Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216037
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7912216037.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne H., s.r.o., so sídlom T., H. XX,
IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti žalovanej J., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 14C
177/2012-42 z 24.3.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením 14C 177/2012-95 z 18.7.2016 Okresného
súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením 14C 177/2012-95 z 18.7.2016.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím
uznesením 14C 177/2012-95 z 18.7.2016 (ktorým súd rozhodol o trovách konania žalobkyne) zamietol
žalobu o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trebišov v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 18Er/360/2007. Rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Súd
zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade- Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove, pod sp. zn.
7C/6/2010.

2. K nesprávnemu úradnému postupu podľa žalobkyne malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd v
žalobkyňou označenom exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho
exekútora (žaloba označená ZE), čím reálne ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a účinné
vymoženie jej pohľadávky a vystavil jej oprávnené záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i

zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy
a spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

3. Žalobkyňa v žalobe označenej ako ZE uviedla, že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu na zmenu exekútora do 30 dní odo dňa jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o
návrhu na zmenu exekútora po uplynutí zákonom stanovenej doby. Vo veci neexistovali okolnosti, ktoré
by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda v
tejto veci v sume 175 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy, vymáhateľnosti a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočneuplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej. Zároveň si
žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 885,12 € za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jej práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 €. Žalobkyňa si preto uplatňuje ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

4. Vykonaným dokazovaním z exekučného spisu 18Er/360/2007 súd zistil, že Okresnému súdu v
Trebišove bola dňa 19.2.2007 doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej pod č. EX
90/2007 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu z 2.11.2006, sp. zn. SR 5114/06. Podaním z 8.10.2009 doručeným súdu dňa

20.10.2009, bol súdu doručený návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením Okresného súdu Trebišov č. 18Er/360/2007-24 z 11.2.2011 súd vyhovel návrhu oprávnenej
na zmenu súdneho exekútora.

5.Súdprávnevecposúdil podľaustanovení §3ods.1,2,§4ods.1písm.a/, §9ods.1,2,§17ods.1,2,

3, 4, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala splnenie prvej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný
postup, keď v konaní nebolo zistené a ani to žalobkyňa nepreukázala, aby v označenej exekučnej
veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti

alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy konštatoval. Súd uviedol, že z exekučného spisu síce
vyplýva, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej
30 dňovej lehoty (návrh bol súdu doručený dňa 20.10.2009, rozhodnuté dňa 11.2.2011), avšak po
jeho doručení došlo k vykonaniu jednotlivých procesných úkonov, k vyzvaniu pôvodného exekútora k

predloženiu exekučného spisu a k vyúčtovaniu trov exekučného konania. Ďalej súd uviedol, že v konaní
o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti vykonať úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Stotožnil sa rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods.2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Súd mal preto za to, že nemožno

všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny
úradný postup súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nie je možné považovať za zbytočné prieťahy

a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o škodu, súd mal za to, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jej
tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. V konaní vôbec neprodukovala dôkazy, ktoré by vznik
škody a jej výšku preukazovali, škodu uplatnila len paušalizovaním ňou tvrdených nákladov. Takisto
neprodukovala žiadne dôkazy ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidel dôvod na priznanie

nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o
priznaní finančného zadosťučinenia za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy
v súdnom konaní. Napokon zdôraznil, že výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i
nemajetkovú ujmu sa z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal, keď žalobkyňa nepreukázala
základ nároku - vznik škody. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by patrila náhrada
trov úspešnej žalovanej. Zo spisu jej však žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle

ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a
predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej
neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený
sudca. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti
ktorému pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Tvrdila, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej,
z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a
práva na súdnu ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise
a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobkyni uplatňovať
svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny

založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy súdom mala mať
možnosť vyjadriť sa. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala
súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia o škode, ktorá vznikla z

titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné
výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil
svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v

ktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový
základ. Vytýkala tiež súdu, že nebola poučená podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlala predložiť
na pojednávaní dôkazy o výške škody. Nakoniec namietala, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo
k porušeniu práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o
návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden

objektívny dôvod. Takto je jeho rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla
zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

11. KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,účinnéhood1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§

205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v
Košiciach dňa ...... o ..... hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a časverejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa ..... na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

13. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p., t.j. v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že
postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti,

hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), vo veci
rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §

389 ods. 1 písm. b/ CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

15. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

16. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je

riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

17. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu dňa 24.3.2015 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) možnosť konať pred
súdom, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jej
právny zástupca sa na pojednávanie dňa 24.3.2015 nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi

neospravedlnili, preto ak súd prvej inštancie nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
§ 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, správne
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov a po vykonanom dokazovaní rozhodol na tomto pojednávaní,
a týmto postupom neodňal žalobkyni (ani žalovanej) možnosť konať pred súdom.

18. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila,
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,

malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu
preto porušené neboli.19. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne,

nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom.

20. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nie je
daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
JUDr. Monika Koščová, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.

14C/177/2012 nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v
Košiciach právoplatným uznesením sp. zn. 2NcC 72/2012-15 z 22.10.2012.

21. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je

ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť žalobkyni spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu v Trebišove v označenom exekučnom konaní vedenom na tomto súde či nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný.

24. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej
inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

26. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Trebišov v uvedenom

exekučnom konaní nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote 30 dní od jej doručenia súdu .

27. Je treba konštatovať, že súd je povinný rozhodnúť v primeranej lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9
ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, však otázku

prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa
nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušeniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala, že by jej sťažnosť na prieťahy
v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola preukázaná.

28. V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

29. V prejednávanej veci zrušenie (pre nezákonnosť) alebo zmena právoplatného rozhodnutia
okresného súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
lehoty, preukázaná nebola a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie
existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku
práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

30. Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či
nemajetkovej ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

31. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

32. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto

stranám sporu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP).

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).