Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511206366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8511206366.9

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcov po nebohej E.
M., v 1a. rade O.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 1b. rade E. M., nar. X.XX.XXXX, bytom P.
XXX, 1c. rade D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Stašákom,
advokátom, AK, 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, IČO: 42085951. 2. rade D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
P. č. XXX, zast. D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX proti žalovaným v 1. rade O. C., nar. X.X.XXXX,

bytom Na S. XX/XXX, Q., 2. rade I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, H., právnym nástupcom po
nebohej v 3. rade W. P., zomrelej X.X.XXXX - v 3a. rade W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX, 3b.
rade I. M., nar. X.XX.XXXX, bytom E. R. č. XXX, C. pri U., 3c. rade E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č.
XXX, 4. rade I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XX, žalovaní v 1., 2., 3a. a 4. rade právne zastúpení
JUDr. Luciou Jurgovou, AK s.r.o., Slnečná 33, 044 24 Poproč v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/12 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú
P., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela KNC č. 719/6 vo výmere 554 m2 trvalé trávnaté porasty, KNC
č. 719/7 vo výmere 1184 m2 trvalé trávnaté porasty, KNC č. 737/2 vo výmere 573 m2 lesné pozemky
a KNC č. 874/2 vo výmere 58 m2 vodné plochy patrí do dedičstva po neb. D. C., nar.
X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.

II. Žalobcom v 1a/, b/, c/ rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobcovi v 2.
rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia E. M. a D. C. žalobou, podanou na súd dňa 21.12.2011, sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti na LV č. XXXX parcely KNE 3315/101, 3315/102 a 3315/103 vo výmere 2369 m2 patria

do dedičstva po nebohom D. C., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že
sú súrodencami žalovaných v 3. - 4. rade - W. P. a I. R. a žalovaní v 1. a v 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkminehnuteľností,každávpodiele1,nachádzajúcichsavk.ú.P.zapísanýchnaLVč.XXXX,
ktoré sú predmetom konania. Žalovaná v 1. rade je vnučkou žalovanej v 3. rade a žalovaná v 2. rade
je vnučkou žalovanej v 4. rade. Poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej
mpč. 1642, evidovanej v pozemkovoknižnej zápisnici č. 42 k.ú. P.. Táto parcela je identická s parcelou

pôvodného pozemkového katastra č. 3315 - po ZRPS a ROEP s parcelami určeného operátu OU č. EKN
č. 3315/101, 3315/102 a 3315/103. Žalovaní v 3. a 4. rade pochádzajú z prvého manželstva D. C. st. so
W. C., rod. E., zomrelou XX.X.XXXX. Žalobcovia pochádzajú z druhého manželstva D. C. s U. C., rod.
B., zomrelou XX.X.XXXX. Spoluvlastníkom sporných nehnuteľností bol otec žalobcov a žalovaných v 3.
a 4. rade D. C. starší, ktorý s prvou manželkou uzavrel kúpnu zmluvu č. 2134 dňa 3.5.1940, pričom táto
nebola podaná na zápis do pozemkovej knihy za života prvej manželky. K pozemnoknižnému zápisu

došlo až za trvania manželstva s druhou manželkou na základe skutočnej držby č. 557 zo dňa 18.3.1943.
Od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti užíval D. C. túto nehnuteľnosti vedenúna LV č. XXXX ako KNE par. č. 3315/101, 3315/102 a 3315/103 ako vlastnú. Kupujúcou v zmysle
uvedenej kúpnej zmluvy bola okrem D. C. staršieho jeho prvá manželka W. C., rod. E.. Kúpna cena
však bola uhradená za trvania manželstva s druhou manželkou U. C., r. B.. Nedopatrením bol podiel na

predmetnej nehnuteľnosti (v tom čase zapísanej v záp. č. 42, mpč. 1642 pod B 17) zapísaný okrem D.
C. v podiele 1/12 aj na jeho prvú manželku W. C., r. E., hoci táto už v čase vykonania zápisu dva roky
nežila. Druhý podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/12 patril U. C., r. B., avšak tieto podiely
pre chybu identifikácie parcely ZRPS na liste vlastníctva č. XXXX (urbárny majetok) neboli predmetom
dedičského konania. Predmetné parcely pod č. 3315/101, 3315/102 a 3315/103 neboli predmetom

dedičského konania po nebohom D. C. st., po ktorom ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobcovia a
žalovaní v 3. a 4. rade. Žalobcovia tiež uviedli, že v priebehu konania ROEP si nehnuteľnosť v tom čase
vedenú ako parcela 3315 nechali zapísať žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí ju neskôr previedli na žalovaných
v 1. a 2. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli nehnuteľnosti neoprávnene, keďže ich nikdy neužívali,
ale užívali ich žalobcovia, ktorí majú na nej umiestnenú aj chatku. Navyše nehnuteľnosť patrila ich otcovi
D. C. st., ktorý sa jej nikdy nevzdal, k okamihu jeho smrti bola v jeho vlastníctve a v užívaní, ale nebola

predmetom dedičského konania po ňom. Preto je potrebné, aby táto nehnuteľnosť bola zahrnutá do
dedičstva po neb. D. C.. K žalobe predložili zmluvu zo dňa 3.5.1940, výpis z EN, výpis z PK č. 42, výpis
z LV XXXX k.ú. P..

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovaným doučil žalobu a prílohy, aby sa k nej

vyjadrili.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 12.3.2012, právny zástupca žalobcov spresnil petit žaloby v tom, že
žiadal, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/12 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území P., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela KN-E parc. č 3315/101 vo výmere 1738

m2 orná pôda, KN-E parc. č. 3315/102, vo výmere 573 m2 lesné pozemky a KN-E parc. č. 3315/103
vo výmere 58 m2 orná pôda, patrí do dedičstva po nebohom D. C., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa
XX.X.XXXX. Tiež predložil súdu rodný list D. C., osvedčenie o dedičstve po neb. D. C. (D/156/99)
a zápisnicu zo dňa 18.3.1943 a znalecky posudok znalca Ing. Andreja Tarasoviča, č. 11/2010, z
ktorého vyplýva, že predmetné parcely boli vytvorené z pôvodnej mpč. 1642 a spoluvlastnícky podiel k

týmto parcelám mal byť predmetom dedičstva po neb. D. C.. Súd posúdil podanie právneho zástupcu
žalobcov ako návrh na pripustenie žaloby a uznesením č. k. 5C/159/2011-71 zo dňa 20.9.2012 pripustil
navrhovanú zmenu žaloby.

