Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216010217.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich

Ing. Anny Príbeliovej a Yvetty Kmeťovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. Ď. Z. A. B. V. K. , nar. XX. XX. XXXX vo H. L., trvale
bytom H., U. XXX/XX, občan SR

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa roku 2010 do 07. 02. 2014, kedy bola maloletá R.. F.., nar. XX. XX. XXXX,

na základe rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9PPOm/1/2014 umiestnená v Krízovom
centre Amoret v Lučenci v rodinnom dome vo Vinici na ulici U.L. XXX/XX ju obžalovaný C. Ď., ktorý
je nevlastným otcom maloletej, spoločne s matkou G. F., nar. XX. XX. XXXX, t. č. nebohá, spoločne
týrali tým spôsobom, že jej matka ju takmer denne bila rukami, drevenou varechou prípadne plastovou
mucholapkou po celom tele a obžalovaný C. Ď. ju počas uvedeného obdobia niekoľkokrát kopal do
oblasti celého tela, obžalovaný spoločne s G. F. maloletej takmer denne vulgárne nadávali spôsobom
uvedenom v spisovom materiáli, na ich príkaz maloletá chodila kupovať alkohol, niekedy aj štyrikrát

denne, a to aj v nočných hodinách, maloletá spávala v nevykúrenej izbe, počas celého obdobia bola
vystavená opakovaným vzájomným konfliktom medzi obžalovaným a jej matkou, ku ktorým dochádzalo
najmä vtedy, keď sa obaja nachádzali pod vplyvom alkoholu, v presne nezistený deň v mesiaci január
alebo február 2013 po tom ako maloletá dňa 10. 01. 2013 oznámila na polícii protiprávne konanie
obžalovaného a matky, obžalovaný C. Ď. sa jej vyhrážal, že ak niekto ku nim v dôsledku toho príde,
dobije ju, následkom uvedeného konania, nastali u maloletej sklony ku sebapoškodzovaniu a v dôsledku
dlhodobej traumatizácie bola u maloletej zistená úzkostne depresívna porucha a syndróm týranej osoby,

t e d a

spoločným konaním týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a strestu, ktoré ohrozilo jej fyzické a
psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á ch a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest

odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e .Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka podala dňa 16. 11. 2016 na tunajší súd obžalobu, ktorou viní obžalovaného zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. V obžalobe navrhla na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods.
1 Tr. por. vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov A.. Y., R.. F., Y.. R., N.. G.,
O.. R., Q.. Š. a Y.. O., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluchy svedkov Y.. L., R.. T.,
G.. U. a M.. E., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecké posudky a podľa § 269 Tr.

por. čítať listinné dôkazy usvedčujúce protiprávne konanie obžalovaného a hodnotiace jeho osobu.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej
kvalifikácii.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 08. 2017 v záverečnej reči uviedla, že vykonaným dokazovaním na
hlavných pojednávaniach bolo nespochybnene preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal voči maloletej
R. F. ako jej otčim negatívneho správania, ktoré viedlo k narušeniu psychiky u dieťaťa, čo jednoznačne
znalci v záveroch posudku hodnotili ako „syndróm týranej osoby“. Nemožno opomenúť ani to, že
na tomto správaní sa voči dieťaťu podieľala aj jej biologická matka, tá však je už nebohá a preto

trestné stíhanie voči nej muselo byť zastavené. Protiprávne konanie obžalovaného potvrdili vo svojich
výpovediach sociálny kurátor a svedkyne R. a G.. Maloletá bola vypočutá v prípravnom konaní, kde
konkrétne uvádzala okolnosti, za ktorých sa obžalovaný s jej matkou dopúšťali voči nej neprístojného
správania. Aj keď maloletá bola už na hlavnom pojednávaní vypočutá ako plnoletá, pričom jej výpoveď
je už poznačená snahou zmierniť negatívny dopad trestnoprávnej zodpovednosti otčima. Maloletá sa

pod vplyvom správania obžalovaného viackrát pokúsila o samovraždu. Znalci vo svojich posudkoch
konštatovali, že jeho správanie malo nesporne vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Preto navrhla
obžalovaného uznať vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a uložiť mu trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede,
ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 23. 03. 2015 v plnom rozsahu. S matkou maloletej G.
F.,tohočasuužnebohou,žilvspoločnejdomácnosti.Spolusnimižiliichdvespoločnédetiadieťamatky,
ktoré mala z predchádzajúceho vzťahu a ním bola R. F.. S matkou dieťaťa žili spolu od 3 rokov maloletej

