediny, táto mu oznámila, že nie je pravdou,
čo tvrdí poškodená. S obžalovaným nemal žiadny konflikt. Poškodená mu hovorila, že obžalovaní od
nej chcú 100,- eur na šeky, poškodená mala strach, na konci už plakala. O vyhrážaní nevie, všetko má
z počutia. Pred ním problémy neboli, aj keď obžalovaných stretli na ulici. Nevie, či peniaze pýtali aj od

niekoho iného. Poškodenej mali zadržiavať kočík, mali chcieť kartu, občiansky preukaz. Poškodená mu
o tom hovorila naraz, hoci pôvodne zo začiatku postupne. Poškodená je trochu utiahnutá, robia si z
nej srandu, spočiatku si myslel, že možno to tak bolo, možno nie. Veriť jej začal, keď začala plakať a
keď sa to začalo týkať ich syna. Na otázky obžalovaných uviedol, že keď bol s poškodenou vonku a
stretli obžalovaných, poškodená nehovorila nič, len pozerala do zeme. Nepamätá sa, či 29. septembra

2015 obžalovaného viezol do Bratislavy. S O. nikdy žiadny problém nemal. Nevie sa vyjadriť, prečo by
poškodená mala od obžalovanej pýtať bankomatovú kartu. Nevie, či poškodená chodila k obžalovaným,
on sám u nich bol, s poškodenou nie.Svedok F. F. vypovedal, že poškodená za ním chodila, že ju obžalovaní vydierajú, že potrebuje pre
obžalovaných150,-eur,nevieprečopoškodenáchodilaknemustýmto.Kobžalovanýmniejevžiadnom
vzťahu. Poškodená sa bála, že ju obžalovaní vydierajú, ale neplakala. Chcela, aby na ňu dával pozor,

že jej okrem iného vzali kabelku. Po oznámení, že jej nič nedá, zostala uňho aj naďalej cca 1 hodinu.
Hovorila, že obžalovaní od nej chcú 150,- eur, kartu, vzali jej kabelku, syna mala vždy pri sebe.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede
svedka z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že niekedy v začiatkom leta 2015,

presný dátum už uviesť nevie, bol v dome jeho rodičov, ktorý sa nachádza v obci R. na ul. R. Tento dom
ako už uviedol susedí s domom L. W., ktorý tam žije spolu s jeho družkou I. a svojou mamou. Pamätá
si, že niekedy po obede, presne už uviesť nevie, tak k nemu prišla I. B., ktorá bola celá rozrušená a
roztrasená. Bolo vidieť, že sa jej niečo prihodilo. Keď sa jej spýtal, čo sa jej stalo, tak mu uviedla, že bola
v R. S. na prechádzke s kočíkom s malým synom V.. Tu na ulici ju zastavili N. O. a I. O., ktorí od nej
mali pýtať jej občiansky preukaz a tiež jej platobnú kartu. Títo jej mali následne povedať, že potrebujú

vybrať nejaké peniaze, ale že oni nemajú vlastnú platobnú kartu, tak ju chceli vypýtať od nej. Tiež mu
rozprávala, že I. jej mal počas toho držať kočík s malým synom, aby I. nemohla odisť od nich preč, keď
od nej pýtali uvedené veci. I. mu povedala, že sa ich počas toho veľmi bála a chcela uňho preto nejakú
dobu zostať. Keď sa jej pýtal, či zavolá policajtov, tak mu povedala, že radšej nie, aby neboli problémy,
že sa ich bojí, má pred nimi strach. Potom s odstupom nejakého času, čo už bolo tak na konci leta, zase

bol v uvedenom dome jeho rodičov, tak tam ho zase vyhľadala I. B., ktorá bola veľmi vyplašená, pričom
mu znova uviedla, že na ulici ako vozila po obci v kočíku malého V., stretla N. a I. O.. Títo mali na I.
vykrikovať slová, aby zastavila, lebo ju zbijú. Potom keď I. zastavila, tak mala prísť N. O., ktorá jej mala
zobrať kabelku, ktorú jej potom prehrabávala. Menovaní od I. B. znova pýtali doklady, teda jej občiansky
preukaz a platobnú kartu ako aj minule. Keď u I. v kabelke nič nenašli, tak ju O. poslali k nemu domov,

aby si išla požičať peniaze od neho. I. si v ten deň odo mňa pýtala 100,- €, aby jej ich požičal. Tieto
peniaze si pýtala pre O., ktorí ju poslali k nemu. On jej povedal, že jej žiadne peniaze nedám. I. povedal,
aby uňho zostala až do doby, kým O. neodídu z ulice preč. Až keď videli, že O. neboli na ulici, tak I. od
neho odišla domov. Skôr sa I. bála vyjsť von na ulicu, aby ju O. znova neotravovali a nepýtali od nej
peniaze, ktoré im mala priniesť od neho. Po nejakom čase neskôr, presne nevie už kedy, znova k nemu

prišla I., ktorá si zase prišla znova od neho požičať peniaze pre O., v akej výške však už uviesť nevie.
On I. povedal, že jej nedá žiadne peniaze. Keď sa I. pýtal, na čo ich potrebuje, tak mu povedala, že
ju na ulici stretli O., ktorý od nej pýtali peniaze a jej doklady. Keď I. nemala u seba žiadne peniaze ani
občiansky preukaz, tak ju mali poslať k jej kamarátke M. G.. K tejto ju však O. poslali bez kočíka, ktorý
si ale nechali u seba, aby sa I. vrátila naspäť aj s peniazmi. Od M. sa potom I. vrátila spolu M., od ktorej

O. potom tiež pýtali peniaze a M. radšej utiekla domov. Toto všetko vie len z rozprávania I., priamo to
však nevidel. I. potom uňho zostala do doby, než O. odišli z ulice preč, kde na ňu na ulici pri elektrickom
stĺpe čakali. Dovtedy sa I. bála vyjsť na ulicu a preto bola uňho doma. Menovaných O. videl na ulici
čakávať viacej dni po sebe, čo mi bolo veľmi divné. Bolo dosť divné, že I. B. si stále od neho chodí pýtať
peniaze. On jej preto nedal žiadne peniaze, ktoré oni od nej pýtali. Prečo si O. vybrali práve I., aby si od

nej požadovali len tak peniaze, to uviesť neviem. Myslím, že to je preto, že vyzerá ako slabšia žena, je
drobnej postavy. Tiež I. ma menší problém s komunikáciu, horšie rozpráva, ale inak je normálna. K O.
chce uviesť, že sú to nepríjemní ľudia, ktorí aj v obci robia. I. spomínala, že si O. pýtali aj peniaze od M.
G., Keď I. k nemu prišla pre peniaze a bála sa O., tak políciu nikdy nevolal, lebo I. sa bála, že by jej O.
robili zle. Bála sa, aby jej nerobili potom ešte viacej zle.