4.Podanímzodňa12.7.2013právnyzástupcažalobkynev1.radežiadalpripustiťzmenužalobytak,aby

súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/12 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území P., zapísaných na LV č. XXXX ako KN-C parc. č. 719/6 vo výmere 554 m2 trvalé trávnaté porasty,
KN-C parc. č. 719/7 vo výmere 1184 m2 trvalé trávnaté porasty, KN-C parc. č. 737/2 vo výmere 573 m2
lesné pozemky a KN-C parc. č. 874/2 vo výmere 58 m2 vodné plochy patrí do dedičstva po nebohom D.
C., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že v priebehu konania

došlo k zmene údajov katastra, týkajúcich sa predmetných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre
k.ú. P.. Nehnuteľnosť pôvodne vedená ako KN-E parc. č 3315/101 vo výmere 1738 m2 orná pôda bola
rozdelená na dve samostatné parcely, a to KN-C 719/6 vo výmere 554 m2 trvalé trávnaté porasty a
KN-C parc. č. 719/7 vo výmere 1184 m2 trvalé trávnaté porasty, pôvodná parcela KN-E č. 3315/102
vo výmere 573 m2 lesné pozemky je v súčasnosti vedená ako KN-C parc. č. 737/2 vo výmere 573 m2

lesné pozemky a pôvodná KN-E parc. č. 3315/103 vo výmere 58 m2 orná pôda je v súčasnosti vedená
ako KN-C parc. č. 874/2 vo výmere 58 m2 vodné plochy. K uvedeným zmenám malo dôjsť na základe
žiadosti o zápis geometrického plánu R 170/12-24/12. Na pojednávaní dňa 4.9.2013 súd uznesením
pripustil navrhovanú zmenu žaloby (čl. 140).

5. Žalovaní neuznávali nárok žalobcov v celom rozsahu, so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť.
Tvrdili, že žalobcovia nepreukázali žiadne dôkazy, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, resp.
spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach, patril ich otcovi D. C. st. a žeby tieto v okamihu smrti
boli v jeho vlastníctve. Poukázali na konanie, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom sp. zn. 2C/44/2009,
kde žalobcovia sa domáhali od žalovaných O. C., I. R. a W. I. určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi

týchto nehnuteľnosti každý v podiele 1, ale toto konanie bolo po späťvzatí žaloby bolo zastavené. V
konaní 2C/44/2009 E. M. tvrdila, že v roku 1994 im otec spornú nehnuteľnosť predal a keď otec v roku
1994 túto nehnuteľnosť im predal, nemohol byť jej vlastníkom v roku 1999 tak, ako sa teraz žalobcovia
domáhajú. Tiež poukázali na výpoveď W. I., rod. R. v konaní 2C/44/2009, ktorá tvrdila, že spornúnehnuteľnosť jej matka W. P. získala od svojej matky I. E. v roku 1950 a pred I. E. nehnuteľnosť užívali
predkovia E.. I. R. tiež tvrdila, že nehnuteľnosť získala od svojej babky I. E., ktorá spolu s ujom E. ju
dala jej a jej sestrám W. a U., ale sestra U. zomrela v roku XXXX. Túto nehnuteľnosť užívali až do

vzniku družstva. Žalovaní tvrdili, že D. C. túto nehnuteľnosti neužíval. Pozemky, ktoré kupoval D. C. s
prvou manželkou, ale po jej smrti mala byť kúpa dovŕšená na druhú manželku a do majetkovej podstaty
bolo omylom zapísané vlastníctvo na druhú manželku, neobstojí, keďže kúpnopredajná zmluva zo dňa
3.5.1940 bola robená s D. C. a jeho prvou manželkou. R. právo k predmetným pozemkom nadobudli
právne predchodkyne žalovaných od I. E. a Q. E., t.j. od matky brata W. C., rod. E., ktorá tieto v roku

1950 darovala dcéram, každej polovicu. Rozhodnutie ŠN v Starej Ľubovni sp. zn. D/201/73 po neb. W.
C. preukazuje, že predmetom dedičstva neboli predmetné pozemky. Tvrdili, že predmetné pozemky,
ktoré nadobudli vydržaním, nemôžu byť predmetom dedičského konania po neb. D. C.. Žalovaní v l. a 2.
rade namietali ich pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nie sú dedičmi po neb. D. C.. Matkou žalovanej v 1.
rade je žalovaná v 3. rade a žalovaná v 2. rade je vnučkou I. R., pričom jej matka je žijúca. Z nedostatku
pasívnej legitimácie navrhli žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietnuť. Žalovaní v 3b. a v 3c. rade

súhlasili so žalobou, navrhli, aby jej súd vyhovel. Poukázali na to, že nevedia o tom, žeby za života ich
dedo D. C. daroval podiel na sporných parcelách W. I. a I. R.. Žalovaní v 1., 2., 3a. a 4. rade tvrdili,
že D. C. na tomto pozemku nerobil, pomáhal len orať a zvážať úrodu a tento pozemok vlastnila P. a R..
Žalovaná v 3a. rade uviedla, že túto parcelu jej chcela mama podarovať, ale bolo tam veľa vlastníkov,
tak si to vybavili cez komisiu ROEP.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných a ich zástupcov a prednesom právnych
zástupcov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi - kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 3.5.1940,
výpisomzPKč.42,výpisomzLVč.XXXX, XXXXk.ú.P.,ZPč.11/2010Ing.AndrejaTarasoviča,rodným
listom D. C., osvedčením o dedičstve po neb. D. C. sp. zn. D/XXX/XX, zápisnicou zo dňa 18.3.1943,

písomnými vyjadreniami žalovaných v 1., 2., a 4. rade, správou z Obce P., písomným vyjadrením
žalovaného v 3a. rade, obsahom zápisnice a uznesením o zastavení konania sp. zn. 2C/90/2010,
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v J. Q. č. SP 2008/00398-JM-II, identifikáciou parciel v
spise 2C/90/2010, uznesením ŠN v Starej Ľubovni sp. zn. D/201/73, osvedčením o dedičstve XD/XXX/
XXXX, úmrtným listom W. C., rod. E., výpismi z LV č. XXXX, XXXX k. ú. P., ZP č. 117/2014 Ing. Jozefa

Bujňáka,osvedčenímodedičstveD/215/2014,osvedčenímodedičstve1D/187/2007,dedičskýmispismi
1D/112/2012, D/201/70, 1D/187/2007, D/156/99 a 1D/188/2007, spismi tunajšieho súdu 2C/44/2009 a
2C/90/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na pojednávaniach žalobcovia trvali na podanej žalobe a žiadali, aby jej súd vyhovel. Žalovaní v 1.,

2., 3a. a 4. rade trvali na svojich vyjadreniach a žiadali, aby súd žalobu zamietol voči žalovaným v 1. a
2. rade, z toho dôvodu, že nie sú pasívne legitimovaní a voči ostatným žalovaným zamietol žalobu ako
nedôvodnú. Žalovaní v 3b. a 3c. rade so žalobou súhlasili a navrhli žalobe vyhovieť.

