Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116217181.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r. o., so sídlom Nitra,
Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpený JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Zámocká 18, proti žalovanej: P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie 9 964,73
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. novembra

2016, č. k. 25C/323/2016-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 03. 11. 2016, č. k. 25C/323/2016-44, odmietol odpor žalovanej
doručený súd dňa 26. 10. 2016 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/323/2016-37
zo dňa 27. 09. 2016 ako oneskorene podaný. Ďalším výrokom opravil chybu v písaní v platobnom
rozkaze Okresného súdu Nitra č. k. 25C/323/2016-37 zo dňa 27. 09. 2016 v záhlaví v časti označujúcej
priezvisko právneho zástupcu žalobcu, a to tak, že sa vypúšťa „D.“ a vkladá sa „D.“ a zároveň zamietol
návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 224, § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, 2 a § 354 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa
24. 06. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 9 964,73 eura spolu
s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dňa 27. 09. 2016 vydal platobný rozkaz č. k. 25C/323/2016-37

zo dňa 27. 09. 2016, ktorý bol doručený žalovanej dňa 03. 10. 2016. Žalovaná v odpore doručenom
prvoinštančnému súdu dňa 26. 10. 2016 (podaný na pošte dňa 23. 10. 2016) uviedla, že by dlh rada
uhradila, ale je v zlej finančnej situácií a zároveň požiadal o splátkový kalendár. Vzhľadom k tomu, že
odpor žalovanej bol podaný na poštovú prepravu dňa 23. 10. 2016, teda päť dní po uplynutí lehoty na
jeho podanie, pretože tá uplynula 18. 10. 2016, súd ho odmietol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia z dôvodu, že bol podaný oneskorene.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri vyhotovovaní predmetného platobného rozkazu súd v
záhlaví nesprávne označil priezvisko právneho zástupcu žalobcu, a to D., pričom správne malo byť
priezvisko právneho zástupcu žalobcu označené D., a preto opravil chybu v písaní a vydal o tom opravné
uznesenie.

5.Dňa07.10.2016doručilprávnyzástupcažalobcupodanieoznačenéakožiadosťovydanieopravného
uznesenia, pretože súd pri vyhotovení platobného rozkazu neuviedol povinnosť žalovanej zaplatiťžalobcovi vyčíslený riadny úrok vo výške 3 424,18 eura. Súd v tomto smere konštatoval, že platobný
rozkaz bol vydaný v súlade s návrhom žalobcu, pretože petit zodpovedá prvému výroku platobnému
rozkazu, a preto podaný návrh na vydanie opravného platobného rozkazu zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby zrušil uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní žalobca uviedol, že žalobca v bode IV. žaloby uviedol špecifikáciu pohľadávky, ktorá je

predmetom žaloby a ktorá predstavuje dlh žalovaného, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha. Žalobca
uviedol, že pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 9 964,73 eura, riadneho úroku vo výške 3 424,18
eura, úroku z omeškania zákonného vo výške 337,60 eura (vyčíslený k dňu mimoriadnej splatnosti
úveru), úroku z omeškania zákonného vo výške 639,11 eura pozostávajúci z úroku z omeškania vo
výške 195,48 eura (vyčíslený za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia
pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, t. j. 26. 09. 2013) a úroku z omeškania vo výške 443,63

eura (vyčíslené za obdobie od 26. 09. 2013 do dňa postúpenia pohľadávky, t. j. k 08. 09. 2014) a
poplatkov vo výške 62,79 eura. Žalobca si ďalej uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 9 964,73 eura od 09. 09. 2014 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu)
do zaplatenia.

7. V bode V. žaloby žalobca uviedol návrh na rozhodnutie platobným rozkazom, ako aj rozsudkom, v
prípade, že vydaný platobný rozkaz sa zruší. V petite žaloby žalobca zrejmou chybou v písaní uviedol
nesprávnu výšku riadneho úroku ako 337,60,85 eura. správne mal byť riadny úrok vo výške 3 424,18
eura tak, ako ho žalobca špecifikoval v bode IV. žaloby ako jednu z položiek žalovanej pohľadávky.
Žalobca tiež chybou v písaní neuviedol v petite úrok z omeškania vo výške 337,60 eura tak, ako bol

špecifikovaný v bode IV. žaloby. Správne vyčíslenie uvedených nárokov v petite žaloby malo byť: riadny
úrok vo výške 3 424,18 eura a úrok z omeškania zákonný vo výške 337,60 eura tak, ako to vyplýva
zo špecifikácie žalovanej pohľadávky uvedenej žalobcom v bode IV. žaloby, ako aj zo súdu zaslaných
listinnýchdôkazov(Prílohač.1kZmluveopostúpenípohľadávokč.0935/2013/CE,Prílohač.1kZmluve
o postúpení pohľadávok č. 2/2014).

8. Poukazujúc na uvedené skutočnosti mal žalobca za preukázané, že žaloba bola nezrozumiteľná,
pretože obsahovala opísanie skutkového stavu v rozpore s návrhom na rozhodnutie súdu. Súd prvej
inštancie bol povinný vyzvať žalobcu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, aby podanie opravil a nie bez
vyzvania striktne rozhodnúť vo veci samej. Navyše súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na

opravu platobného rozkazu s odôvodnením, že súd vydal platobný rozkaz v súlade s návrhom žalobcu,
pretože petit zodpovedá prvému výroku platobného rozkazu. Postup súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny, znemožňujúci uskutočňovať procesné práva žalobcu v takej miere, že prišlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.

Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 124 ods. 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené; b) kto ho robí; c) ktorej veci sa týka; d) čo sa ním sleduje a e) podpis.Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 131 ods. 1 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Podľa § 216 ods. 1 CSP, Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

Podľa §216 ods.2 CSP, Súd môže prekročiť žalobný návrha prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú,
iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania v časti zamietnutia návrhu na opravu
platobného rozkazu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol vecne správne,
keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu a
následne vec aj správne právne posúdil.

11. Súd prvej inštancie preskúmal, či má podanie žalobcu označené ako Návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie 9 964,73 eura s príslušenstvom všetky podstatné náležitosti tak, ako to ustanovuje
§ 127 CSP a § 131 CSP. Ustanovenie § 127 ods. 1 CSP upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania,
pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo veci samej, alebo o iné podanie. Medzi všeobecné náležitosti

podania teda patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo
sa ním sleduje a podpis podávateľa. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o žalobný návrh, tento musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí v zmysle § 127 ods. 1 a 2 CSP aj označenie strán, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh.

12. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho
želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate
ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit

je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP).

13. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z
tohodôvodu,žesúdmusícelkompresnevedieť,očommákonaťarozhodnúť,lebosúdnemôžestranám

priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.
j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by
rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané

(I. ÚS 233/97).

14. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému
prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo

nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 128 ods. 1 a § 129 ods.
1 CSP uznesením vyzvať stranu, aby ho v určenej lehote opravila alebo doplnila a súčasne je povinný
stranu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.15. Podanie žalobcu správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako podanie vo veci samej, ktorým sa
žalobca domáhal zaplatenia od žalovaného dlžnej istiny vo výške 9 964,73 eura s príslušenstvom.
Vychádzajúc z toho, že ide o podanie vo veci samej súd prvej inštancie preskúmal náležitosti žaloby

a dospel k tomu záveru, že toto podanie je jasné, zrozumiteľné a úplné, obsahujúce všetky náležitosti
ustanovené § 127 a § 131 CSP, a preto nie je potrebné postupovať v zmysle § 129 a žalobcu vyzývať na
doplnenie alebo odstránenie nejasností podania. V rámci uvedeného skúmania náležitostí žaloby súd
skúmal aj samotný petit (žalobný návrh), ktorý je v predmetnej veci sporný, pričom dospel k záveru, že
žalobný petit (sám o sebe) nevykazuje akékoľvek znaky nejasnosti, resp. nezrozumiteľnosti, a tak, ako

je formulovaný je aj materiálne vykonateľný.

16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, a zdôrazňuje, že žalobný návrh žalobcu, ktorého formulácia je podstatnou náležitosťou
žaloby, je úplný, presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Tak ako už bolo vyššie uvedené,
žalobca určuje rozsah, v akom bude súd danú vec prejednávať a čo v konečnom dôsledku chce

súdnym rozhodnutím dosiahnuť. Skutočnosť, že žalobca v bode IV. žaloby, tak ako to uvádza v odvolaní
špecifikoval, z čoho pozostáva príslušenstvo dlžnej istiny ešte neznamená, že sa v konaní chcel
domáhať celého tohto príslušenstva tak, ako ho aj špecifikoval v obsahu žaloby (v predmetnej veci v
bode IV. žaloby). Pre súd je teda záväzný výlučne žalobný návrh, ktorý nie je možné meniť bez súhlasu
súduspätneajespravidlaformulovanýakovýrokrozhodnutia,ktorýsaodsúdupožaduje.Súdjeviazaný

týmto žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú. Nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum").

17. Civilný sporový poriadok upravuje v § 216 ods. 2 výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a
prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Ide o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami. Typickým prípadom, keď súd nie je viazaný žalobným návrhom,
je konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd môže podielové spoluvlastníctvo strán
vyporiadať aj iným spôsobom, než strany navrhujú. Môže tiež rozhodnúť o primeranej náhrade podľa §
142 ods. 1 OZ v inej výške, než strany požadujú, alebo zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ, aj
keď to nikto nenavrhoval. Treba však dodať, že predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

súdom môžu byť len také veci, ktoré strany na vyporiadanie navrhli a označili ich v žalobnom návrhu
s tým, že práve k nim chcú zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Taktiež pôjde o konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konanie o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby a iné. Výnimku zo zásady ne ultra petitum obsahuje tiež ustanovenie § 298 CSP.

18. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci nie je dôvod na uplatnenie výnimky zo zásady ne ultra
petitum, súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako žiadal v žalobnom návrhu a taktiež súd nemôže
predvídať a domnievať sa, či žalobca do petitu určité nároky, ktoré spomínal v obsahu žaloby opomenul
uviesť, resp. či tak spravil úmyselne a nemal úmysel sa týchto nárokov v konaní domáhať. Odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobným petitom je súd viazaný, jeho vyjadrenie sa v konečnom dôsledku transformuje

vo výroku meritórneho rozhodnutia súdu a v prípade núteného výkonu takéhoto rozhodnutia je toto
exekučným titulom.

19. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

20. Odvolací súd k danej veci poznamenáva, že podľa zákona je prípustná oprava súdneho rozhodnutia
(rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu) za v ňom stanovených podmienok bez toho, aby bolo treba
na odstránenie niektorých pochybení použiť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Pochybenie
sa musí týkať písomného vyhotovenia rozhodnutia. Oprava sa môže pritom týkať ako úvodnej časti, tak

enunciátu i odôvodnenia rozhodnutia, vrátane predpísaného poučenia.

21. Poukazujúc na to, že žalobný návrh je formulovaný tak, že tento je možné považovať za úplný,
presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nemal povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov, keďže žalobný petit žiadne

nedostatky nevykazoval a nebol daný ani zákonný dôvod na to, aby vyhovel podanému návrhu žalobcu
na opravu platobného rozkazu, a preto dôvodne tento návrh zamietol.22. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).