Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115205500.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 368 54 140,
právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti
žalovanému: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX X. - Q., o zaplatenie 14 440,97 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54,87 €.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v listine s názvom úrokové sadzby s platnosťou od
16.12.2013 v znení:

„Nepovolené prečerpanie na účte, debetná úroková sadzba - 25 %.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Sadzobníku pre fyzické osoby občanov plantá od
01.07.2013 v bode 5.1. všeobecné poplatky, položka ČSOB spotrebiteľský úver v znení:

„Upomienka - 10 €,
výzva - 35 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 06.03.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
- sumy vo výške 14440,97 € (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky, nepovolený zostatok na
bežnom účte),
- úroku vo výške 17,90% ročne zo sumy 10262,58 € od 27.02.2015 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 13245,99 € (istina, úroky z omeškania, poplatky)

od 27.02.2015 do zaplatenia,
- debetného úroku vo výške 25% ročne zo sumy 59,08 € od 02.05.2014 do zaplatenia.2. Žalobca vo svojom návrhu vychádzal z toho, že dňa 07.01.2012 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR poskytol žalovanému finančné prostriedky. Účelom úveru bola modernizácia/
rekonštrukcia nehnuteľnosti. V zmysle zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou

sadzbou vo výške 17,90 % ročne. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní
s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
listom „Oznámenie o zosplatnení úveru“ žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu
15.01.2014. Podľa vyčíslenia pohľadávky z poskytnutého úveru bola táto ku dňu 26.02.2015 v celkovej
sume - 14 381,89 €, pozostávajúca z istiny - 10 262,58 €, riadneho úroku v zmysle zmluvy - 2 815,65

€, úrokov z omeškania - 1 135,90 € a poplatkov - 167,76 €.

3. Ďalšou časťou žaloby sa žalobca domáha zaplatenia nepovoleného debetného zostatku vo výške
59,08 € na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov
a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorej mu zriadil bežný účet. Ku dňu 01.05.2014 bol na bežnom
účte nepovolený debetný zostatok vo výške 59,08 €, ktorý je na základe zmluvy o bežnom účte úročený

úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril iba elektronickou formou, pričom uviedol, že v prípade, ak by bol
zaviazaný na zaplatenie žalobou požadovanej sumy, nie je schopný ju zaplatiť naraz. Požaduje jej
zaplatenie v splátkach.

Elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu žalovaný dňa 25.05.2016 požiadal o
odročenie pojednávania nariadeného na deň 27.06.2016 s tým, že uviedol, že pracuje v zahraničí a
nemôže sa dostaviť na súd. Žiadal pojednávanie odročiť na mesiac december, kedy by mal byť v tom
čase na Slovensku.
Na žiadosť o odročenie pojednávania súd žalovanému odpovedal, že jeho návrhu na odročenie

pojednávania vyhovieť nemožno a je tomu tak preto, že žalovaný má vždy možnosť na súd sa dostaviť.
Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v tom bránila prekážka v práci a naviac, súd nemohol
akceptovať ani dĺžku času na kedy by mal pojednávanie odročiť, a to na december 2016, keďže z
vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že v tom čase by mal byť a nie, že určite bude na Slovensku. Žalovaný
mal možnosť ustanoviť si zástupcu pre konanie, ktorý by ho na pojednávaní zastupoval.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:

6. Dňa 07.11.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku

produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako banka zaväzuje začínajúc
dňom 07.11.2012 zriadiť a viesť pre majiteľa bežný účet v mene EURO.
Majiteľ účtu, teda žalovaný sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, ak nie je dohodnuté inak. V prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov majiteľa účtu, úročí banka

vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou v zmysle
všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej len VOP).
Listom zo dňa 30.04.2014 žalobca na adresu trvalého pobytu žalovaného zaslal oznámenie o zrušení
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, v ktorom mu oznamuje, že dňa 01.05.2014 bude zrušený bežný účet
žalovaného, na ktorom je debetný zostatok vo výške 59,08 €. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na to, aby

tento debetný zostatok uhradil najneskôr do 14-tich kalendárnych dní od doručenia listu.