8. Predmetom konania po pripustených zmenách žaloby je určenie, že spoluvlastnícky podiel vo výške

1/12 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., zapísaných na LV č. XXXX ako KN-
C parc. č. 719/6 vo výmere 554 m2 trvalé trávnaté porasty, KN-C parc. č. 719/7 vo výmere 1184 m2 trvalé
trávnaté porasty, KN-C parc. č. 737/2 vo výmere 573 m2 lesné pozemky a KN-C parc. č. 874/2 vo výmere
58m2 vodné plochy patrí do dedičstva po nebohom D. C., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.

9. Podľa § 137 písm. c/ CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba na určenie, že určitá vec (nehnuteľnosť) patrí do
dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 137 CSP nie je uvedená,
ale ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Výrok rozsudku,

ktorým sa žalobca domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje
úpravu zakotvenú v § 137 písm. c/ O.s.p. (porovnaj dikciu tohto ustanovenia: „či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je“), t.j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať
právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku ((podľa § 217
ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).

10. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení aokrem toho základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je,
alebo nie je, sú po procesnej stránke aj skutočnosť, či strany sporu majú vecnú legitimáciu.

11. Súd preto najskôr skúmal z hľadiska procesného, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
určení, že podiel 1/12 na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C.. Procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho
vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov. Žalobným návrhom podľa
ustanovenia § 137 písm. c/ O. s. p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah,

alebo právo je alebo nie je. Žalobcov zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny záujem.
Tento bude daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia. Tento právny záujem musí byť
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno
domáhaťpriamoplnenia,tiežvtedy,akbybeztohtourčeniaholoohrozenéprávožalobcualeboakbybez

tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva. V tejto spojitosti je potrebné ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže
dotknúť právnych pomerov strán (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).

Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

12. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v (porovnaj k tomu napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna

2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp.
zn. 3 Cdo 25/2007) sa môže v sporovom konaní určovacou žalobou, že konkrétna vec (hnuteľná alebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy
prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom). V uznesení sp. zn. 3Cdo/178/2006 tiež Najvyšší súd SR uviedol, že žaloba

na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok
riešenia sporov, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva. Súd pre potreby tohto konania predbežne
posudzuje, či tí, čo sa na súd obrátili s touto žalobou, prichádzajú do úvahy ako dedičia, ale túto okolnosť
skúma len v rámci podmienok v zmysle § 137 písm. c/ CSP, a to z hľadiska, či žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na takomto určení. Ak takúto žalobu podali osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia

(či už povolaní dediť zo zákona, alebo závetu), tak majú naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení, že do dedičstva patrí podiel 1/12 na nehnuteľnostiach po poručiteľovi D. C..

13. Súd ďalej skúmal, či žalobcovia a žalovaní majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že
vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jed na strana v sporovom

civilnom súdnom konaní (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(je aktívne vecne legitimovaný) a strana sporu na opačnej procesnej strane ( žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo či nie je, nemajú výlučne
len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo
práva, ktorých sa žalobca z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo
dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie.

14. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa § 473 ods. 1 OZ V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

16.Podľa § 473 ods. 2 OZ Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.17. O spoločné práva a povinnosti ide vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo
povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy (nerozlučné spoločenstvo). Ak súd rozhodne o
spoločných právach a povinnostiach, v takomto prípade sa musí rozsudok vzťahovať na všetkých

účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných.

18. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní v iných veciach.

19. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľovi, teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne
legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom alebo ďalšie subjekty, ktorých právo
a povinností sa takéto určenie týka.

20. Podstatným pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či v konaní o určenie, že
podiel 1/12 na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po D. C., zomrelom dňa XX.X.XXXX, musia byť na
strane žalobcov alebo žalovaných všetci jeho právni nástupcovia a tiež vyriešenie otázky, či žalovaní
v 1. a 2.rade, ktorí nie sú dedičmi nebohého D. C., sú v konaní pasívne legitimovaní. Ako je uvedené
vyššie, podľa rozhodovacej praxe NS SR (3Cdo/178/2006) žaloba na určenie predmetu dedičstva je

považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.
V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SRzo dňa 27. 07. 2000 sp. zn. 3Cdo/131/99, ktorý bol v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako R 65/2003 sa uvádza,
že pre sporové konanie v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p. treba považovať všetkých účastníkov konania
vdedičstvezanerozlučnýchspoločníkovvzmysleust.§91ods.2O.s.p.,atoakonastranežalobcov,tak

inastranežalovaných.NarovnakýchprávnychzáverochspočívajúcichtiežďalšierozsudkyNajvyššieho
súdu SR (viď napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/120/2009, zo dňa 30.05.2011, sp. zn.
1Cdo/183/2009 a zo dňa 31.07.2012, sp. zn.3Cdo/197/2011.

21. Z rodného listu D. C. vyplýva, že sa narodil X.XX.XXXX a z dedičského ŠN Stará Ľubovňa sp.

zn. D 156/99 vyplýva, že zomrel XX.X.XXXX a dedičstvo bolo po ňom prejednané v dedičskom konaní
pred ŠN v J. Q. pod sp. zn. D 156/99, v ktorom nebol prejednaný podiel 1/12 na nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom konania, resp. ani jeho spoluvlastnícky podiel 1/12 v záp. č. 42 na mpč. 1642. Z
dedičského spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dedičmi po ňom v čase jeho smrti boli deti
pochádzajúce z druhého manželstva, a to pôvodná žalobkyňa v 1. rade E. M. a žalobca v 2. rade D.

C., pričom E. M. zomrela v priebehu tohto konania dňa XX.X.XXXX, preto súd konanie voči nej zastavil
a pripustil vstup do konania na strane žalobcov jej dedičov pod 1a, b, c rade. Na základe uvedeného
žalobcovia prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi D. C., sú povolaní dediť zo zákona, preto
majúnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žepodiel1/12naspornýchnehnuteľnostiachpatrídodedičstva
po nebohom D. C.. W. teda preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a to, že podiel

1/12 na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C.. Bez tohto určenia je ohrozené
ich právo ako dedičov a ich postavenie je neisté, keďže sporné nehnuteľnosti v celosti, teda aj pokiaľ
ide o podiel 1/12 sú vedené na LV XXXX k. ú. P., kde sú zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní v 1.a
2. rade, každý v podiele 1, ktorí nie sú poručiteľovými dedičmi. Podľa názoru súdu podaná žaloba je
vhodný a účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcov, keďže sa ňou môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva, bez podania žaloby je právne postavenie žalobcov ako dedičov neisté a určovacím
rozhodnutím súdu bude opätovne prejednané dedičstvo po poručiteľovi D. C.. V čase rozhodovania
súdu ako vlastníčky všetkých nehnuteľností včítane podielu 1/12 na sporných nehnuteľnostiach boli
vedené na LV XXXX žalované v 1. a 2. rade, pričom zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
sa vykonávajú na základe listiny, ktorá preukazuje vlastnícke právo. Je teda zrejmé, že určovacia

žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie podielu 1 na predmetných
nehnuteľnostiach dodedičstvapo D.C.,naznovuprejednaniededičstvapoporučiteľovanadosiahnutie
zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. P..
22. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.

Dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté súdom, a to v osobitnom
nesporovom konaní, v ktorom súd rozhoduje bez toho, aby bol viazaný návrhmi účastníkov. Od smrti
poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 203
a § 204 CSP) existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, ako budevyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Je tomu
tak preto, že ich podiely na prejednanom majetku nie sú zatiaľ určené a súd v sporovom konaní nie
je oprávnený takúto otázku, ktorý z dedičov a v akom pomere má mať právo k určitej majetkovej

hodnote, ktorú mal poručiteľ v čase smrti. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento
majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. To platí aj
v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, ktorá je
predmetom súdneho sporu, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom),

vyporiadané.Právnyzáverotom,žeakzanechalporučiteľviacdedičovaaknebolodedičstvomedzinimi
vyporiadané ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní vedenom s inou sobou, ktorá nie je
poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní
za vlastníkov tejto veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným
osobám spoločne a nerozdielne vyslovil Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach R 54/1973 a 5 M
Cdo 15/2007. Dedičia sa o vyporiadaní dedičstva môžu dohodnúť, takáto dohoda ako hmotnoprávna

skutočnosť je však možná len v rámci konania o dedičstve. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a
nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom
podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého
nerozlučnéspoločenstvojeprocesnéspoločenstvo,vktoromideotakéspoločnéprávaalebopovinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon
jedného z nich platí i pre ostatných

23. Na základe uvedeného stranami sporu o určenie, že podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva,
musia byť všetci dedičia prichádzajúci do úvahy po poručiteľovi, a to tak na strane žalobcov alebo na

stranežalovaných.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeD.C.bolzapísaníakospoluvlastníkvpodiele
1/12 v záp. č. 42 pod B 17 f/ okrem iného aj na mpč. 1642. D. C. bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka
bola W. C., rod. E., s ktorou mal 3 deti - I. R., rod. C., W. P., rod. C. a U. C., ktorá zomrela slobodná v roku
XXXX. Prvá manželka W. C., rod. E. zomrela XX.X.XXXX, dedičské konanie po nej bolo prejednanané
v dedičskom konaní D/201/73, v ktorom bol prejednaný jej podiel 1/32 pod B 14 v zápisnici č. 42 na

mpč. 1642, ktorý zdedili jej dcéry I. R., žalovaná v 4. rade a W. P., pôvodne žalovaná v 3. rade, každá
v podiele 1. Druhou manželkou D. C. bola U. C., rod. B., s ktorou mal D. C. 2 deti - žalobkyňu v 1.
rade E. M. a žalobcu v 2.rade D. C.. Druhá manželka D. C., U. C. zomrela XX.X.XXXX, dedičstvo po
nej bolo prejednané v dedičskom konaní D/201/70, ale predmetom dedičského konania neboli sporné
nehnuteľnosti. V priebehu konania, ako je uvedené vyššie, dňa XX.X.XXXX zomrela žalobkyňa v 1. rade

E. M., dedičské konanie po nej bolo prejednané pred OS J. Q. pod sp. zn. 5C/115/2014 a dedičmi po
nej sú - O.. I. M., rod. M., E. M., rod. M. a D. M., rod. M., ktorí súhlasili so vstupom do konania na strane
žalobcov namiesto pôvodnej žalobkyne v 1. rade E. M., preto súd uznesením č. k. 5C/159/2011-197
zastavil konanie voči E. M. (žalobkyni v 1. rade) a pripustil vstup do konania na strane žalobcov v 1.a/
rade O.. I. M., bytom P. XXX, v 1.b/ rade E. M., bytom P. XXX a v 1.c/ rade D. M., bytom P. XXX. Na

strane žalobcov ako žalobca v 2. rade vystupoval D. C., syn nebohého D. C.. Na strane žalovaných
vystupovali dcéry nebohého D. C. z prvého manželstva - žalovaná v 3. rade W. P. a v 4. rade I. R.. V
priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrela aj pôvodne žalovaná v 3. rade W. P., rod. C., dedičské konania
po nej bolo prejednané v dedičskom konaní sp. zn. 1D/112/2012 a ako dedičia po nej prichádzajú
do úvahy W. I., rod. P., I. M., rod. P., E. P., rod. P., preto súd s nimi ďalej pokračoval v konaní ako s

dedičmi po nebohej W. P. v zmysle § 63 ods. 1, 2 CSP. Na základe uvedeného žalobcovia v 1.a/, b/,
c/ rade a v 2. rade a žalovaní v 3.a/, b/, c/ a v 4. rade sú dedičmi po nebohom D. C., a deti, resp.
vnúčatá z prvého a druhého manželstva, resp. aj manžel E. M. a teda všetci dedičia o nebohom D. C.
vystupujú buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných a tvoria nerozlučné spoločenstvo tak,
ako je uvedené vyššie, pričom pre úspešnosť žaloby je nevyhnutné, aby vystupovali v konaní o určenie,

že podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C. buď na strane žalobcov alebo na
strane žalovaných.
K námietke, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní v spore súd uvádza, že je pravdou,
že žalovaní v l. a 2. rade nie sú dedičmi nebohého D. C., ale títo sú vedení ako vlastníci sporných
nehnuteľností na LV XXXX k. ú. P., každý v podiele 1/2, pričom podiel 1/12 na týchto nehnuteľnostiach

má súd určiť, že patrí do dedičstva po nebohom D. C.. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, má vecnú legitimáciu, t.j. pasívnu legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné
právo týka, teda ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadovanéurčenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako
vlastníci na LV XXXX na sporných nehnuteľnostiach, každý z nich v podiele 1, žaloba, ktorou žalobcovia
žiadajú určiť, že podiel 1/12 na týchto nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom D. C., sa dotýka

ich právnej sféry, dotýka sa ich práv ako vlastníkov sporných nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľnosti na LV XXXX k. ú. P. a žalobcami požadované určenie môže ovplyvniť ich postavenie ako
vlastníkov v časti podielu 1/12 na nehnuteľnostiach zapísaných a vedených na LV XXXX. Žalobcovia
touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov
sporných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľnosti, táto žaloba sa týka ich vecných subjektívnych

práv, vyplývajúcich z hmotného práva a z uvedeného dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade sú pasívne
legitimovaní v tomto spore a nie je možné voči nim žalobu zamietnuť.

24. Žaloba, kde sa má určiť, že „do dedičstva patrí určitá majetková hodnota“, nie je sporom vyvolanými
dedičským konaním. Ide o žalobu, kde sa spor odvíja od toho, že niekto popiera, že poručiteľ bol ku
dňu smrti vlastníkom určitej majetkovej hodnoty (resp. opačne, niekto to tvrdí). Tento spor by tu bol

bez ohľadu na to, či poručiteľ zomrel, alebo nie, keďže v konečnom dôsledku smeruje k deklarovaniu
existencie vecného práva (vlastníckeho práva) už v čase pred smrťou a ku dňu smrti poručiteľa.

