Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213747
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215213747.6

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II sudkyňou I.. T. N., vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. G., L..
XX.XX.XXXX, P..Č.. A. E. K. K. Y., O. K. X, Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky B. G., L.. XX.XX.XXXX, J. D.
XX, C., zastúpenej advokátom I.. C. J., T.Y. XX, J. a neuvedeného otca , za účasti Okresnej prokuratúry
Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nenariaďuje ústavnú starostlivosť maloletému T. G., L.. XX.XX.XXXX
II. Súd nariaďuje výchovné opatrenie nasledovného znenia:
Súd nariaďuje maloletému T. G., L.. XX.XX.XXXX G. E. K. K., O. K. X, Y. na obdobie 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd nariaďuje matke maloletého B. G., L.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa

odbornému poradenstvu v rozsahu 5 hodín a to na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky,
referáte poradensko-psychologických služieb .

III. Súd ruší uznesenie OkresnéY. D. J. W. zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. T.. G.-X.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately,podaldňaXX.XX.XXXXnatunajšísúdnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia-dočasného
umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti detského domova. Svoj návrh zdôvodnil tým, že Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica uložil rodine výchovné opatrenie - dohľad
z dôvodu nezvládania starostlivosti o maloleté deti. Rodina bola priebežne monitorovaná viacerými

úradmi, nakoľko migrovala a nemala stále bývanie. Matka bola motivovaná k zabezpečovaniu riadnej
starostlivosti o svoje maloleté deti. Napriek tomu bolo jedno z jej detí L. B. umiestnený do starostlivosti
detského domova, ďalšie dieťa O. Č. bol súdom zverený do starostlivosti jeho otca, bývalého partnera
matky, dcéra L. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX a napokon dňa XX.XX.XXXX zomrela aj jej dcéra B.
G.. Úrad preto žiadal o vyňatie maloletého dieťaťa z rodinného prostredia, aby nebolo vystavené
nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravia a života.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. G.-X bol maloletý V. B., L..
XX.XX.XXXX a maloletý T. G., L.. XX.XX.XXXX dočasne zverení do starostlivosti Detského domova
Holíč. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že maloleté deti migrujú s rodinou, nemajú stále bydlisko.
Napriek motivácii matky k starostlivosti o výchovu detí bolo jedno z jej detí L. B. umiestnený do
starostlivosti detského domova, ďalšie dieťa O. Č. bol súdom zverený do starostlivosti jeho otca,

bývalého partnera matky, dcéra L. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX a napokon dňa XX.XX.XXXX zomrelaaj jej dcéra B. G. a v súvislosti s týmto úmrtím bolo podané na matku trestné oznámenie na rodičov za
zanedbanie starostlivosti o dieťa s následkom úmrtia na Okresnú prokuratúru Bratislava II.

3. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX-X začal súd vo veci ex offo konanie o nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletým.

4. Matka nesúhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti maloletému.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil
sa so správami detského domova, správami z prešetrenia pomerov v rodine, znaleckým posudkom,
pracovnými zmluvami, dohodami o vykonaní práce a ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na základe nariadeného predbežného opatrenia boli maloletí V. aj s bratom T. dňa XX.XX.XXXX

umiestnení do Detského domova Holíč. Dôvodom vyňatia detí z biologickej rodiny bolo časté migrovanie
rodiny, rodičia sa podľa úradu práce o deti riadne nestarali. Po tom, ako im dňa XX.XX.XXXX zomrela
dcéra B. B. na meningokovú sepsu, podal ÚPSVaR Bratislava návrh na dočasné vyňatie detí z rodiny
kvôli riziku nákazy. Pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti podala nemocnica na rodičov trestné
oznámenie.

7. Bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149, ods. 1,ods. 2 písm. b) Trestného
zákona. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý nenašiel príčinnú súvislosť úmrtia maloletej
B. B., nar. XX.XX.XXXX so zanedbaním starostlivosti o jej zdravie zo strany rodičov. Uznesením zo dňa
XX.X.XXXX bolo trestné stíhanie zastavené podľa §215ods. 1, písm. b. Trestného poriadku.