7. Súd ďalej vykonal dôkaz Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 07.11.2012.
Pre právne posúdenie súdu, tak ako bude uvedené neskôr je podstatné, že táto zmluva bola uzatvorená

podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, tak ako je to v nej priamo uvedené. Ďalej je v zmluve v bode XI. Záverečné ustanovenia
uvedené, že kontrolným orgánom podľa § 23 zákona o spotrebiteľských úradoch je Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Z bodu I. zmluvy vyplýva, že banka poskytuje úver dlžníkovi na účel modernizácia/rekonštrukcia

nehnuteľnosti. Úver bol poskytnutý vo výške 10630 €.
Podľa bodu IV. zmluvy - úver je úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 11,90 % ročne, RPMN
predstavuje 15,27 % a celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť predstavuje 20 098,02 €. Priemerná
hodnota RPMN pre úver je ku dňu podpisu zmluvy 11,40 % ročne.PodľaboduV.zmluvy-dlžníksazaviazalúversplácaťv120-tichmesačnýchanuitnýchsplátkach,pričom
anuitná splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov. Deň splatnosti anuitnej splátky je dohodnutý na
15-ty deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka je splatná 15.12.2012 a posledná dňa 15.11.2022. Prvá až

predposledná anuitná splátka je vo výške 152,29 €, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru. Úver bol zároveň poistený, pričom poistné za poistenie smrti
alebo plnej invalidity je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru, výška mesačného poplatku
predstavuje 8,85 €. Poistné za poistenie práceneschopnosti je hradené z mesačného poplatku poistenie
za poplatku za poistenie úveru, pričom výška mesačného poplatku predstavuje 4,34 €. Poplatok za

každého poisteného je účtovaný mesačne a je splatný v deň splatnosti úverovej splátky za každý aj
začatý kalendárny mesiac trvania poistenia. Celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je teda 13,19
€.
Podľa bodu IX. zmluvy - neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obchodné
podmienky, všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere ako aj poistné podmienky.

8. Listom žalobcu zo dňa 05.11.2013 (č. l. 16) bol žalovaný vyzvaný, aby dlh, ktorý ku dňu 04.11.2013
predstavuje sumu 554,92 € vrátane príslušenstva bez meškania uhradil. V prípade, ak záväzok nebude
bez meškania vyrovnaný, ČSOB pristúpi k vyhláseniu celého záväzku za predčasne splatný. Zároveň
žalobca predložil súdu podací hárok o tom, že predmetná zásielka bola žalovanému zaslaná.

Listom zo dňa 16.01.2014 s názvom „Oznámenie o zosplatnení úveru“ žalobca oznámil žalovanému,
že ČSOB vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru dňom 15.01.2014 za splatnú. Dlžná čiastka ku dňu
16.01.2016 predstavovala 11 215,57 €. Žalobca súdu predložil podací hárok o tom, že zásielka bola
dňa 17.01.20147 podaná na pošte za účelom jej odoslania žalovanému. Žalobca súdu ďalej predložil
VOP ako aj listinu s názvom „Úrokové sadzby“ a ďalej aj Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské

úvery (Obchodné podmienky)..
Podľa bodu 1. 1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery - banka poskytuje svojim
klientom spotrebiteľské úvery v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Podľa článku 9 bodu 9.1 písm. a) Obchodných podmienok - v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá
znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa

posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splatenie záväzku zo zmluvy, najmä nastane omeškanie so
splatenýmakejkoľveksumyvyplývajúcejzozmluvyvočibanke,resp.zinéhovzťahuvočiinémusubjektu,
ktorý mu poskytol úver, potom je banka kedykoľvek oprávnená podľa písm. d) vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaním dlžníkovi/spoludlžníkovi, v ktorom bude deň
predčasnej splatnosti oznámený.

9. Listom zo dňa 22.10.2015 (č. l. 48) súd podľa § 100 ods. 1 O. s. p. oznámil žalobcovi svoj predbežný
právny názor na prejednávanú vec, a to tak, že zmluvnú podmienku uvedenú vyššie, ktorej použitie má
viesť k zosplatneniu úveru považuje za neplatnú.

