Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206235
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117206235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/

povinnej osoby z výživného: S. S., A.. XX.X.XXXX, W. Y. X, O. a oprávnenej osoby z výživného: S. S.,
A.. X.X.XXXX, W. F. XX, O. v konaní o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej osobe S. S., A.. X.X.XXXX určenú
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/76/2015 zo dňa 5.11.2015 počnúc dňom 14.3.2017.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2017 sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
k oprávnenému určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/76/2015 zo dňa 5.11.2015 ku

dňu podania návrhu.

2. Oprávnený s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasil.

3. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/76/2015 zo dňa 5.11.2015, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu oprávneného sumou 200 Eur mesačne od 3.2.2015 do budúcna.

4. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2016.

5. Navrhovateľ uviedol, že oprávnený dňa 30.6.2016 ukončil štúdium na E. Y. F. X, O.. Po tomto dátume
sa nestal študentom žiadnej vysokej školy, nakoľko nepodal prihlášku na štúdium na vysokej škole.
V septembri 2016 sa oprávnený evidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako
uchádzač o zamestnanie, avšak v decembri 2016 bol z evidencie vyradený, nakoľko za predchádzajúci

mesiacsanedostavilnapredpísanékontaktynaúrade.Ztohousúdil,žepomocodštátuaninepotrebuje.
Od skončenia štúdia na strednej škole je oprávnený nezamestnaný, pričom si privyrábal na dohodu v
E. X. X.. X.. H.. E.., F. F. X, O.. Aj napriek tomu, že oprávnený už dávnejšie ukončil štúdium na strednej
škole, do dnešného dňa si navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť častokrát aj na žiadosť oprávneného.

6. Oprávnený uviedol, že ukončil štúdium na E. akadémii v Košiciach. Následne bol evidovaný na Úrade
práce ako nezamestnaný. Od novembra 2016 do januára 2017 pracoval na dohodu v spoločnosti E.

elektro. Od mája 2017 je zamestnaný v spoločnosti P. X. X.. H.. E.. s príjmom vo výške 650 Eur netto.
Z uvedeného dôvodu z návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí.7. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 18.7.2017 bolo
zistené, že menovaný v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2016 do 15.11.2016. Dňa 16.11.2016 bol vyradený

z evidencie pre nespoluprácu.

8. Z pripojeného listinného dôkazu pracovnej zmluvy bolo zistené, že oprávnený sa stal zamestnancom
spoločnosti P. X. X.. H.. E..

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

15. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

18. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci
povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa
podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom

existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam ( musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená),
ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušnýchsubjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je
možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.

21. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie,
jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje
dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.

22. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť
zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v
spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku
dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.
Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu

alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť
zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom
rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti
rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

23. V prejednávanom prípade k najväčšej zmene pomerov došlo na strane oprávneného tým, že dňa
30.6.2016 ukončil stredoškolské štúdium, následne v štúdiu nepokračoval. V súčasnosti je oprávnený
zamestnaný na základe uzavretej pracovnej zmluvy s príjmom vo výške 650 Eur netto.

24. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať na nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične
akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladu na výkon povolania. Treba
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie. Na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu

rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Dosiahnutím plnoletosti
(ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká ( pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov
nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

25. Objektívne možno konštatovať, že oprávnený ukončil štúdium na strednej škole, je zamestnaný a

súhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zrušil jeho
vyživovaciu povinnosť k oprávnenému odo dňa 14.3.2017, ktorá bola určená rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 41C/76/2015 zo dňa 5.11.2015.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.