Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Králiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4Csp/195/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817206121
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6817206121.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec
Králové, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o.,
IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej T. D., A.. XX.XX.XXXX,
W. T. XXXX/XX, XXX XX S., E. H., v konaní o zaplatenie 324,62 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 324,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou dňa
19.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 569571087, predmetom ktorej bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 280,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach
po 7,07 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 12.09.2014. Pôžička bola poskytnutá
žalovanej jednorazovo hotovostne. Dňa 19.07.2013 spoločnosť uzatvorila so žalovanou zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 144,20
eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov
v sume 1,61 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 8,68
eur. Žalovaná sa okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi z úveru,
ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.
Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa16.12.2016uzavretoumedzispoločnosťouProvidentFinancial,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom,
postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením
o postúpení pohľadávky.
Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky
v celkovej výške 196,18 eur. Žalobca listom zo dňa 16.08.2017 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej
sumy. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 324,62 eur neuhradila.
3. Žalobca v doplnení žaloby ďalej uviedol, že po podaní žaloby žalovaná nevykonala na žalovanej
pohľadávke žiadnu čiastkovú úhradu, spolu uhradila 196,18 eur. Žalovaná pohľadávka v celkovej výške324,62 eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 174,53 eur, zostatku úroku vo výške 60,21 eur a
zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 89,88 eur. Žalovaná sa popri istine 280,- eur
zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku vo výške
96,60 eur a odmenu za poskytnutie služby titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 144,20
eur.Spolusatakžalobcovizaviazalazaplatiťsumuvovýške520,80eur.Nárok,ktorýsižalobcauplatňuje
predstavuje súčet postúpeného zostatku nesplatenej istiny, úroku a odmeny za poskytnutie služby, t.j.
174,53 eur + 60,21 eur + 89,88 eur = 324,62 eur. Z úhrad žalovanej v sume 196,18 eur bola na istinu
započítaná suma 105,47 eur, na úrok suma 36,39 eur a na zmluvu o zabezpečenie splátok úveru suma
54,32 eur. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovanú k náhrade trov konania.
4. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nevyužila prostriedky procesnej
obrany.
5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli
na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a
včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Súhlasil
s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nežiadala o odročenia nariadeného pojednávania. Súd nezistil
dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a
splnomocneného zástupcu žalobcu.
6. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania
navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom,
a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Zmluvou o zabezpečení splátok
úveru vrátane zmluvných podmienok, Výpisom o prehľade splátok a úhrad, oznámením o postúpení
pohľadávky, predžalobnou výzvou vrátane poštových podacích hárkov, v predmetnom spotrebiteľskom
spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.07.2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere číslo 569571087, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 280,-
eur za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t.j. vo výške 40,32 eur. Za poskytnutie úveru si žalobca
účtoval „ poplatok“ vo výške 56,28 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 376,60
eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 6,28
eur a výška poslednej splátky je 6,08 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti
poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia
zmluvy. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %.
Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 48,52 %. Zmluvné
strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru.
8. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
dňa 19.07.2013 sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. 569571087 v mieste
trvalého bydliska žalovanej alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou
zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo
výške 144,20 eur, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej
splátky vo výške 2,40 eur a poslednej splátky vo výške 2,60 eur počas doby splácania spotrebiteľského
úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
9.Žalovanáčerpalaúvervhotovostipripodpisezmluvy,čopotvrdilasvojimpodpisomnazmluve.Výzvou
zo dňa 16.08.2017, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 18.08.2017, čo žalobca
preukázal poštovým podacím hárkom č. EPH103876695, list č. 89/94, bola žalovaná vyzvaná na úhradu
dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 235,- eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok
úveru vo výške 90,- eur.10. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi uhradila 196,18 eur.
11. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016,
odovzdaným na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 02.01.2017, čo žalobca preukázal poštovým
podacím hárkom č. EPH008548783, list č. 252/295, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na
žalobcu.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
26. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
28. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú
žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné
uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom.
Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi
dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom,ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 280,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splatiť v 60 týždenných splátkach, prvých 59 splátok vo výške 6,28 eur a poslednú splátku vo výške 6,08
eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy,
a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných
prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne
dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s
odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa,
prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem
žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce výšky,
počtu a termínov splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov.
35. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu,
ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský
úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
36. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej
s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky,
ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba,
ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy.
Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru
je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná
formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta
pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto
zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom
predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad
splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
37. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru, a to sumu 144,20 eur, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných
splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť
žalobcovi týždenne 60 splátok po 8,68 eur, a celkovo bola právnemu predchodcovi žalobcu povinná
zaplatiť 520,- eur. Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v
domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako
dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal
platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by
zatoplatiťprípadnenejakýpoplatokvprimeranejvýške,pričomakjeurčitýzástupcaoprávnenýpreberať
od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj
bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony
ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej
zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako
finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné
služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie
záujmov veriteľa.
38. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanej, svedčí skôr o tom, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi,
ktorá viedla k uzavretiu pre ňu nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohla ani ovplyvniť. Je zrejmé,
že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité a v prevažnej miere hotovostné poskytnutiepeňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o zabezpečení splátok
úveru podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa)
žiadateľa o poskytnutie úveru.
39. V prípade ceny za „domáci servis“, táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny
úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 96,60 eur zvyšuje o ďalších 144,20 eura,
teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu,
čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k
výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná,
a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom,
podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za „domáci servis“ sa nezapočítava do
výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za „domáci servis“, hoci v
kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk právneho
predchodcu žalobcu z poskytovania úverov.
40. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. „o domácom servise“ je s
poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovanou nebolo prejavom jej
slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou
právneho predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu
zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
41. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú
a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré
žalovanej reálne poskytol. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí
úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, preto jej vznikla povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná nerozporovala ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy
o zabezpečení splátok úveru v sume 54,32 eur súd s poukazom na vyššie uvedené započítal na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
42. Podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je súd povinný od 01.05.2014 ex offo prihliadať
na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania. Medzi žalobcom a žalovanou
vznikol spotrebiteľský právny vzťah, preto súd skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a pri
rozhodovaní prihliadal na túto skutočnosť. Dĺžka premlčacej doby sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka spravuje občiansko - právnymi predpismi, a je 3 - ročná. V zmysle ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba plynie pre každú jednotlivú splátku istiny, keďže
súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, samostatne. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny
deň po dni uzavretia zmluvy, t.j. dňa 26.07.2013 a posledná splátka dňa 12.09.2014 (pri splatnosti úveru
za 60 týždňov). V zmysle uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba
pre všetky splátky. V prejednávanej veci sú tak premlčané splátky, ktoré žalovanou uhradené neboli, a
to všetky splátky, keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 14.09.2017, teda po uplynutí všeobecnej
3 ročnej premlčacej doby. Znamená to, že v čase podania žaloby bol nárok žalobcu za zaplatenie
uvedených nezaplatených splátok istiny (bez akýchkoľvek úrokov) premlčaný, preto neostávalo iné, ako
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
43. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaná mala vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu jej ako
úspešnej strane v spore vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalovaná sináhradu trov konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne
trovy konania nevyplývajú, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu
tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.