R.. Bývali všetci v jednej miestnosti. Obidvaja zvykli požívať alkoholické nápoje. Nikdy sa nestalo, že by
R. bol udrel. Nie je pravdou, že by sa bol R. vyhrážal po tom, ako ho udala na polícii. To, že sa voči nemu
začalo trestné stíhanie, považuje nejaký komplot a zaujatie orgánov činných v trestnom konaní voči jeho
osobe. V súčasnosti je zamestnaný, pracuje v Samsung Galanta. Maloleté deti, ktoré mal zo vzťahu s
G. F. boli súdnym rozhodnutím zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Družka G. F.Ó.

zomrela 25. 09. 2016.

Obžalovaný sa hlavného pojednávania dňa 31. 08. 2017 nezúčastnil, pričom na hlavnom pojednávaní
dňa 03. 08. 2017 jeho termín vzal na vedomie a bol zároveň súdom upozornený na možnosť konania
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti podľa § 252 Tr. por., čo vzal na vedomie.

Maloletá R. F. bola zápisnične vypočutá ako svedkyňa v prípravnom konaní v dňoch 04. 12. 2014 a
16. 06. 2015. Procesné úkony boli vykonané v súlade s prihliadnutím na jej vek a zúčastnili sa ich
zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši G.. F. T. a vychovávateľka R.. B.
L.L.. Úkonu dňa 04. 12. 2014 sa zúčastnila aj znalkyňa Mgr. Oľga Dianišková. Svedkyňa - poškodená už

ako plnoletá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2017 a dopočutá dňa 03.08.2017. Dňa
16.02.2017 využila právo odoprieť vypovedať, avšak na návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania
z hlavného pojednávania dňa 08.06.2017 súd opätovne svedkyňu- poškodenú vypočul. Z čítanej jej
výpovede ( obsahu výsluchu z prípravného konania ) podľa § 263 ods. 4 Tr. por. súd vyvodil, že
úkon maloletej v prípravnom konaní bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného

poriadku. Svedkyňa- poškodená uviedla, že zhruba od roku 2010 ju mama a otčim trestali a pravidelnebili, neustále sa hádali a nestarali o domácnosť. Otčim ju dvakrát dokopal, obidvaja jej nadávali, že je
kurva tučná, čo sa dialo takmer každý deň. Obidvaja ju niekoľkokrát denne a to častokrát aj v nočných
hodinách posielali kupovať alkohol, ktorý potom požívali. Súrodenci spávali v spálni s rodičmi, kde sa

kúrilo, ale ona spávala v samostatnej izbe bez vykurovania. Elektrinu v dome nemali 4 roky a dom
zostal aj bez dodávky vody, keďže za ňu neplatili. V dôsledku tohto správania sa rodičov bola na tom
psychicky zle. Stalo sa, že si podrezala zápästie alebo mala sklony k inému sebapoškodzovaniu. Všetky
tieto okolnosti oznámila na polícii. Pri výpovedi zo dňa 03.08.2017. Vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 08.06.2017 tieto okolnosti, ktoré uvádzala v prípravnom konaní už nepotvrdila, mala

snahu napomôcť svojou výpoveďou otčimovi ( obžalovanému ). Následky, ktoré utrpela pripisovala
najmä správaniu matky.

