Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203504
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul.
Vajnorskejč.100/A,protipovinnémuQ.Q.,nar.X.X.XXXX,bývajúcemuvoM.č.XXX,ovymoženiesumy
1.894,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo
dňa 19.5.2015 č.k. 3Er/252/2015- 13 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca oprávneného
s povinným uzatvorili zmluvu o úvere. Zmluva o úvere sa posúdila ako zmluva spotrebiteľská, nakoľko jej

súčasťou boli obchodné podmienky pre úver, ktoré povinný ovplyvniť nemohol nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedená skutočnosť bola dôvodom k tomu, aby sa súdnej
kontrole podrobila samotná rozhodcovská doložka. Pri tejto kontrole sa vzali do úvahy kritéria, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci sa teda skúmalo, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkých všeobecným obchodným podmienkam. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval

všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný
súd prvého stupňa podľa ust.§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené.Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa
ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať

rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust.§ 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Podľa ust. § 159 O.
s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednať znova. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere v ust.§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca oprávneného si túto svoju zákonnú povinnosť
splnil. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez
akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú nerešpektujúc princíp zmluvnej
slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej

judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné
bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným
právnym názorom, ktoré majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako
nezdôvodnil tento odlišný postup. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym

záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto
vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému
právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady 93/13/EHS.

Tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Do úvahy nemožno brať ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách
nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Postupom

exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak
nahrádza pasivitu povinného. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinnosti a nie
jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. Exekučný súd
svojim postupom znemožňuje uplatniť oprávnenému právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky

sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné obchodného podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby
úver bol poskytnutý povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
povinného.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, avšak len vtedy, ak žalobcom bol spotrebiteľ.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ak túto
možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky zákonník účinný

do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,

pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto

platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromnáosoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a
rozhodcovským súdnym procesom v zmluve niet ani zmienky.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.

Ak teda v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.

Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu tvoreného

rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne
rozsúdenej veci je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.US55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia
poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ustanovení §44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo

zákonom procesnoprávneho charakteru ), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z
hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nie len z procesného hľadiska. Za
neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku
zastavenia exekúcie so strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému
domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho

na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery ÚS SR sú plne akceptovateľné
tiež v prejednávanej veci.

Ohľadne tvrdenia o povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa ust.§ 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľne návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy k tomu už bolo vyslovené stanovisko Najvyšším súdom SR v uznesení vydaným vo veci
2MCdo/1/2012 dňa 31. 01. 2013. V tomto uznesení, v ktorom sa zamietlo mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora bolo zdôraznené, že ani ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje

možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto
nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na
exekúciu, rozhodcovská doložka bola správne vyhodnotená ako neprijateľná. Rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnuté

uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.