Svedok F. sa k prečítanej časti výpovede vyjadril, že trvá na svojej výpovedi z 30. júna 2016, stalo sa
to tak, ako uvedené v rámci tohto skoršieho výsluchu, čiastočné rozpory na hlavnom pojednávaní sú
spôsobené tým, že si všetko nepamätal presne. Svedok ďalej uviedol, že svedkyňa G. je jeho priateľka.
Z bytu videl vonku stáť obžalovanú ešte s ďalšími dvoma osobami. Poškodená mu spomínala, že 150,-

eur chce pre obžalovanú, nepovedala kvôli čomu.

Svedok JUDr. N. S. vypovedal, že prišiel za ním raz pán R., ktorý vykonáva funkciu strážcu poriadku.
Prišiel za ním s tým, že poškodená B. s druhom sú obťažovaní, načo mu povedal, nech prídu za ním,
následne aj prišli a on im po ich vypočutí povedal, nech zavolajú políciu. O konaní obžalovaných mu

povedali poškodená s druhom a aj policajti, malo ísť o nejaké vydieranie, nejaké preskakovanie plota.
Čo sa týka správania obžalovaných v obci, títo nie sú neproblémoví, majú v obci svoje meno, boli na
nich sťažnosti, napr. od pani O., ktorú osobne riešil. Čo sa týka poškodenej a pána W., nemá vedomosť
o nejakom ich vyčíňaní, ide o normálnych obyvateľov, aj čo sa týka požívania alkoholických nápojov.Na políciu ich odporučil preto, že sa vážne obávali o svoje zdravie, nešlo obyčajný medziľudský spor.
Čo sa týka formy vydierania, od poškodenej sa dozvedel, že obžalovaní majú narúšať jej súkromie a
pýtať od nej peniaze.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede
svedka z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že niekedy v mesiaci október 2015,
presný dátumu už uviesť nevie, tak niekedy v ranných hodinách ho v budove obecného úradu R. S.
vyhľadala obyvateľka obce menom I. B., spolu s jej druhom menom L. W.. Spolu s nimi prišiel tiež O. R.,

ktorý je ich sused v obci. Po ich príchode menovaných na obecný úrad ho spomínaná I. B. požiadala o
pomoc s riešením problému, ktorý má s miestnou rómskou rodinou O., bytom R. S.. Problém menovanej
I. B. spočíval v tom, že rodina O. robia zle a obťažujú. Menovaná I. B. mu vyslovene uviedla, že sa
obáva o svoj život, lebo spomínaná rómska rodina O. sa jej vyhráža zabitím. Ďalej k veci uviedla, že
jej členovia tejto rodiny robia zle, kedy preskakujú cez bránu rodinného domu a búchajú jej na dvere a
chcú sa jej dostať do domu. Zároveň mu povedala, že sa bojí ísť tiež von na ulicu na prechádzku, lebo

keď stretne uvedenú rodinu O., tak ju neustále otravujú a vyhrážajú sa jej zabitím. Spomína si, že I. B.
mu hovorila, že keď ju členovia rodiny O. stretnú niekde v obci na prechádzke, tak od nej vždy pýtajú
peniaze, a keď im ich nedá, tak sa jej následne vyhrážajú. Za účelom vymoženia peňazí ju O. mali tiež
obmedzovať na osobnej slobode, lebo ju nechcú pustiť z miesta, kde ich stretla, pokiaľ im I. nesľúbi,
že im prinesie požadované peniaze. Peniaze však od nej majú pýtať bez nejakého dôvodu. Nakoľko

takéto správanie rodiny O. voči I. B. malo trvať už dlhšiu dobu a viacej krát sa opakovať, tak pochopil, že
správanie rodiny O. voči I. B. prekračuje medze medziľudských vzťahov v obci, ktoré je oprávnený riešiť
ako starosta, tak jej oznámil, že pravdepodobne sa už jedná o trestný čin a treba to bezpodmienečne
ohlásiť na políciu. Preto s jej súhlasom následne zavolal na políciu na Obvodné oddelenie PZ Gajary,
kde policajtom oznámil nasledujúce skutočnosti, ktoré sa dozvedel od I. B.. Polícia následne I. B. k tomu

vypočúvali. Čo sa týka I. B., a jej druha L. W., tak s nimi v obci nie je žiaden problém. Môže povedať,
že ide o bežnú bezproblémovú rodinu. I. B. je na materskej dovolenke so synom a jej druh L. niekde
pracuje. Čo sa týka rodiny O., je to problematická rómska rodina. Členovia tejto rodiny nikde nepracujú,
pričom poberajú iba nejaké sociálne dávky. Na živobytie si zarábajú využívaním rôznych slabších osôb
v obci, ktoré sa ich zväčša boja a nechcú to oznámiť na políciu, na rozdiel od I. B., ktorá mu to prišla

oznámiť na obecný úrad, že jej O. robia zle.

Svedok JUDr. S. sa k prečítanej časti výpovede vyjadril, že túto výpoveď urobil pred pol rokom a určite
to bolo tak, ako to uvádzal na tomto výsluchu dňa 29. júna 2016. Uvádzal len skutočnosti, ktoré mu
uvidela poškodená B..

Svedok O. R. vypovedal, že je dobrovoľným strážcom poriadku, pomáha starostovi. Pozná L. W., je to
jeho sused. Raz prišiel za ním, že obžalovaní ich chodia vydierať, obťažujú ich, načo mu povedal, nech
volajú políciu. S touto záležitosťou šli ráno za starostom, aj ten im povedal, nech to riešia cez políciu.
W. mu povedal, že obaja obžalovaní im chodia búchať na okno, pýtať peniaze, vydierajú ich, obťažujú.