Svedkyňa B.. Y. R. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede,
ktorú podala do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 23. 03. 2015. Pracuje ako učiteľka na
Základnej škole v Hrušove. Pri jednom rozhovore sa jej R. zverila, čo zažíva doma. Po poradení sa

s riaditeľom školy, kontaktovali otčima dieťaťa a oznámili mu tieto skutočnosti. Na to dieťa prestalo
navštevovať školu a bolo umiestnené do krízového strediska. V škole mali vedomosť o tom, že v rodine
dieťaťa sa požívajú nadmerne alkoholické nápoje a starostlivosť o deti sa v dôsledku toho zanedbáva.

MaloletásvedkyňaN.G.bolaspôsobomzodpovedajúcimzákonuvypočutánahlavnompojednávanídňa

16. 02. 2017. Jej výsluch bol realizovaný za prítomnosti sociálneho pracovníka Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši G.. Q. Š. a zákonnej zástupkyne - matky L. G.Á.. Svedkyňa uviedla, že sa
pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice na polícii dňa 10. 10. 2014. R. bola jej kamarátkou,
chodili spolu do školy a boli často spolu. Všimla si na jej tele modriny, na čo jej odpovedala, že ju rodičia
fyzicky trestali. Povedala jej, že ju otec dokopal. Stalo sa, že jej písala na lístok, že si chce ublížiť. R. na

obedy nechodievala a pokiaľ mala so sebou desiatu, bol to častokrát plesnivý chlieb. Tiež sa pred ňom
zmienila, že rodičia robia veľké rozdiely medzi ňou a jej nevlastnými súrodencami.

Svedkyňa G.. Q. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede,
ktorú podala do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 27. 05. 2015. V rodine obžalovaného bola s kolegom

O. viackrát. Pracovala ako rodinná asistentka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši.
Úrad získal poznatky o tom, že rodičia dieťaťa sú denne opití a správajú sa k R. neprístojne. Sama R.
im povedala, že matka ju ťahá často za vlasy a bije varechou a otčim ju zvykne dokopať. Pre toto ich
správanie by najradšej odišla niekam do detského domova. Rodičia ju denne posielajú kupovať alkohol
a dokonca sa stáva, že ju aj v noci za týmto účelom zobudia. Dňa 07. 02. 2014 bola R. vyňatá súdnym

opatrením z rodinného prostredia a dodaná do Krízového strediska Amoret v Lučenci.

Svedok O. R. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú
podal do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 15. 06. 2015. Bol ich susedom a častokrát bolo
počuť od nich krik a hádky. Maloletá R. niekoľkokrát k nim prišla s plačom a povedala, že rodičia robia

doma cirkus. Zvykla u nich aj prespať. Obidvaja rodičia v nadmernej miere požívali alkohol. Všimol si
na R. modriny po tele, najmä na rukách. Obžalovanému zvykol predávať alkohol. Odkiaľ mal peniaze
na alkohol, nevie uviesť.

Svedkyňa - poškodená C.. A. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 08. 06. 2017 uviedla, že sa pridržiava

svojich výpovedí, ktoré podala do zápisnice o výsluchu na polícii v dňoch 21. 01. 2015 a 15. 07.
2015. Od 20. 03. 2014 pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši v pozícii
pracovníčky sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Už v tomto čase bola maloletá R.
umiestnená do Krízového strediska Amoret v Lučenci. Jej dvaja súrodenci boli rozhodnutím súdu
umiestnení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pokiaľ sa rozprávala s maloletou, táto sa

pred ňou nezmieňovala o situácii v rodine, mala s jej správania pocit, ako keby zľahčovala situáciu a
ospravedlňovala správanie otčima.

Svedok G.. Y. O. na hlavnom pojednávaní dňa 08. 06. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede,
ktorú podal do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 27. 05. 2015. V čase, keď maloletá R.

