Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514202013
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2514202013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX/X, X. M., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55,
Piešťany, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov
a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/86/2014-104 zo
dňa 23.04.2015 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/86/2014-157 zo dňa

12.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v štvrtom a piatom odseku výroku a
v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v prvom a druhom odseku výroku m
e n í tak, že žaloba sa v časti určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o
revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 a na základe zmluvy o revolvingovom úvere

číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti zmluvných
podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti v treťom a štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím
rozsudkom r u š í .

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom odseku výroku určil, že úver poskytnutý

odporcom navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa
27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov. V druhom odseku výroku určil, že úver poskytnutý odporcom
navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012
je bezúročný a bez poplatkov. V treťom odseku výroku určil, že podmienka (zmluvné dojednanie)
obsiahnutévčlánku8dohodaoposkytnutíslužbyuzavretápodľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka(v
bodoch 8.1. až 8.6.) zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. V štvrtom odseku výroku určil, že podmienka (zmluvné dojednanie) obsiahnuté v

článku 8 dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1.
až 8.6.) zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V piatom odseku výroku súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
729,13 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V šiestom odseku výroku súd uložilodporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 620,14 Eur, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500019538, zo dňa 27.12.2012 uvedená v článku VIII. Dohoda o
poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v bode 8.1. v znení: „Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok

úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom
(ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť

Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby.“ a v bode 8.4. v znení:“ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru
je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na

zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní

Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm.
b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu
podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka
uvedenývčl.2.Žiadosti/Zmluvy.“jeakoneprijateľnáneplatná.Dopĺňacímrozsudkomsúdprvejinštancie
vo výroku II. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500019539,

zo dňa 27.12.2012 uvedená v článku VIII. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka v bode 8.1. v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je
záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého
na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok

Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom

písomnéoznámeniebudetvoriťprílohutejtoDohodyoposkytnutíslužby.“ avbode8.4.vznení:„Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto

Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči

Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“ je ako neprijateľná
neplatná.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9
ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1 a 2 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. h), ods. 5 a 6, § 450 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že po preskúmaní oboch zmlúv o revolvingovýchúveroch z hľadiska, či obsahujú všetky povinné náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.,
súd zistil, že v oboch zmluvách chýba uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 1 písm. k/ cit. zák.). V zmluve sa uvádza len výška splátky 80,37 Eur bez bližšej

špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby
sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. V oboch zmluvách ďalej absentuje obsahová náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. f) cit zák., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je

určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Obe
zmluvy o revolvingových úveroch neobsahujú ani ďalšiu obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zák., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. oboch
zmlúv uvedená iba ako predpokladaná (70,01%). Presná výška RPMN (65,15%) je pri oboch zmluvách
uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Z výsledkov dokazovania vyplýva,
že uvedené schválenie oboch úverov- v časti 6 (najmä pokiaľ ide o zmenenú výšku RPMN) navrhovateľ

následne neprijal písomnou formou, preto predmetné zmluvy nemožno považovať za písomnou formou
uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za
v zmluve neuvedený. Uvedené obsahové nedostatky v oboch zmluvách o revolvingových úveroch
majú za následok, že úvery poskytnuté zo strany odporcu navrhovateľovi na základe týchto zmlúv o
revolvingových úveroch sa považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z.z.. Z toho dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a uvedený následok určil aj vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Súd pre úplnosť porovnal aj úrokové miery podobných úverov poskytovaných
bankami a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri 2012
predstavoval úrok 13,02% ročne. Z toho vyplýva, že aj v prípade, ak by bol úrok medzi účastníkmi
konania dohodnutý písomne vo výške 70,01%, prevyšoval by viac ako päť násobne úrokovú mieru

podobných úverov poskytovaných bankami v rovnakom čase, čím by spôsobil značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov týchto úverových zmlúv.

4. Odporca v skutočnosti navrhovateľovi poskytol na základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere len
úver vo výške 1.284,25 Eur, keďže od sumy požadovaného úveru vo výške 1.500,- Eur si ešte pred jej

vyplatením vopred odpočítal odplatu za poskytnutie služby odklad splátok dohody o poskytnutí služby
v čl. 8 oboch zmlúv o revolvingových úveroch. Súd má zato, že týmto vedome zavádzal navrhovateľa
ako spotrebiteľa, pokiaľ ide o výšku poskytnutých úverov, pretože od neho požadoval na základe
každej zo zmlúv splatenie sumy 1.500,- Eur, ktorú mu v skutočnosti neposkytol. Zo sumy 1.500,- Eur,
nie zo sumy skutočne poskytnutého úveru vychádzali aj ostatné údaje schváleného revolvingového

