Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200546
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej

veci navrhovateľa: L. K., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U., L. XXX, proti odporkyni:
Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,oúrazovúrentu,takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 13444-23/2016-BA zo dňa 22. marca 2016 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 13444-23/2016-BA zo dňa 22. marca 2016 rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18. augusta 2012

podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu
z dôvodu nesplnenia základnej podmienky nároku na túto dávku, stanovenú v § 88 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení, a tou je viac ako 40 %-tný pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného
úrazu, resp. choroby z povolania.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že ak
by bola v jeho ľavom kolennom kĺbe poškodená, resp. opotrebovaná chrupavka, bolo by to popísané

v náleze z RTG vyšetrenia, pričom v náleze z RTG vyšetrenia po pracovnom úraze je popísaná len
fraktúra hlavice fibuly a natrhnutý bočný krížny väz a taktiež z RTG vyšetrenia dva mesiace po úraze
je zdokumentované, že fraktúra hlavice fibuly je zhojená, iné poškodenie nie sú uvedené. Z týchto
skutočností podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že koleno nemohlo byť pred pracovným úrazom
zo dňa 18. augusta 2012 poškodené. Žiadal, aby mu bol určený pokles pracovnej schopnosti vo výške
100 %, nakoľko v celom rozsahu stratil schopnosť vykonávať funkciu vozmajster - vedúci posunu.

Na základe podaného opravného prostriedku požiadalo ústredie odporkyne posudkovú lekárku pobočky
o prehodnotenie správnosti lekárskej správy zo dňa 11. januára 2016. Posudková lekárka pobočky
nevyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa, v lekárskej správe zo dňa 5. mája 2016 naďalej
zotrvala na svojich odborných záveroch uvedených v lekárskej správe zo dňa 11. januára 2016, t. j.
že navrhovateľ je schopný vykonávať 2/3 pracovných činností, ktoré tvoria jeho náplň práce, pričom
konkretizovala, že ide o činnosti uvedené v pracovnej anamnéze v bodoch 1), 3), 5), 7), 8), 9), 13),
14), 15) a 16) v rozsahu 495 minút a nie je schopný vykonávať 1/3 pracovných činností popísaných v

pracovnej anamnéze pod bodmi 2), 4), 6), 10), 11) a 12) v rozsahu 240 minút. Vzhľadom na uvedené
argumenty, voči ktorým navrhovateľ opäť nemal námietky, čo potvrdil vlastnoručným podpisom lekárskej
správy zo dňa 5. mája 2016, posudková lekárka pobočky zotrvala na určenom poklese pracovnejschopnosti v rozsahu 30 % a predložila kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi ústredia, so
sídlom v Žiline na ďalšie konanie.

Posudkový lekár ústredia v lekárskej správe zo dňa 7. júna 2016 uviedol, že prvýkrát boli u
navrhovateľa popisované artrotické degeneratívne zmeny v máji 2013, nález bol symetrický na oboch
kolenách, čo je podľa jeho názoru typické pre degeneratívne zmeny. Podotkol, že klinický priebeh
degeneratívneho artrotického postihnutia kĺbov prebieha dlhodobo bezpríznakovo, navrhovateľ nemusel
pociťovať ťažkosti, a teda ani ich uvádzať pri preventívnych prehliadkach. Ďalej sa stotožnil s odborným

záverom posudkovej lekárky pobočky, keď konštatoval, že pri pracovnom úraze podľa anamnézy nešlo
o pôsobenie vonkajšej sily na ľavé koleno, dotknutá noha nebola rotovaná alebo vybočená do vonkajšej
strany a pri takomto pohybe kolenom by nedošlo k jeho poškodeniu, pokiaľ by už v tom čase nebol
kolenný kĺb poškodený. Posudkovému lekárovi ústredia sa tiež javila spornou zlomenina hlavičky ihlice,
keďže pri pracovnom úraze bola poškodená hlavne vnútorná časť kolena a ihlica sa nachádza na
opačnej strane kolena. Stotožnil sa s posudkovou lekárkou pobočky aj v tom, že v takom prípade by mal

byť poškodený aj ostatný väzivový aparát, čo sa však vyšetreniami nepotvrdilo. Na záver posudkový
lekár ústredia konštatoval, že aj po pracovnom úraze zo dňa 18. augusta 2012 môže navrhovateľ
vykonávať 2/3 pracovných činností popisovaných v jeho náplni práce a táto skutočnosť zakladá u
navrhovateľa pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30 %.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku a poukázal na to, že po
pracovnom úraze a vyšetrení inšpektorom BOZP železníc sa uvádza miera jeho zavinenia 0 %, 100 %
vina na strane organizácie železníc. Rovnako z lekárskych správ vyplýva, že výkon funkcie vozmajster -
vedúci posunu, pri ktorom utrpel pracovný úraz, nemôže vykonávať v celom rozsahu. Žiadal o priznanie
100 % úrazovej renty. Rovnako poukázal na to, že bude musieť podstúpiť TEP ľavého kolena, čo vyplýva

z lekárskej správy po röntgene zo dňa 16. 5. 2016.