podávala trestné oznámenie, bol zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši
a pracoval na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. R. podala celkom 2 trestné
oznámenia, keďže prvé po podaní vzala späť. Až na základe druhého trestného oznámenia nastalo
šetrenietoho,čosamaprednimiporozprávala.Prvétrestnéoznámenievzalaspäťpreto,lebosajejotčimvyhrážal.Obidvajajejrodičiabolivtomčasenezamestnaní.Vznačnejmiereadennepožívalialkoholické
nápoje. R. sa zmienila, že musí im chodievať kupovať víno a že ju otčim fyzicky trestá. Sama mala
záujem osamostatniť sa a niekam odísť, nakoľko jej situácia v rodine bola veľmi zložitá. Maloletá bola

pozdejšie umiestnená do Krízového strediska Amoret v Lučenci a posledne do výchovného zariadenia
v Chrastinciach. Jej nevlastní súrodenci boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba. Obžalovaný návrhy na
vykonanie dokazovania nemal. V spojitosti s jeho predvolaním na prvý termín hlavného pojednávania bol

vyzvaný podľa § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 08. 06. 2017 podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítal

znalecké posudky, a to posudok znalkýň MUDr. Zuzany Kašparovej, MUDr. Renáty Loškovej, Mgr. Oľgy
Dianiškovej a znalkyne MUDr. Ivety Mikulášovej, znalkýň z odboru psychiatria a psychológia, pričom
obžalovaný nemal k ich obsahom pripomienky. Rovnako obžalovaný nemal pripomienky ani k ostatným
čítaným listinným správam na hlavnom pojednávaní dňa 08. 06. 2017, okrem výpovede svedkyne Y. L.,
ktorá podľa neho nehovorí pravdu, keďže R. nikdy nebil. Obžalovaný nemal pripomienky ani k čítanému

dôkazunahlavnompojednávanídňa31.08.2017,atospráveSúkromnéholiečebnéhosanatóriaSenec,
miesto výkonu Domov Chrastince.

Vprejednávanejtrestnejvecibolapodanánaobžalovanéhoobžaloba,podľajejskutkovéhovymedzenia,
ktorým sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods.

2 písm. d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák., kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu
alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej
starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem
rokov.

Podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2015 odňatím slobody na sedem rokov až
pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Zo skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyplýva, že „týranie“ (t. j.
spôsobenie jeho následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nie je a nikdy ani nemôže

byť len jednorázové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok či
urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o
trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým
zaobchádzaním či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychicképrípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap
teda je, že ide po určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov
proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia

na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia
na zdraví, resp. iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v dikcii tejto skutkovej podstaty
nemusia samostatne vôbec napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by
boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického trpenia je

preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto
opakovanosťspôsobujefyzickéčipsychickéutrpeniepoškodenejosoby,ktoréniejelencelkomkrátkeho
prechodného charakteru. Na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby sa teda vôbec nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodenej
osoby, pretože následok vo forme neznesiteľného utrpenia napĺňa podľa súdnej praxe kvalifikovanú
skutkovú podstatu podľa odstavca 2 citovaného ustanovenia zákona. Pojem fyzické alebo psychické

utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu je preto naplnený už vtedy, ak
poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu),
t. j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie
obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Páchateľ naplní znaky základnej skutkovej
podstaty tohto trestného činu aj vtedy, keď u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej

osoby. Zistenie syndrómu týranej osoby je spojené s naplnením znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty
tohto trestného činu.

Zo spoločných záverov znaleckého posudku č. 071/2014; 097/2014 a 047/2014 zo dňa 15.01.2015
sa potvrdzuje, že stav posudzovanej R. F., nar. XX. XX. XXXX, vykazuje prítomnosť znakov, ktoré

výrazne poškodzujú jej mentálny, osobnostný, sociálny a emočný vývin. Vplyvy, ktoré sa podieľajú
na tomto jej poškodzovaní trvajú dlhodobo vo veľkej miere a zasahujú ju v takej intenzite, že sa im
sama nedokáže brániť ani ich samostatne zvládnuť či spracovať. Známky tohto poškodzovania sú
zrejmé vo všetkých oblastiach psychického fungovania maloletej. Je možné konštatovať, že konanie
rodičov probantky a to jej biologickej matky a otčima zapríčiňuje poškodzovanie jej zdravia formou