úveru v čl. 6 predmetných zmlúv (počet a výška splátok, celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť,
RPMN, ročná úroková sadza atď.). Uvedené konanie odporcu súd považuje za nekalú obchodnú
praktiku, pretože podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, (§ 7 zákona č.
250/2007 Z.z.). Súd ďalej preskúmal (zmluvné dojednania) obsiahnuté v článku 8 dohoda o poskytnutí

služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) oboch zmlúv o
revolvingových úveroch zo dňa 27.12.2012 a dospel k záveru, že predmetné dojednania spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, preto sú
ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predmetné
dojednania zvýhodňujú odporcu ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení súm úverov navrhovateľovi stiahol

resp. odpočítal odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby bez ohľadu na to,
či navrhovateľ bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či zo strany odporcu
dôjde k jej poskytnutiu. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie,
nakoľko nemožno predpokladať, či nastanú podmienky pre odklad splátok, keď dovtedy k žiadnym
splátkam neprišlo. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú odplatu

za poskytnutie služby, považuje súd za neprimeranú zmluvnú podmienku. Výška odplaty v zmysle čl. 8
ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky, teda „služba“,
ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa
rovná takmer výške týchto splátok. Okrem toho vôbec nie je zrejmé, od čoho a akej výšky odvíja
navrhovateľ túto platbu, aké prípadné účelné náklady spojené s odkladom splátok by mal kryté. Súd

má za to, že poskytnutie uvedenej služby odporca navrhovateľovi vnútil, keďže dohody o poskytnutí
služby zmysle čl. 8 sú zakomponované do obsahu zmlúv o revolvingových úveroch, sa nachádzajú na
rovnakej listine, sú písané rovnakým drobným písmom a splývajú s ostatným obsahom zmlúv, ktoré sú
vyhotovené na predtlačenom formulári. Dohody o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 súd preto nepovažujeza individuálne dojednané s navrhovateľom. K námietke odporcu, že dané zmluvné dojednanie nemôže
byť predmetom preskúmavania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s odkazom na ustanovenie § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd dodáva, že plnenie spočívajúce v povolení odkladu splátok, nie je

hlavným predmetom plnenia zo zmluvy revolvingovom úvere, na ktoré sa vzťahuje spomenutá výnimka
z posudzovania neprijateľných podmienok.

5. Súd, na základe vykonaného dokazovania, považoval za preukázané, že navrhovateľ vyčerpal na
základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur, t.j. spolu

vo výške 2.568,50 Eur. Súd má zároveň za preukázané, že odporca na splátkach úveru poskytnutého
na základe zmluvy č. 8500019539 zaplatil sumu 1.607,40 Eur a na splátkach úveru zo zmluvy č.
8500019538 zaplatil sumu 1.690,23 Eur, po sčítaní celkom sumu 3.297,63 Eur. Keďže obe zmluvy o
revolvingových úveroch súd považuje za bezúročné a bez poplatkov a zároveň navrhovateľ zaplatil
odporcovi viac ako mu bolo zo strany odporcu poskytnuté. Tento preplatok navrhovateľa vo výške 729,13
Eur (3.297,63 Eur - 2.568,50 Eur), predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa,

preto súd vo svojom rozhodnutí súčasne zaviazal odporcu na vrátenie sumy vo výške 729,13 Eur
navrhovateľovi.

6. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal plnú

náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré boli
vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi patrí odmena za tieto úkony právnej služby
právneho zástupcu navrhovateľa vykonané v roku 2014: - príprava a prevzatie právneho zastúpenia
a prvá porada s klientom v roku 2014; podanie na súd - zmena návrhu zo dňa 26.08.2014; podanie
protistrane týkajúce sa veci samej dňa 03.09.2014. Za každý z týchto úkonov v roku 2014 mu patrí

odmena vo výške 82,47 Eur (súčet 1/13 výpočtového základu zvýšený o 1/3) podľa § 11 ods. 1 písm. a)
a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ďalej mu patrí odmena za tieto úkony vykonané v roku 2015:
za účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015 vo výške 141,78 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej odmeny
s najvyššou hodnotou t.j. 1/13 výpočtového základ) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods.