Súd uviedol, že: „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje
takzvanú jednostrannú kogentnosť v prospech spotrebiteľa, aj pokiaľ ide o inak dispozitívnu právnu
normu uvedenú v Občianskom zákonníku. Vyššie citovaná zmluvná podmienka odporuje § 54 ods. 1
a § 565 Občianskeho zákonníka v tom, že umožňuje zosplatnenie úveru aj pred dátumom, kedy je
oznámenie o zosplatnení dlžníkovi doručené (§ 565 Občianskeho zákonníka predpokladá zosplatnenie

po dni doručenia oznámenia o zosplatnení), a zároveň odporuje aj druhej vete § 565 Občianskeho
zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného bude súd pri posudzovaní predmetnej právnej veci vychádzať z toho, že
k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu uvádzanému žalobcom nedošlo, čo bude mať samozrejme
vplyv aj na žalobcom vyčíslené jednotlivé položky uplatneného nároku, ktorým je súd viazaný.“

Týmto listom zároveň súd vyzval žalobcu, aby mu zaslal zrozumiteľný a v slovenskom jazyku vyhotovený
rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky, v ktorom uvedie aj zaplatené splátky a rozpis ich
na úhrady na istinu, úroky a poplatky. Ďalej súd od žalobcu požadoval nech tento presne špecifikuje
ako dospel k čiastkovým sumám uplatnenej pohľadávky a vo vzťahu k tzv. nepovolenému debetu nech
uvedie čím je tvorený, z čoho vyplýva a kedy boli účtované rôzne poplatky, ak je nimi nepovolený debet

tvorený.

10. Podaním doručeným súdu dňa 24.11.2015 žalobca špecifikoval svoju pohľadávku tak, že jej celková
výška je 14 440,97 € a pozostáva:- z nezaplatenej istiny vo výške 10 262,58 €,
- nezaplatených riadnych úrokov vo výške 2 815,65 €,
- nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 1 135,90 €,

- nezaplatených poplatkov vo výške 167,76 €,
- debetného zostatku na bežnom účte vo výške 59,08 €.
Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o istinu, nezaplatené riadne úroky a úroky z omeškania, tieto vyplývajú
z predloženej špecifikácie pohľadávky. Pokiaľ ide o nezaplatené poplatky vo výške 167,76 €, uviedol o
aké poplatky ide, pričom vzhľadom na výrok rozsudku sa súd zameral na poplatky vo forme upomienky

v hodnote 10 € a tri výzvy s názvom „Výzva 1“, „Výzva 2“ a „Posledná výzva“ v hodnote 35 € za každú.
Pokiaľ ide o nezaplatený debetný zostatok na bežnom účte žalovaného vo výške 59,08 €, tak tento
zostatok na bežnom účte bol tvorený výlučne poplatkami. Išlo o poplatok za výber v zahraničí, poplatok
za vedenie účtu, poplatok za informačné sms, poplatok za avízo, poštovné za avízo, poplatok za
upomienku a ďalej bol trikrát vyčíslený tzv. debetný úrok vo výške 0,20 €, 1,49 € a 2,52 €.
Čo sa týka oznámeného predbežného názoru súdu, žalobca uviedol, resp. citoval §-y 497 a 506

Obchodného zákonníka. Zároveň uviedol, že podľa § 1 ods. 3 písm. d) Zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
Žalobca zastáva názor, že pristúpil k zosplatneniu pohľadávky nielen v súlade so zmluvou ale aj v súlade
so zákonom. Žalovaný sa totiž dostal do omeškania s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne s

jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Ďalej žalobca zdôraznil, že zmluva bola uzatvorená za účelom modernizácie/rekonštrukcie
nehnuteľnosti, a preto má za to, že sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
nevzťahuje.
Žalobca súdu zároveň žalobca zaslal špecifikáciu pohľadávky, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby

- občanov, listinu vyhotovenú čiastočne v cudzom jazyku na č. l. 65-70, ktorá by mohla byť platobnou
históriu úverového prípadu, ďalej listinu s názvom „Úrokové sadzby fyzické osoby - občania“.

