Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712211004
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712211004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: K. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom
Slnečná 765/3, 945 Malinovo, IČO: 42 174 092, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 21C/155/2012-130 zo dňa 06.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007
uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom v bode 06 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh
stane splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z
omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný
aždojehouhradenia,jeneplatná. Žalobkyninároknanáhradutrovkonanianepriznal.Uložilžalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vodôvodnenípoukázalnadôvodyžaloby,stanoviskožalovaného,obsahpripojenýchlistinnýchdôkazov,
obsah spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Er/411/2008, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
spoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.,Karloverskérameno8,08404Bratislava,sp.zn.SR0562108
z 26.06.2008 a uviedol, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007 v bode 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 01 Bratislava, IČO: 35
922 761 (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súdvo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa
21.09.2007vyplýva,žežalovanýsazaviazalposkytnúťžalobkyniúvervsume3.319,39euraažalobkyňa

sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 776,74 eura, t.j.
celkom zaplatiť sumu 4.096,13 eura, a to v dvoch mesačných splátkach po 2.048,06 eura, počnúc
dňom 26.10.2007. Zmluva o úvere bola pripravená žalovaným ako formulárová zmluva, ktorú žalovaný
používa v rámci činnosti v prípade uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu
známe z jeho činnosti. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o

tom, na aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel.
V danom prípade bol žalobkyni podľa predtlače poskytnutý úver na účel podnikania. Žalobkyňa svojim
podpisom na zmluve dňa 21.09.2007 potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t.j.
sumy 3.319,39 eura, pričom zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobkyňa
neplnila predmetnú zmluvu riadne a včas, a preto vo veci rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala

určenia neplatnosti zmluvy o úvere, a to v bode 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde bolo
dohodnuté pre prípad splatnosti dlhu naraz zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Žalovaný v konaní namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu
právoplatného rozhodcovského rozsudku. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 2, § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

a uviedol, že žalobkyni bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver v sume 3.319,39 eura, pričom
žalovaný bol nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho
činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Úverová zmluva neobsahuje vopred
predtlačené možnosti o použití úveru. Žalobkyňa je na základe zmluvy o úvere spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou a na zmluve je uvedené rodné číslo žalobkyne a taktiež aj jej IČO. Uvedenie

identifikačného čísla samostatne zárobkovo činnej osoby však neznamená, že predmetný úver bol
poskytnutý výlučne na účel a výkon podnikania. Účel poskytnutia úveru nevyplýva zo žiadnych
ustanovení zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere v časti nezákonných
úrokov z omeškania kedy zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a táto ju ako spotrebiteľa zaväzuje na
neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V súlade s právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.), ustanovenia o možnostiach poskytnutia úveru
predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy
sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súd poukázal na obsah spisu Okresného
súdu Poprad sp. zn. 18Er/411/2008, z ktorého vyplýva, že v exekučnom konaní bola riešená otázka
platnosti rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom z dôvodu,

že z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou. Exekučné
konanie bolo sčasti zastavené, ktoré rozhodnutie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo
právoplatne skončené. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými
stranami neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona č.

258/2001 Z.z. čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a že spotrebiteľ má vrátiť
len sumu poskytnutého úveru. Táto skutočnosť nie je zohľadnená, dokonca je žalovanému umožnené
vymáhať aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Nepochybne
takýto úrok z omeškania je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jej neplatnosť (§
39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nepochybne táto podmienka nebola individuálne

dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spore v neprospech
spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhania plnenia, ktoré sú v
rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná, lebo dohodnuté úroky presahujú mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k námietke žalovaného
týkajúcej sa prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku súd prvej inštancie

uviedol, že rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá v danom prípade
je odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka),
ktorá sa nikdy nevyrovná rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej
moci v štáte a Ústavy Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava je súkromnou osobou a nie štátnym orgánom. Štátne orgány nemôžu