psychického a fyzického týrania. Zo spoločného záveru sa potvrdzuje diagnostický záver o prítomnosti
neurotickej úzkostnej depresívnej poruchy u nej, ako následku dlhodobého psychického a fyzického
týrania maloletej a syndróm týranej osoby (CAN). Schopnosť maloletej vnímať, uchovať a reprodukovať
prežité udalosti, ako aj schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, je u nej primeraná.
Vierohodnosť jej výpovedí je zachovaná. Sklony ku klamstvám a konfabuláciám, ktoré by boli chorobne u

nej podmienené neboli zistené. Znalci u poškodenej mladistvej R. F. zistili úzkostne depresívnu poruchu,
ktorá je s vysokou pravdepodobnosťou priamym dôsledkom jej dlhodobej psychotraumatizácie a táto
súvisí predovšetkým s prežitými udalosťami v rodine.

Zistenie syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa (CAN) vyžaduje akékoľvek nenáhodné, vedomé

(prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti
neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa,
prípadne spôsobí jeho smrť (Dunovský a kolektív, 1995).

Konanie obžalovaného napĺňa základné formy CAN syndrómu v nasledovných zisteniach:

- telesné týranie aktívnej povahy (agresívne správanie zo strany otčima voči maloletej spočívajúce v jej
kopaní a inom ubližovaní na tele),
- telesné týranie pasívnej povahy (nedostatočná výživa až vyhladovanie, nedostatok v bývaní, ošatení,
zdravotnej a výchovnej starostlivosti spočívajúce v nezabezpečení základných životných podmienok
bývania a stravovania, bývala v nevykurovanej izbe a podobne),

-psychickétýranieaktívnejpovahy(nadávky,ponižovanie,vyhrážanie,strašenie,stres,verbálnaagresia
spočívajúce v nadávaní, že je tučná a nadávaní jej do kuriev),
- psychické týranie pasívnej povahy (nedostatok podnetov, zanedbanie duševné aj citové, matka dieťaťa
s otčimom robili rozdiel medzi deťmi, keď uprednostňovali deti spoločné pred maloletou).

Súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam. Protiprávne konanie obžalovaného usvedčujú predovšetkým výsledky znaleckého
dokazovania, výpovede zástupcov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately G.. Q. Š. a G.. Y. O. a svedkov B.. Y. R., N.G. a sčasti aj O. R.. Ako oslobodzujúci dôkaz vyznela len výpoveď samotného obžalovaného a
takto možno hodnotiť aj výpoveď svedkyne už plnoletej R. F. na hlavnom pojednávaní dňa 03.
08. 2017. Táto svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní dňa 04. 02. 2014 ešte ako maloletá,

kedy detailne opísala konanie obidvoch rodičov. Súd vyhodnotil zmenu v jej výpovediach snahou
napomôcť otčimovi (obžalovanému), keď jej matka G. F. dňa 25. 09. 2016 zomrela. Zo zabezpečených
dôkazov vyplýva nesporný záver o tom, že tak biologická matka dieťaťa, ako aj jej otčim, po dlhý čas
zanedbávali výchovu a starostlivosť o maloletú R., týrali ju fyzicky a psychicky, nezabezpečovali jej
pravidelnú stravu a dostatočnú kultúru rodinného prostredia, čo viedlo maloletú k neurotickým stavom,

ktoré vyúsťovali do jej sebapoškodzovania. Toto správanie obžalovaného voči maloletej bolo navyše
umocňované takmer každodenným požívaním alkoholických nápojov, čo bolo dôkazne potvrdené.
Obžalovaný nebol zamestnaný, požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o výchovu dieťaťa a dieťa týral,
čo znalci konštatovali v záveroch svojich znaleckých posudkov. V dôsledku tohto správania, hrubého
zanedbávania si svojich rodičovských povinností muselo byť dieťa vyňaté z rodinného prostredia a
umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu do Krízového strediska Amoret v Lučenci a

neskoršie do výchovného zariadenia v Senci. Tento postup orgánov bol logickým vyústením situácie,
v ktorej sa dieťa ocitlo.