11. Listom zo dňa 05.05.2016 požiadal súd žalobcu, aby mu zaslal všetky doklady, na základe ktorých
overoval bonitu klienta a ďalej, aby presne uviedol, kde v predloženom Sadzobníku poplatkov sa

uvádzajú poplatky za upomienku, výzvu 1, výzvu 2 a poslednú výzvu + aké plnenie spotrebiteľ za tieto
poplatky dostáva a aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony, pretože súdu sa zmluvná podmienka
týkajúca sa platenia poplatkov v uvedenej výške javí ako neprijateľná.
Ďalej súd požiadal žalobcu, aby tento uviedol, z čoho vyplýva povinnosť platenia úrokov pri debetnom
zostatku na bežnom účte, pričom súd platenie úrokov za debet tvorený poplatkami považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd žalobcovi týmto listom tiež oznámil, že poskytnutý úver považuje
za spotrebiteľský a že bude vychádzať z toho, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo,
pričom pri omeškaní dlžníka priznáva súd úroky z omeškania iba z istiny a nie aj zo zmluvných úrokov,
pretože vychádza z tzv. zákazu anatocizmu.

12. Vzhľadom na neprehľadnosť zaslanej špecifikácie súd opätovne vyzval žalobcu, aby uviedol dátum
splatnosti jednotlivých splátok, dátum ich zaplatenia a výšku omeškanej istiny ako aj rozpis všetkých
splátok na istinu, úroky a poplatky.
Taktiež mal žalobca uviesť, kde v zmluve sa nachádza povinná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.
j) Zákona č. 129/2010 Z. z., keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať RPMN a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.
Súd zároveň žalobcovi oznámil, že v prípade nepreukázania zvýraznenej časti povinnej zmluvnej
náležitosti, bude súd vychádzať z toho, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň súd vyzval
žalobcu, aby tento preukázal ako dospel k výške RPMN.

13. Na predmetný list súdu reagoval žalobca mailovým podaním, ktoré v origináli došlo súdu dňa
24.06.2016.
Čo sa týka skúmania bonity žalovaného, žalobca uviedol, že pri posudzovaní žiadosti klienta o
poskytnutí úveru, banka posudzuje bonitu klienta rôznymi postupmi, a to najmä lustráciou katastra

nehnuteľností, ako aj ostatných registrov, z ktorých vyplývajú žiadateľove vlastnícke práva. Banka
zároveň preveruje bonitu klienta lustráciou v zoznamoch dlžníkov a v registroch sociálnej a zdravotnej
poisťovne. Zároveň klient so žiadosťou o poskytnutie úveru predkladá banka ako poskytovateľovi úveru
doklady preukazujúce jeho zárobkové pomery.Súd musí v tejto súvislosti konštatovať, že žiadne doklady, ktorými bola skúmaná bonita žalovaného
však žalobca súdu neposlal.
Pokiaľ ide o oznámenie, v ktorej časti Sadzobníka poplatkov sa nachádzajú poplatky za upomienku,

výzvu 1, výzvu 2 a poslednú výzvu, žalobca uvedené konkretizoval. Zároveň žalobca uviedol, že tieto
poplatky predstavujú sankčné poplatky za porušenie zmluvných dojednaní, a to konkrétne za omeškanie
so splácaním jednotlivých splátok úveru.
Pokiaľ ide o nepovolené prečerpanie bežného účtu, žalobca poukázal na článok III. bod 1 zmluvy o
bežnom účte a balíku produktov, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, príslušná časť

sadzobníka banky pre fyzické osoby - občanov. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom zmluvy, že
sa pred podpisom zmluvy s predmetnými dokumentmi oboznámil, súhlasí s ich obsahom a prevzal ich.
Ďalej poukazuje na článok 3.4.1 VOP - klient je oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami na
platobnom účte na základe platobného príkazu a súhlasu inkasom na platných formulároch banky,
alebo na formulároch, ktoré spĺňajú náležitosti v zmysle zákona o platobných službách a sú vopred
odsúhlasené bankou v prípade služby SEPA inkaso v súlade s podmienkami dohodnutými pri zriadení

