Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/685/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112207748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: 1/ O.. D. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 2/ O.. H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 3/
O.. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, 4/ E.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J.
XX, 5/ O.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. 8, 6/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. 8,
všetci v konaní zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Ul. Kláry
Jarunkovej 2, proti žalovanému: E. E. - S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J. J. XX, IČO: 32 008 929, v
konaní zastúpeného Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Jelšová 2A,

o vydanie bezdôvodného obohatenia 102 934,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 07. 2015, č. k. 13C/73/2012-249, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ istinu
s príslušenstvom, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalobcovia 1/ až 6/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade 36 413,47 Eur spolu so 6 % ročným úrokom
z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 2/ rade 8 650,35 Eur spolu so 6 %
ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 3/ rade 12 261,84 Eur
spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 4/ rade 27
783,32 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia a navrhovateľom

v 5/ a 6/ rade spoločne a nerozdielne 17 825,15 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 13.
01. 2006 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom 1/ až 6/ trovy konania vo výške 20 857,92
Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ až 6/, vedený v M., a.s. T. T., číslo účtu: XXXXXXXXX/
XXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že mal za preukázané, že účastníci tohto konania sú spoluvlastníkmi
vodných stavieb označených ako SO 001-ČOV, SO 002-vodovod, SO 003-splašková kanalizácia, SO
004-tlaková kanalizácia, SO 006-kanalizačné domové prípojky pre stavbu „vilová štvrť - J. J.“. Každý
z týchto účastníkov konania je vlastníkom v podiele 1/20 pričom takýto podiel pri žalobcoch 5/ a 6/patrí do režimu BSM. Účastníci sa stali spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností na základe rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 17C/9/2016-619 zo dňa 20. 12. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 03. 2012. Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmlúv o združení, ktoré

súd v rámci tohto konania vyhodnotil ako neplatné, pričom ani súd v tomto konaní nemal dôvod prijať
iný právny názor. Z tohto dôvodu takéto zmluvy o združení vzhľadom na to, že neboli naplnené ich
zákonnéznakysúneplatné.Nazákladetakýchtozmlúvžalobcovia1/až6/zaplatiližalovanémufinančné
sumy tak, ako sú špecifikované v úvodnej časti rozhodnutia okresného súdu. Súd túto skutočnosť
mal preukázanú jednak z listín označených ako zmluvy o združení uzatvorené medzi jednotlivými

žalobcami a žalovaným, a taktiež na základe pokladničných príjmových dokladov, resp. vkladových
lístkov v peňažných ústavoch. V tejto súvislosti mal súd za preukázané tvrdenia žalobcov 1/ až 6/ o
tom, že takéto finančné prostriedky žalovanému poskytli. Okresný súd mal v konaní za preukázané,
že na základe takto poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný realizoval stavby vodných stavieb,
ku ktorým neskôr súd určil spoluvlastníctvo jednak žalobcov 1/ a 6/ a taktiež žalovaného, ktorý na
výstavbu týchto vodných stavieb neprispel finančnou sumou, avšak podieľal sa iným spôsobom na ich

výstavbe a tak isto mu patrí aj spoluvlastnícke právo k nim. Súd v konaní mal za preukázané, že
hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996 994,- Sk, t. j. 165 869,81 Eur. Takáto hodnota je zrejmá
z listiny, ktorá predstavuje zoznam majetku k 31. 12. 2008 a táto bola vyhotovená žalovaným, pričom
bola predložená do súdneho konania ako listina, ktorá tvorila súčasť znaleckého posudku, ktorý bol
síce vyhotovený v inej právnej veci a týkal sa iného sporového konania, avšak je z nej možné určiť

takúto hodnotu práve preto, že sám žalovaný takýmto spôsobom ocenil hodnotu týchto nehnuteľností
a v takomto rozsahu ju zaradil do majetku. Pokiaľ hodnota týchto vodných stavieb predstavuje sumu
165 869,81 Eur, hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 8 729,99 Eur, ktorá
bola získaná vydelením nadobúdacej hodnoty vodných stavieb a počtom spoluvlastníkov, ktorí na ich
vybudovanie finančne prispeli. Okresný súd považoval žalobu žalobcov za dôvodnú a rozdiel medzi