Obžalovaný v konaní sa obhajoval sám, hoci bol orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom
upozornený na možnosť zvoliť si obhajcu, resp. požiadať o ustanovenie obhajcu, čo nevyužil. Zákonná

povinnosť obhajoby sa na neho nevzťahovala. Ku vykonaným dôkazom nemal zásadné pripomienky,
okrem obhajovania sa tým, že on R. netýral. Toto jeho tvrdenie avšak vyvracajú ostatné dôkazy, ktoré
svedčia o tom, že maloletá R. častokrát chodila s modrinami po tele a najmä sa zverovala o tomto
neprístojnomsprávanírodičovsvojejkamarátke.Tiežsastalo,žemuselaujsťzdomuaodísťksusedom,
kde prespala. V trestnom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz okrem obhajoby obžalovaného,

ktorý by ho oslobodzoval spod páchanej trestnej činnosti. Obžalovaný bol dlhú dobu nezamestnaný a
ako živiteľ rodiny nevedel zabezpečiť jej riadne fungovanie, navyše sám požíval nadmerne alkoholické
nápoje a týral maloletú R.. Obžalovaný ničím nevyvrátil jednotiaci záver ostatných dôkazov, ktoré
vo vzájomnej súvislosti a aj jednotlivo ho usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti. Nesporne sa
protiprávneho konania dopúšťala aj biologická matka maloletej R.. Proti nej trestné konanie muselo byť

zastavené, keďže zomrela. Aj keď obžalovaný vo svojej obhajobe deklaroval, že sa zmenil, našiel si
prácu a začal viesť riadny život, nemôže ho to zbaviť trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie,
ktorého sa dopúšťal v minulosti voči maloletej R. a ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zanechalo na jej
psychike trvalé následky. Obžalovaný hoci učinil vyhlásenie, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, súd toto jeho vyhlásenie považoval za účelové v snahe obhájiť sa zo závažného

protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťal po dlhší čas voči maloletej R.. Na hlavnom pojednávaní
dňa 03. 08. 2017 obžalovaný návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Prokurátorka navrhla vykonať
dotaz na Detský domov Chrastince, kde bola umiestnená R. v čase jej vyňatia z rodinného prostredia a
umiestnenia do náhradnej starostlivosti. Aj zo správy tohto Súkromno-liečebno-výchovného sanatória v
Senci, Domov detí Chrastince z 21. 08. 2017 sa potvrdzuje, že obidvaja rodičia maloletú neprimerane

fyzicky trestali a obmedzovali v udržiavaní osobnej hygieny a zastrašovali. Už lekárskym vyšetrením
v januári 2013 bol u maloletej zistený psychonervový stres, ktorý sa rozvinul. Maloletá sa dvakrát
pokúsila o samovraždu spôsobom, že si podrezala žily. Na odporučenie pedopsychiatričky dieťa
muselo absolvovať pobyt v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici. Súd preto na základe
vyhodnotenia všetkých dôkazov uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2 písm. d) Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V otázke druhu trestu prichádzalo obžalovanému uložiť ako jediný trest - trest odňatia slobody. Trestná
sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. činí 7 rokov až
15 rokov. Súd pri ukladaní výmery trestu prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostízistiteľných u obžalovaného. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. j)
Tr. zák. t. j., že v doterajšom živote nebol súdne trestaný) a žiadna poľahčujúca okolnosť a tak súd
postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. mu uložil trest na úrovni spodnej hranice trestného rozpätia. Súd

pri ukladaní trestu prihliadol aj na hodnotiacu správu obžalovaného z miesta jeho bydliska. Táto správa
je negatívna, ktorá hodnotí osobu obžalovaného a už nebohú G. F. ako osoby nadmerne požívajúce
alkoholické nápoje, ktorí majú dlžoby v dedine a boli odpojení z odberu elektrickej energie zo siete do
rodinného domu.

Súd v danom prípade nemohol pristúpiť na mimoriadne zníženie trestu (§ 39 Tr. zák.), pretože neboli
naplnené zákonné dôvody pre takýto postup.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie

rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);

odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).