tejto služby banke, a to do výšky disponibilného zostatku na účte (sumy zostatku na účte zníženej o
výškuminimálnehozostatkunaúčtepodľabodu2.1bod8týchtoVOP),prípadnedozmluvnedohodnutej
výšky v prípade dohody medzi bankou a majiteľom účtu uzatvorených v súlade s § 710 Obchodného
zákonníka.
Podľa článku 3.4.1 Všeobecných podmienok, banka úročí tak kreditný ako aj debetný zostatok na účte

majiteľa v súlade s úrokovými sadzbami banky, a pravidlami úročenia pre príslušný obchod. Aktuálne
úrokové sadzby a pravidlá úročenia pre príslušné obchody sú dostupné v prevádzkových priestoroch
banky, prístupných verejnostiach na oficiálnej internetovej banky www.csob.sk .
Žalobca uviedol, že uvedený debetný úrok predstavuje sankčný úrok, ktorý sa odporca zaviazal
navrhovateľovi uhradiť v prípade, ak nedovolene prekročí na svojom účte disponibilný zostatok, s ktorým

je oprávnený disponovať.
Žalobca ďalej súdu oznámil, že sa nestotožňuje s právnym posúdením Okresného súdu Prešov, že
predmetný úverový vzťah treba posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca poukázal, že v zmysle článku IX. zmluvy o úvere sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
aj obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár ako aj poistné

podmienky. Následne cituje článok 9 bod 9.1 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery
ako aj § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Má za to, že teda došlo k
platnému predčasnému zosplatneniu úveru.
Na výzvu súdu, aby opätovne uviedol dátum splatnosti jednotlivých splátok a rozpis na úroky, istinu a
poplatky, uviedol, že jednotlivé súdom požadované skutočnosti jasne a zreteľne vyplývajú z predloženej

špecifikácie. Ďalej uvádza, že na istine poskytnutého úveru bola žalovaným uhradená suma 367,42 €,
a to v čase od 08.11.2012 do 15.08.2013. Na zmluvných úrokoch bola uhradená celkom suma 1 095,84
€, a to v čase od 08.11.2012 do 15.08.2013 a na poplatkoch bola uhradená suma 140,71 €, a to v čase
od 08.11.2012 do 15.08.2013. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, bola na nich zaplatená žalovaným suma
0,24 € a to v období od 15.07.2013 do 15.08.2013.

Pokiaľ sa týka požiadavky súdu, aby žalobca špecifikoval, kde v zmluve sa nachádza náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalobca má za to, že poskytnutý
úver je vylúčený z pôsobnosti tohto zákona. Napriek tomu má za to, že uvedená náležitosť v zmluve je
uvedená,atoformuláciouRPMNnaúverpredstavuje15,27%ročneacelkováčiastka,ktorúmusídlžník/
spoludlžníkzaplatiť,vypočítanánazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskom

úvere predstavuje čiastku 20 098,02 € za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit podľa článku
I. zmluvy.
Žalobcauviedol,žekalkulačkaprevýpočetRPMNuvedenánawebovejstránkeekonomika.sme.skjelen
informatívna pre spotrebiteľov, uvedená kalkulačka pri výpočte hodnoty RPMN nezahŕňa všetky vstupné
údaje, ktoré sú pre výpočet RPMN potrebné v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca má

za to, že pri výpočte RPMN postupoval v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Právne úvahy súdu

14. Právny režim úverovej zmluvy

Súd má predovšetkým za to, že v prejednávanej veci je posudzovaná zmluva o úvere zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené zo zmluvy
opakovane priamo vyplýva (vyššie citované články zmluvy). Postup žalobcu, ktorý tvrdí, že tomu tak nieje, považuje súd za snahu vyhnúť sa režimu podľa uvedeného zákona potom ako sa ho súd pýtal na
náležitosti zmluvy a keď teda žalobca začal tušiť, že podľa názoru súdu zmluva nemusí byť v poriadku.
Právny názor žalobcu by tiež znamenal, že žalobca úmyselne uviedol žalovaného do omylu týkajúceho

sa právneho režimu zmluvy.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
V prejednávanej veci bol účel úveru uvedený ako rekonštrukcia/modernizácia nehnuteľnosti.

