Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203960
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203960.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v
Prahe, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26 429 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Ž. Y., bytom v Y., Č. XXXX/XX, v konaní
o zaplatenie 241,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava

zo dňa 31.3.2014 č.k. 12 C 441/2013-58 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 311,- eur
od 2.8.2009 do 19.1.2010, zo sumy 261 eur od 20.1.2010 do 24.4.2010 a zo sumy 241 eur od 22.4.2010
do zaplatenia, v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

Z r u š u j e rozsudok v zostávajúcej zamietavej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo
861/2007 voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 241,00 €, zmenkového úroku vo výške

0,25% denne zo sumy 311,00 € od 02.08.2009 do 19.01.2010, zo sumy 261,00 € od 20.01.2010 do
21.04.2010, zo sumy 241,00 € od 22.04.2010 do zaplatenia, a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zo
sumy 311,00 € od 16.10.2009 do 19.01.2010, čo predstavuje 4,92 €, zo sumy 261,00 € od 20.01.2010
do 21.04.2010, čo predstavuje 3,96 € zo sumy 241,00 € od 22.04.2010 do zaplatenia, a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 1,04 €, a náhrady trov konania. Žiadnemu z účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 5, §
11, § 33, ods. 1, 2, § 48, § 75, § 77 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 ods. 1 a 2 § 53, ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 a
2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere, Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu a podľa čl. 2 písm. a) a čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS dospel k záveru,
že zmenka vystavená žalovanou 26.01.2009 v Rožňave ktorou sa zaviazala zaplatiť pri predložení na
rad predchodcovi žalovaného Pohotovosť s.r.o. 311,00 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 2.8.2009,
splatnej „bez protestu“, s údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, namiesto
nás na rad CD Consulting s.r.o., obsahuje dva údaje o splatnosti zmenky, čo spôsobuje neurčitosť

dohody o zročnosti zmenky podľa ust. § 33 ods. 1, 2, zákona 191/1950 Sb. a podľa ust.§ 37 ods. 1
Občianskeho spôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky. V odôvodnení svojho rozsudku tiež uviedol, žepo preskúmaní sporu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa zistil, že zmenka bola vystavená v súvislosti
so zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretou medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou dňa
26.01.2009, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200,00 €, (zvýšený o poplatok 196,00 €,

spolu 396,00 €). Táto zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokoch z úveru a RPMN, preto právne
uzavrel, že úver poskytnutý žalovanej je bez úrokov a poplatkov. Tiež uzavrel, že ak bola zmenka
vystavená na zmenková sumu vo výške 311,00 €, po indosácii zmenky to umožnilo žalobcovi vymáhať
plnenie so zmenkovej sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníčke a pokladal čl. 13 a
17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré upravovali spôsob tvorby dohody o vyplnení

zmenky, pre ktoré okrem iného platí, že nebolí individuálne vyjednané so žalovanou, za absolútne
neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4
písm. k/ a ods. 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Uzavretie dohody o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluve aj pre neprimerane vysoký zmenkový úrok 0,25 % denne, predstavujúc 91,25 % úrok ročne
v rozpore s dobrými mravmi, v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje neplatnosť zmenky (§ 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka) pre
obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto zmluvu pokladal za absolútne neplatnú.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a
navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle zákona č. 160/2016 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, h/ C.s.p. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami,
pričom strany takéto dokazovanie nenavrhli, pritom súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených
stranami a vykonať len dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky a

preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle ust. § 120
ods. 1 O.s.p neboli splnené podmienky. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná nevzniesla námietky voči
zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Ak tak neurobila, podľa žalobcu musia byť

akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemohol vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nepopierala. Súd prvej inštancie dospel k
rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie

príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca ďalej poukázal na to, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950
Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval

ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ ba aj žalovaná vzniesla
námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve

blanko zmenky, by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov. Uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na
zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a zákon zároveň nelimitoval
použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a

zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného
je podľa žalobcu zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úpravaexplicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uplatnený nárok
nepoprela a napriek tomu súd tento zamietol, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé.

4. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu ani k späťvzatiu žaloby nevyjadrila.

6.KrajskýsúdvKošiciachvzmysleust.§370C.s.p.rozhodolopripusteníčiastočnéhospäťvzatiažaloby
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 311,- eur od 2.8.2009 do 19.1.2010,
zo sumy 261 eur od 20.1.2010 do 24.4.2010 a zo sumy 241 eur od 22.4.2010 do zaplatenia, v tejto časti
zrušil rozsudok a konanie zastavil.

7. Predmetom konania v prejednávanej veci je po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie zmenkovej

sumy vo výške 241,00 €, zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 311,00 € od 02.08.2009
do 19.01.2010, zo sumy 261,00 € od 20.01.2010 do 21.04.2010, zo sumy 241,00 € od 22.04.2010 do
zaplatenia, a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 311,00 € od 16.10.2009 do 19.01.2010, zo sumy
261,00 € od 20.01.2010 do 21.04.2010, vo výške 3,96 € zo sumy 241,00 € od 22.04.2010 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 1,04 €.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom
ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, f/

O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
aj keď z iných právnych dôvodov ako uviedol v odvolaní.

9. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 33 ods. 1, 2 zákona 191/1950 Sb., Zákona

zmenkového a šekového a pre neurčitosť obsahu dohody v časti o zročnosti zmenky je absolútne
neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie, je založený na neprávnom právnom

posúdení.