finančným vkladom, ktorý poskytli žalovanému na vybudovanie týchto vodných stavieb a hodnotou
ich spoluvlastníckeho podielu k nim, predstavuje práve hodnotu bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, ktoré je povinný vydať. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného okresný
súd uviedol, že na túto námietku nemohol prihliadnuť vzhľadom na text ustanovenia § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalobcovia voči žalovanému premlčanie namietať nemôžu,

pretože žalovaný voči nim žiaden nárok z neplatných zmlúv o združený nemá, a teda nemohlo dôjsť
k jeho premlčaniu. Z tohto dôvodu na námietku premlčania žalovaného súd prihliadnuť nemohol.
Práve takéto ustanovenie Občianskeho zákonníka dopadá na vzťah, resp. situáciu, ktorá je predmetom
tohto konania v tom zmysle, že sa jedná o vzájomné plnenie zo zmlúv, ktorá bola neskôr vyhlásená
za neplatnú, pričom žalobcovia poskytli finančné plnenie, za ktoré žalovaný reálne vybudoval vodné

stavby, a tieto teda existujú. Obe zmluvné strany teda poskytli akési plnenie a vzhľadom na to, že sa
jedná o vzťah sinalagmatický a neexistuje tu nárok žalovaného voči žalobcom, voči ktorému by mohol
vzniesť námietku premlčania, je aplikácia ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade
na mieste. Odôvodnenie rozhodnutia okresný súd oprel o ustanovenia § 451 a § 107 ods. 3, § 117 ods.
2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť
tak, že žalobu žalobcov zamietne alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu kvalitatívne
požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd sa

nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami prezentovanými žalovaným v priebehu konania pred
okresným súdom, a dokonca ich v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol. Ďalej namietal,
že účastníkom konania nebola bývalá manželka žalobcu 1/, pričom účastníkom zmluvy o združení nebol
iba žalobca 1/, ale bola ním aj jeho bývalá manželka, nie je preto možné, aby súd priznal potencionálny
nárok iba žalobcovi 1/ keďže finančné prostriedky spadali do režimu BSM. Jednotlivé zmluvy o

združení žalobcovia uzavreli so žalovaným pod podmienkou, že zároveň uzavrú aj kúpne zmluvy na
pozemky. Obe zmluvy boli vzájomne podmienené. Žalovaný inzeroval odpredaj pozemkov spolu s
inžinierskymi sieťami v lokalite U. H. za celkovú kúpnu cenu 1 000,- Sk/m2, ktorá bola rozdelená na dve
zmluvy, a to kúpnu zmluvu a zmluvu o združení. Predložené pokladničné príjmové doklady jednoznačne
nepotvrdzujú prevzatie jednotlivých finančných súm žalovaným. O hodnote, konkrétne o výške nákladov

na vybudovanie inžinierskych sietí okresný súd rozhodol iba na základe svojej hypotetickej úvahy,
hoc bez odborných znalostí nie je v možnostiach súdu posúdiť tieto skutočnosti, žiadnym znaleckým
posudkom. Hodnota inžinierskych sietí doposiaľ určovaná nebola, znalecký posudok, z ktorého listina
pochádza, bol vyhotovovaný za úplne iným účelom ako stanovenie hodnoty inžinierskych sietí a nemážiadnu výpovednú hodnotu. Postup súdu, keď nevykonal znalecké dokazovanie, sa potom javí ako
arbitrárny a právom nedovolený. Žalovaný na podloženie svojich tvrdení predložil súhrnný list rozpočtu,
ktorým boli preukázané náklady na výstavbu inžinierskych sietí, ktoré prevyšovali hodnotu ustálenú