Bola tam s ním aj poškodená B., táto povedala to isté čo W., že nemôže kvôli nim von s kočíkom, že
stále od nej pýtajú peniaze, ale nevie, koľko a že sa boja obžalovaných. Chceli ísť hneď za starostom,
ten tam nebol, tak šli ráno, všetko starostovi povedali a následne poškodení po odporúčaní starostu
zavolali políciu. Nevie o tom, že by obžalovaní boli problémoví a nevie ani to, aký bol motív konania
obžalovaných. V minulosti také problémy s obžalovanými neboli, boli v podstate normálna rodina, nevie,

čo sa teraz stalo.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť skoršej výpovede
svedka z prípravného konania, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že niekedy v mesiaci október 2015 sa
naňho obrátila suseda I. B., spolu s jej druhom menom L. W.. Menovaná I. a L. ho po príchode požiadali

o pomoc, čo sa týka s riešením problému s rodinou O. z obce R. S., ktorí jej robia zle. Keď sa I. B. pýtal,
čo jej robia, tak mu uviedla, že sa obáva o svoj život, lebo uvedená rómska rodina O. jej robí zle, kedy
k nej chodia domov búchať na okno, ale keď ju stretnú na ulici, tak od nej pýtajú opakovane peniaze,
ktoré im ona nechce dať. I. mu spomínala, že keď im nedala žiadne peniaze, tak jej siahli do kabelky,
kde jej zobrali nejaké veci. Čo to bolo však uviesť nevie. I. sa sťažovala, že keď jej O. takto robia zle,

tak sa bojí aj chodiť od obchodu a tiež po obci. Toto ich správanie voči I. malo trvať už dlhšiu dobu, ako
dlho však uviesť nevie. I. uviedla, že z tejto rodiny má veľký strach. Čo všetko jej rodina O. urobila však
už uviesť nevie. Nakoľko pochopil, že správanie rodiny O. voči I. B. prekračuje medze bežných vzťahov,
tak I. navrhol, že na druhý deň pôjdu na obecný úrad za starostom JUDr. S., ktorý nech to rieši. Na druhýdeň prišli k starostovi, ktorý si I. B. vypočul a rozhodol, že treba to oznámiť na políciu, čo potom aj urobil.
Potom prišli policajti z OO PZ Gajary, ktorý I. B. k veci vypočuli. K veci chce uviesť, že rodina O. je v
tunajšej obci problematická. Vie, že I. O. pred nedávnom prišiel z basy, kde sedel za lúpež. Aj N. O. bola

stíhaná za podvody. O O. môže uviesť, že minulý rok chodili po obci a obťažovali ľudí na ulici v obci.

SvedokR.sakprečítanejčastivýpovedevyjadril,žetrvánatom,čouviedolvrámcivýsluchudňa29.júna
2016. Vie len to, čo mu povedala poškodená. Ďalej svedok uviedol, že nevie o tom, že by sa poškodená
navštevovala s obžalovanými. Nemá vedomosť o tom, že by svedkovia B., G., W. alebo F. v nadmernej

miere požívali alkoholické nápoje alebo fetovali. Obžalovaného O. nevidel, že by robil niečo zlé.

Svedkyňa O. A. vypovedala, že poškodená chodila k obžalovaným. Na stanici sa nič nestalo. Nevie,
že by obžalovaní mali niečo žiadať od poškodenej. Na stanici bola stále, ale nič sa tam nestalo. Bola
prítomná, keď obžalovaná dala poškodenej oblečenie (tričko, nohavice) pre dospelých pre poškodenú.
Za veci, ktoré dala obžalovaná poškodenej, mala dať poškodená 10,- eur s tým, že ich donesie, ale už

viac neprišla a už vôbec nechodí.

Svedkyňa M. O. vypovedala, že poškodenú B. videla jeden krát sedieť pred bránou obžalovanej.

Svedkyňa C. Z. vypovedala, že videla poškodenú u obžalovanej, videla ju tam sedieť a jesť s malým

dieťaťom, a to niekedy v priebehu januára - februára 2017.

Svedkyňa M. R. vypovedala, že poškodenú u obžalovanej videl viac krát, videla ju tam sedieť skoro
každý deň, v lete v zime, kedykoľvek, minulý rok, rok pred tým aj ešte pred tým. Chodila tam na kávu,
s dieťaťom, aj bez neho. Videla ju pred domom, aj v dome obžalovanej. Sedávala na ulici, kde býva

obžalovaná. Videla ju tak 2 - 3 krát do týždňa. V dome obžalovanej poškodenú videla 1 - 2 krát, nevie
kedy presne, asi vlani.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy - výsluch svedka I. O. st.,
navrhovaného obžalovanými na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 24. mája 2017, nakoľko ide v jeho

prípade o okolnosť ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Svedok I. O. st. mal podľa
vyjadrenia obžalovaných potvrdiť skutočnosť, že poškodená B. k obžalovaným chodila. Túto skutočnosť
ale uviedli už 3 svedkyne, výsluch ktorých už skôr navrhli obžalovaní a súd im v tomto vyhovel.

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že sa stal skutok

uvedenývovýrokovejčastirozsudku,pričombolopreukázané,žepredmetnéhoskutkusadopustilipráve
obžalovaný I. O. a N. O. (ďalej len obžalovaný, obžalovaná, príp. obžalovaní).

V prvom rade súd konštatuje, že je nepochybné, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že v dňoch
vymedzených v skutkovej vete, v uvedených obdobiach, dochádzalo ku kontaktom, k stretnutiam a

ku komunikácii medzi obžalovanými a poškodenou B. (len ohľadom jedného čiastkového útoku dňa
29. septembra 2015 obžalovaný uviedol, že v daný deň nebol doma, bol s mužom poškodenej B. v
Bratislave) a aj s poškodenou G.. Nesporné je tiež to, že v rámci týchto stretnutí, kontaktov došlo
aj ku komunikácii ohľadom peňazí, ktoré poškodená B. mala odovzdať obžalovaným, resp. ohľadom
zlatej retiazky, ktorú mala obžalovaným odovzdať (príp. dať do záložne) poškodená G.. V tomto zmysle

vypovedali obaja obžalovaní ako i obe poškodené.

