Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213300
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615213300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne I.E. Š.E., R.. XX.X.XXXX, J., W. XXX/
XX, zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, Krompachy, Slovinská 4, pracovisko Košice,
Kmeťova 24, proti žalovanému INVEST - KAPITAL, a. s., Bratislava, Záhradnícka 51, IČO: 35 871 334,
zast. AK Antol, s.r.o., Pezinok, Kupeckého 2542/72, o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4C/334/2015-136 z 10.
novembra 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou zmluvy o úvere č.6279732611 zo dňa 14.12.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou
bankou a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava je neplatná, a že žalobca má nárok na plnú
náhradu trov konania (II. výrok), že žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu súdny
poplatok 99,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok).

2. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že dňa 14.12.2011 uzatvorila ako spotrebiteľka s právnym

predchodcom žalovaného ako dodávateľom - poskytovateľom úveru Zmluvu o úvere. Nakoľko
nesplácala úver riadne a včas, žalovaný sa začal domáhať od jej zamestnávateľa vykonávania zrážok
zo mzdy, a to v zmysle bodu 4 čl. 2 predmetnej zmluvy, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa považuje predmetné vykonávanie zrážok zo mzdy za nezákonné z dôvodu, že predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúca hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorá nie je individuálne dojednaná a je teda v
rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázala na tú skutočnosť, že zamestnávateľ

nemá inú možnosť, ako žiadosť poskytovateľa úveru na vykonávanie zrážok zo mzdy akceptovať.
Nakoľko nezákonným vykonávaním zrážok zo mzdy bezpochybne dôjde k ujme do jej spotrebiteľských
a vlastníckych práv, nemá inú možnosť ako s predmetným návrhom podať aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a tým sa brániť voči nezákonnému zásahu do jeho práv. K samotnému inštitútu
Dohody o zrážkach zo mzdy uviedla, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je výlučne v prospech
žalovaného, ktorý môže kedykoľvek de facto v akejkoľvek výške siahnuť na jeho mzdu. Navyše, Dohoda
o zrážkach zo mzdy jej bola podstrčená, pričom ako je už zrejmé zo samotnej Zmluvy o úvere nemala

inú možnosť, pokiaľ chcela dostať úver, ako uzatvoriť predmetnú Zmluvu o úvere, ktorej obsahom bola
Dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 4 čl. 2 zmluvy) a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Už na prvý pohľad
je zrejmé, že táto "Dohoda" je ukrytá v Zmluve o úvere, je napísaná nečitateľným, malým písmom,
pričom nielen pre priemerného spotrebiteľa je takmer nemožné, aby vôbec tušil o existencii takejtozmluvnej klauzuly v Zmluve o úvere. V súčasnosti sú takéto Dohody o zrážkach zo mzdy formou, ako
je vypracovaná predmetná úverová zmluva, zakázané. Uznesením 4C/334/2015-16 zo dňa 27.7.2015
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel, teda určil žalovanému (ešte pôvodne v konaní

označenejPoštovejbanke,a.s.)zdržaťsavýkonuprávavyplývajúcehozpredmetnejDohodyozrážkach
zo mzdy.

3. Dňa 14.12.2011 uzavrela žalobkyňa s Poštovou bankou, a. s. so sídlom v Bratislave Zmluvu o
úvere č. 6279732611. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- €, ktorý sa

zaviazala splácať mesačne po 57,29 € s dátumom prvej splátky k 14.1.2012 a s počtom splátok 70.
Dátum konečnej splatnosti bol určený na deň 14.10.2017, celková výška nákladov úveru 1.775,59 €, s
úrokovou sadzbou 24,50 %, RPMN banky 27,45 %, pri priemernej RPMN na trhu 18,29 %. V ods. 4 čl. 2
predmetnej zmluvy je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej
zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok pre úver. Poštová

banka, a. s. poverila spoločnosť Bencont Investments, s. r. o. na základe komisionárskej zmluvy zo
dňa 10.4.2015 vymáhaním a správou pohľadávok banky. Predmetná spoločnosť dňa 30.6.2015 zaslala
zamestnávateľovi žalobkyne MM CLASS, s.r.o. so sídlom Cintorínska 1173/3, Krompachy návrh na
vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca I. Š., a to až do úplného uspokojenia pohľadávky banky.
Ako dôvod uviedla tú skutočnosť, že I. Š. si neplnila riadne a včas svoje peňažné záväzky z úverovej

zmluvy pod č. 6279732611 zo dňa 14.12.2011, a preto banka vyhlásila úver za splatný. Predmetný
návrh podávali v zmysle ustanovení § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na obsah
úverovej zmluvy v čl. 2 bod 3, resp. v čl. 3 bod 4, 5 a 9, teda na základe tam uzatvorenej Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky. Celková výška pohľadávky voči žalobkyni
bola vyčíslená na sumu 3.487,99 €. Súd dôvodil, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade
zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť

vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o
zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Zmluva o úvere a v rámci nej aj dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dňa 14.12.2011, teda v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

