Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200546
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5016200546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
L. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX,bytom U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta 8-10, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/134/2016-29 zo dňa 08.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/134/2016-29 zo dňa 8.
septembra 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 13444-23/2016-BA zo dňa
22.03.2016, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 18.08.2012 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) nemá nárok na úrazovú rentu z dôvodu nesplnenia
základnej podmienky nároku na túto dávku, stanovenú v § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a tou je
viac ako 40%-tný pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku primárne konštatoval, že navrhovateľ v predmetnom konaní
namieta mieru poklesu pracovnej schopnosti určenú posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pričom
poukázal na znenie ustanovenia § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého lekárska
posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. V
zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár pobočky, resp. ústredia.

Ako uviedol ďalej krajský súd zákon č. 461/2003 Z. z. neurčuje výšku percentuálneho poklesu pracovnej
schopnosti, resp. spôsob jej určenia. Vo svojich ustanoveniach len jednoznačne zveruje posudzovanie
poklesu pracovnej schopnosti do kompetencie posudkového lekára pobočky, resp. ústredia. Pracovné
postupy posudkových lekárov sa preto riadia metodickými predpismi odporkyne a je na odbornom
zhodnotení príslušného posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí.
Vychádza pritom zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, obsahujúcej predložené odborné lekárske
nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu navrhovateľa

priamo posudkovým lekárom odporkyne.

Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár zohľadňuje v prípade pracovného úrazu
stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu, pracovnú náplň - profesiogrampracovného zaradenia, v ktorom sa pracovný úraz stal, percento pracovných úkonov popísaných v
profesiograme, ktoré môže poškodený vykonávať aj po pracovnom úraze, ako aj možnosť ďalšieho
uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, u ktorého pracovný úraz vznikol.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti
a zmyslovej schopnosti navrhovateľa pred pracovným úrazom a po pracovnom úraze, pričom pri
posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sa pracovnou schopnosťou rozumie
schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v tomto prípade zamestnanca, na rozdiel od posudzovania na

účely invalidity, pri ktorom sa hodnotí pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek činnosť.

V súlade s uvedeným postupovali aj posudková lekárka pobočky, ako aj posudkový lekár ústredia, ktorí
detailne preskúmali zdravotnú a spisovú dokumentáciu, pracovnú anamnézu navrhovateľa, objektívne
vyšetrili zdravotný stav navrhovateľa a na základe tohto zisťovania dospeli zhodne k záveru, že pri
pracovnom úraze zo dňa 18.08.2012, ktorý sa stal pri bežnom pohybe kolenného kĺbu, by nebolo došlo k

takému poškodeniu kolenného kĺbu, ak by tento nebol poškodený degeneratívnym procesom. Rovnako
sa obaja zhodli v tom, že navrhovateľ je naďalej schopný vykonávať 2/3 pracovných činností, ktoré sú
náplňou jeho práce, a ktoré v lekárskych správach konkretizujú.

Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa tak v prvostupňovom konaní, ako aj po podaní opravného

prostriedku, sa konalo za účasti navrhovateľa, ktorý s výsledkami týchto posúdení, ako aj s určenou
mierou pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasil, nemal voči nim námietky. Navrhovateľ
bol poučený aj o možnosti predložiť do konania nové lekárske nálezy, dôkazy, ktoré by preukázali
zmenu zdravotného stavu navrhovateľa a odôvodňovali zmenu poklesu pracovnej schopnosti, nijaké
nové dôkazy však predložené neboli.

Ďalej uviedol, že podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je navrhovateľ povinný preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Posudkový lekár sociálneho poistenia je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať

činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár
získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnou odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov
teda spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu navrhovateľa
a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

Písomné stanoviská posudkových lekárov sú pre odporkyňu záväzné a sú v zmysle § 196 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie
skutočného stavu veci.

Súd poukazuje predovšetkým na MR vyšetrenie kolenného zhybu vľavo zo dňa 17.09.2013, ktoré je

schopné podrobnejšie a konkrétnejšie zachytiť všetky zmeny na skelete, ktoré zachytilo aj iné zmeny,
ako napr. redukciu chrupavčitej časti femoropatelárneho skĺbenia, čo potvrdzuje skutočnosť, že u
navrhovateľa boli pred pracovným úrazom prítomné degeneratívne zmeny.