8. Z obsahu správ Detského domova Holíč súd zistil, že maloletý T.Á. prišiel do detského domova s
malou výbavou slovnej zásoby, nízkym stupňom inteligenčných a rozumových schopností. Čo sa týka
samoobslužných činností, deti boli veľmi naučené samostatnosti. Po príchode T. odmietal akýkoľvek
kontakt, nekomunikoval, bol negativisticky. Jeho rozumové schopnosti sú profilované do dolného pásma

ľahkej duševnej zaostalosti. Veľmi nízka je úroveň všeobecných vedomostí, pasívna aj aktívna slovná
zásoba sú výrazne obmedzené, zaostáva logický a praktický úsudok a oblasť grafomotoriky. V prvých
správach detského domova je uvedené, že deti sa na mamu vypytujú, tešia sa na stretnutie, často o nej
rozprávajú , hlavne u T. je puto veľmi výrazne. Matka má k deťom láskavý vzťah. Od 11.01.2016 bol V.
spolu s bratom umiestnený v profesionálnej rodine, kde deti rešpektujú pravidlá a nie sú s nimi vážnejšie

výchovné problémy. Deti fungujú dobre aj škole, resp. v škôlke, kde obidvaja zapadli do kolektívu, majú
kamarátovasúveľmispoločenskí.V.sapredpobytomumatkyvyjadruje,žedomovnaprázdninynechce
ísť a v tomto období sa jeho správanie mení - býva plačlivý, agresívny voči deťom. Viackrát sa tiež stalo,
že s mamou nechcel telefonovať. Obidve deti ťažko reagujú na zmeny prostredia spojené s pobytmi.
Matka sa zaujíma o deti, pravidelne sa na ne informuje a má záujem si ich brávať na prázdninové

pobyty. Otec je v tomto skôr pasívnejší. Rodičia nevedia stanoviť a udržať hranice, vo výchove detí
nie sú jednotní. Spolupráca s matkou je dobrá do chvíle, než sa začnú rozoberať slabé stránky rodiny,
ťažko prijíma kritiku. Rodičia si neuvedomujú, že by nejakým spôsobom zlyhávali vo výchove, obviňujú
detský domov z toho, že im nechce vrátiť deti. S rodičmi treba pracovať na posilňovaní rodičovských
zručností, v ich výchove sa totiž prejavuje nedôslednosť a absencia hraníc. Rodičia síce majú radi svoje

deti, ale nevedia, ako s nimi pracovať. Slabou stránkou rodičov je ich slabé výchovné vedenie, absencia
pravidiel a hraníc a nedostatočná stimulácia detí, slabé sýtenie ich emocionálnych a vývinových potrieb.
Zamestnanci detského domova pri jednej z návštev v domácnosti rodičov komunikovali aj so susedmi,
ktorí uviedli, že v domácnosti rodičov sú hádky na dennom poriadku, deti počas hádok plačú. Otec
detí chodieval domov v podnapitom stave, stalo sa, že v takomto stave spal na chodbe pred bytom.

Riešila to aj polícia. Deti v detskom domove urobili veľký pokrok, došlo k zlepšeniu v oblasti reči,
ale aj v správaní - vedia rešpektovať hranice, v profesionálnej rodine s nimi nie sú žiadne výchovné
problémy. V súčasnosti by preto mala byť maloletým deťom nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko
rodičia potrebujú posilňovať rodičovské zručnosti a je potrebná systematická práca s rodičmi.

9. Matka pred súdom vypovedala, že v čase, keď jej odobrali deti, bola v kritickej situácii, lebo jej zomrela
dcéra B.. Deti boli vyňaté z rodiny z dôvodu, že došlo k úmrtiu ich sestry a bolo podozrenie zo šíriacej sa
nákazy na ubytovni, v ktorej vtedy rodina bývala. Dôvodom nebolo týranie detí zo strany rodičov alebo
ich zanedbávanie. Keď ešte rodina bývala v obci Y., chodila k nim na kontrolu sociálna pracovníčkazo Skalice. Maloletý syn T. nechodil do škôlky, mal problémy s rečou. Po úmrtí maloletej dcéry L. sa
u nich kontroly zo sociálky robili častejšie. O maloletého V., ale aj maloletého T. sa matka chce starať,
a preto nesúhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti. Ohľadne detí sa informuje a navštevuje ich v

detskom domove. Deti sú u nej šťastné, keď od nej odchádzajú, tak plačú a stále sa matky pýtajú, prečo
musia ísť preč. Odkedy sú deti v detskom domove, tak sa matke vzďaľujú. V detskom domove ju stále
upokojovali, že to bude v poriadku a deti dostane, teraz jej deti nechcú dať. Matke sa vyčíta, že na deti
kričí a že im nedáva lásku, ale deti sa zdôverili, že dostávajú po zadku od profesionálnej matky a jej
muža. Deti k nej síce prichádzajú čisto oblečené, ale nohy majú špinavé a nechty neostrihané. Dokonca

majú po tele modriny.