4. Na veci nič nemení tá skutočnosť, že žalovaný v priebehu tohto konania, zmluvou o postúpení
pohľadávky záväzok, ktorý vyplýva žalobkyni z úverovej zmluvy č. 6279732611 (vrátane záväzkov
žalobkyne z iných úverových zmlúv) na žalovaného INVEST - KAPITAL, a. s., Bratislava. S poukazom na
vyššie citované ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka má súd zato, že predmetnou zmluvou

prechádzajú na postupníka z postupcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodného záväzku a je
teda pochopiteľné, že postupník by naďalej zotrvával na vymáhaní zrážok zo mzdy, resp. zamestnávateľ
žalovanej po predložení predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok by odvádzal predmetné zrážky
postupníkovi. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a právny
predchodca žalovaného uzavreli dňa 14. 12. 2011 Zmluvu o úvere č. 6279732611, ktorej súčasťou

bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy. Predmetnou dohodou súhlasila, že veriteľ je
oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z
dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide
o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a súčasne

zmluvu uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie vrozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany
spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

5. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa.

Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a predchodcom
žalovaného, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere, obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka bola nútená dohodu vo vzťahu k predchodcovi žalovaného ako veriteľa podpísať ak chcela
získať úver, vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o úvere sa nachádzajú na

jednej listine a obsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom samotnej úverovej zmluvy sa žalobkyňa
dobrovoľne podrobila vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonuprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi.Nakoľkouvedenýzabezpečovacíinštitútumožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje

z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a
z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom

rozsahu vyhovel. Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitút zrážkach zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok
unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie
z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto jej priznal.

6. V podanom odvolaní žiadal žalovaný napadnutý rozsudok zrušiť alebo alternatívne zmeniť, prípadne
konanie zastaviť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol,
že on tvrdí, že ustanovenie podľa § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa je pravidlom hmotnoprávnym

{hmotnoprávne náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do osobitne uzatvorenej listiny), čo znamená,
že sa nemôže uplatňovať na právne stavy {aj konania) vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinností
tejto normy. V neposlednom rade uvádzame, že Dohoda o zrážkach v zmysle v súčasnosti platného §
5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je bezvýnimočne neplatná, ak ju uzatvára predávajúci a
spotrebiteľ. Takáto dohoda medzi predávajúcim a spotrebiteľom je možná a dovolená aj v súčasnosti,

za splnenia zákonom určených pravidiel. Teda máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi Žalobcom a právnym predchodcom je uzatvorená riadne a zákonné, nie je neplatná a pri jej
uzatvorení boli dodržané všetky zákonom vyžadované postupy v čase jej uzatvorenia.

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená písomne a je účinná odo dňa splatnosti pohľadávky

veriteľa. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi
dohoda predložila. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom tejto
Dohody, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. To znamená, že toto ustanovenie ukladá
zamestnávateľovi dlžníka povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a vyplácať ich
veriteľovi po tom, čo mu bola dohoda predložená. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je zodpovedný za

správny výpočet vykonávaných zrážok.

8. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžhuv 1/2008: „K základným princípom právneho
štátu patrí právna istota a dôvera občanov a právnických osôb v právo a právny poriadok. S tým
úzko súvisí neprípustnosť spätnej účinnosti právnych predpisov. Všeobecne platí, že právne predpisy

nepôsobia späť (lex retro nom agit). Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať
normami, ktoré platili v čase vzniku. Subjekt, ktorý v minulosti urobil nejaký právny úkon, nemôže
totiž vedieť, aké budú jeho dôsledky podľa následných, spätne pôsobiacich úprav. Použitie predpisuna prípady, ktoré sa stali pred jeho účinnosťou, viedlo by tak k situácii, že legi posteriori sa umožní
modifikácia právnych vzťahov založených v čase pôsobnosti legis prioris, čo je zásadne neprípustné.

9. V ďalšej časti odvolania poukázal aj na rozsudky KS Banská Bystrica, napr. 13Co/994/2013, že
neexistuje naliehavý záujem iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, rovnaký právny
názor o vyriešení prejudiciálnej otázky, či neexistencie zmluvy o úvere rozoberá aj NS SR v uznesení z
25.9.2008 sp. zn. 3Obdo/17/2007 (zánik hlavného záväzky, t. j. úverovej zmluvy má za následok zánik
vedľajšieho zabezpečovacieho zániku, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti).

8. Ďalej v odvolaní rozoberá určovaciu žalobu a nedostatok zákonných podmienok podľa § 137 písm.
c) CSP (aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006).

9. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhla žalobkyňa potvrdiť rozsudok odvolanie žalovaného zamietnuť a
priznať trovy odvolacieho konania 89,50 €. Poukázala na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka pritom

nemala možnosť ovplyvniť obsah formulárových dojednaní a zároveň nemala možnosť odmietnuť
podpísať takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko v prípade odmietnutia podpisu dohody o zrážkach
zo mzdy, by jej žalovaný neposkytol požadovaný úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola totiž súčasťou
samotnej úverovej zmluvy ! Dôkaz: Výsluch žalobkyne (zápisnica v súdnom spise) Úverová zmluva (v
súdnom spise). Žalobkyňa navyše ako spotrebiteľka nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného.