25. Súd preto skúmal, či poručiteľ D. C. bol ku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.X.XXXX vlastníkom v podiele
1/12 na spornej nehnuteľnosti mpč. 1642 v záp. č. 42, neskôr vedenej ako parcela EN 3315, v čase

podania žaloby vedené ako parcely EKN 3315/101, 315/102, 3315/103 na LV XXXX k. ú. P. a v čase
vyhlásenia rozhodnutia vedené ako parcely CKN 719/6, 719/7, 737/2 a 874/2 na LV XXXX k. ú. P..

26. Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 132 ods. 1 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

28. Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Podľa § 2 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

30. Z kúpnopredajnej zmluvy predloženej Bernému úradu v Sabinove dňa 3.5.1940 pod čd. 2134 (čl.
16 spisu) vyplýva, že D. E. Q. a manželka W. B. odpredali D. C. a manželke W., rod. E. nehnuteľnosti
zapísané v záp. č. 42 mpč. 174, 175, 103, 370, 37, 3194, 390 a 76 a táto zmluva bola podpísaná
v Sabinove dňa 22.10.1939 a 29.2.1940 a podpisy boli overené na Okresnom súde v Sabinove dňa
7.3.1940. Na základe tejto kúpnopredajnej zmluvy bolo vložené vlastnícke právo D. C. a jeho manželke

W.C.,rod.E.podB14vzáp.č.42každémuvpodiele1(čl.36)dňa28.8.1941čd.2134,alezpredloženej
kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu nebola mpč. 1642 v záp. č. 42.

31. Zo zápisnice napísanej komisiou Okresného súdu v Sabinove na mieste samom dňa 18.3.1943 pod
čd. 00557 a zo zápisu v PK záp. č. 42 zo dňa 19.3.1946 pod B 16 a 17 vyplýva, že na základe skutočnej

držby na parcely mpč. 983, 1391, 1464, 1493, 1582, 1625, 1634, 1642, 1869 a 1981 na podiely B 5, 6,
7 D., I. a Jána E. bolo zapísané vlastnícke právo okrem iného pod B XX f/ D. C. v podiele 1/12 a pod B
17 g/ W. C., rod. E. v podiele v 1/12. Podiel 1/12 W. C., rod. E., ako je uvedené vyššie, bol prejednaný
v dedičskom D 201/73 a tento nadobudli jej deti W. I., rod. C., nar. XX.X.XXXX a I. R., rod. C., nar.
XX.X.XXXX - žalovaná v 4. rade, každý v podiele 1. D. C. teda bol vedený ako vlastník v podiele 1 v

záp. č. 42 na mpč. 1642 pod B 17f a tento podiel nebol prejednaný v dedičskom konaní sp. zn. D 156/99
po nebohom D. C., zomrelom XX.X.XXXX.

32. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Tarasoviča č. 11/2010, predloženého žalobcami, (čl. 38
spisu) vyplýva, že znalec v posudku identifikoval parcelu mpč. 1642 v záp. č. 42 na stav podľa určeného

operátu k. ú. P. a popísal stav v evidencii vlastníctva k tejto parcele od evidencie v PKV do roku 2010. Po
vykonaní porovnania máp, za pomoci ortofotomapy a po vykonaní miestneho šetrenia v teréne znalec
zistil, že pozemkovoknižná parcela mpč. 1642 evidovaná v pozemkovoknižnej zápisnici č. 42 k. ú. P.
je identická s parcelou pôvodného pozemkového katastra č. XXXX - po W. a S. s parcelami určenéhooperátu UO č. E KN č. 3315/101, 3315/102 a 3315/103. Šetrením znalec tiež zistil, že predmetná parcela
do roku 1964 bola správne evidovaná v pozemkovej knihe v zápisnici č. 42, potom bola následne podľa
operátu evidencie nehnuteľností (EN) do r. 1999 tiež správne evidovaná na LV 160 (príloha č. 3 ZP).

Následne pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) bola parcela mpč. 1642
nesprávneidentifikovaná,atoakoparcelypozemkovéhokatastrač.3313,3314azapísanádoLVXXXX,
pritom správna a identická parcela č. 3315 bola chybne zapísaná ako súčasť urbárskeho majetku do LV
XXXX. V tejto lokalite urbárskym majetkom bola parcela mpč. 2120/1 identická s parcelou pozemkového
katastra č. 3325, ktorá je susednou parcelou. Urbársky majetok bol zaknihovaný v PKV 135 a 136.

Následne rozhodnutím OÚ v J. Q. odboru PPaLH bolo potvrdené vlastníctvo ku parcele 3315 vydržaním
žiadateľkám W. I. a I. H., každej z nich v podiele 1 a zapísané do LV XXXX. Následne na základe ďalších
právnych úkonov bol vykonaný zápis pre terajšie vlastníčky. Svoje tvrdenie o správnosti identifikácie
znalec oprel hlavne o kópiu náčrtu vyhotoveného na podklade mapy pozemkového katastra, ktorý mal
slúžiť pre tzv. vložkárske konania, na základe ktorého mal dôjsť k zjednoteniu pozemkovoknižného
operátu a operátu pôvodného pozemkového katastra a k založeniu nových pozemkovo knižných vložiek

už na parcely pozemkového katastra. V týchto náčrtoch je vyhotovená aj identifikácia parciel z oboch
operátov. Modrozelenou farbou znalec uviedol mpč. parcely podľa PK a čiernou parcely pozemkového
katastra. Kópiu priložil v prílohe č. 4 ZP. K ZP priložil kópiu náčrtu vyhotoveného na podklade mapy
pozemkového katastra, na základe ktorého malo dôjsť k zjednoteniu pozemnoknižného operátu. Tiež
priložil sútlač ortofotamapy a mapy UO. Z leteckej snímky predloženej ku ZP vyplýva, že identifikovaná

parcela nie je súčasťou lesa urbárskeho pozemku, ktorý sa nachádza nad ňou. Poukázal na to, že
dobrým identifikárom medzi parcelami mpč. 1642 a 1419 v mape UO označená ako parcela 3324 je
výmoľ- potôčik, ktorý odlišuje a ohraničuje tieto parcely. Z leteckej snímky je jednoznačne preukázané,
že parcela mpč. 1642 je pozemok nezalesneným, nachádzajúcim sa pod lesom, pôvodne išlo o ornú
pôdu a teraz je trvalý trávny porast. Táto parcela nie je súčasťou lesa a urbárskeho pozemku, ktorý

sa nachádza nad ňou. Na záver znalec uviedol, že pozemkovoknižná parcela mpč. 1642 evidovaná v
pozemkovoknižnej zápisnici č. 42 k. ú. P. je identická s parcelou pôvodného pozemkového katastra č.
3315 - po ZRPS a ROEP s parcelami určeného operátu UO č. E KN č. 3315/101, 3315/102 a 3315/103.
Predmetná parcela nie je a nebola ani podľa PK súčasťou spoločného urbárskeho majetku. Do LV
XXXX (urbársky majetok) po ZRPS bola zapísaná nesprávne. Táto parcela bola knihovaná v PKV 42 v

prospech tam uvedených vlastníkov. Majetkové teleso urbáru bolo knihované v PKV 135, 136.