Súd má za to, že v prejednávanej veci úver nebol poskytnutý na nadobudnutie vlastníckych práv k
nehnuteľnosti (napr. kúpou) ani na výstavbu nehnuteľnosti.
Rekonštrukcia znamená obnovenie predchádzajúceho stavu, prestavbu alebo prepracovanie
(www.slovnikazet.sk ).
Modernizácia znamená prispôsobenie, prispôsobovanie najnovším vymoženostiam alebo poznatkom
(www.slovnikazet.sk ).

Súd má teda za to, že účelom úveru nebolo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorým sa
myslí napr. výplata dlhu, z dôvodu ktorého hrozí predaj nehnuteľnosti exekučne, na dobrovoľnej dražbe
a pod.
Rekonštrukcia by mohla byť dôvodom zachovania vlastníckeho stavu k nehnuteľnosti iba vtedy, ak by
hrozil jej zánik ako veci. Uvedené však žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázania účelu

úveru žiadnym spôsobom nepreukázal ale obmedzil sa iba na tvrdenie o uvedenom.
V tejto fáze teda súd uzatvára, že poskytnutý spotrebiteľský úver nespadá pod ustanovenie § 3 ods.1
písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. a je teda spotrebiteľským úverom podľa tohto zákona.

15. (N)existencia povinných náležitosti zmluvy.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Súddalmožnosťžalobcovivyjadriťsa,kdevposudzovanejzmluvesapredmetnénáležitostinachádzajú.
Žalobca sa obmedzil iba na tvrdenie, že zmluva tieto náležitosti obsahuje ale neuviedol kde.
Súd teda uzatvára, že posudzovaná zmluva neobsahuje povinnú náležitosť - uvedenie všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN a tiež neobsahuje náležitosť - výšku, počet a termíny splátok,

keďže neobsahuje výšku poslednej splátky, ktorá mala byť žalobcom určená až dodatočne.
Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .
Súd teda robí ďalší záver a to, že poskytnutý úver je z dôvodu nedostatku náležitostí úverovej zmluvy

bez úrokov a bez poplatkov. To zároveň znamená, že žalovaný dlžník má povinnosť vrátiť iba poskytnutú
istinu.

16. (Ne)zosplatnenie úveru.

Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľaa prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

Súd vyzval žalobcu, aby mu tento zaslal všetky doklady, ktorými skúmal bonitu žalovaného. Žalobca súd
žiadne doklady nezaslal a teda skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou nepreukázal.

Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.

Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Súd teda robí záver, že z dôvodu nepreukázania skúmania bonity žalovaného je predčasné zosplatnenie
úveru neplatné.

K rovnakému záveru súd dospieva aj aplikáciou § 53 ods.9, § 54 ods.1 a § 565 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.Podľa § 54 ods.1 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Súd zotrváva na predbežnom právnom názore, ktorý žalobcovi oznámil a teda, že zmluvná podmienka
nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach v čl. 9, bode 9.1 písm.d) je neplatná. Táto zmluvná
podmienka totiž v rozpore s § 54 ods.1 OZ v spojení s § 565 OZ umožňuje žalobcovi pristúpiť k
predčasnému zosplatneniu úveru aj z dôvodu omeškania netýkajúceho sa úverového vzťahu medzi

veriteľom a dlžníkom a zároveň umožňuje predčasné zosplatnenie aj spätne k čomu došlo aj v
prejednávanej veci, keď Oznámenie o zosplatnení úveru (č. l. 18) bolo vypracované dňa 16.01.2014,
na poštovú prepravu bolo podané dňa 17.01.2014 a dátum zosplatnenia bol určený 15.01.2014, teda
nepochybne predchádzal dňu doručenia tohto oznámenia žalovanému dlžníkovi.
Na podporu uvedeného záveru poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa

ktoréhodovolatelsprávněvtétosouvislostiuvádí,žebylonavěřiteli,zdaapřípadněkdysvéhooprávnění
požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku
úvěru s příslušenstvím)

využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže
nastat dříve, dokud věřitel nepožádá
dlužníka o její
zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek);
pro splatnost celé pohledávky není
významné, kdy věřitel mohl dlužníka
z důvodu jeho
prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve
požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy
ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně
požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok
jen na sjednané splátky.