Zástupca odporkyne poukázal na písomné vyjadrenie odporkyne k opravnému prostriedku navrhovateľa
a vzhľadom na závery v ňom uvedené žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. 3. 2016 potvrdil
ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

V predmetnom konaní navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta mieru poklesu pracovnej schopnosti
určenú posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne.

Podľa § 153 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa odseku 5 citovaného

ustanovenia lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky, resp. ústredia.

Zákonneurčujevýškupercentuálnehopoklesupracovnejschopnosti,resp.spôsobjejurčenia.Vosvojich
ustanoveniach len jednoznačne zveruje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti do kompetencie
posudkového lekára pobočky, resp. ústredia. Pracovné postupy posudkových lekárov odporkyne sa

preto riadia metodickými predpismi odporkyne a je na odbornom zhodnotení príslušného posudkového
lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí. Vychádza pritom zo zdravotnej
dokumentácie navrhovateľa, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácii, ako aj
z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu navrhovateľa priamo posudkovým lekárom odporkyne.

Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár zohľadňuje v prípade pracovného úrazu
stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu, pracovnú náplň - profesiogram
pracovného zaradenia, v ktorom sa pracovný úraz stal, percento pracovných úkonov popísaných v
profesiograme, ktoré môže poškodený vykonávať aj po pracovnom úraze, ako aj možnosť ďalšieho
uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, u ktorého pracovný úraz vznikol.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti
a zmyslovej schopnosti navrhovateľa pred pracovným úrazom a po pracovnom úraze, pričom pri
posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sa pracovnou schopnosťou rozumieschopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v tomto prípade zamestnanca, na rozdiel od posudzovania na
účely invalidity, pri ktorom sa hodnotí pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.

V súlade s uvedeným postupovali aj posudková lekárka pobočky, ako aj posudkový lekár ústredia, ktorí
detailne preskúmali zdravotnú a spisovú dokumentáciu, pracovnú anamnézu navrhovateľa, objektívne
vyšetrili zdravotný stav navrhovateľa a na základe tohto zisťovania dospeli zhodne k záveru, že pri
pracovnom úraze zo dňa 18. augusta 2012, ktorý sa stal pri bežnom pohybe kolenného kĺbu, by nebolo
došlo k takému poškodeniu kolenného kĺbu, ak by tento nebol predtým poškodený degeneratívnym

procesom. Rovnako sa obaja zhodli v tom, že navrhovateľ je naďalej schopný vykonávať 2/3 pracovných
činností, ktoré sú náplňou jeho práce, a ktoré v lekárskych správach konkretizujú.

Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa tak v prvostupňovom konaní, ako aj v konaní po podaní
opravného prostriedku, sa konalo za účasti navrhovateľa, ktorý s výsledkami týchto posúdení, ako aj
s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasil, nemal voči ním

námietky. Navrhovateľ bol poučený aj o možnosti predložiť do konania nové lekárske nálezy, dôkazy,
ktoré by preukázali zmenu zdravotného stavu navrhovateľa a odôvodňovali zmenu poklesu pracovnej
schopnosti, nijaké nové dôkazy však predložené neboli.

V zmysle § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení je navrhovateľ povinný preukázať skutočnosti

rozhodujúce na vznik, trvanie, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Posudkový lekár sociálneho poistenia je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať
činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár
získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do

špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov
teda spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu navrhovateľa,
a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Písomné stanoviská posudkových lekárov sú pre odporkyňu záväzné a sú v zmysle § 196 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení považované za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie

skutočného stavu rozhodovanej veci.

Súd poukazuje predovšetkým na MR vyšetrenie kolenného zhybu vľavo zo dňa 17. 9. 2013, ktoré je
schopné podrobnejšie a konkrétnejšie zachytiť všetky zmeny na skelete, ktoré zachytilo aj iné zmeny,
ako napr. redukciu chrupavčitej časti femoropatelárneho skĺbenia, čo potvrdzuje skutočnosť, že u

navrhovateľa boli pred pracovným úrazom prítomné degeneratívne zmeny.

Uvedené MR vyšetrenie vyvracia tvrdenia navrhovateľa, že ľavé koleno nemohlo byť pred pracovným
úrazom poškodené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. marca 2016
ako zákonné potvrdil v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda
podľa O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, priprávnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.