prvostupňovým súdom a podľa ktorého sa výstavba inžinierskych sietí aj realizovala. Okresný súd
na tento listinný dôkaz neprihliadol, pričom svoj postup v odôvodnení nevysvetlil. Keďže okresný súd
svoje rozhodnutie odvíjal v časti určenia neplatnosti zmlúv o združení od rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 17C/9/2006-619 zo dňa 20. 12. 2012, mal svoju pozornosť upriamiť aj na ďalšie
konštatovanie v spomínanom rozsudku, a to: „síce na základe zmlúv o združení nevzniklo žiadne

združenie, ale zložením finančných prostriedkov došlo k zhotoveniu stavby na zákazku“. Poukázal aj na
tú skutočnosť, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu
neexistencie vzájomných nárokov účastníkov zrušenej zmluvy. Namietal, že okresný súd napadnuté
rozhodnutie právne a ani vecne dostatočným spôsobom neodôvodnil. Okresný súd svojim rozhodnutím
odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav a
svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľné a

zmätočné.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny
potvrdiť. Majú za to, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z odvolania nie je zrejmé, v
čom vytýkané nedostatky odôvodnenia spočívajú. Spoluvlastníkom vodných stavieb sa stal iba žalobca

1/ a nie aj jeho bývalá manželka, nakoľko aj táto otázka bola medzi nimi v minulosti vyriešená v
rámci vyporiadania BSM. Tieto skutočnosti boli listinnými dôkazmi preukázané v konaní o určení
vlastníckeho práva k vodným stavbám, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 17C/9/2006, a teda súd nemal prečo v tomto konaní túto otázku skúmať. Napokon tieto
skutočnosti sú dobre známe aj žalovanému a jeho právnemu zástupcovi, preto argumenty v tomto

smere sú výlučne účelové a zavádzajúce. Žalobcovia považujú argumenty ohľadom kúpnej zmluvy a
zmluvy o združení za irelevantné. Jednak preto, lebo žalovaný nemohol ponúkať na predaj pozemky
aj s inžinierskymi sieťami v septembri 2000, keď v tom čase žiadne inžinierske siete na predmetných
pozemkoch vybudované neboli. Stavebné povolenie na prvé vodné stavby vybudované na dotknutých
pozemkoch, bolo vydané až v marci 2001. Príspevky žalobcov však netvorili kúpnu cenu, ako sa to snaží

žalovaný prezentovať. Veď ak mali byť kúpnou cenou, na čo by sa uzatvárala ďalšia zmluva, zmluva o
združení. Do spisu boli žalobcami predložené účtovné doklady, podpísané žalovaným, resp. relevantné
vkladové doklady, svedčiace o vklade hotovosti na účet žalovaného. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj
z vyjadrenia žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní dňa 21. 04. 2015, kde uviedli,
že nemajú námietky ohľadom príjmových pokladničných dokladov a ohľadne finančných súm, ktoré

boli odovzdané žalovanému, nie je na nich však výslovne uvedené, že prijímateľom týchto finančných
prostriedkovbolžalovaný.Zpísomnéhovyjadreniažalovanéhozodňa29.06.2015vyplýva,žežalovaný
konštatuje, aké sumy od jednotlivých žalobcov prijal. Pokiaľ sa týka ocenenia vodných stavieb, resp.
určenia ich hodnoty, okresný súd vychádzal z relevantných podkladov, ktoré pochádzajú výlučne od
žalovaného, a to priamo z jeho účtovnej evidencie. Súčasťou súdneho spisu je originál znaleckého

posudku č. 6/2012 O.. I. J., ktorý bol vypracovaný pre potreby iného súdneho konania za účelom určenia
oprávnených nákladov na prevádzkovanie čističky odpadových vôd. Žalovaný na základe požiadavky
súdnej znalkyne tejto predložil písomné podklady, potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku,
medzi ktorými sa nachádza aj tzv. zoznam majetku. Žalobcovia poukázali len na žalobcom vykonané
ocenenie, ktoré považovali za reálne a súd sa s týmto stotožnil. Napokon je to ocenenie majetku,

