Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616219178
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616219178.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu Rozhlas a televízia

Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47232480 proti žalovanej U.. Ľ. C., M.. XX.XX.XXXX, P. U.
U. XXXX/X, C., o zaplatenie 420,68 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcovisumu106,56Euratovlehotedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,5 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30.11.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2016 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 420,68 EUR, úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 1,40 EUR a trovy konania vo výške 25 EUR, a to všetko do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatností rozsudku.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zák.
č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1
a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon"). Žalovaná je zo zákona
platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 Eur
podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Kontrolou úhrad

v zmysle § 8 Zákona a údajov od dodávateľa elektriny, ktorý eviduje žalovanú ako odberateľa elektriny
v odbernom mieste elektriny od 02.11.2007, a ktorý zároveň poskytuje žalobcovi súčinnosť v zmysle
§ 9 ods. 2 Zákona žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatila
úhradu v zmysle Zákona za obdobie 01.04.2008 až 30.06.2015. Nakoľko si žalovaná nesplnila zákonnú
povinnosť a neoznámila žalobcovi v zmysle § 9 ods. 6 Zákona do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti
vznik povinnosti platiť úhradu a túto skutočnosť nepreukázala, prihlásil žalovanú do evidencie platiteľov
na základe údajov od dodávateľa elektriny žalobca. V zmysle § 10 ods. 1. a 3. Zákona „(1) Platiteľ,

ktorý nezaplatil úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatíúhraduapoštovésadzbyvlehote30dníoddoručeniavýzvypodľaodseku2,Jeplatiteľpovinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur." Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou
zo dňa 29.04.2016 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenieomeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Listom zo dňa
14.05.2015 žalobca zároveň oznámil žalovanej, že vykonal kontrolu platenia úhrady (dôkaz: Oznámenie
o kontrole platenia úhrady). Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní

od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaná povinná v zmysle § 10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh
žalovanej za žalované obdobie 01.04.2008 - 30.06.2015 je vo výške 403,68 EUR. Výška dlhu je súčinom
počtu mesiacov v žalovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona
predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 420,68 EUR (z toho istina vo výške 403,68 EUR a pokuta vo
výške 17 EUR podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,40 EUR.

3. V spore bol súdom vydaný platobný rozkaz pod č. 16C/126/2016-12 zo dňa 2.1.2017, proti ktorému
žalovaná podala včas a odôvodnený odpor, preto súd uznesením sp.zn. č. 16C/126/2016-17 dňa
14.2.2017 predmetný platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila v rámci odporu, v ktorom uviedla, že po prijatí zákona č.

68/2009 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. mali byť automaticky všetkým
odberateľom elektrickej energie účtované aj poplatky za využívanie služieb RTVS. Keďže v jej prípade
sa tak nestalo, opakovane sa informovala na túto skutočnosť na pobočke Slovenskej pošty v Levoči, kde
dostala odpoveď, že má vydržať, platby sú automatické. RTVS listom zo dňa 14.5.2015 jej oznámila,

že vykonala kontrolu platenia úhrady a od júla 2015 jej bude účtovať úhradu prostredníctvom SIPO
služby. Žiadna výzva na úhradu nedoplatku v uvedenom liste nebola. Až listom zo dňa 29.4.2016 ju
RTVS vyzvala na zaplatenie nedoplatku od 1.4.2008 do 30.6.2015 vo výške 405,05 EUR. na základe
uvedeného namieta to, že na základe § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ju

mal vyberateľ úhrady písomne vyzvať do 60 dní od zistenia nedoplatku na zaplatenie nedoplatku. RTVS
si tak v zákonnej lehote neuplatnila svoj nárok. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia
doba trojročná. Ak si RTVS uplatnila svoj nárok 29.4.2016, poplatky za služby si môže vymáhať od
1.5.2013, t.z. za 26 mesiacov, čo činí sumu 120,64 EUR. Na základe uvedeného považuje nárok žalobcu
za neopodstatnený v plnom rozsahu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 27.4.2017 uviedol, že tvrdenia žalovanej, že sa
spoliehala na ubezpečenie zamestnancov Slovenskej pošty o automatických platbách úhrady za služby
verejnosti (žalovanej sumy) nepovažuje žalobca za relevantné, a to v zmysle zásady, že neznalosť
zákona neospravedlňuje. Žalovaná mala povinnosť v zmysle § 9 ods. 6 písma.) zákona č. 68/2008

Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a neskôr v zmysle § 9 ods. 6 písma.) zákona č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, povinnosť oznámiť žalobcovi vznik povinnosti platiť úhradu. Žalovaná vo vyjadrení
namieta, že žalobca nedodržal 60-dňovú lehotu na uplatnenie svojho nároku ustanovenú v § 10 ods. 2

zákona. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zákonná formulácia jasne hovorí o povinnosti vyzvať
na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku. Ide o dva rozličné
momenty, pričom zákonodarca si jasne zvolil subjektívny moment zistenia omeškania. Predmetné
oznámenie o kontrole platenia úhrad je napriek svojmu názvu obsahovo iba oznámením o zaradení
platiteľa pre konkrétne odberné miesto do evidencie platiteľov úhrady, ktorú je žalobca povinný viesť

v zmysle § 9 zákona. Zo samotného textu oznámenia napokon nič nevyplýva; v jeho závere žalobca
vyzýva žalovanú, aby mu v prípade, že za dané odberné miesto (na ktoré sa oznámenie vzťahuje)
už úhradu platí, túto skutočnosť oznámila. Je teda vylúčené, aby tento dokument dokazoval, že v
čase jeho vydania (doručenia) žalobca omeškanie žalovanej zistil. Samotné oznámenie o zaradení do
evidencie (o vzniku povinnosti platiť úhradu) však z logiky veci nemožno stotožňovať s momentom

zistenia omeškania podľa § 10 ods. 2 zákona. Ohľadne námietky premlčania žalobca uvádza, že zákon
určuje žalobcovi presný procesný postup, ako postupovať pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods.
2 zákona je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s
odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia , je v zmysle
§ 10 ods. 3 a 4 zákona povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. V zmysle § 10 ods. 5 zákona je potom

žalobca povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady poštových sadzieb a pokuty na
príslušnom súde. Žalobca sa teda nemôže domáhať výlučne zaplatenia úhrady, prípadne výlučne
zaplatenia poštových sadzieb či výlučne pokuty , ale má presne stanovený procesný postup: po podaní
výzvy musí počkať, čo do v 30 dňovej lehote, platiteľ dobrovoľne povinnosť nesplní a podľa výslovnéhoznenia zákona je povinný si uplatniť všetky tri nároky na príslušnom súde. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca sa svojho nároku môže na súde domáhať výlučne pri dodržaní uvedeného procesného postupu.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba plynúť odo dňa . keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Podľa zákona však žalobca môže svoje právo vykonať po prvý raz (uplatniť na
súde) až deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty od momentu uplatnenia práva (od doručenia
výzvy na zaplatenie). Momentom zrodu žaloby (tzv. actio nata) a teda momentom rozhodujúcim pre
začatie plynutia premlčacej lehoty, je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty po
doručení výzvy platiteľovi. Žalobca je preto presvedčený, že premlčacia doba na nároky vyplývajúce

zo zákona začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrady,
poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanej doručená dňa 19.5.2016. 30 dňová lehota pri
analogickom použití § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 20.6.2016. Momentom zrodu
žaloby je preto deň 21.6.2016 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu.
Námietku premlčania žalovanej preto žalobca považuje za neopodstatnenú. Žalobca je presvedčený,
že sa nejedná o spotrebiteľský spor. Žalobca totiž so žalovaným neuzavrel spotrebiteľskú zmluvu a je

preto vylúčené, že by v tomto konaní šlo o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 290 CSP. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS a ich
príslušenstvo (ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania) totiž platiteľ (žalovaná) neplatí na základe
zmluvné vzťahu so žalobcom , táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou (svojou povahou sa
približuje k dani), ktorú sú platitelia povinní platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo
nie, z logiky veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady podľa
§ 3 zákona stačí, ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste. Alebo
ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom zamestnancov. Je tiež vylúčené, aby išlo o spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom (ako výslovne predpokladá znenie § 290 CSP), keďže nemôže byť pochýb
o tom, že žalobca v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, t.j. osoba, ktorá koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. V zmysle § 6 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska môže
žalobca, ako verejnoprávna inštitúcia, podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok (podnikateľská
činnosť musí súvisieť s hlavným predmetom činnosti žalobcu ako verejnoprávneho vysielateľa a zároveň

nesmie ohroziť plnenie jeho poslania). V zmysle § 19 ods. 6 zákona o RTVS žalobca nemôže verejné
prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a.) zákona o RTVS (t.j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých
zaplatenie je predmetom tohto konania) používať na podnikateľskú činnosť podľa 6 Zákona o RTVS.

6. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 žalovaná v rámci svojho účastníckeho prednesu vzniesla

námietku premlčania voči celému dlhu, nakoľko žalobca o tom mal vedomosť už v r. 2015.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v súdnom spise a zistil
tento skutkový stav veci:

8. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaná je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti na odbernom mieste: P. U. U. XXXX/X, C..

9. Žalobca zaslal žalovanej na adresu uvedeného odberného miesta písomný prípis zo dňa 14.05.2015
označený ako „Oznámenie o kontrole platenia úhrady“, ktorým žalovanej oznámil, že vykonal kontrolu

platenia úhrady (tzv. koncesionárskych poplatkov) v zmysle zákona č.340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon), pričom kontrolovaným odberným miestom elektriny bolo: P. U. U. X, C., V. B. G. L.P. V.:
XXZVSXXXXXXXXXXM, kde za Odberateľa elektriny bola označená žalovaná s dňom odber elektriny
od: 02.11.2007. Podľa tohto oznámenia dňom kontroly platenia úhrady žalobca žalovanú prihlásil do

evidencie platiteľov úhrad RTVS. Zároveň ju upozornil, že ak za služby verejnosti poskytované žalobcom
za dané odberné miesto elektriny už platí, alebo platí úhradu za Iné odberné miesto elektriny alebo
(podmienkou je tá istá osoba, nie manžel a manželka alebo iný rodinný príslušník) od tejto povinnosti
v zmysle zákona oslobodený (osoba s ŤZP), alebo má nárok na zníženú sadzbu úhrady, má túto
skutočnosť oznámiť žalobcovi do 15.6.2015. Žalovaná potvrdila, že toto oznámenie obdržala.

10. Žalobca zaslal žalovanej na adresu uvedeného odberného miesta písomný prípis zo dňa 29.04.2016
označený ako „Výzva na zaplatenie nedoplatku“, ktorým vyzval žalovanú k zaplateniu nedoplatku na
úhrade za služby verejnosti za uvedené odberné miesto, za ktoré jej v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS (ďalej „zákon") vznikla povinnosť platiť úhradu
od 01.04.2008. Podľa uvedeného prípisu žalobca od žalovanej ku dňu vyhotovenia uvedeného prípisu
neevidoval platbu úhrady za obdobie od 01.04.2008 do 30.06.2015, pričom nedoplatok na uvedených

úhradách za uvedené obdobie predstavoval sumu 405,08 EUR, na úhradu ktorého vrátane poštových
sadzieb 1,40 EUR vyzval žalovanú v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ju
upozornil, že predpis na zaplatenie úhrady jej žalobca zasiela prostredníctvom služby SIPO od 07/2015,
a tiež na to, že v prípade, že uvedenú dlžnú čiastku neuhradí v plnej výške do 30 dní od doručenia tejto
výzvy, uplatní si v zmysle § 10 ods. 5 zákona nárok na zaplatenie úhrady spolu s pokutou vo výške

17,00 € a poštovými sadzbami prostredníctvom príslušného súdu. Žalovaná uvedenú výzvu obdržala
dňa 19.5.2016.

11. Podľa uvedenej Výzvy na zaplatenie nedoplatku ako aj žalobcom predloženého prehľadu predpisov
a platieb vedeného na meno žalovanej žalobca eviduje k evidenčnému číslu SIPO XXXXXXXXXX platby
vo výške 4,64 EUR za obdobie od júla 2015 do októbra 2016 vrátane a to za každý mesiac uvedeného

obdobia, a neeviduje k uvedenému evidenčnému číslu SIPO platby za mesiace apríl 2008 až jún 2015
vrátane.

12. Podľa potvrdenia Tarifnej ceny za úradnú zásielku podľa Slovenskej pošty tarifná cena pre produkt
Úradná zásielka v období od 1.1.2016 do 30.9.2016 bola vo výške 1,40 EUR za 1ks (oslobodené od

DPH) a od 1.10.2016 do súčasnosti je to 1,55 EUR za 1ks ( oslobodené od DPH).

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 3 písm. a.) zákona č. 68/2008 Z.z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej
republiky sa uzniesla na tomto zákone (ďalej len ako „zák.č. 68/2008 Z.z.“), Platiteľ úhrady (ďalej len

"platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa
odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

17. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 68/2008 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých

odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto.

18. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 68/2008 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

19. Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 68/2008 Z.z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.

20. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 68/2008 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so

zaplatením úhrady.