33. Na návrh žalovaných súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie
Ing. Jozefom Bujňákom, ktorého úlohou bolo zidentifikovať a určiť, ktorým parcelám KNE, resp. KNC
zodpovedá v katastri nehnuteľnosti pozemnoknižná parcela mpč. 1642 v záp. č. 42, a to, či zodpovedá

parcele KNE 3313 alebo parcele 3315 a či zodpovedá parcelám KNE 3315/101, 3315/102, 3315/103
na LV XXXX k. ú. P., resp. či zodpovedá parcelám CKN 719/6, 719/7, 737/2, 874/2 na LV 1670 k. ú.
P.. Znalec Ing. Jozef Bujňák vo svojom znaleckom posudku č. 17/2014 (čl. 160-166) potvrdil závery
znalca Ing. Tarasoviča. Uviedol, že znalec Tarasovič správne identifikoval parcelu registra EKN č. 3315
s pozemkovoknižnou parcelou mpč. 1642 zapísanou v PK zápisnici č. 42 k. ú. P.. Pre doplnenie uviedol,

že celý problém vznikol pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu, spracovaného v roku
1999 podľa zák. č. 330/1991, keďže zhotoviteľ postupoval nedôsledne pri spracovaní tohto registra,
keď chybne identifikoval stav so stavom pozemkového katastra. Z pozemnoknižnej zápisnice č. 135 je
zrejmé, že v nej bola zapísaná parcela mpč. 2120 les o výmere 28 jutrá a 219 siah a v nej boli zapísaní
bývalí urbárnici ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti. Parcela pozemkového

katastra 3315 je identická s parcelou 1642 s druhom pozemku orná pôda o výmere 2369 m2 , zapísaná
v zápisnici č. 42. V čase spracovania ZRPS parcela mpč. 1642 bola zapísaná na LV XXX, resp. na liste
vlastníctva č. XXX a XXX. Zo snímkov a porovnaním údajov pozemkovej knihy s pozemkovým katastrom
je zrejmý nesúlad údajov vyplývajúcich zo zjednodušeného registra pôvodného stavu. Tento register bol
spracovaný chybne, pretože nesprávne identifikoval stav právny z pozemkovej knihy a právnych listín

uložených v zbierke listín katastra nehnuteľností. V čase spracovania ZRPS pozemnoknižná parcela
mpč. 1642 bola zapísaná na LV XXX, resp. na list. č. XXX a XXX v prospech tam uvedených vlastníkov.
Po zápise zjednodušeného registra pôvodného stavu v roku 1999 do katastra nehnuteľností bol v k. ú. P.
spracovaný ďalší register, a to ROEP podľa zák. č. 180/1995 Z.z. V rámci tohto konania bol daný návrh
na vydržanie vlastníckeho práva k parcele EKN 3315 s druhom pozemku orná pôda na LV č. XXXX

k.ú. P.. Rozhodnutím OÚ, v J. Q. č. 2003/01676/Kyjov/36 zo dňa 3.7.2003 bolo potvrdené vlastníctvo
k parcele E KN č. 3315 W. I. a I. H. z titulu vydržania. Následne pri automatizovanom zápise registra -
ROEP do katastra nehnuteľnosti došlo k rozdeleniu parcely E KN - druh pozemku - orná pôda o výmere
2369 m2 na tri nové parcely , a to parcelu EKN č. 3315/101 - orná pôda o výmere 1738 m2, E KNč. 3315/102 lesné pozemky o výmere 573 m2 a parcelu E KN č. 3315/103 orná pôda o výmere 58
m2, zapísané na LV XXXX. V súčasnej dobe parcely registra EKN 3315/101, 3315/102, a 3315/103 na
podklade GP sú premietnuté do registra CKN ako parcely CKN č. 719/6, 719/7, 737/2 a 874/2. Tieto

parcely CKN sú identické s pozemkovoknižnou parcelou mpč. 1642, zapísanou v zápisnici č. 42 k.ú. P.
a sú vedené na LV XXXX.

34. Z identifikácie parciel, predloženej v spise 2C/99/2010 (čl. 102) zo dňa 29.9.2010, vyplýva, že v
PK zápisnici č. 135 bola zapísaná mpč. 2120 les a podľa tejto identifikácie, ako je uvedené vyššie, bola

nesprávne identifikovaná táto parcela ako parcela EKN 3315/101, 3315/102 a 3315/103 a podľa stavu
CKN ako parcela č. 719/1, 737 a 874.

35.ZrozhodnutiaOkresnéhoúradu,odborupozemkovéhoalesnéhohospodárstva,J.Q.č.2003/01676/
Kyjov/36 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo potvrdené vlastnícke právo W. I., rod. P. a I. H., rod. R.
ku parcele 3315 na LV XXXX - orná pôda o výmere 2369 m2 vydržaním od 1.4.1993, každej v 1. V

odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že túto nehnuteľnosť začali užívať od roku 1981, kedy ju nadobudli
neformálnou kúpnou zmluvou ako pozemok majetkoprávne vysporiadaný s pôvodnými vlastníkmi a v
prírode reálne vymedzený v presvedčení, že im vlastnícky patrí od W. C., starej mamy navrhovateliek,
ktorá predtým túto nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užívala už od roku 1931. E. M. podala proti
tomuto rozhodnutiu návrh na opravu chyby a Obvodný pozemkový úrad v Starej Ľubovni rozhodnutím

číslo sp. 2008/00398-JM/II tento návrh zamietol.

36. W. I., rod. P., previedla podiel nadobudnutý potvrdením vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného
úradu, odboru pozemkového, v J. Q. na parcele 3315 na svoju dcéru O. C., rod. I. - žalovanú v 1. rade
- kúpnou zmluvou R a táto je vedená ako spoluvlastníčka na LV XXXX pod B/3 v podiele 1. I. H., rod.

R., previedla svoj podiel na parcele 3315 na I. R., rod. H., žalovanú v 2. rade v podiele 1 darovacou
zmluvou č. R zo dňa 22.5.2009 a táto je vedená ako spoluvlastníčka na LV XXXX k. ú. P. pod B/4 v
podiele 1 v čase rozhodnutia na parcelách CKN parcely CKN č. 719/6, 719/7, 737/2 a 874/2.

37. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že D. C. bol zapísaný ako vlastník pod B 17 f/ v podiele 1

pozemnoknižnej parcely mpč. 1642 - orná pôda o výmere 2369 m2 evidovanej v záp. č. 42 k. ú. P..
Táto bola správne evidovaná v pozemkovej knihe do roku 1964. Táto parcela je identická a parcelou
pôvodného pozemkového katastra 3315, ktorá bola tiež správne evidovaná podľa operátu evidencie
nehnuteľnosti(EN)naLVXXX)akoparcelaEN3315doroku1999,t.j.eštevčasesmrtiD.C.,tedavčase
smrti D. C. bol vedený ako spoluvlastník parcely EN 3315 v podiele 1/12 na LV XXX k.ú. P.. Následne

pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) bola parcela mpč. 1642 nesprávne
identifikovaná, a to ako parcely pozemkového katastra č. 3313, 3314 a zapísaná do LV XXXX, pričom
správna a identická parcela č. 3315 bola po ZRPS chybne zapísaná ako súčasť urbárskeho majetku do
LV XXXX. Predmetná parcela nie je a nebola ani podľa PK súčasťou spoločného urbárskeho majetku.
V tejto lokalite urbárskym majetkom bola parcela mpč. 2120/1 - les o veľkej výmere 28 jutrá a 219

siah v záp. č. 135, kde boli zapísaní bývalí urbárnici ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nedeliteľnej
nehnuteľnosti, pričom parcela 2120/1 je identická s parcelou pozemkového katastra č. 3325, ktorá je
susednou parcelou parcely 3315. Urbársky majetok bol zaknihovaný v PKV 135 a 136. Po ZRPS a a
ROEP parcela mpč. 1642 je identická s parcelami určeného operátu UO EKN č- 3315/101, 3315/102,
3315/103 zapísané na LV 1670 a po vypracovaní GP v čase rozhodnutia súdu boli vedené na LV 1670

ako parcely C-KN 719/6, 719/7, 737/2 a 874/2, kde sú zapísaní vlastníci žalovaní v l. a 2. rade, každý
z nich v 1.

38. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ku parcele EN 3315 si dali potvrdiť vydržanie uvedeným
rozhodnutímOkresnéhoúraduvStarejĽubovnidňa3.7.2003W.I.aI.H.,podľaktoréhomalinadobudnúť

tento pozemok vydržaním ku 1.4.1993, pričom tvrdili, že predmetný pozemok užívajú od roku 1981, kedy
ho nadobudli neformálnou kúpnou zmluvou ako pozemok majetkovoprávne vysporiadaný s pôvodnými
vlastníkmi a v prírode reálne vymedzený v presvedčení, že im vlastnícky patrí od W., starej mamy (prvej
manželky D. C.), ktorá predtým túto nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užívala už od roku 1931.
Zároveň prehlásili, že pozemok mali v oprávnenej držbe počas 10 rokov.

E. M. (pôvodná žalobkyňa v 1. rade) požiadala o opravu chyby v ROEP pre k. ú. P. u parcely EKN 3315
zap. na LV XXXX, ktorá uviedla, že tento pozemok kúpil jej otec D. C. s vtedajšou manželkou W. C.,
rod. E., ktorá zomrela v roku XXXX a otec sa druhýkrát oženil v roku 1942 s U. C., rod. B. a naďalej
tento pozemok spoločne užívali až do roku 1998, kedy jej umožnili, aby si tam urobila posedenie achatku na oddych, s čím súhlasili aj súrodenci, preto tam s manželom vyviezli maringotku, spríjemnili
prostredie a zveľaďujú časť pozemku aj teraz. Poprela, aby vnučky D. C. W. I. a I. H. užívali pozemok
od roku 1981. Komisia najskôr prerokovala tento návrh a konštatovala, že na základe výpovedi sa nedá

jednoznačne preukázať, kto pozemok užíval, keďže tvrdenia sú protichodné, preto doporučila uviesť
vlastníctvo do pôvodného stavu a na základe uvedeného Obvodný pozemkový úrad rozhodol uviesť
vlastníctvo ku parcele E-KN 3315 do registra obnovenej evidencie pozemkov v prospech vlastníkov
zapísaných na LV XXXX pod B/1 až B/989, t.j. pôvodných vlastníkov. Na odvolanie Krajský pozemkový
úrad v Prešove zrušil predmetné rozhodnutia a vrátil Obvodnému úradu J. Q. na nové prejednanie a na

základe uvedeného Obvodný úrad J. Q. zamietol návrh E. M. na opravu chyby a odkázal ju domáhať sa
svojich páv súdnou cestou - podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva ku parcele EKN 3315 podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p.
Súd konštatuje, že následne E. M. a D. C. podali na OS J. Q. žalobu o určenie vlastníckeho práva
ku parcelám KNE č. 3315/101, 3315/102 a 3315/102, konanie bolo vedené pod sp. zn. 2C/44/2009 a
2C/90/2010 a po späťvzatí žaloby konanie bolo zastavené.

Súd v prejednávanom konaní skúmal, či W. I. a I. H. nadobudli vlastnícke právo vydržaním ku parcele
KNE 3315 na LV XXXX k.ú. P.. Ako je uvedené vyššie, parcela KNE 3315 bola po ZRPS a ROEP
chybne zapísaná do LV XXXX ako urbárny majetok po spracovaní ZRPS, t.j. chybne boli zapísaní aj
spoluvlastníci tejto parcely - urbárnici.
K námietke pr. zástupcu žalovaných, že D. C. v čase smrti, a to v roku XXXX, nemohol byť vlastníkom

tejto parcely, keďže v predmetnom rozhodnutí Okresného úradu Stará Q., W. I. a I. H. bolo potvrdené
vlastníctvo vydržaním dňom 1.4.1993, t.j. ešte pred rokom 1999, súd dodáva, že žalovaní v konaní
nepreukázali, aby ku 1.4.1993, nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele KNE 3315 na základe
oprávnenej, dobromyseľnej, nerušenej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty. Ich tvrdenie, že
túto nehnuteľnosť užívajú od roku 1981, kedy ju nadobudli neformálnou kúpnou zmluvou ako pozemok

majetkovoprávne vysporiadaný s pôvodnými vlastníkmi a v prírode reálne vymedzený, nenasvedčuje
tomu, že začali pozemok užívať oprávnene a dobromyseľne. Žalovaní nepreukázali, aby D. C., ktorý bol
vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/12 a tiež aj ďalší spoluvlastníci predmetného pozemku,
aby im tento pozemok odpredali písomne uzavretou kúpnou zmluvou.

39. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu
priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne -
ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

40. Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

41. Podľa § 129 ods. 1 OZ Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

42. Podľa § 130 ods. 1 OZ Ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom .

43. Oprávnená držba popri všeobecných znakov držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že

mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba
sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v
zmysle existencie dobrej viery držiteľa. K platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti aj súčasný Občiansky
zákonník, ale aj OZ účinný v roku 1981, požadoval písomnú kúpnu zmluvu, uzavretím ústnej zmluvy

vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnúť nemožno.
„Dobrá víra držitele se musí vztahovat ke všem právním skutečnostem, které mají za následek nabytí
věcí nebo práva, která je předmětem držby, tedy i k existenci písemné smlouvy o převodu nemovitosti.
Pokud se někdo uchopí držby nemovitosti na základě ústní smlouvy o jejím převodu, nemůže být
vzhledem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem věci, a to ani v případě, že je přesvědčen,

že taková smlouva k nabytí vlastnictví k nemovitosti postačuje.Držba nemovitosti, která se o takovou
smlouvu opírá, nemůže vést k vydržení.“ Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 721/2002 zo dňa
27.5.2002, ako aj v uznesení NS ČR sp. zn. 22 Cdo 432/2003: pozn. autora článku).44. „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v

písomnejforme.“UznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo361/2012zodňa27.1.2015.Dobráviera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu,
na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom)
sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva,
darovacia zmluva a pod. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že W. I. a I. H. neuzavreli žiadnu písomnú

kúpnu zmluvu, čo je aj uvedené v odôvodnení predmetného rozhodnutia Okresného úradu Stará
Ľubovňa o priznaní vlastníckeho práva, kde sa uvádza že „navrhovateľky užívajú nehnuteľnosť od roku
1981, kedy ju nadobudli neformálnou kúpnou zmluvou ako pozemok majetko-právne vysporiadaný s
pôvodnýmivlastníkmi“,tedaparceluEN3315nenadobudlianezačaliužívaťoprávneneadobromyseľne,
keďže neuzatvorili písomnú kúpnu zmluvu ani s D. C., ani s ostatnými spoluvlastníkmi, teda nemali
žiaden titul, na základe ktorého mohli nehnuteľnosť oprávnene držať. To vyplýva aj z vyjadrenia E. M.

uvedenej v návrhu na opravu chýb predmetného rozhodnutia Okresného úradu v Starej Ľubovni, ale aj
z výpovede žalobca v 2. rade na pojednávaní, ktorý tvrdil, že jeho otec predmetnú nehnuteľnosť užíval
dovtedy, kým sa nezaložilo družstvo a keď družstvo nebolo, pozemok kosil. Tiež to vyplýva z výpovedí
žalovaných v 3b/ rade I. M. a 3c/ rade E. P., ktorí tvrdili, že D. C. za života nedaroval svoj podiel ani W.
I., ani I. R.. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej v 3a/ rade, aby vlastníčkou pozemnoknižnej

parcely mpč. 1642 v záp. č. 42, resp. parcely EKN 3315 bola jej matka W. P. a I. R., ktorým pozemok
darovala babka E. v roku 1950 a tieto si ho rozdelili na polovicu.

45. Súd dodáva, že za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí
ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera,

ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že
si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka,

a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj
k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré

objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Takouto skutočnosťou je okrem
iného aj tvrdenie žalovanej v 3. a rade W. I. na pojednávaní, ktorá okrem iného tiež uviedla, že matka
jej chcela tento pozemok darovať, ale keďže na ňom bolo veľa vlastníkov, preto ho vybavili cez komisiu
ROEP. Toto tvrdenie je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, kde je uvedené, že navrhovateľky (W.
I. a I. H.) že „užívajú nehnuteľnosť od roku 1981, kedy ju nadobudli neformálnou kúpnou zmluvou

ako pozemok majetko-právne vysporiadaný s pôvodnými vlastníkmi“. Z týchto skutočnosti je možné
objektívne posúdiť, že držitelia W. I. a I. H. pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého považovať, mohli mať pochybnosti o tom, že im nehnuteľnosť
patrí a tiež dobrá viera u nich zanikla okamihom, kedy sa zoznámili so skutočnosťami, ktoré mohli
objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že im nehnuteľnosť patrí, a to vedeli, že nenadobudli nehnuteľnosť

písomnou kúpnou zmluvou, že ju nevysporiadali s ostatnými spoluvlastníkmi, teda ani s D. C., a tiež
vedeli o tom, a tiež aj žalovaná v 3.a/ rade, že matka nemôže túto nehnuteľnosť darovať, keďže je na
nej veľa vlastníkov, s ktorými pozemok nie je majetkovoprávne vysporiadaný. Súd ešte dodáva, že aj
keď W. I. a I. R. mohli mať subjektívny pocit, že im nehnuteľnosť patrí, len takýto ich subjektívny pocit
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby; v danom prípade však okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby
neboli zistené. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého, W. I. a I. H.
nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že im vec
patrí. Pokiaľ takéto vnútorné presvedčenie o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti do vlastníctva vyvodili z
neformálnychkúpnychzmlúv,nebolazaložená unichpotrebnádobromyseľnosť.Ichvnútornépsychické

presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva pri vstupe do držby bolo bez právneho významu, t.j. nemohlo
spôsobiťdobromyseľnosťotom,žeimspornýpozemokvlastníckypatrí,pretoževšetkyokolnostiprípadu
svedčili o tom, že k čo aj len domnelému prevodu vlastníctva nemohlo dôjsť.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 490/2001 zo dňa 10.10.2002). Len výnimočne sa môže zakladať vydržaniena ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v

neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. H. účely prejednávanej veci treba
osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,

ktorý má v úmysle urobiť (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach
- viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo
8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 7 Cdo 12/2011). Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery
držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby (porovnaj
napr. Cpj 69/83 z 30. marca 1982), i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod (titulus putativus). V
prejednávanom prípade však aj W. I., aj I. H. vedeli, že neboli uzavreté žiadne písomné kúpne zmluvy

ohľadom nehnuteľnosti, hoci OZ vyžadoval uzavretie písomnej kúpnej zmluvy a jej registráciu na ŠN,
teda ide o neospravedlniteľný právny omyl, ktorý nezakladá oprávnenú držbu pre absenciu právneho
titulu uchopenia držby. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď W. I. a I. H. boli na základe rozhodnutia
Okresného úradu J. Q. zapísané ako vlastníčky na parcele E-KN 3315, ale u nich neboli splnené
podmienky vydržania vlastníckeho práva, preto nemohli nadobudnúť podiel 1/12 na predmetnej parcele

3315,ktoréhovlastníkomvokamihusmrtibolD.C.apotomnemohlianitentopodielpreviesťnasporných
nehnuteľnostiach na žalované v 1. a 2. rade v zmysle zásady platnej v občianskom práve, že nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako má. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na mylný zápis parcely
EKN 3315 v záp. LV XXXX k. ú. P..

46. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/12 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú P., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela KNC č. 719/6 vo
výmere 554 m2 trvalé trávnaté porasty, KNC č. 719/7 vo výmere 1184 m2 trvalé trávnaté porasty, KNC
č. 737/2 vo výmere 573 m2 lesné pozemky a KNC č. 874/2 vo výmere 58 m2 vodné plochy patrí do
dedičstva po neb. D. C., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu ku žalobcom v 1a, b, c/ rade
a vo vzťahu ku žalobcovi v 2. rade podľa § 257 CSP.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
50. Žalobcom v 1a, b, c rade súd priznal ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením. Žalobcovi v 2. rade ako úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania v zmysle § 257

nepriznal, keďže tento si trovy neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.