ktoré žalovaný prezentuje aj voči daňovým orgánom, a z ktorého si reálne uplatňoval daňové odpisy.
Žalovaný až do rozhodnutia súdu o jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom nepredložil
ani jeden listinný dôkaz alebo akýkoľvek iný, ktorým by preukázal hodnotu vodných stavieb, ktorým by
zdôvodnil použitie prijatých finančných dokladov od žalobcov. Jediné, čo predložil, bola rukou písaná
„rekapitulácia“ bez akýchkoľvek podkladov a bez akéhokoľvek odôvodnenia a vysvetlenia. Žalovaný

nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania aj po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Nie
je potom zrejmé, aké ďalšie dôkazy mal súd vykonať na stanovenie hodnoty vodných stavieb. Podľa
názoru žalobcov niet žiadnych pochybností o tom, že na základe zmlúv o združení, uzatvorených medzi
žalobcami a žalovaným, došlo k plneniu obidvoch zmluvných strán, či už finančnému, čo sám žalovaný
v konaní priznal alebo faktickému - výkonom stavebnej činnosti, výsledkom ktorej sú reálne vybudované

vodné stavby. Ak žalovaný vybudoval stavby v hodnote necelých 5 mil. Sk, pričom na ich vybudovanie
vybral od žalobcov a ďalších osôb 16,8 mil. Sk, potom sa javí spravodlivé, aby „preplatok“ vo výške
bezmála 12 mil. Sk vrátil, resp. vydal.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil v prvom výroku. V druhom výroku o trovách konania rozhodnutie zrušil podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvom
výroku vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia
ako aj argumentáciou žalobcov v konaní ako aj v podanom vyjadrení žalobcov k odvolaniu žalovaného.
Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná

pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil
a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných
právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné
usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré
vyplynuli z dokazovania.

10. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal na § 157 ods. 2 O. s. p.
S uvedenou námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ju za dôvodnú.
Odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., je preskúmateľné, transparentné a taktiež
kontrolovateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd rozhodoval arbitrárne, či svojvoľne,

pretože svoje rozhodnutie založil na správnych skutkových a právnych záveroch. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov ako
aj právnymi závermi. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami. Z rozhodnutia jednoznačne vyplývajú dôvody rozhodnutia, ktoré nesvedčia
o svojvôli v súdnom rozhodovaní. Súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 242/2007. Vzhľadom na judikatúru ESĽP nie je
potrebné zdôvodňovať každý argument účastníka konania, len ten, ktorý je pre rozhodnutie vo veci
relevantný. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným
dokazovaním a tiež s poukazom na prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu a ním urobený výklad
rozhodujúcich právnych noriem je predvídateľný a rozumný, korešponduje so súdnou praxou, nie je
výrazom interpretačnej svojvôle, rozhodnutiu nechýba zmysluplné odôvodnenie a nevybočuje z medzí
všeobecne akceptovaného chápania dotknutých právnych inštitútov.

11. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).12. Ďalšia námietka žalovaného ohľadom toho, že účastníkom konania nebola bývalá manželka
žalobcu 1/, pričom finančné prostriedky spadali do režimu BSM, taktiež nie je dôvodná. Ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania pred okresným súdom spoluvlastníkom vodných stavieb sa stal iba žalobca 1/

a nie jeho bývalá manželka, nakoľko uvedená skutočnosť bola medzi nimi v minulosti vyriešená v rámci
vyporiadania BSM, ktoré skutočnosti jednoznačne vyplynuli z listinných dôkazov preukázaných v konaní
o určení vlastníckeho práva k vodným stavbám, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 17C/9/2006, a preto nebol dôvod, aby sa okresný súd uvedenou skutočnosťou
zaoberal v predmetnom konaní.