Sporným medzi stranami bolo to, či peniaze a iné majetkové plnenie od poškodených obžalovaní pýtali,
resp. nútili poškodené k ich odovzdaniu a to aj násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
alebo či poškodené samy dobrovoľne ponúkali obžalovaným peniaze (či už v rámci potenciálneho

dlhu, alebo nie) a zlatú retiazku. Verzia obžalovaných bola taká, že poškodená B. mala peniaze dať
obžalovanej za predtým nadobudnuté veci, oblečenie, ktoré mala od obžalovanej. Verzia poškodených
bola taká, že obžalovaní od nich bezdôvodne vynucovali majetkové plnenie, za týmto účelom voči
poškodenýmpoužiliajnásilie,vyhrážalisaim,ajnásilím,ďalejpoškodenúB.peniazedať,resp.ajzohnať
požičaním, nútili zadržiavaním kočíka s jej synom.

Vprejednávanomprípadeneexistuježiadnysvedok,aleboinýpriamydôkaz(okremjednéhočiastkového
útokuobžalovanýchnaželezničnejstanicivR.S.,kdeokremobžalovanýchapoškodenýmbolaprítomná
svedkyňa A.) ktorý by videl, pozoroval, ako incidenty prebiehali, čo im bezprostredne predchádzalo a akábola forma a intenzita útokov na poškodené. Súd preto musel dôsledne vyhodnocovať najmä výpovede
jediných aktérov skutku (obžalovaných a poškodených) a aj za pomoci ďalších dôkazov zisťovať, či je
možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z predložených verzií. Súd napokon k tejto nepochybnej

istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku, dospel a to na podklade nasledovných právnych úvah
a argumentov:

Súd primárne vychádzal z výpovedí poškodených, ktoré na hlavnom pojednávaní vypovedali logicky a
vierohodným spôsobom popísali všetky rozhodné skutkové okolnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje

na výpoveď poškodenej B., ktorá uviedla, že obaja obžalovaní od nej žiadali peniaze (100,-, 150,-,
rôzne sumy), tieto nemala, povedala im, že im nedá, pokračovalo to vyhrážkami, že jej vezmú malého,
že ju zbijú, že má ísť peniaze vybrať z bankomatu, nech ide k F. požičať peniaze od neho, pričom
u pána F. zostala, až kým obžalovaní neodišli. Konflikty sa stupňovali. Na stanici za ňou prišli obaja
obžalovaní, obaja obžalovaní pýtali peniaze a bankomatovú kartu, obžalovaní ju domov nepustili, držali
ju za sveter. Aj potom ju na stanici opäť zastavili obžalovaní, že chcú peniaze, že ich nebude ojebávať,

na čo povedala, že nemá, následne obžalovaní povedali, že nikam nepôjde, že zostane a ani ju nikam
nepustili. Ďalej v iný deň obžalovaný chcel pri kostole opäť peniaze, v iný deň na ňu pred barákom
vykrikoval, že dostane. Z konania obžalovaných mala strach aj z toho dôvodu, že by mohli ublížiť synovi
- na stanici obžalovaní nechceli pustiť kočík s jej synom. O konaní obžalovaných povedala priateľovi, G.
aj starostovi. Obžalovaní chceli peniaze aj od iných ľudí. Inokedy ju na ulici cestou do obchodu zastavili

obžalovaní, povedal stoj lebo ťa zbijeme, zasa chceli peniaze a kartu. Zastavili ju s tým, že nevie, čo
môže čakať. Obžalovaná jej vzala kabelku, túto jej prehľadala, dodnes jej ju nevrátili. Po čase bola
poškodená vonku opäť so synom, opäť ju zastavili obžalovaní, aby stála, lebo potečie krv. Obžalovaná
jej nedávala žiadne veci pre syna. Od poškodenej G. vedela, že im obžalovaní búchali na okno a bránu.
Ublížiť jej vážne neublížili, avšak obžalovaný ju jeden krát chytil pod krk, keď mu nedala peniaze a chcela

ísť domov, bolo to na stanici, obžalovaný počas držania povedal, že nikam nepôjde, kým nezoženie
peniaze a že má ísť vypýtať od G..

Poškodená G. k rozhodujúcim okolnostiam trestného činu uviedla, že poškodená B. ju raz celá uplakaná
požiadala aby jej požičala 100,- eur, lebo O. ju vydierajú a tiež jej zadržiavajú dieťa v kočíku. Obžalovaní

vtedy sami uviedli, od poškodenej B. chcú peniaze, aby zaplatili nejaké šeky, lebo potrebujú peniaze,
obžalovaný od poškodenej G. začal vyžadovať zlatú retiazku, aby ju zaniesli do záložne. Obžalovaný
poškodenú B. nepustil, držal jej kočík s jej dieťaťom, obžalovaná ju držala za rameno a nepustila ju
nikam, tak bola nútená zostať pri nich na stanici, pokým ona nedonesie z domu peniaze alebo zlato;
držali ju a nechceli ju pustiť s poškodenou G., ktorá videla aj z okna domu, že obžalovaní stále pokračujú

v tomto ich konaní, poškodená B. stále plakala, stále ju aj násilím obmedzovali v osobnej slobode, pokiaľ
nedostanú peniaze, vyhrážali sa aj bitkou, krvou. Sama poškodená G. sa ich bála. Aj v iný deň sa im
obžalovaný vyhrážal násilím, ak mu nedonesú peniaze, poškodenú B. násilím zadržiaval s jej malým
synom. Inokedy obžalovaný poškodenú G. chytil pod krk, že do večera čaká na peniaze. Tiež v iný deň
ju obžalovaný opäť chytil pod krk a vyhrážal sa násilím, obžalovaná sa vyhrážala násilím (potečie krv),

že nevidí peniaze. Z O. má strach, lebo sa jej vyhrážali, že ju zabijú a oni sú všetkého schopní. O. žiadne
peniaze ona nedlží, ani I.. Oni si ich vyhliadli, že sú slabší a preto sa im vyhrážali, čím sa snažili z nich
dostať dáke peniaze.

