Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Valocká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115216139
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115216139.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: STAVMAT - PD, s.r.o.,

IČO: 36 755 770, Cesta poľnohospodárov č. 8. 971 01 Prievidza, právne zastúpený: JUDr. Milan
Sobota, advokát, Hlavná 659, 972 26 Nitrianske Rudno, proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, so sídlom
kancelárie: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, správca úpadcu: V. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. K. XXX, Y. na
S., právne zastúpený: Advokátska kancelária - Marek Piršel, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava ,
o určenie pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 20.05.2015 do
konkurzného konania na majetok úpadcu V. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. K. XXX, XXX XX Y. na S.,

vyhlásenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/35/2014 je dôvodná a vymáhateľná vo výške
istiny 10 917,78 eura, úrokov z omeškania 3241,45 eura a nákladov z uplatnenia 1443,74 eura
(celkom v sume 15 602,97 eura) v poradí „Iná pohľadávka“. Právnym dôvodom pohľadávky je záväzok
úpadcu vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.04.2012, ktorým úpadca vyhlásil, že za dlžníka
NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácií uhradí veriteľovi STAVMAT-PD, s.r.o. záväzok vyplývajúci z dohody o
novácií záväzku uzavretej dňa 04.04.2012 medzi veriteľom STAVMAT-PD, s.r.o. a NEDERPLAST, s.r.o.
v likvidácií.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči úpadcovi: V. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. K. XXX, XXX
XX Y. na S., v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 25.06.2015 domáhal rozhodnutia, aby
súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 20.05.2015 do konkurzného
konania na majetok úpadcu V. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. rad XXX, XXX XX Y. na S., na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 36K/35/2014 je dôvodná a vymáhateľná vo výške istiny 10 917,78 eura, úrokov
z omeškania 3 241,45 eura a nákladov z uplatnenia 1 443,74 eura (celkom v sume 15 602,97 eura)

v poradí „Iná pohľadávka“. Ďalej, že právnym dôvodom pohľadávky je záväzok úpadcu vyplývajúci z
ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.04.2012, ktorým úpadca vyhlásil, že za dlžníka NEDERPLAST, s.r.o. v
likvidácii uhradí veriteľovi STAVMAT-PD, s.r.o. záväzok vyplývajúci z dohody o novácii záväzku uzavretej
dňa 04.04.2012 medzi veriteľom STAVMAT-PD, s.r.o. a NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácií.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 20.05.2015 prihlásil do konkurzného
konania č.k.36K/35/2014 vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku voči úpadcovi V. P.,

nar. XX.XX.XXXX, Y. rad XXX, XXX XX Y. na S. v poradí označenom ako "Iná pohľadávka", vo výške
istiny 10 917,78 eura s príslušenstvom: úroky z omeškania 3 241,45 eura, náklady z uplatnenia 1
443,74 eura, celkovo teda sumu 15 602,97 eura. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky bol v prihláške
uvedený záväzok dlžníka vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia úpadcu V. P. zo dňa 04.04.2012, ktorýmvyhlásil, že za dlžníka NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácii uhradí veriteľovi záväzok vyplývajúci z Dohody o
novácii záväzku uzavretej dňa 04.04.2012 medzi veriteľom a dlžníkom NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácií
v celkovej sume 71 835,57 eura.

3. Správca podaním zo dňa 04.06.2015 a zo dňa 15.06.2015 oznámil veriteľovi, že dňa 04.06.2015
poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia prihlásenej pohľadávky v
celom rozsahu jej prihlásenia. Ako dôvod popretia bolo poukázané na spornosť jej existencie, nakoľko
veriteľ - žalobca oprel existenciu svojej pohľadávky o platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 10Rob/97/2012-38 zo dňa 12.09.2015, ktorý však do dňa popretia prihlásenej pohľadávky
nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a to práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania.

4. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 25Cbi/18/2015-42 zo dňa 03.12.2015 žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že právnym dôvodom
pohľadávky, ktorej pravosť sa posudzuje v tomto konaní je záväzok úpadcu V. P. vyplývajúci z
ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.04.2012, ktorým úpadca vyhlásil, že za dlžníka NEDERPLAST, s.r.o. v
likvidácii uhradí veriteľovi STAVMAT-PD, s.r.o. záväzok vyplývajúci z dohody o novácii záväzku uzavretej
dňa 04.04.2012 medzi veriteľom STAVMAT-PD, s.r.o. a dlžníkom NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácii.

Ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté v dohode o ručení uzavretej dňa 04.04.2012.Ustanovenie § 52 ods.
1 ZKR je svojou povahou ustanovením špecifickým k ustanoveniu § 44 ods. 1 ZKR. Takouto konštrukciou
zákon odobral oprávnenie konať za úpadcu iným osobám ako správcovi. Jedným z najdôležitejších
účinkov vyhlásenia konkurzu je, že oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu a oprávnenie konať za
úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu. Z tohto dôvodu bolo potrebné

zabrániť konaniu súvisiacemu s majetkom podliehajúcim konkurzu aj subjektom, ktoré boli na takéto
konanie oprávnené na základe jednostranných právnych úkonov úpadcu, ktoré tento urobil pred
vyhlásením konkurzu. Zákon príkladmo vypočítava typy takých právnych úkonov ako plnomocenstvo,
prokúra, poverenie a príkaz. Ide o všetky jednostranné právne úkony úpadcu, pokiaľ nimi úpadca pred
vyhlásením konkurzu oprávnil osobu na konanie súvisiace s majetkom podliehajúcim konkurzu. Takéto

právne úkony a teda oprávnenia z nich vyplývajúce zanikajú vyhlásením konkurzu. Účelom týchto
zákonných ustanovení je zabrániť konaniu (v čase po vyhlásení konkurzu) súvisiacemu s majetkom
podliehajúcim konkurzu subjektom, ktoré boli na takéto konanie oprávnené na základe jednostranných
úkonov úpadcu, ktoré tento urobil pred vyhlásením konkurzu. Uvedené zákonné ustanovenie sa však
nevzťahuje na právne úkony (vrátene jednostranných), ktoré urobil priamo úpadca (prípadne aj nim

poverené subjekty) v čase pred vyhlásením konkurzu, a z ktorých vznikol platný záväzkový vzťah pred
začatím konkurzného konania. Pohľadávka veriteľa a tomu zodpovedajúci záväzok ručiteľa (úpadcu)
Tibora Holocsiho, vznikol a pohľadávka sa stala splatnou ešte v roku 2012, najneskôr dňa 23.09.2012,
teda v čase pred vyhlásením konkurzu a bola riadne uplatnená na súde žalobou zo dňa 27.11.2012.

6. Odvolací súd uznesením č. k. 31CoKR/4/2016-67 zo dňa 29.06.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec
na ďalšie konanie a zároveň určil, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať k veci potrebné
dokazovanie, zistené skutočnosti právne posúdiť a o žalobe opäť rozhodnúť, pričom musí postupovať
spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 3
CSP s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.11.2017 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na
podaniachpodanýchnaokresnýsúdaodvolacísúd.Zároveňsanestotožnilsnázoromodvolaciehosúdu
v tom smere, že ručenie nie je formou zastúpenia. Ak by mal zákonodarca v úmysle, aby sa ustanovenie
§ 52 ods. 1 ZKR vzťahovalo na všetky jednostranné právne úkony, vrátane ručenia, neuviedol by

príkladom len tie jednostranné právne úkony, ktoré predstavujú určitú formu zastúpenia, respektíve by
demonštratívne neuvádzal žiadne jednostranné právne úkony. Zánik sa týka všetkých jednostranných
právnych úkonov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty bez rozdielu. Zákon v tejto súvislosti výslovne
uvádza príkaz, poverenie, plnomocenstvo a prokúru, pričom môže ísť aj o iné jednostranné právne
úkony. Uvedené má praktický význam, nakoľko správca v čase vyhlásenia konkurzu nemôže objektívne