Pokiaľ žalobca v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru cituje aj § 506 Obchodného zákonníka -
Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri

mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.,
dochádza u neho k zámene dvoch rozdielnych právnych inštitútov - odstúpenia od zmluvy o úvere a
predčasného zosplatnenia úveru.
Treba tiež dodať, že experimentovanie pre dosiahnutie cieľa, ktorý vyplýva aj priamo zo zákona sa
nevypláca.Účastníciúverovejzmluvytotižčastonásledok,ktorývyplývaz§506Obchodnéhozákonníka

formulujú v zmluve ako tzv. predčasné splatenie úveru.
Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej
sumy aj s úrokmi (zreteľne sa teda rozlišuje dlžná suma - istina a úroky). Požiadavka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok znevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ (vrátenie úveru spolu s úrokmi) ako je vyššie uvedené možno dosiahnuť
aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že

na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v
platnosti.

17. Na základe vyššie uvedených záverov, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a nebol platne
predčasne zosplatnený je zrejmé, že žalobca má právo na istinu dlžnú ku dňu rozhodovania súdu.

Splátky, ktoré mali byť splácané žalovaným mali anuitný charakter. Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne
stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa z istiny a splátky úroku . Výška

anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou
sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.

Tým, že žalobca súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, spôsobil, že jeho žalobe nebolo
možné vyhovieť ani čiastočne. Bez požadovaných údajov súd nevedel aká suma istiny bola splatná ku
dňu jeho rozhodovania a preto žiadnu istinu priznal nemohol. Z dôvodu absencie rozpisu splátok nevedel
súd ani omeškanú istinu, ku dňu od ktorého žalobca požadoval úroky z omeškania, preto ani v tejto časti
nebolo možné žalobe vyhovieť.

18. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - poplatok za upomienku a výzvu.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za
vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,

že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými

podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasnýma zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a
Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne
obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k

tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a
malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ
urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok

nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť
v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.

Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich
dôvodov:

Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu
za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Súd výzvou zo dňa 05.05.2016 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov a aké plnenie
za nich spotrebiteľ dostáva.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.06.2016 konštatoval, že poplatky vyplývajú zo sadzobníka
poplatkov a majú sankčný charakter..
Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka
o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej
moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie

zisku žalobcu ( v danom prípade cena za upomienku resp. výzvy bola značná - 115 €).

Poplatok totiž znamená - dávku , sumu
určenú na zaplatenie za užívanie niečoho, za nejaký úkon alebo za nejakú službu.
Zmluvná pokuta tak svojim významom nie je poplatkom, pretože za ňu spotrebiteľ žiadne plnenie
neobdrží ale je sankciou. Sankcia však podľa súdu nepatrí do Cenníka alebo Sadzobníka poplatkov
ale priamo do zmluvy, a to preto, aby spotrebiteľ o nej nepochybne vedel. Pre ilustráciu súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/11 uviedol - V rámci spotřebitelských

smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních
podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).

19. Úročenie nepovoleného debetu

Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Zo Zmluvy o bežnom účte v prejednávanej veci nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou
budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti
zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných

podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom
dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné
obohacovanie zo strany banky.
Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich
splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že

takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 25 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážnaa preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len
demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.

Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53
ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

20. Priznané plnenie

Súd žalobcovi priznal plnenie spočívajúce v tzv. nepovolenom debete 59,08 €, teda v poplatkoch za
vedenie účtu po odpočítaní súm úrokov 0,20 € + 1,49 € + 2,52 € = 54,87 €.

21. Náhrada trov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. (Ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.) tak, že v konaní prevažne neúspešný žalobca právo na náhradu nemá a prevažne úspešný

žalovaný náhradu trov nepožadoval, preto mu ju súd nepriznal (§151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.