Naproti tomu obhajoba obžalovaných je založená na tvrdení, že nikdy od poškodených žiadne peniaze

nepýtali, a pokiaľ išlo o peniaze, tieto mala poškodená B. dať za oblečenie, ktoré dostala od obžalovanej.
Poškodenú však nenútili, nikam ju neposielali, nepoužili násilie, ani hrozbu násilia, nevyhrážali sa,
nezadržiavalipoškodenúB.,anijejkočíksdieťaťom,samapoškodenáB.saponúkla,žepeniazezoženie
(doma,vbankomate,odpoškodenejG.,odsvedkaF.)adáimich,obdobnepoškodenáG.,žeimdonesie
zlatú retiazku za dlh poškodenej B. voči obžalovaným vzniknutý ohľadom oblečenia.

Veľmi významným okamihom v prejednávanom prípade, ktorý doňho vnáša jeden z rozhodujúcich
aspektov presvedčivosti a vierohodnosti tvrdení oboch poškodených, je, že obe poškodené dokázali
mimoriadne detailne a opakovane popísať okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu jednotlivých
čiastkových útokov žalovaného skutku. I keď na hlavnom pojednávaní si poškodená G. niektoré

jednotlivosti nepamätala, alebo niektoré okolnosti popisovala čiastočne odlišne, po prečítaní jej
podrobnej výpovede z prípravného konania uviedla, že všetko čo uviedla v prípravnom konaní, je pravda
a tejto výpovede sa po zohľadnení výpovede z hlavného pojednávania pridržala v plnom rozsahu. Takto
učinené výpovede oboch poškodených sa navzájom zhodujú a dopĺňajú v podstatných okolnostiach.Ako je vyššie uvedené, v tomto prípade neexistuje (okrem poškodených) žiadny svedok, alebo iný
priamy dôkaz (okrem svedkyne A. v rámci jedného čiastkového útoku) ohľadom konania obžalovaných.

V tejto súvislosti ďalším dôležitým momentom v prospech presvedčivosti a vierohodnosti tvrdení oboch
poškodených sú výpovede svedkov W. a F., ktorí, aj keď nepriamo, boli zúčastnení na inkriminovaných
udalostiach, pretože v rozhodujúcich časoch boli v kontakte s poškodenými (najmä poškodenou B.),
čím potvrdili pravdivosť výpovedí poškodených; svedkovia v zásade uviedli skutočnosti, ktoré im
bezprostredne po čiastkových útokoch povedala najmä poškodená B., pričom tieto boli v zhode s tými,

ktoréuvádzalasamotnápoškodenáB.vrámcisvojejvlastnejvýpovede.KeďpoškodenáB.oudalostiach
hovorila svedkovi W., ten si spočiatku myslel, že možno to tak bolo, možno nie, avšak uviedol, že veriť
jej začal, keď poškodená začala plakať a keď sa to začalo týkať ich syna; poškodená mu hovorila, že
obžalovaní ju vydierajú, pýtajú peniaze a bankomatovú kartu, a obmedzujú aj ich syna, poškodená mala
strach, na konci už plakala. Svedok F. si pamätal, že raz k nemu prišla poškodená B., ktorá bola celá
rozrušená a roztrasená, bolo vidieť, že sa jej niečo prihodilo. Poškodená mu uviedla, že ju zastavili

obžalovaní, ktorí od nej mali pýtať jej občiansky preukaz a platobnú kartu, že potrebujú vybrať nejaké
peniaze, ale že oni nemajú vlastnú kartu, tak ju chceli od nej. Obžalovaný jej mal počas toho držať kočík
s malým synom, aby poškodená nemohla odisť od nich preč, keď od nej pýtali uvedené veci. Poškodená
svedkovi hovorila, že sa obžalovaných počas toho veľmi bála a chcela uňho preto nejakú dobu zostať.
Potom s odstupom nejakého času, ho zase vyhľadala poškodená B., ktorá bola veľmi vyplašená, pričom

mu znova uviedla, že na ulici ako vozila po obci v kočíku malého V., stretla obžalovaných, ktorí na
poškodenú kričali, aby zastavila, lebo ju zbijú poslali ju k nemu domov, aby si išla požičať peniaze od
neho. Poškodená B. od neho pýtala 100,- eur, a to pre obžalovaných, ktorí ju poslali k nemu. Až keď
videli, že obžalovaní neboli na ulici, tak poškodená od neho odišla domov, skôr sa bála vyjsť von na
ulicu, aby ju znova neotravovali a nepýtali od nej peniaze, ktoré im mala priniesť od neho. Po nejakom

čase neskôr znova k nemu prišla I., ktorá si zase prišla znova od neho požičať peniaze pre O., ktorí
od nej pýtali peniaze a jej doklady, mali ju poslať k poškodenej G., ku ktorej ju však poslali bez kočíka,
ktorý si ale nechali u seba, aby sa poškodená B. vrátila naspäť aj s peniazmi. Keď sa obe poškodené
vrátili, obžalovaní potom tiež pýtali peniaze od poškodenej G., ktorá radšej utiekla domov. Toto všetko
vie len z rozprávania poškodenej B., priamo to však nevidel. Obžalovaných videl na ulici čakávať viacej

dni po sebe, čo bolo svedkovi veľmi divné, bolo dosť divné, že poškodená B. si stále od neho chodí
pýtať peniaze.