vedieť o všetkých takýchto úkonoch, aby ich posúdil, prípadne odvolal. Uvedená zákonná formulácia
umožňuje správcovi posúdiť nevyhnutnosť a opodstatnenosť jednotlivých jednostranných právnych
úkonov a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky z právnych úkonov, urobené správcom po
vyhlásení konkurzu v mene a na účely úpadcu, sú pohľadávkami proti podstate. Vyhlásením konkurzunezanikajú jednak úpadcom urobené jednostranné právne úkony, ktoré vôbec nemajú vplyv na jeho
majetok, nezanikajú ale ani úpadcom urobené jednostranné právne úkony, týkajúce sa jeho majetku,
ktorý nepodlieha konkurzu. Zo znenia zákonného ustanovenia je zrejmé, že vyhlásením konkurzu

zanikajú všetky úpadcom urobené právne úkony, týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom
ich výpočet v predmetnom ustanovení je len demonštratívny, a nie je teda konečný. Na otázku súdu, z
akého dôvodu sa má prvostupňový súd odchýliť od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v
tejto právnej veci, právny zástupca žalovaného odpovedal, že v právnej literatúre, ako aj v komentároch
k uvedenému ustanoveniu § 52 ods. 1 ZKR sa týka všetkých jednostranných úkonov a nielen tých, ktoré

predstavujúurčitúformouzastúpenia.Právnyzástupcažalovanéhomalzato,žejetopodloženéprávnou
literatúrou, v ktorej je uvedené, že „Zánik sa týka všetkých jednostranných právnych úkonov, ktoré sa
týkajú konkurznej podstaty bez rozdielu.“ Zákon v tejto súvislosti výslovne uvádza príkaz, poverenie,
plnomocenstvo,aprokúru,pričommôžeísťajoinéjednostrannéprávneúkony.“Atakistojetopodložené
aj komentárom - EPI komentár - citoval: „vyhlásením konkurzu nezanikajú všetky jednostranné právne
úkony úpadcu, ale len tie, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu.“ Zo znenia zákonného

ustanovenia, je podľa právneho zástupcu žalovaného zrejmé, že vyhlásením konkurzu zanikajú všetky
úpadcom urobené právne úkony, týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom ich výpočet v
predmetnom ustanovení je len demonštratívny, nie je teda konečný. Ako dôvod popretia prihlásenej
pohľadávky bolo uvedené, že pohľadávka bola popretá kvôli tomu, že žalobca si uplatnil si pohľadávku
priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10Rob/97/2012, avšak tento

platobnýrozkazaždodňaprihláseniapohľadávkynenadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť.Správca
nie je oprávnený v tomto prípade nahrádzať súd a priznať opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky
na základe právneho titulu, ktorý nie je právoplatný a vykonateľný. Súd položil právnemu zástupcovi
žalovaného, či právnym dôvodom vzniku pohľadávky v prihláške je uvedené ručiteľské vyhlásenie
úpadcu a nie platobný rozkaz a či správca nevie posúdiť platnosť ručiteľského záväzku. Právny zástupca

žalovaného na uvedené odpovedal, že v kolónke 26 - právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedený ako
právny dôvod aj ručiteľské vyhlásenie ale je aj spomínaný platobný rozkaz, ktorý bol prílohou prihlášky,
a keďže platobný rozkaz nebol právoplatný a vykonateľný, mal za to, že ručiteľské vyhlásenie zaniklo
vyhlásením konkurzu a bolo správne poprieť uvedenú prihlášku pohľadávky. Správca nemohol uznať
pohľadávku na základe platobného rozkazu, ktorý nie je právoplatný a vykonateľný. Právny zástupca

žalovaného namietal, že pohľadávka mala byť prihlásená ako podmienená a nie ako iná z dôvodu, že
vydaný platobný rozkaz do dňa prihlásenia pohľadávky nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a z
toho dôvodu bolo priznanie pohľadávky podmienené ďalšou právnou skutočnosťou, a to nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti . Na otázku súdu, či až právoplatnosťou platobného rozkazu vzniká
povinnosť úpadcu plniť, právny zástupca žalovaného uviedol, že nie, ale jednalo by sa o dostatočný

dôkaz o tom, že pohľadávka v čase prihlásenia existuje, nakoľko je správca povinný rešpektovať súdne
rozhodnutia, ktoré sú právoplatné a vykonateľné. Správca pochybnosť o ručiteľskom záväzku a ani inú
pochybnosť, okrem uvedeného, nemal.

8. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých vyjadreniach,

ktoré boli podané. Má za to, že žalovaný mal dôvod na popretie pohľadávky žalobcu, že platobný rozkaz,
ktorým podložil vyhlásenú pohľadávku nebol v čase prihlásenia pohľadávky právoplatný a vykonateľný.
Ručiteľské vyhlásenie úpadcu zaniklo vyhlásením konkurzu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 ZKR.

9. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) prihláškou možno uplatniť aj budúcu
pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená
pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený
uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

10. Podľa § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno,
priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a
sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d)poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej
podstaty, e)celková suma pohľadávky, f)podpis.

11. Podľa § 29 ods. 6 ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.12. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj

vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

13. Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

14. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok.

15. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

17.Podľa§32ods.16ZKRrozhodnutieourčenípopretejpohľadávkyjeúčinnévočivšetkýmúčastníkom
konkurzného konania.

18. Podľa § 32 ods. 19 ZKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

19. Podľa § 52 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten,
komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte
všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú

rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení
konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

20. Podľa § 293 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri

pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

21. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý
z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

24. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak odvolací

súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého
právomoci vec patrí.25. Podľa § 392 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

27. Na základe vykonaného dokazovania a podľa celého spisového materiálu mal súd preukázané, že

žalobca si do konkurzného konania sp. zn. 36K/35/2014 riadne prihlásil pohľadávku v celkovej sume
15 602,97 eura. Pohľadávka bola prihlásená ako nezabezpečená, poradie pohľadávky E, s právnym
dôvodom vzniku - ručiteľské vyhlásenie zo dňa 04.04.2012, na základe ktorého úpadca vyhlásil, že za
dlžníka NEDERPLAST, s.r.o. v likvidácii uhradí žalobcovi ako veriteľovi záväzok vyplývajúci z dohody
o novácii záväzku uzatvorenej dňa 04.04.2012, sumu v celkovej výške 71 835,57 eura s odkazom
na platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Rob/97/2012-38 zo dňa 12.09.2012,

ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Správca prihlásenú pohľadávku poprel v celom
rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia prihlásenej pohľadávky. Dôvodom
popretia prihlásenej pohľadávky je spornosť jej existencie, nakoľko žalobca ako veriteľ existenciu svojej
pohľadávky oprel o neprávoplatný a nevykonateľný platobný rozkaz č. k. 10Rob/97/2013-38 vydaného
Okresným súdom Dunajská Streda, a to práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. V dôsledku

toho správca mal prihlásenú pohľadávku za spornú v celom rozsahu.

28. Súd opätovne rozhodujúc vo veci s tým, že je viazaný názorom odvolacieho súdu, uvádza, že
primárne je potrebné zamerať sa na skutočnosť, či vyhlásením konkurzu zanikol jednostranný právny
úkon - ručiteľské vyhlásenie úpadcu - žalovaného. Súd, v závislosti od rozhodnutia odvolacieho súdu,

ustálil, že ručenie ako jednostranný právny úkon nemožno podriadiť pod ustanovenie § 52 ods. 1
ZKR, nakoľko predmetné ustanovenie sa týka úkonov, ktoré predstavujú jednotlivé formy zastúpenia.
V prípade ručenia sa jedná o zabezpečovací prostriedok zabezpečenia záväzku. Z uvedeného dôvodu
vyhlásením konkurzu nezanikne ručiteľský záväzok, nakoľko z obsahovej stránky nie je možné ručenie
subsumovať pod jednostranné právne úkony uvádzané, aj keď len demonštratívne, v § 52 ods. 1 ZKR.

Ak by aj súd pripustil názor, že ručenie je dvojstranným právnym úkonom, vzhľadom na to, že medzi
veriteľom a ručiteľom vzniká záväzkový vzťah (ručiteľ musí po splnení zákonných podmienok plniť
veriteľovi), zánik takéhoto záväzku rovnako nie je spôsobený ex lege vyhlásením konkurzu. Zákon
umožňuje za stanovených podmienok takéto záväzky vypovedať. S ohľadom na uvedené, vyhlásením
konkurzu nezanikol jednostranný právny úkon úpadcu - žalovaného, nakoľko na tento nemožno

aplikovať ustanovenie § 52 ods. 1 ZKR. Správca mal tak pri posudzovaní prihlásenej pohľadávky
prihliadať najmä na ručiteľské vyhlásenie úpadcu, a nielen na existenciu platobného rozkazu, ktorý je
neprávoplatný a nevykonateľný a konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo prerušené
vyhlásením konkurzu na úpadcu a pokračovať bolo možné v konaní na návrh správcu úpadcu, ktorý
nenavrhol pokračovanie konania. Skúmaním prihlásenej pohľadávky ako celku by správca mohol určiť,

že uplatnená pohľadávka je dôvodná a vymáhateľná, pričom právnym dôvodom je záväzok úpadcu
vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia.

