Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/1039/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212209310
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Petra Tokarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212209310.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO : 35937874 proti povinnému: F. K., Z.. XX.X.XXXX, A. XXXX/X, XXX
XX A., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala,
Moyzesova 34, Košice pod č. Ex 1211/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 69,70 Eur s prísl. a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

exekúciu z a s t a v u j e,

oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34,
Košice trovy exekúcie vo výške 45,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýsapodanýmnávrhomdňa23.3.2012domáhalusúdnehoexekútora JUDr.Ing.KarolaMihala
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 69,70 Eur s prísl., na
základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., pobočky v Košiciach č. 1165316313 zo dňa 21.11.2011.
Dňa 30.3.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/122775 dňa 10.4.2012.

Dňa 13.3.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57
ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny
exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,83Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje
zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné

uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže
sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného
pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.

Preto súd preskúmal exekučný spis súdneho exekútora a zistil, že predmetnými lustráciami nebol u
povinného zistený žiaden majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré

podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor má za to, že k doteraz zisteným skutočnostiam nie je ani reálny predpokladočakávať zmeny majetkových pomerov. Z týchto skutočností vyplýva, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, a teda ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo zjavne neúspešné a z hľadiska
výšky pohľadávky aj nehospodárne.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku zastavil.

Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri výkone exekučnej činnosti.

Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:

Odmena exekútora určená paušálnou sumou vyhlášky/ § 14 ods.1 Vyhl./:
-min. odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.: 33,19 Eur

Hotové výdavky podľa § 22 Vyhl.:

-poštovné (2x 1,30Eur ) : 2,60 Eur
- poplatok za elektronické zisťovanie pobytu: 0,20 Eur
- poplatok za elektronické zisťovanie účtov: 0,70 Eur
-poštovné pri vrátení poverenia : 1,50 Eur

Spolu bez DPH: 38,19 Eur
20% DPH: 7,64 Eur
SPOLU S DPH: 45,83 Eur

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie

alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené
položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd

priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie spolu vo výške 45,83Eur.

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu

priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždyprípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.