3 vyhlášky č. 655/20014 Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 12,72 Eur). Keďže predmetné pojednávanie
bolo odročené bez prejednania veci, súd priznal navrhovateľovi len 1/4 odmeny vo výške 35,45 Eur, za
podanie na súd - zmena návrhu zo dňa 10.04.2015 vo výške 141,78 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej
odmeny s najvyššou hodnotou (t.j. 1/13 výpočtového základu) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach podľa § 10, §11 ods. 1 písm. a) a §

13 ods. 3 vyhlášky č. 655/20014 Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 12,72 Eur), za účasť na pojednávaní
dňa 23.04.2015 vo výške 146,21 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej odmeny s najvyššou hodnotou (t.j.
1/13 výpočtového základu) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila
v ostatných spojených veciach podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/20014
Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 17,15 Eur). K úkonom právnej služby právneho zástupcu vykonaným

v roku 2014 patrí navrhovateľovi režijný paušál 3 x 8,04 Eur a k úkonom vykonaným v roku 2015 režijný
paušál 3 x 8,39 Eur, celkom 49,29 Eur.

7. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 153 ods. 4, § 166 O.s.p., § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že súd vydal dopĺňací rozsudok, v ktorom

výslovne uviedol neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

8. Proti obom rozsudkom podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie žalovaný,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania, v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Odvolateľ poukázal na nesprávnosť rozhodnutia súdu v časti určenia, že
úver poskytnutý na základe zmlúv o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu
absencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení, nakoľko súd rozsudkom rozhodol o vydaní
bezdôvodnéhoobohatenia,samotnýurčovacívýroktaknemážiadnyvýznam,nakoľkojeformulácioulen
prejudiciálnej otázky pre rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia. Nesprávny je tiež záver súdu

o chýbajúcich náležitostiach uzavretých zmlúv, obe boli uzavreté za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý nestanovoval povinnosť rozpisovať splátky na časť istiny, úroku, prípadne iných poplatkov. Zmluva
obsahuje určenie počtu splátok, dátum splatnosti v mesiaci a výšku splátky. Rozpisovanie splátky nemá
oporu v zákone, jeho znenie nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny,splátok ostatných poplatkov, význam by to mohlo mať vtedy, ak by sa tieto položky platili v rôznych
termínoch, iným počtom splátok a pod. Výklad a aplikácia zákona súdom v tejto otázke popiera aj
smernica 2008/48/EHS, ako aj ustanovenie zákona o výpočte RPMN, keď zákon hovorí o jednej splátke,

nie o splátke istiny, splátke úroku, splátke iných poplatkov. Záver súdu o absencii údaju o konečnej
splatnosti úveru nezohľadňuje to, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a ide o
revolving, konečnú splatnosť je vždy možné určiť pre úver, čo je vyjadrené aj v čl. 4 bod 4.5 zmluvných
dojednaní. Súd tiež chybne konštatoval nesprávnosť údaju o RPMN, keď odplata v zmysle dohody o
poskytnutí služby nie je podľa § 2 písm. g) a i) zákona súčasťou celkových nákladov, potom nemohla

byť ani počítaná pri výpočte RPMN, ktorá nie je dohodou zmluvných strán. Odvolateľ napáda aj výrok
o určení bezdôvodného obohatenia, ktorý vychádza z nesprávnych záverov o posúdení úverov ako
bezúročných a bez poplatkov. Odvolateľ ďalej napáda výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky,
súd nesprávne posúdil povahu uzavretej Dohody o poskytnutí služby, nevyhodnotil, či bola dojednaná
individuálne, nezohľadnil, že bola samostatným úkonom, jej vznik nebol podmienkou pre vznik zmluvy
o úvere, bola osobitne podpisovaná a graficky rozlíšená. zdôvodnenie súdu týkajúce sa neprijateľnosti

nemá oporu v zákone. Odplata, poplatok sa platí za nadobudnutie práva využiť odklad splatnosti splátok.
Z ničoho nevyplýva, že spotrebiteľ by za zakúpenú službu nemohol platiť vopred, podporne poukazujúc
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1956/2007. Žiadny predajca (dodávateľ) nemá
možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Ak predmet plnenia
a jeho cena nemôže byť predmetom neprijateľnej podmienky, rovnaký záver je potrebné konštatovať pri

posudzovaní dohody o poskytnutí služby, keď predmetná odplata je cenou plnenia.

9. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalovaný namieta jeho vydanie, keď neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho vydanie, podľa odvolateľa ide o nepredvídateľný postup súdu, ku ktorému nemal
možnosť sa vyjadriť, tento rozsudok nebol ani verejne vyhlásený, je tiež absolútne nepreskúmateľný z

dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 154,60 Eur. Podľa žalobcu spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení

bezodplatnosti a bezúročnosti úveru, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný
dlh, čo rovnako platí aj vo vzťahu k určeniu, že konkrétne ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou. Podľa žalobcu obe úverové zmluvy neobsahujú ustanovenia ohľadom
splatnosti jednotlivých splátok, neobsahujú výšku, počet a termín splatnosti istiny, úrokov a iných
poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

V zmluvách tiež absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru a žalovaný uviedol nesprávnu výšku
RPMN. Súd tiež správne rozhodol o určení, že dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok je neplatným
zmluvným dojednaním

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania

či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v
dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v prvom až štvrtom odseku
výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť a v piatom a šiestom odseku výroku ako vecne správny
potvrdiť.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnompre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2012 uzavrel žalobca - dlžník so žalovaným ako veriteľom
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019539 a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019538.