11.Podľa§33ods.1zákonač.191/1950Zb.-zákonazmenkového ašekového,zmenkumožnovystaviť:
na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

12. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

13. Ak na predmetnej zmenke boli dohodnuté dva rozdielne dátumy splatnosti zmenkovej sumy, treba
objasniť, že v ust. § 33 ods. 1 cit. zák. sú uvedené 4 spôsoby určenia zročnosti - splatnosti zmenky.
ustanovenie § 34 ods. 1 cit. zák. upravuje, kedy sa zmenka, ktorá má zročnosť na videnie, má predložiť
na platenie. Zákonnou lehotou na predloženie zmenky so zročnosťou na videnie je lehota do 1 roka

od dátumu vystavenia zmenky. Uplynutím tejto lehoty zročnosti zmenky začínajú plynúť lehoty podľa §
70 cit. zák., ktorým sa zmenkové nároky premlčujú. Práve plynutie premlčacích lehôt a to, že zmenka
zročná na videnie musí byť zo zákona predložená na platenie do 1 roka od dátumu jej vystavenia, čo je
pomerne krátka lehota, bolo dôvodom, aby zákonodarca umožnil vystaviteľovi zmenky (v prejednávanej
veci vystaviteľke vlastnej zmenky), aby priamo v zmenke túto jednoročnú zákonnú lehotu na predloženie

zmenky na platenie predĺžila.14. Na predmetnej zmenke nie sú preto dva rozdielne údaje zročnosti zmenky, pretože nie sú na nej ani
uvedené dva údaje „zaplatím“. V treťom riadku zmenky je údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
a v ôsmom riadku zmenky je údaj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Tento údaj „na

platenie predložiť“ je jednoznačne údajom o predkladaní zmenky na platenie, nie je údajom o lehote
zročnosti zmenky, keďže obsahuje údaj „predložiť“ a nie údaj „zaplatím“.

15. Údaj v zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ chýba údaj „do“, neznamená,

že dlhšia lehota na predloženie zmenky na platenie podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového
nebola platne určená. Spojenie slov „v lehote 4 rokov od vystavenia“ je predĺžením zákonnej lehoty „do
jedného roka“ a znamená, že kedykoľvek počas 4 rokov od vystavenia zmenky môže majiteľ zmenky
predložiť vystaviteľovi vlastnej zmenky - odporkyni túto zmenku na platenie. Lehota na platenie nemusí
byť dohodnutá presne dátumom, môže byť určená lehotou 2, 3, 4, 5 rokov, 6 mesiacov, 10 mesiacov
a podobne od vystavenia. Lehota splatnosti však musí byť na zmenke určená prísne formálne podľa §

33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, a to „na videnie“, na určitý čas po videní, na určitý čas po
dátume vystavenia, na určitý deň.

16. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmenky z dôvodu uvedenia neurčitého údaju
splatnosti pre uvedenie dvoch rozdielnych údajov o jej splatnosti nie je správny. Údaj v zmenke „zaplatím

za túto zmenku pri predložení“ a údaj v zmenky „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“ nie je možné považovať za dve rozdielne určenia splatnosti zmenkovej sumy.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmenku ako

neplatnú v zmysle zákona 191/1950 Zb. a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani v ďalšom konaní.

18. Rovnako nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že zmenka vystavená v súvislosti so zmluvou
o úvere uzavretá so žalovanou ako spotrebiteľkou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v časti

vypĺňacieho práva zmenky z dôvodu dojednaného neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky.
Táto právna argumentácia je predčasná a obstojí len pri zákonnom postupe súdu pri uverejnení výroku
o neprijateľnej zmluvnej podmienke priamo v rozsudku súdu prvej inštancie, čo sa v prejednávanej veci
nestalo, lebo formulácia neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola vo výroku uvedená.(ust.§ 53d OZ
účinné od 1.6.2014 )

19. Odvolací súd uzatvára, že zmenky, ktorými sa zabezpečujú spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem
všeobecných náležitostí podľa zákona 191/1950 Zb. aj ďalšie náležitosti ustanovené zákonom 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k spotrebiteľskej ochrane prioritný.

20. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko je uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.

21. Podľa tohto, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu
na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci

vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, že je
tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v
ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to

z vykonaného dokazovania vyplynie.22. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

23. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

24. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo je nepochybné,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom
ku dňu 20.8.2010.

25. Keďže v prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže
súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože žalobca poskytol aj údaje a dôkazy o súvisiacej úverovej
zmluve, ktorú súd prvej inštancie mal k dispozícii mal z hľadiska jej ok platnosti posúdiť či je v súlade s

ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa tohto veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale len v prípade, ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie

však z tohto hľadiska danú zmenku neposudzoval, hoci konštatoval zistenie o uzavretí úverovej zmluvy
bez úrokov a poplatkov, urobil o tejto skutočnosť a zistení nesprávne právne závery pokiaľ uzavrel, že
zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom bez tohto skúmania.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd
rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

27. V súlade s ust. § 391 ods. 1, 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a jeho úlohou súdu po vrátení veci bude predovšetkým uzavrieť, či dohoda o vyplnení zmenky nie
je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a vo veci v novom rozhodnutí odôvodniť. Ak zmenka bola vyplnená v súlade s ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z., nemožno dospieť k záveru, že práva uplatnené z takejto zmenky, ktorá nebola vyplnená

v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., sú uplatnené v rozpore so zákonom.

28. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).