29. V prípade popretého poradia pohľadávky možno konštatovať, že pohľadávka bola prihlásená
správne, ako v poradí iná pohľadávka. Prihlásenie pohľadávky ako podmienenej pohľadávky by bolo

nesprávne, nakoľko plnenie pohľadávky úpadcom sa v čase prihlasovania nemohlo viazať na iný,
neskorší dátum. Povinnosť úpadcu plniť vznikla skôr, ako bol podaný samotný návrh na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 27.11.2012.

30.Vsúladesustanovením§32ods.1 ZKRmôžesprávcapoprieťpohľadávkuibaakdospelkzáveru,že

pohľadávka je sporná. Samotná spornosť pohľadávky musí však vykazovať takú právnu alebo faktickú
relevanciu, že bude argumentačne udržateľná a obhájiteľná. V tomto smere nepostačuje subjektívna
spornosť pohľadávky, ktorú vníma výlučne správca na základe chybných premís, resp. na základe svojej
nedostatočnej prieskumnej činnosti. Ustanovenie § 32 ods. 1 ZKR umožňuje správcovi v konkurze
využiť inštitút popretia prihlásenej pohľadávky iba v situácii kedy je spornosť pohľadávky objektívna.

Popieranie pohľadávok nemôže byť zneužívané na prenášanie zodpovednosti za preskúmanie každej
pohľadávky (pri ktorej správca subjektívne dospeje k údajnej spornosti) na súd v incidenčnom konaní.
Správca má totiž normatívnu povinnosť pohľadávku veriteľa dôkladne preskúmať, pričom poprieť ju
môže iba v prípade, ak je pohľadávka skutočne (na základe relevantnej argumentácie) sporná. Každáprihláška pohľadávky v konkurznom konaní je založená na tvrdeniach veriteľa, ktoré je potrebné
overiť a skontrolovať. Uvedenú kontrolu vykonáva správca a taktiež veritelia, ktorí majú za presne
stanovených zákonných podmienok právo veriteľom prihlásenú pohľadávku poprieť, pričom správca má

nielen právo na vykonávanie takejto kontroly ale aj zákonnú povinnosť. Túto povinnosť musí vykonávať s
dostatočnouodbornouspôsobilosťouastarostlivosťou.Konkurznýsprávca pritomprivykonávanítakejto
kontroly porovnáva doručenú prihlášku pohľadávky s účtovníctvom úpadcu, ak nie je úpadca účtovnou
jednotkou, správca porovná prihlásenú pohľadávku veriteľa s ostatnou dokumentáciou a taktiež so
zoznamom záväzkov, ktorý bol priložený a je súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spornosťou

pohľadávky sa vo všeobecnosti rozumie prípad, keď z okolností známych v danom čase, t.j. v čase
plynutia lehoty na zisťovanie a popieranie pohľadávok, možno dôvodne pochybovať o existencii takejto
pohľadávky.

31. Úlohou súdu je len preskúmať, či správcom uvedený dôvod na popretie pohľadávky je daný a v
prejednávanej veci súd zistil, že správcom uvedené dôvody na popretie pohľadávky nie sú dané. S

ohľadom na uvedené, má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Ručiteľské vyhlásenie vyhlásením
konkurzu ako právny dôvod vzniku pohľadávky nezaniklo, na základe čoho správca nemohol poprieť
pohľadávku prihlásenú veriteľom.

32. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal

žalobcovi náhradutrovkonaniavovýške100%,nakoľkožalobabolapodanádôvodneasúdtejtožalobe
vyhovel v celom rozsahu, čím bol žalobca v úspešný v konaní voči žalovanému v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.