10. K takémuto názoru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý zaujal k tejto problematike zásadné stanovisko
(3 M Cdo 14/2014 z 21. apríla 215). Podľa Najvyššieho súdu SR, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto

ustanovenie, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy,
ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti (01.05.2014), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

11. Podľa Krajského súdu Žilina, sp. zn. 5Co/815/2014, platí: .,Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formu/árovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri
uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o

zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 600,- eur v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola
uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa
výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú

sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené
ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie
zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala

možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru vzhľadom na jej výpoveď, ktorá
nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil
o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.“

12. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 485 CSP), postupom podľa § 485 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je treba
potvrdiť podľa § 387 CSP.

13. Bol zistený úplne skutkový stav vo veci, vec správne súd právne posúdil v napadnutej časti, t.j. v

celom výroku a aj trovách konania a dôvody rozsudku súdu sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku.14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené zákonným spôsobom. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri
ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,

aké práva povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý ma správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitiu správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú
účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil

a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t, zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

15. Z uvedeného plynie, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, vec správne právne
posúdil a jeho rozhodnutie je presvedčivé.

16. Mimoriadne presvedčivé, podrobné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku v časti
o liberovaní sa jednotlivých žalovaných ako hmotne zodpovedných pracovníčok za vzniknutý schodok.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci, odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku v celom rozsahu

zamietajúceho výroku, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Žalovaný vo svojom odvolaní len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd poznamenáva, že skutočne, ak Poštová banka ako právna predchodkyňa uzavrela so
žalobkyňou dohodu 14.12.2011 a bol jej poskytnutý úver 2 000 €, splácať mala mesačne splátky po
57,29 € s počtom splátok 70, celková výška nákladov úveru 1 775,59 €, úroková sadzba 24,50 %, RPMN
banky27,45%alennatrhupriemernáRPMNbola18,29%.Akpoštovábanka,a.s.poverilaspol.Bencont
Investments, s.r.o. na základe komisionárskej zmluvy z roku 2015 vymáhaním a správou pohľadávok

banky a banka vyhlásila úver za splatný s poukazom na § 551 a nasl. Obč.zák., ako aj na obsah úverovej
zmluvy v čl. 2 bod. 3, resp. čl. 3 bod. 4, 5 a 9 dohoda o zrážkach je zabezpečením pohľadávky banky.
Inštitút zabezpečenia pohľadávky by umožňoval dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa,
ale len vtedy, ak by vymáhala poskytnutý úver poštová banka, podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy zákonne a správne vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj

neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.1 až 6 Obč.zák. a zákonne žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Inštitút zrážok zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa,
avšak len ak ide o tvrdenie žalovaného, že vymáhanie tejto pohľadávky je v práve, spotrebiteľ je však
prioritný a treba mu poskytnúť zvýšenú ochranu, lebo existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok

zo mzdy budú zabezpečené a plne uhradené finančné prostriedky právneho predchodcu aj keď plnenie
vyplývalo z neprijateľných zmluvných podmienok. Súdna kontrola je tu na to, aby nekalé podmienky,
alebo neplatné zmluvné podmienky mohol zastaviť pri kontrole a pri prieskume súd ako nezávislý orgán
ústavnej kontroly, lebo tieto ako bolo zistené spôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa.

19. Odvolací súd poukazuje aj na súdnu prax, najvyššieho súdu - rozhodnutie 3M Cdo/14/2014 z
25.4.2015, ktorý vyložil § 52 ods.2 tretej vety Obč.zák.20. V súvislosti s týmto rozhodnutím treba mať na zreteli, že § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudol
účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktoré sú súčasťou, keďže nemali prechodné ustanovenia a
ani nemajú, od ich účinnosti sa vzťahuje právna úprava aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom,

platí teda aj pre prípad aplikácie § 5a ods.1 písm.a/ zák. č. 250/2007 Z.z., teda od jeho účinnosti od
1.5.2014, ale sa vzťahuje na všetky právne vzťahy založené pred týmto dňom, tzn. všetky úverové
zmluvy a dojednania (porovnaj aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).

21. Jednoznačne žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah formulárových

dojednaní a zároveň nemala možnosť odmietnuť podpísať takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko
v prípade odmietnutia podpisu dohody o zrážkach zo mzdy by jej žalovaný neposkytol požadovaný úver,
čo bola bežná prax. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola totiž súčasťou samotnej úverovej zmluvy a ostatné
odvolacie námietky sú bez právneho významu v tomto spore.

22. Podľa § 396 CSP odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal trovy odvolacieho konania nikomu, lebo

úspešnej strane sporu, žalobkyni nevznikli, keďže nové skutočnosti neboli uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu a aj bez tak urobeného vyjadrenia by odvolací súd vykonal odvolacie konanie, čo sú neúčelné
trovy.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.