10. Právny zástupca matky poukazoval na to, že ústavná starostlivosť je krajným riešením a na jej
nariadenie musia byť splnené zákonom stanovené predpoklady a to ak je výchova dieťaťa vážne
ohrozená alebo narušená, čo nemožno povedať v tomto prípade. Ústavná starostlivosť prichádza do
úvahy až vtedy, ak žiadnou inou formou nie je možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, pričom

súd sa inými formami ako náhradnou osobnou starostlivosťou a alebo pestúnskou starostlivosťou
ani nezaoberal. Matka sa o deti riadne stará, dokáže im zabezpečiť ich potreby ako bývanie,
stravu, ošatenie, matka detí brigáduje a jej partner, biologicky otec maloletého je riadne zamestnaný.
Rodičovskézručnosti,ktorésústálenapádané,sanezlepšiatým,žedetibudúvdetskomdomove.Matka
sa snažila splniť všetky podmienky, ktoré prichádzali zo strany detského domova. Takéto rozdelenie

rodiny je porušenie základných ľudských práv rodičov. Deti boli vyňaté z rodiny z dôvodu že došlo k
úmrtiu ich sestry, dôvodom na ich vyňatie nebolo tyranie zo strany rodičov alebo zanedbávanie, podľa
jeho názoru rozhodnutie, ktoré boli deti vyňaté zo starostlivosti bolo unáhlené, išlo o prevenciu nakoľko
sa objavili podozrenia, že na ubytovni kde bývali, sa šíri nákaza. Ani dôvody, ktoré boli uvedené v
správach detského domova nepovažuje za natoľko závažné, aby bola nariadenia ústavná starostlivosť.

11. Na prvom pojednávaní zástupca Detského domova Holíč uviedol, že maloletý T. bol do detského
domova umiestnený spoločne s bratom V.. Obidvaja rodičia sú v kontakte so sociálnymi pracovníkmi,
s touto rodinou sa pracuje a bolo zistené, že o deti sú rodičia schopní sa postarať. Rodičia prejavujú
o deti záujem a navštevujú ich v detskom domove. Na ďalších pojednávaniach zástupcovia detského

domova uviedli , že z dôvodu dosiahnutého veku, ale aj preto, že nebolo skončené súdne konanie vo
veci ústavnej starostlivosti ani trestné stíhanie rodičov, boli maloleté deti umiestnené do profesionálnej
rodiny. S rodičmi sa snažia spolupracovať, ale táto spolupráca je veľmi problematická. Rodičia reagujú
agresívne, nie sú ochotní priznať si žiadne nedostatky. Matka reaguje negatívne na akúkoľvek kritiku.
Rodičia nereagujú včas na potreby detí, čo možno považovať za formu zanedbávania detí. Aj v prípade

choroby dieťaťa, ak sa na ňu včas nezareaguje, môže to skončiť tragicky. Prostredie u matky nie je
pre deti teraz bezpečné. Počas prebiehajúceho súdneho konania sa s rodinou vôbec nepracovalo, a to
je problém. Deti robia v detskom domove pokroky, preto vyjadrili obavu z toho, že by sa deti vrátili do
prostredia, ktoré nie je vhodné pre výchovu maloletých detí.

12. Maloletý T. uviedol pri výsluchu, že by chcel žiť u mamy v Malackách.

13. Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že rodina je sledovaná od roku 2012. Navrhoval nariadiť
ústavnú starostlivosť nad maloletým a uložiť každému z rodičov povinnosť prispievať na maloletého
minimálnym výživným.

14. Podľa zástupcu Okresnej G. J. W. rodičovské kompetencie matky v súčasnosti nevykazujú taký
stupeň schopností, aký vyžaduje riadna výchova. Sama matka v konaní uviedla, že nemohla ďalej
pracovať s psychologičkou, keď sa jej nevedela dostatočné otvoriť a nechcela riešiť záležitosti okolo
úmrtia svojich maloletých dcér L. a B.. Bez práce na svojich rodičovských zručnostiach nebudú rodičia

schopní riadne vychovávať svoje deti a v tomto možno aktuálne vidieť ohrozenie ich riadnej výchovy.

15. Podľa čl. 4 ods. 3 z Listiny základných právach a slobodách Zákonné obmedzenia základných
práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa čl.
4 ods. 4 Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu

a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

16. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

17. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od
narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť.

Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa
nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe
súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je
potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr.
ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné
rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 18 ods.1 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo
v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

18. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy,
ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti

fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

19. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.

20. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa

umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

21. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné
opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej
starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti

podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu
na účely
a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie
na šesť mesiacov,

b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a
sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd nenariadil maloletému ústavnú starostlivosť, nakoľko neboli

splnené zákonom stanovené podmienky na jej nariadenie. Odňatie dieťaťa je vážnym zásahom do
práv rodičom a maloletého dieťaťa a súd k nemu môže pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Pre
nariadením ústavnej starostlivosti je potrebné vyčerpať iné výchovné opatrenia, a až keď tieto opatrenia
zlyhajú je možné k nariadeniu ústavnej výchovy pristúpiť aj to len vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Základnou podmienkou na nariadenie

ústavnej starostlivosti je však vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy. Podľa judikatúry ESĽP
rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv a preto sa musí oprieť
o dostatočne závažné problémy vyskytujúce sa v rodine. Za také možno považovať vystavenie detí
násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, pohlavnému zneužívaniu, či „aspoň“ nedostatku citového zázemia,
znepokojivý zdravotný stav alebo psychická nerovnováha rodičov, prípadne nevyhovujúce životné
podmienky alebo materiálny nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami. Počas konania zazneli zo

strany zamestnancov detského domova výhrady k spôsobu výchovy rodičov, ich neschopnosti reagovať
včas na potreby detí, čo podľa nich možno považovať za formu zanedbávania detí. Tieto výhrady
sa stupňovali, na začiatku konania boli hodnotenia väzieb medzi rodičmi a maloletým pozitívne,
neskôr sa k výhradám vo výchove pridávali argumenty o pokrokoch, ktoré maloletý robí , pričom
tieto argumenty boli používané zároveň ako dôvody na odňatie maloletého z rodiny. Je potrebné si

uvedomiť, že prvým impulzom pre vyňatie maloletého z domáceho prostredia, bola smrť jeho sestry
a podozrenie, že túto smrť zavinili rodičia, z čoho vznikla obava z ohrozenia maloletého. Nedostatky
týkajúce sa rodičovských kompetencií, na ktoré sa začalo poukazovať v priebehu konania, by samé
o sebe zrejme nepostačovali na odňatie dieťaťa z rodiny, nemôžu teda byť ani dostatočným dôvodom
na ďalšie trvanie tohto stavu. Je možné, že prostredie v ktorom sa maloletý aktuálne zdržiava je pre

neho podnetnejšie, neobstojí to však ako dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti. Podľa judikatúry
ESĽP samotná možnosť umiestniť dieťa do vhodnejšieho prostredia pre jeho výchovu nemôže byť
dôvodom pre jeho násilné odňatie biologickým rodičom. Štát má pozitívny záväzok spojený s účinným
rešpektovaním rodinného života. Pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu, musí štát jednať
tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodičov a detí. Nariadenie

ústavnej starostlivosti maloletému T. by bolo konaním proti týmto záväzkom štátu. Súd pripúšťa, že vo
výchove rodičov sa vyskytli aj nedostatky a zlyhania, nie sú však takej intenzity, aby bolo nutné pristúpiť k
tak radikálnym riešeniam ako je ústavná starostlivosť. Súd poukazuje aj na výsluch maloletého, v ktorom
vyjadril vôľu vrátiť sa k mame. Z uvedených dôvodov súd ústavnú starostlivosť nenariadil. Súd nariadil
rodičom výchovné opatrenie a to podrobenie sa odbornému poradenstvu, cieľom ktorého je zlepšenie

rodičovských kompetencií ale hlavne pripraviť rodičov na návrat maloletého do rodiny a pomôcť im
zvládnuť prípadne problémy s tým spojené. Súd uložil povinnosť podrobiť sa poradenstvu v rozsahu 30
hodín, pokiaľ však dôjde poskytovateľ tohto poradenstva k názoru, že splnilo svoj účel, bude možné ho
ukončiť aj skôr. Zároveň súd uložil maloletému výchovné opatrenie a to pobyt v detskom domove, na
dobu, po ktorú rodičia budú realizovať psychologické poradenstvo. Počas tejto doby bude môcť byť

maloletý pripravovaný na návrat do rodiny, či už zo strany profesionálnych rodičov alebo zamestnancov
detského domova, s možnosťou častejších návštevných pobytov u rodičov.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.