Pre vierohodnosť a presvedčivosť výpovedí sú veľmi významné aj výpovede svedkov JUDr. S. a R., ktorí
potvrdili vyjadrenia poškodených s tým, že aj sami mali vedomosť negatívnych konaniach obžalovaných

v iných bližšie nestotožnených prípadoch, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výpovedí poškodených.
Svedok JUDr. S. (starosta obce) uviedol, že čo sa týka správania obžalovaných v obci, títo nie sú
neproblémoví, majú v obci svoje meno, boli na nich sťažnosti, ktoré osobne riešil. Obžalovaní sú
problematická rómska rodina, členovia ktorej nikde nepracujú, pričom poberajú iba nejaké sociálne
dávky a na živobytie si zarábajú využívaním rôznych slabších osôb v obci, ktoré sa ich zväčša boja a

nechcú to oznámiť na políciu, na rozdiel od poškodenej B., ktorá mu to prišla oznámiť na obecný úrad,
že jej O. robia zle. Svedok R. uviedol, že o O. môže uviesť, že minulý rok (v r. 2015) chodili po obci a
obťažovali ľudí na ulici v obci. Aj svedok F. sa vyjadril v podobnom duchu, že obžalovaní to nepríjemní
ľudia, ktorí aj v obci robia zle. Naopak, povesť poškodených i svedka W. je podľa iných svedkov v
podstate pozitívna, sú to obyčajní, normálni, bezproblémoví obyvatelia obce.

V priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom produkované nič rozumne zdôvodniteľné, prečo
by si poškodené mali vymýšľať a krivo obviňovať obžalovaných, nemali na to žiadny dôvod, pričom by
si tým mohli privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania pre krivé obvinenie, resp. krivú prísahu a krivú
výpoveď. Nebol zaznamenaný ani žiadny predchádzajúci konflikt medzi obžalovanými a poškodenými,

na základe ktorého by poškodené mohli mať motiváciu obžalovaným uškodiť. Sám obžalovaný uviedol,
že nevie prečo sa poškodené do neho obuli, vôbec netuší, prečo o ňom tvrdia tieto veci. Obžalovaná
obdobne uviedla, že nemala žiadny problém, žiadny konflikt s poškodenou B., ktorá sa potom spolčila
s poškodenou G., netuší, aký mala poškodená motív hovoriť o nej tieto veci.

V nadväznosti na uvedené v prospech presvedčivosti a vierohodnosti vyjadrení oboch poškodených
svedčí ďalej skutočnosť, že poškodené nechceli túto záležitosť riešiť hneď formou trestného oznámenia,
ale využívali iné spôsoby vyriešenia konfliktu a to cestou svedka O. R. (dobrovoľným strážcom poriadku
v obci), a následne starostu obce JUDr. S., resp. poškodená B. o tom hovorila najskôr otcovi ich dieťaťasvedkovi W. (následne spolu šli za svedkom R.). Až starosta obce - svedok JUDr. S. poškodenú B. so
svedkom W. odporučil obrátiť sa na políciu, nakoľko nešlo o obyčajný medziľudský spor. Z uvedeného
konania poškodených možno vyvodiť, že tieto nemali záujem a snahu privodiť úmyselné a vedome

falošné trestné stíhanie obžalovaným, ale naopak, boli konfrontované s reálnym problémom, na ktorý
dlhodobo hľadali riešenie najprv svojpomocne a potom prostredníctvom iných zodpovedných osôb.

Pravdivosť tvrdení poškodených možno vyvodiť aj z toho, že poškodené o udalostiach rozprávali
zásadne všetkým osobám zhodne a to bez toho, že by tieto osoby v budúcnosti mali vypovedať o

udalostiachakosvedkoviavtrestnomkonaní.Pretoajsprostredkovanéinformácieuvedenépoškodenou
B. svedkom W. a F. možno hodnotiť ako relevantné, pretože poškodená ich uviedla týmto osobám
spontánne a zväčša bezprostredne po prežitých udalostiach, čím sa snažila riešiť vzniknutú situáciu a
z takéhoto jej konania nemožno vyvodiť záver, že by tieto informácie boli poskytované iným osobám
účelovo. Rovnako tak poskytnutie informácií poškodenou B. svedkom JUDr. S. a R. bolo motivované
snahouriešiťproblémyinýmakotrestnoprávnymspôsobom,pretoakákoľvekdomnienkaonepravdivosti

týchto prevzatých informácií je krajne nepravdepodobná.

Aj v porovnaní s uvedeným je potrebné konštatovať, že výpovede poškodených sú po celý čas
konštantné, obsahujú dostatočné až výnimočné množstvo zažitých detailov, vypovedali mimoriadne
podrobne, vierohodne, súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco, resp. doplňujúco s ostatnými

vykonanými relevantnými dôkazmi, predovšetkým výpoveďami svedkov, pričom zároveň platí, že
výpovede poškodených neboli inými dôkazmi rozhodujúco spochybnené, či dokonca vyvrátené.

Naproti tomu výpovede obžalovaných (aj svedkyne A.) sú strohé, úsečné, neobsahujú žiadne zažité
a spontánne prvky, ktoré by podporovali vierohodnosť výpovedí obžalovaných, z hľadiska postupu

nelogické, nesúvisiace s vecou, či značne nepravdepodobné, keď napr. podľa obžalovaného motívom
konania poškodenej B. je bez ďalšieho ozrejmenia to, že sa bála svojho druha - svedka W., ako aj to,
že poškodená G. sa sama dobrovoľne ponúkla, že donesie svoju zlatú retiazku, ktorú dá do záložne
a peniaze dá obžalovaným, čím „splatí“ údajný dlh poškodenej B. voči obžalovanej vo výške 10,- eur.
Naznačeného charakteru je aj výpoveď obžalovanej, podľa ktorej zrejme motívom poškodenej B. je, že

má milenca F. a chcela, aby syn (obžalovaný) zbil W., a tiež že poškodená B. od nich chcela, aby s ňou
šli na stanicu za poškodenou G., ktorá poškodenej B. dlhovala peniaze, pričom poškodená G. povedala,
že ide domov pre retiazku. Uvedené tvrdenia neboli v žiadnom prípade ničím preukázané, a v niektorých
prípadoch ani nie je zrejmé, čo by v prípade ich potvrdenia mali preukazovať.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že 29. septembra 2015 nemohol spáchať čiastkový útok voči poškodenej B.,
nakoľko bol v daný deň v Bratislave so svedkom W., toto však svedok W. nepotvrdil, navyše, uvedeného
útoku sa mal obžalovaný dopustiť v časovom intervale jednej hodiny poobede a teda aj keby sa
preukázalo, že obžalovaný v daný deň v Bratislave bol, mohlo to byť pred útokom, alebo aj po ňom. Bez
výraznejšieho významu je aj tvrdenie obžalovaných, že poškodená B. ich navštevovala. Predovšetkým