Uvedené MR vyšetrenie podľa názoru krajského súdu vyvracia tvrdenie navrhovateľa, že ľavé koleno

nemohlo byť pred pracovným úrazom poškodené.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.
Uviedol, že keďže poškodenia chrupkovitej časti kolena sa v prvom rade zisťujú röntgenom kolena a po
úraze nič také nebolo a nebolo ani napísané v lekárskej správe, koleno poškodené nemohlo byť. MR

vyšetrenie navrhovateľovi bolo urobené až po 13 mesiacoch po úraze a tvrdiť z tejto správy, že koleno
bolo poškodené pred úrazom je otázne. Aj keby sa pripustilo, že u navrhovateľa bola skrytá choroba,
o ktorej nevedel, nevedeli o tom ani lekári, u ktorých navrhovateľ pravidelne sa zúčastňoval lekárskych
prehliadok.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že posudková lekárka pobočky ako aj posudkový lekár ústredia, ktorí detailne preskúmali
zdravotnú dokumentáciu, pracovnú anamnézu navrhovateľa, objektívne vyšetrili zdravotný stav
navrhovateľa, dospeli zhodne k záveru, že pri pracovnom úraze zo dňa 18.08.2012, ktorý sa stal pribežnom pohybe kolenného kĺbu, by nedošlo k takému poškodeniu kolenného kĺbu, ak by tento nebol už
predtým poškodený degeneratívnym procesom. Taktiež sa obaja zhodli v tom, že navrhovateľ je naďalej
schopný vykonávať 2/3 pracovných činností, ktoré sú náplňou jeho práce, a ktoré v lekárskych správach

konkretizujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa §
212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.

1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá
veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol
jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
13. decembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie
krajskéhosúdu,ktorýmbolopotvrdenénapadnutérozhodnutieodporkyneakovecnesprávneazákonné.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so
všetkými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporkyne
najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením

napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom
za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší
súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Odvolací súd z obsahu administratívneho ako i pripojeného súdneho spisu zistil, že napadnutým

rozhodnutím č. 13444-23/2016-BA zo dňa 22.03.2016 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok
na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č,. 461/2003 Z. z. z dôvodu nesplnenia základnej podmienky na
dávku, stanovenú v § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to že nemá viac ako 40 %-tný pokles
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania.

Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa bol posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne,
pobočka Čadca dňa 11.01.2016. V lekárskej správe zo dňa 11.01.2016 posudková lekárka pobočky
uviedla, že i keď sa navrhovateľ pred pracovným úrazom zo dňa 18.08.2012 neliečil pre zdravotné
problémy s kolennými kĺbmi, podľa charakteru predmetného pracovného úrazu a jeho následkov, ako
aj výsledkov „zobrazovacích vyšetrení“ možno jednoznačne konštatovať, že pracovný úraz vznikol v

podmienkach kolenného kĺbu, ktorý bol už predtým poškodený artrózou. Na RTG snímkach kolenných
kĺbov sú podľa posudkovej lekárky pobočky viditeľné symetrické degeneratívne artrotické zmeny,
výraznejšie vpravo, avšak podľa výsledkov MR vyšetrenia sú u navrhovateľa prítomné aj iné zmeny
a poškodenia, konkretizované v lekárskej správe zo dňa 11.01.2016, ktoré podľa posudkovej lekárky
pobočky potvrdzujú, že degeneratívny proces ľavého kolenného kĺbu bol prítomný už pred pracovným

úrazom zo dňa 18.08.2012.Ako bolo ďalej zistené navrhovateľ účastný posúdenia zdravotného stavu na účely úrazovej renty dňa
11.01.2016 nemal voči zápisnici z toho posúdenia žiadne námietky, čo potvrdil vlastnoručným podpisom
lekárskej správy zo dňa 11.01.2016.

Na základe podaného opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne požiadalo
ústredie odporkyne posudkovú lekárku pobočky o prehodnotenie správnosti lekárskej správy zo dňa
11.01.2016, ktorá v lekárskej správe zo dňa 05.05.2016 naďalej zotrvala na svojich odborných záveroch
uvedených v lekárskej správe zo dňa 11.01.2016. Nakoľko navrhovateľ voči uvedenému stanovisku

nemal opäť námietky, čo potvrdil vlastnoručným podpisom lekárskej správy zo dňa 05.05.2016,
posudková lekárka pobočky zotrvala na určenom poklese pracovnej schopnosti v rozsahu 30 %.

Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 07.06.2016 uviedla, že aj po pracovnom úraze zo
dňa 18.08.2012 môže navrhovateľ vykonávať 2/3 pracovných činností popisovaných v jeho náplni práce
a táto skutočnosť zakladá u navrhovateľa pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30 %.

Odvolací súd udáva, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa tak v prvostupňovom konaní, ako aj
v konaní po podaní opravného prostriedku, sa konali za účasti navrhovateľa, ktorý s výsledkami týchto
posúdení, ako aj s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasil,
nemal voči nim námietky.

Z lekárskej správy zo dňa 07.06.2016 vyplynulo, že navrhovateľ bol poučený aj o možnosti predložiť
do konania nové lekárske nálezy, dôkazy, ktoré by preukázali zmenu zdravotného stavu navrhovateľa a
odôvodňovali zmenu poklesu pracovnej schopnosti. Žiadne nové dôkazy predložené neboli.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v opravnom
prostriedku, s ktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie odporkyne
považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie
odporkyne, považovať za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov

nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.