tolerovať rozhodnutia zmluvných orgánov, ktoré odporujú všeobecnému záujmu, popierajú kogentné
ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov a porušujú európske právo. Rozhodcovská doložka, ktorá
bola základom vydaného rozhodcovského rozsudku, ktorú dojednával žalovaný je v rozpore s § 53
ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako neprijateľná zmluvná podmienka je od začiatkuneplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva zo skutočnosti,
že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a podľa ktorej síce
spotrebiteľ mal možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky

začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci nemožno hovoriť o prekážke rozhodnutej
veci, lebo rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou
zmluvnou podmienkou z čoho vyplýva, že na vydanie rozhodcovského rozsudku neexistovala právomoc
rozhodcovského súdu. Právo žalobkyne, resp. jej povinnosť sa stáva neistou, a preto žalobkyňa má

naliehavý záujem na určení neplatnosti časti zmluvy o úvere tak, ako to predpokladá ust. § 137 Civilného
sporového poriadku. S poukazom na ust. § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie
určil neplatnosť časti zmluvy, a to v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa
zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa celý dlh stane splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok,
dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný až do jeho uhradenia.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, t.j. zásadou úspechu žalobkyne v konaní, ktorej však v súvislosti s
konaním nevznikli žiadne trovy, ani si žiadne trovy neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie nárok na
náhradu trov konania nepriznal (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O povinnosti žalovaného

zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. u) a § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva
oslobodená od súdneho poplatku a podľa výsledku konania poplatok prešiel na žalovaného, na ktorého
sa oslobodenie nevzťahovalo.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, ďalej, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho záujmu. Bol toho názoru, že prekážka
res iudicata je neodstrániteľnou prekážkou, na ktorú je potrebné prihliadať. O platnosti jednotlivých častí
zmluvy o úvere č. XXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 26.06.2008 rozsudkom Stáleho rozhodcovského

súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 84 104 Bratislava, IČO: 35
922 761. Z tohto dôvodu namietal nesprávny postup súdu, ktorý nerozhodol o námietke právoplatne
rozhodnutej veci, pričom poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov. K samotnej zmluve o úvere
uviedol, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že splatnosť úveru bola dohodnutá
na 2 splátky po 2.048,06 eura. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zákon sa nevzťahuje na
zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, aby spotrebiteľ úver splatil v lehote nepresahujúcej 3 mesiace
alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Ďalej poukázal na právnu
úpravu zmluvy o úvere vyplývajúcej z ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že výšku úrokov
nepovažoval za podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016(ďalejlenCSP),akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorýbol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 01.12.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,
ako aj správne právne vec posúdil. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s námietkami
žalovaného uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k namietanému preukázanému
naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení časti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 21.09.2007 č. 7202005, ako aj vo vzťahu k namietanej prekážke právoplatne rozhodnutej

veci v súvislosti s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Je nesporné, že predmetom konania je
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie
posúdil v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o akúkoľvek zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom
a spotrebiteľom bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd
prvej inštancie správne zohľadnil aj postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky i napriek tomu, že v
zmluve je uvedené jej rodné číslo, ako aj identifikačné číslo živnostenského registra. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že len uvedenie čísla živnostenského registra u žalobkyne nevylučuje

jej postavenie ako spotrebiteľky. Predmetom konania bolo namietanie dojednaného úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne pre rozpor s dobrými mravmi, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne
posúdil v súlade s ust. § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovaného, že sa
nejedná o spotrebiteľský úver nebola dôvodná vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie posudzoval
právny vzťah z titulu zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení

Občianskeho zákonníka. Správne sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou právoplatne rozhodnutej
veci. Neplatná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže
zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k civilnému sporovému konaniu. Dojednanie
rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský
súd určený dodávateľom je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným ústavou. Súd prvej

inštancie správne posudzoval obsah spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí
to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní

spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti
o arbitrážnom konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie správne posúdil dojednanú
zmluvnú podmienku týkajúcu sa úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatným až do jeho uhradenia za absolútne neplatné
dojednanie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP
a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, lebo z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani jej žiadne nevznikli (§ 255
ods. 1 v spojení s§ 262 ods. 1 CSP).Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.