13. Odvolací súd považuje ďalšie argumenty žalovaného uvedené v odvolaní ohľadom vzájomnej
podmienenosti uzavretia dvoch zmlúv, a to kúpnej zmluvy a zmluvy o združení za irelevantné. Aj v
tejto súvislosti sa odvolací v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcov k odvolaniu žalovaného,
a to, že žalovaný nemohol ponúkať na predaj pozemky aj s inžinierskymi sieťami v septembri 2000,
keď v tom čase žiadne inžinierske siete na predmetných pozemkoch vybudované neboli. Stavebné

povolenie na prvé vodné stavby bolo vydané až v marci 2001. Akékoľvek inžinierske siete na dotknutých
pozemkoch žalovaný vybudoval na základe finančných príspevkov od žalobcov a ďalších osôb, na
základe neplatných zmlúv o združení. Finančné prostriedky (príspevky) však netvorili kúpnu cenu, a
tvrdenie žalovaného v tomto smere odvolací súd považuje za účelové. Ak by mali byť príspevky kúpnou
cenou, potom je nelogické, aby sa uzatvárala ďalšia zmluva, a to zmluva o združení.

14. Námietka žalovaného, že pokladničné príjmové doklady jednoznačne nepotvrdzujú prevzatie
jednotlivých finančných súm žalovaným, je nedôvodná. Z listinných dôkazov pripojených v spise, ako aj
z výpovedí strán konania jednoznačne vyplýva, že časť finančných príspevkov prevzal žalovaný - E. E.
s rodným číslom ako nepodnikateľ, a niektoré ako E. E. - REMA, teda ako podnikateľ - fyzická osoba

s uvedením IČO. Tu však odvolací súd zdôrazňuje, že fyzická osoba je len jedným subjektom práva
bez ohľadu na to, či sa jedná o podnikateľa alebo nie. Správne okresný súd vyvodil túto skutočnosť
a mal preukázané, jednak z listinných dôkazov označených ako zmluvy o združení uzatvorené medzi
jednotlivými žalobcami a žalovaným, a taktiež uvedené skutočnosti ohľadom prevzatia finančných
prostriedkov žalovaným vyplývajú z pokladničných príjmových dokladov, resp. vkladových lístkov v

peňažných ústavoch, a teda námietka žalovaného v tomto smere je účelová.

15. Vzhľadom na zistený skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s ocenením vodných
stavieb (určenia ich hodnoty) tak, ako to uzavrel okresný súd. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
okresný súd rozhodol o hodnote vodného diela na základe svojej hypotetickej úvahy. Okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal z relevantných podkladov, ktoré pochádzajú výlučne od žalovaného, a to priamo
z jeho účtovnej evidencie, tak ako na to správne poukázali žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného. Okresný súd v konaní mal preukázané, že hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996
994,- Sk (t. j. 165 869,81 Eur), pričom uvedenú hodnotu zistil, z listiny, a to zoznamu majetku k 31.
12. 2008, ktorá listina bola vyhotovená samotným žalovaným a tvorila súčasť znaleckého posudku v

inom konaní, avšak bolo možné z nej určiť takúto hodnotu práve preto, že samotný žalovaný takýmto
spôsobom ocenil hodnotu týchto nehnuteľností a v takomto rozsahu ju zaradil aj do majetku. Pokiaľ
okresný súd tento dôkaz považoval za vierohodný, s uvedeným úsudkom sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v tomto smere nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil hodnotu vodných stavieb. Pokiaľ sa jedná o „Rekapituláciu“, ktorú

doložil žalovaný do súdneho spisu, tu odvolací súd udáva, že uvedená rekapitulácia bola písaná rukou
bez uvedenia akýchkoľvek podkladov, a preto takýto dôkaz je nehodnoverný a nie je možné z neho pri
rozhodovaní vychádzať. Žalovaný žiadne dôkazy po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. okresnému
súdu nepredložil, žiadne vykonanie dôkazov v tomto smere nenavrhol, a preto aj námietku ohľadom
nenariadenia znaleckého dokazovania okresným súdom odvolací súd nepovažoval za relevantnú.

16. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný realizoval stavby vodných
diel pre žalobcov, ku ktorým až súd určil spoluvlastníctvo, a to jednak žalobcom ako aj žalovanému.
V konaní bolo jednoznačne preukázané aj to, že hodnota takýchto vodných stavieb je 4 996 994,-
Sk (165 869,81 Eur), tak ako je to už konštatované v bode 16. Hodnota jedného spoluvlastníckeho

podielu predstavuje 8 729,99 Eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré žalobcovia
poskytli žalovanému prevyšovali ich spoluvlastnícky podiel, a to práve o sumu, ktorá predstavuje rozdiel
medzi finančným vkladom a hodnotou spoluvlastníckeho podielu. Uvedené finančné prostriedky boli
žalovanému poskytnuté výlučne za účelom vybudovania inžinierskych sietí, ktoré predstavovali ajvodné stavby, ktoré boli predmetom konania ohľadom určenia spoluvlastníckeho podielu k uvedeným
nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú zo zmlúv o združení, ktoré strany
uzatvorili a ktoré boli vyhodnotené ako neplatné. Správne potom okresný súd právne posúdil vec

s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že rozdiel medzi vloženými finančnými
prostriedkami zo strany žalobcov, ktoré odovzdali žalovanému na vybudovanie týchto vodných stavieb
a hodnotou ich spoluvlastníckeho podielu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
ktoré je žalovaný povinný žalobcom vydať. Preto odvolací súd právne posúdenie okresným súdom
považuje za správne a námietkou žalovaného v tomto smere považuje za irelevantnú.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného ohľadom toho, že okresný súd sa
nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy

povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len
vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Citované ustanovenie dopadá na všetky
prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je, možnosť účinne vniesť námietku
premlčania je podľa citovaného ustanovenia obmedzená. Súd môže na takúto námietku prihliadnuť
len vtedy, ak môže námietku premlčania vzniesť aj druhý účastník zmluvy. Nie je rozhodujúce, či

druhá zmluvná strana takúto námietku vzniesla, ale iba to, či tak mohla urobiť. Preto súd nemôže
prihliadnuť na námietku premlčania v predmetnom konaní, keď žalobcovia nemôžu vzniesť námietku
premlčania. Táto právna úprava tieto prípady výslovne rieši spôsobom zodpovedajúcim spravodlivému
vyporiadaniu medzi účastníkmi zmluvy. Medzi stranami sporu, podľa názoru odvolacieho súdu sa
jedná o vzájomné plnenie zo zmluvy, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú, ako správne na to

poukázal okresný súd, keď žalobcovia poskytli žalovanému finančné prostriedky, za ktoré žalovaný
reálne vybudoval vodné stavby. Obidve zmluvné strany si teda poskytli navzájom vzájomné plnenia,
medzi stranami sporu sa jedná o vzťah synalagmatický a neexistuje tu nárok žalovaného voči žalobcom,
voči ktorému by mohli vzniesť námietku premlčania, a preto správne okresný súd aplikoval ust. § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade. Z hľadiska spravodlivého usporiadania veci odvolací

súd je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je spravodlivé a zodpovedá zisteným skutkovým
okolnostiam, kde žalobcovia zaplatili finančné prostriedky žalovanému, pričom ako protihodnotu
nadobudli spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam - vodným stavbám.

19. Pokiaľ sa týka výroku o trovách konania, tu odvolací súd má za to, že výrok rozhodnutia je

nepreskúmateľný,pretožejerozdielnysodôvodnenímpredmetnéhorozhodnutia,keďvovýrokuokresný
súd určil jednou sumou žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy konania vo výške 20
857,92 Eur na účet ich právneho zástupcu a v odôvodnení jednotlivé trovy právneho zastúpenia rozdelil
na konkrétne sumy trov právneho zastúpenia pre žalobcov. Výrok rozhodnutia je teda nesprávny, a
nekonkrétny a zároveň nevykonateľný pre žalobcov. Úlohou súdu teda v ďalšom konaní bude opätovne

rozhodnúť o trovách konania žalobcov s tým, že priamo do výroku rozhodnutia okresný súd uvedie
konkrétnu výšku trov konania, ktoré je žalovaný povinný uhradiť tomu-ktorému žalobcovi, nakoľko
uvedenie konkrétnych súm iba v odôvodnení rozhodnutia je nepostačujúce a nevykonateľné. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd musel zrušiť v tejto časti rozsudok okresného súdu a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).