Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416203490
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416203490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobkyne: L.. G. M., narodená

XX. XX. XXXX, bytom M. A. XXX XX N., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 169 731, o uloženie povinnosti vykonať odpredaj
družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20. 04. 2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vykonať odpredaj družstevného bytu (obj. č. XXXX/XX/XXX) členovi SBD BA IV a nájomcovi G. M., M. A.

XX, N., narodenej XX.XX.XXXX. V žalobe uviedla žalobkyňa, že nájomcom družstevného bytu sa stala
01. 02. 2014 dohodou o prevode členských práv prevádzajúcej M. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom
J. A. XX N. XXX XX. Dňa 14. 3. 2014 požiadala o odkúpenie spomínaného družstevného bytu a dňa
15. 02. 2016 požiadala žalovaného vzhľadom na blížiaci sa termín odkúpenia bytu o termín pristúpenia
k zmluve o jeho odkúpení k 31. 3. 2016. Uviedla, že voči družstvu nemá žiaden dlh, nemá vedomosť o
žiadnejprekážke,ktorábybránilaodkúpeniubytom,pričomdružstvoodmietnutieodpredajabytunijakým
spôsobom neodôvodnilo. K žalobe priložila žiadosť o prevod vlastníctva družstevného bytu zo dňa 14.

3. 2014 doručenú žalobkyňou žalovanému dňa 14. 3. 2014. Po výzve súdu na doplnenie žaloby, resp.
uvedenia, čo podanou žalobou sleduje žalovaná podaním doručeným 6. 6. 2016 špecifikovala byt, vo
vzťahu ku ktorému sa domáha uloženia povinnosti žalovanému odpredať žalobkyni byt. Žalovaný sa k
žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola doručená zo strany súdu 15. 5. 2017.

2. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového

družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva
podľa osobitného predpisu.

3. Podľa § 29 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, k nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru
požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu,
je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti
tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým

družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo
ateliéru v takto dohodnutej lehote.4. Vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva
bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o

prevodvlastníctvabytuprednadobudnutímúčinnostitohtozákona,vlastníkdomujepovinnýsnájomcom
bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

5. Podľa § 29b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, ak bytové družstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý
požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu
o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po
uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver s
príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu.

6. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú
zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť

určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva)
sa považuje za dovŕšený (zmluva za uzavretú) dňom právoplatnosti rozhodnutia. V takomto prípade
možno hovoriť o vykonateľnosti v pravom zmysle slova. V rámci formulovaného petitu súd buď priamo
do výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť
k svojmu rozhodnutiu. (pozri Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.

- Civilný sporový poriadok - Veľký komentár, str. 836). Žalobkyňa nepredložila žiaden návrh zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa v konaní domáhala, aby súd nahradil prejav vôle
žalovaného. Na to, aby súd mohol v petite priamo sformulovať celé znenie zmluvy, prípadne ho pripojiť
ako neoddeliteľnú časť svojho rozsudku, je povinnosťou žalobcu (v tomto prípade to bolo povinnosťou
žalobkyne) návrh zmluvy naformulovať, pričom táto musí spĺňať náležitosti požadované zákonom o

vlastníctvebytov(§5).Podľa§160ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúdposkytujestranámpoučenia
o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučenie sa však
týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach. Je vylúčené, aby súd poučoval o hmotnom
práve, resp. poskytoval návod, čo by mala alebo mohla strana v danom prípade vykonať. Nemožnosť
súdu poučovať stranu v konaní o jeho hmotnoprávnych súvislostiach prispieva k zachovaniu „férovosti“

súdneho konania. Ak by súd poučil žalobkyňu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby,
a teda vymedzil predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo
by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (podobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo
125/2011). S ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu absencie návrhu
zmluvy, ktorú by mohol buď priamo obsiahnuť vo výroku rozhodnutia, prípadne ktorú by bolo možné

pripojiť k rozhodnutiu, ktorým sa má nahradiť prejav vôle žalovaného.

8. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa
§ 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v

konaní nečinný, súd preto uzavrel, že jej v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného sporového poriadku
nevznikli a preto rozhodol tak, že napriek jeho úspechu v konaní (žaloba bola zamietnutá) žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.