21. Podľa § 11 ods. 2 zák.č. 68/2008 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 31) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

22. Podľa § 12 ods.1 zákona č. 240/2012 Z.z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zák.č. 340/2012
Z.z.“), platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytovanéSlovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nebol
k 31. decembru 2012 oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo neplatil zníženú
sadzbu úhrady podľa § 6 ods. 2 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa považuje
za platiteľa podľa § 3 písm. a).

23. Podľa § 3 písm. a.) zák.č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny

v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

24. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno
odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6

písm. c).

25. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

26. Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 340/2012 Z.z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

27. Podľa § 8 zák.č. 340/2012 Z.z., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

28. Podľa § 9 ods. 6 písm. a.) zák.č. 340/2012 Z.z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi
úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu
a zároveň túto skutočnosť preukázať,

29. Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady.

30. Podľa § 10 ods. 2 zák.č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

31. Podľa § 10 ods. 3 zák.č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 eur.

32. Podľa § 10 ods. 5 zák.č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

33. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

36. Súd vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou z požiadavky na realizáciu úhrady žalovanou
žalobcovi, ktorých sa žalobca domáha v tomto spore nie je vzťahom spotrebiteľskoprávnym. Úhrady za
služby verejnosti poskytované žalobcom a ich príslušenstvo ( ktorých zaplatenie je predmetom tohtokonania) totiž platiteľ ( žalovaná) neplatí na základe zmluvné vzťahu so žalobcom , táto povinnosť jej
vyplýva priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úhrada za služby verejnosti je vo

svojej podstate neekvivalentnou platbou (svojou povahou sa približuje k dani), ktorú sú platitelia povinní
platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie. V zmysle § 6 zákona č. 532/2010 Z.z.
o Rozhlase a televízii Slovenska môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia podnikať iba za veľmi
obmedzených podmienok (podnikateľská činnosť musí súvisieť s hlavným predmetom činnosti žalobcu
ako verejnoprávneho vysielateľa a zároveň nesmie ohroziť plnenie jeho poslania). V zmysle § 19 ods.

6 zákona o RTVS žalobca nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a.) zákona o RTVS
(t.j. príjmy z úhrad za služby verejnosti , ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania) používať na
podnikateľskú činnosť podľa 6 Zákona o RTVS. Preto súd konštatuje, že v danom prípade sa nejedná
o klasický vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom , ak ako ho definuje Občiansky zákonník v ust.
§ 52 a násl..

37. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd nárok žalobcu na úhrady za
obdobie mesiacov apríl 2008 až november 2013 vrátane, t.j. úhrady v celkovej výške 315,52 EUR (4,64
EUR x 64 mesiacov) považoval za premlčané, Vychádzal z toho, že podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 10
ods. 1 zák.č. 340/2012 Z.z., úhrada sa platí mesačne, pričom úhradu za príslušný kalendárny mesiac je
platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ sa tak nestane

platiteľ sa dostáva do omeškania a vyberateľ úhrady má právo túto úhradu od neho vymáhať.

38. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej
okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený

začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti , teda či oprávnený vedel alebo nevedel
o svojom práve.

39. Pokiaľ ide o zvyšné nepremlčané nároky na úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom na

tieto žalobcovi vznikol nárok, nakoľko žalovaná tieto mala uhrádzať priamo vždy do posledného dňa
toho-ktorého mesiaca, za ktoré prináležali. Celkovo sa jednalo o sumu 106,56 Eur (t.j. 19 platieb po
4,64 EUR mesačne).

40. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 EUR a zaplatenie poštovej sadzby vo výške 1,40

EUR, na tieto žalobcovi vznikol nárok, nakoľko uplatnenie týchto nárokov bolo viazané na omeškanie
žalovanej s platením úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom, čo sa preukázalo a na uplynutie
príslušných lehôt ( 60, resp. 30 dní ) , ktoré takisto uplynuli. Súd preto žalobcovi prial aj tieto nároky.

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania
podľa pomeru jeho úspechu.

47. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k
žalovanej sume bol 25,25 % (106,56 Eur ako priznaná suma istiny/ 422,08 EUR ako celková žalovanásuma istiny =0,2525= 25,25 %) a úspechu žalovanej bol 74,75 % (315,52 Eur ako nepriznaná suma
istiny / 422,08 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,7475 = 74,75 %).

48. Žalovanej tak vznikol nárok na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 49,50 %, kedy uvedené
percento predstavuje rozdiel percenta úspechu žalobcu a percenta úspechu žalovanej (t.j. 25,25 %
-74,75 %).

49. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).

50. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č.
160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.