z dôvodu, že nie je zrejmé a dostatočne preukázané, kedy u nich mala byť na návšteve, aj bez toho
ale platí, že aj keby obžalovaných poškodená B. navštívila (spočiatku na návšteve aj mohla byť, mohla
ich navštevovať), nevylučuje to (následné) spáchanie skutku obžalovanými, a to o to viac, keď sama
poškodená potvrdila, že odkedy začala tento problém riešiť (najmä keď o všetkom povedali starostovi, aj
následne zavolanej polícii), odvtedy má od obžalovaných pokoj, k stretnutiam nedochádza. Za extrémne

strohú a nič zásadného nepreukazujúcu súd vyhodnotil výpoveď svedkyne A. (priateľky obžalovaného),
ktorá hoci bola na železničnej stanici s obžalovanými a poškodenými, uviedla len stručne, že sa tam nič
nestalo (pričom v prípravnom konaní dokonca vypovedala dokonca opačne ako samotný obžalovaný).
Súd teda v súhrne výpovediam obžalovaných o ich nevine neuveril, tieto výpovede obžalovaných súd
vyhodnotil ako účelové s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Čo sa týka v podaniach obžalovaných (doručených súdu dňa 05. júna 2017, označených ako „Sťažnosť“)
uvádzaných námietok, tak primeranosť trestu bola verbálne odôvodnená na hlavnom pojednávaní a
písomne je v časti odôvodnenia tohto rozsudku týkajúcej sa výroku o treste. Súdu nie je zrejmé,
akým spôsobom boli porušené práva obžalovaných na obhajobu - pokiaľ na hlavné pojednávanie dňa

15. februára 2017 dostavil advokátsky koncipient zvolenej obhajkyne, toto hlavné pojednávanie sa
neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti obžalovanej a svedkyne a ani by sa nemohlo, pretože v zmysle
§ 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť
advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí, v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine;v danom prípade však ide o konanie o zločine. Súdu nie je zrejmé ani to, ktoré „nové“ skutočnosti, resp.
dôkazy, nebolo obžalovaným na súde umožnené preukázať. Naopak, súd vyhovel návrhu obžalovaných
vypočuť svedkyne O., Z. a R., ktoré potvrdili, že videli poškodenú B. na návšteve u obžalovaných;

avšak treba poznamenať, že súd odmietol vykonať dôkaz - vypočuť svedka I. O. st., nakoľko tohto
obžalovaní navrhli vypočuť opäť len k tomu, že by mal potvrdiť, že poškodená B. k nim chodila, pričom
túto okolnosť potvrdili svedkyne O., Z. a R. a teda, ako je vyššie uvedené, ide v jeho prípade o okolnosť
nepodstatnú pre rozhodnutie, resp. ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Žiadne iné
dôkazy obžalovaní vykonať nenavrhli.

Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaní opakovane viacerými jednotlivými útokmi v
priebehu roku 2015 vyhľadávali predovšetkým poškodenú B., ale aj poškodenú G., alebo stretávali pri
rôznych príležitostiach, pričom pri týchto stretnutiach použitím násilia (poškodenú držali za rameno,
za sveter, pod krkom, bránili im v pohybe, fyzicky obmedzovali ich osobnú slobodu; použili teda
fyzickú silu k prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného odporu, pričom násilie bolo

prostriedkom nátlaku na vôľu poškodených) hrozbou násilia (vyhrážanie sa poškodeným, že ich zbijú,
rozbijúhubu,potečiekrv;išloohrozbubezprostrednéhonásilia,aleajohrozbu,ktorásamôžeuskutočniť
v budúcnosti ), ako aj hrozbu inej ťažkej ujmy (zadržiavanie kočíka poškodenej B. s jej malým synom, až
kým obžalovaní nedostanú peniaze, alebo šperky) nútili poškodené, aby im poskytli majetkové plnenie
- aby im dali peniaze a šperky. Čo sa viny obžalovaných týka, z takto vykonaného dokazovania, bolo

tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bez rozumných pochybností preukázané, že
obžalovaní, ako všeobecne trestne zodpovedné subjekty, svojim úmyselným konaním priamym, ohrozil
záujem chránený Trestný zákonom spočívajúci v ochrane slobody ľudského rozhodovania. Zo strany
obžalovaných došlo k ich spoločnému konaniu ako páchateľov (§ 20 Trestného zákona) spočívajúceho v
nútení násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy k určitému konaniu poškodených; došlo k

pokračovaniutrestnéhočinu,kedyviaceroútokovsavdanomprípadepokladázajedentrestnýčin(§122
ods. 10 Trestného zákona). Vina obžalovaných je založená predovšetkým na výpovedi poškodených B.
a G. a tiež aj svedkov W., F., JUDr. S. a R., ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,
pričom uvedené dôkazy sa navzájom dopĺňajú, nadväzujú na seba, reťaz usvedčujúcich dôkazov je
ucelená, logická a presvedčivá a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o vine obžalovaných.

Obžalovaní mali možnosť ako aj príležitosť spáchať stíhaný skutok a navyše obžalovaný mal aj motív
spáchať uvedený skutok (starosta obce sa vyjadril, že obžalovaní nikde nepracujú, pričom poberajú iba
nejaké sociálne dávky, na živobytie si zarábajú využívaním rôznych slabších osôb v obci; uvedeným
konaním si teda zvyšovali svoju životnú úroveň). Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie
obžalovaných ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaní chceli

spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a vedeli,
že a aký následok spôsobia, jeho vznik sledovali, želal si ho, teda ho chceli spôsobiť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaných vinnými zo spáchania pokračovacieho
zločinu vydierania podľa 289 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).V prejednávanom prípade mal súd na zreteli súčasne aj tú skutočnosť, že zodpovednosť
spolupáchateľov zákon ustanovuje tak, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý následok
spoločného konania tak, ako keby ho spáchal sám.

Pri ukladaní trestu obžalovaným súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého boli obžalovaní uznaní
vinnými a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 189 ods. 1 Trestného zákona) na 2 roky až
6 rokov.

Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, avšak zistil
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona (recidíva). Pri určovaní druhu a
výmery trestu u obžalovaného súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto došlo
k úprave trestnej sadzby na 3 roky a 4 mesiace až 6 rokov.

Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, tak súd zistil, že obžalovaná bola už súdne trestaná - v odpise registra
trestovsúevidované4záznamy,pričomvprípadeprvéhoodsúdeniavr.2000OkresnýmsúdomMalacky
pod sp. zn. 1T/121/2000 išlo rovnako o vydieranie podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31. decembra 2005 (v rámci tohto odsúdenia sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená), ďalšie

dve odsúdenia sa týkajú zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/16/2011 a podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona vo
veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/70/2012, a pričom ostatné právoplatné odsúdenie je z
februára roku 2014 za marenie výkonu úradného rozhodnutia vo veci Okresného súdu Bratislava I pod
sp. zn. 1T/4/2014, a to na nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bola podmienečne

prepustená s probačným dohľadom v júli 2014, na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov a probačný
dohľad na 2 roky; stíhaného skutku sa teda obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia s probačným dohľadom, navyše obžalovanej bola v rámci probačného dohľadu uložená
povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanej, súd musel vychádzať primárne z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci
2 roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), resp. 3 roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Navyše, obžalovaná

sa skutku dopustila v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
takže aj z tohto dôvodu do úvahy prichádzal len trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme
(§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci je možné uložiť len
nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo zákon.

Pri určovaní výšky trestu súd dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovanej
postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, čo
súd vyjadril tým, že obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Spáchaný
trestný čin je síce zločinom, teda pomerne závažný trestný čin, ktorého závažnosť je určená trestnou
sadzbou, súd však vzal do úvahy aj okolnosti spáchania trestného činu, keď násilie obžalovaná použila

„len“ v prípade držania poškodenej za rameno, išlo zväčša v jej prípade o hrozbu násilím a hrozbu
inej ťažkej ujmy a prihliadnuté bolo aj na jeho následok, kedy škoda poškodeným nevznikla žiadna. Na
druhej strane bolo potrebné vziať do úvahy to, že obžalovanú od páchania trestnej činnosti neodradili
ani predchádzajúce odsúdenia (neprevychovali obžalovanú a nepôsobili na ňu tak, aby začala viesť
riadny život) a navyše skutku sa dopustila v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody, v ktorej bola povinná viesť riadny život, pričom v páchaní trestného činu pokračovala
v priebehu niekoľkých mesiacov. V súhrne súd nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom
na uloženie trestu v polovici, či pri hornej hranici trestnej sadzby a ani dôvody, ktoré by opodstatňovali
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaná pred spáchaním skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, bola vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.U obžalovaného súd rovnako nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
avšak uňho zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona (viac spáchaných
trestných činov) a § 37 písm. m) Trestného zákona (recidíva). Pri určovaní druhu a výmery trestu u

obžalovaného súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto došlo k úprave trestnej
sadzby na 3 roky a 4 mesiace až 6 rokov.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak súd zistil, že obžalovaný bol už súdne trestaný - v odpise

registra trestov sú evidované 4 záznamy (za majetkové a násilné trestné činy), pričom v prípade
prvého odsúdenia v r. 2004 Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T/223/2003 išlo o krádež podľa
§ 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2015 (v rámci tohto odsúdenia
sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený) a ďalšie odsúdenie sa týka zločinu lúpeže podľa
ô 188 ods. 1 Trestného zákona vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/71/2006. Ďalej súd
z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený Okresným súdom Bratislava V pod

sp. zn. 0T/307/2015, a to trestným rozkazom z 11. decembra 2015, doručeným obžalovanému dňa 11.
decembra 2015 a právoplatným toho istého dňa, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom tohto trestného činu sa dopustil 10. decembra 2015, a teda
uvedený prečin krádeže je s prejednávaným pokračovacím zločinom vydierania spáchaný obžalovaným
vo viacčinnom súbehu a je nutné obžalovanému za ne uložiť jeden jednotný súhrnný trest (§ 42 ods. 1

Trestného zákona) a to podľa tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Len pre úplnosť
súd dodáva, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
II z 21. marca 2016, sp. zn. 0T/115/2016, doručeným obžalovanému a právoplatným tohto istého dňa,
avšak v tomto prípade išlo o skutok spáchaný 19. marca 2016, teda 11. decembri 2015, kedy bolo
vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie vo veci Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 0T/307/2015, išlo

teda o recidívu.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada), súd poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 (uverejnený v
Zbierke zákonov pod číslom 428/2012), podľa ktorého časť predmetného ustanovenia nie je v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je možné, pri ukladaní trestu, zvýšiť len hornú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po tejto úprave je trestná sadzba u
obžalovaného, v danej trestnej veci, v rozpätí od 3 rokov a 4 mesiace až 8 rokov.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, aj uňho súd musel vychádzať z § 34 ods. 6 Trestného

zákona, § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona, ustanovenia ktoré sú vysvetlené
v rámci odôvodnenia ukladania trestu obžalovanej.

Pri určovaní výšky trestu súd dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného
postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby,

čo súd vyjadril tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Súd pri
obžalovanom vzal do úvahy aj osobu obžalovaného, ktorého od spáchania trestnej činnosti neodradili
ani predchádzajúce odsúdenia (neprevychovali obžalovaného a nepôsobili naňho tak, aby viedol riadny
život), bol v porovnaní s obžalovanou v minulosti odsúdený celkovo za závažnejšie trestné činy, tiež
okolnosti spáchania trestného činu, keď obžalovaný použil voči poškodeným násilie vo väčšej intenzite

ako obžalovaná (chytal poškodené pod krk) a napokon obžalovanému priťažila aj skutočnosť, že trest
mu bol ukladaný za 2 trestné činy. Na druhej strane bolo aj u obžalovaného prihliadnuté aj na následok
činu, kedy škoda poškodeným nevznikla žiadna. Ani u obžalovaného súd v súhrne nezistil prevahu
takých okolností, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu v polovici, či pri hornej hranici upravenej trestnej
sadzby a ani dôvody, ktoré by opodstatňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom

stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Aj obžalovaného súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.