15. Podľa článku 5 žiadosti o poskytnutie úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019538, žalobca
žiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, so splácaním v 42-tich mesačných

splátkach, so splatnosťou k 24. dňu v mesiaci vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú mal
žalobca podľa žiadosti zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54
Eur; ročná úroková sadzba 70,01% ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 70,01%.
Priemerná RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500019538 bola podpísaná dňa 14.12.2012. Podľa článku 6 zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500019538, žalovaný poskytol žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,-

Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur k 24. dňu v
mesiaci. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalobca zaviazal podľa zmluvy zaplatiť (úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 70,01% ročne
a RPMN bola uvedená vo výške 65,15%. Priemerná RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žalovaný
podpísal predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere (č. 8500019538) dňa 27.12.2012.

16. Podľa článku 5 žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539, žalobca
žiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, so splácaním v 42-och mesačných
splátkach, so splatnosťou k 24. dňu v mesiaci vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú
podľa žiadosti mal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur;

ročná úroková sadzba 70,01% ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 70,01%. Priemerná
RPMN za úver 46,35%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená vo výške 790,84 Eur. Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539 bola podpísaná
dňa 14.12.2012. Podľa článku 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539, žalovaný poskytol
žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných

splátkach vo výške 80,37 Eur k 24. dňu v mesiaci. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalobca zaviazal
podľa zmluvy zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur. Úver
bol úročený úrokovou sadzbou 70,01% ročne a RPMN bola uvedená vo výške 65,15%. Priemerná
RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žalovaný podpísal zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019539
dňa 27.12.2012. Neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania

zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

17. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v P. V. F., a.s. vyplýva, že dňa 28.12.212 boli na jeho účet
pripísané peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur (zo zmluvy č. 8500019539) a vo výške 1.284,25
Eur (zo zmluvy č. 8500019538), poskytnuté žalovaným. Z prehľadu platieb k revolvingovému úveru č.

8500019538 (variabilný symbol predstavuje číslo zmluvy) vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobca
uhradil od uzavretia zmluvy do 10.02.2014 žalovanému 13 splátok po 80,37 Eur v celkovej výške
1.044,81 Eur. Z výpisov z bankových účtov žalobcu a poštových poukážok vyplýva, že po uvedenom
dátume žalobca uhradil ďalších 7 mesačných splátok po 80,37 Eur a jednu splátku vo výške 82,83
Eur. Celkovo zaplatil žalobca na splátkach revolvingového úveru č. 8500019538 sumu 1.690,23 Eur. Z

prehľadu platieb k revolvingovému úveru č. 8500019539 (variabilný symbol predstavuje číslo zmluvy)
vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobca uhradil od uzavretia zmluvy do 10.02.2014 žalovanému 13
splátok po 80,37 Eur, t.j. v celkovej výške 1.044,81 Eur. Z výpisov z bankových účtov žalobcu vyplýva,
že po uvedenom dátume žalobca uhradil ďalších 7 mesačných splátok po 80,37 Eur. Celkovo zaplatil
žalobca na splátkach revolvingového úveru č. 8500019539 sumu 1.607,40 Eur.

18. Rozhodujúcou právnou otázkou bolo posúdiť, či predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňajú
všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.20. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť

predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto
sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti
konkretizované v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

22. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si
veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť

zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci
slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k

istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové
položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne
práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný

vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si
požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

23. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od

spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

24. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či obe zmluvy o úvere obsahujú všetky

náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že
predmetnézmluvyneobsahujúzákladnúobsahovúnáležitosťpodľa§9ods.2písm.k)zákona,t.j.výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetných
zmlúv zistil, že neobsahujú rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a to priamo v zmluve, nemôže byť považované za

splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že obidve úverové zmluvy uzavreté
medzi stranami dňa 27.12.2012 neobsahujú základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa obidva poskytnuté úvery v zmysle § 11

písm. b) tohto zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov.

26. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky
v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v

zmluvách absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluvách absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f) a j), ako konštatoval súd prvej inštancie.27. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2
písm. k) v spojení s § 11 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnuté úvery
považovať za bezúročné a bez poplatkov, je dôvodné dlžníka zaviazať len na vrátenie istiny úveru.

28. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca vyčerpal na základe
každej zo zmlúv o revolvingovom úvere peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur, t.j. spolu vo výške
2.568,50 Eur. Žalobca na splátkach úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 8500019539 zaplatil
sumu 1.607,40 Eur a na splátkach úveru zo zmluvy č. 8500019538 zaplatil sumu 1.690,23 Eur, po

sčítaní celkom sumu 3.297,63 Eur. Keďže obe zmluvy o revolvingových úveroch je potrebné považovať
za bezúročné a bez poplatkov a zároveň žalobca zaplatil žalovanému viac ako mu bolo poskytnuté,
súd prvej inštancie správne skonštatoval, že tento preplatok žalobcu vo výške 729,13 Eur (3.297,63
Eur - 2.568,50 Eur), predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, preto súd prvej
inštancie v piatom odseku výroku dôvodne zaviazal žalovaného na vrátenie sumy vo výške 729,13 Eur
žalobcovi.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v piatom
odseku výroku, ako aj v šiestom odseku výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutom, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolateľ však dôvodne namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď osobitným výrokom (prvý a
druhý odsek výroku) rozhodol o určení, že predmetné úvery sú bezúročné a bezpoplatkov.

31. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

32. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj

otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,

ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým.

33. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvejinštancie,ajpresúdodvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia

naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,

publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je beztohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a

význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho

porušenia právnych povinností iným subjektom.

35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

36. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť

ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade
možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu

počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou

prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých

právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;
záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

37. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe
daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v
takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,

že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

38. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti

C.s.p.,keďpodľa§137písm.c)ad)C.s.p.účinnéhood01.07.2016,t.j.včaserozhodovaniaodvolacieho
súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.39. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a
rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do

výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,
nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne
rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva
alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne

(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k
tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to
však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne
rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu
sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie

v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom
konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).

40. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe

na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe
na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.

41. Obdobne sa k tejto problematike stavia aj aplikačná prax v Českej republike, napríklad v uznesení
Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o

žalobe na plnenie predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení
už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu
alebo práva, z ktorého bolo žalované plnenie.

42. V danom prípade, keď na základe návrhu žalobcu súd rozhodoval aj o nároku na plnenie, nebol

daný naliehavý právny záujem na určení, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, nakoľko posúdenie
dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky, či úvery je potrebné
považovať za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku absencie obsahových náležitostí zmlúv. Bolo
by preto nadbytočným, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o tom, že úvery sú bezúročné a
bez poplatkov, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a z odôvodnenia rozsudku jednoznačne

vyplýva, ako súd túto otázku posúdil. Ako už bolo viackrát zdôraznené, určovacia žaloba má zväčša
preventívny charakter a jej opodstatnenosť je daná vtedy, ak pomôže vyriešiť predmet sporu. V danom
prípade všetky sporné otázky medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú definitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na plnenie v piatom
odseku výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd uzavrel, akú sumu je žalovaný

povinný žalobcovi vyplatiť titulom vyporiadania vzájomných nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu
založeného predmetnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Samostatným určením, že úvery sú
bezúročné a bez poplatkov, by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo.

43. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom

odseku výroku zmenil tak, že žaloba sa v časti určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na
základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 a na základe zmluvy o
revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov, zamieta.

44. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v treťom a štvrtom odseku výroku v spojení s

dopĺňacím rozsudkom určil neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti. Vzhľadom
na to, že nedodržanie obligatórnych obsahových náležitostí zmlúv o úvere už bolo sankcionované tým,
že poskytnuté úvery sa v zmysle § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
považujú za bezúročné a bez poplatkov, neprichádzalo do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnostizmluvných podmienok, ktorých obsahom bolo dojedanie poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok, v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, a preto aj
bolo nadbytočným vo výroku súdneho rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich

neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v treťom
a štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti určenia neplatnosti zmluvných
podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez potreby vrátenia veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p.
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalobca
aj žalovaný bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný a zároveň čiastočne neúspešný, keď žalobca
bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaný

zas bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
čiastočne zamietol a v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti ho
zrušil,pričomniejemožnékvantifikovaťpomerúspechuaneúspechu,pretospravodlivémuusporiadaniu
vzťahov medzi stranami v otázke náhrady trov odvolacieho konania bude zodpovedať také riešenie, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).