Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206978
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CDConsulting,s.r.o.,sosídlomPříkop843/4,Zábrdovice,Brno,Českárepublika,IČO:26429705,proti
žalovanému: M. E. nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Z. XXXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.943,29
eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 8,46 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 16. novembra 2016 č. k. 10C/289/2013-127 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 2.536,82 eura od 20. 11. 2009 do 05. 05. 2010, zo sumy 2.487,03 eura od 06.
05. 2010 do 03. 06. 2010, zo sumy 2.437,24 eura od 04. 06. 2010 do 05. 07. 2010, zo sumy 2.387,45
eura od 06. 07. 2010 do 04. 08. 2010, zo sumy 2.337,66 eura od 05. 08. 2010 do 05. 09. 2010, zo sumy
2.287,87 eura od 06. 09. 2010 do 05. 10. 2010, zo sumy 2.238,08 eura od 06. 10. 2010 do 04. 11. 2010,
zo sumy 2.188,29 eura od 05. 11. 2010 do 05. 12. 2010, zo sumy 2.173,29 eura od 06. 12. 2010 do

06. 01. 2011, zo sumy 2.158,29 eura od 07. 01. 2011 do 06. 02. 2011, zo sumy 2.143,29 eura od 07.
02. 2011 do 06. 03. 2011, zo sumy 2.128,29 eura od 07. 03. 2011 do 05. 04. 2011, zo sumy 2.113,29
eura od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011, zo sumy 2.098,29 eura od 05. 05. 2011 do 05. 06. 2011, zo
sumy 2.083,29 eura od 06. 06. 2011 do 03. 07. 2011, zo sumy 2.068,29 eura od 04. 07. 2011 do 04.
08. 2011, zo sumy 2.053,29 eura od 05. 08. 2011 do 04. 09. 2011, zo sumy 2.038,29 eura od 05. 09.
2011 do 05. 10. 2011, zo sumy 2.023,29 eura od 06. 10. 2011 do 06. 11. 2011, zo sumy 2.013,29 eura
od 07. 11. 2011 do 05. 12. 2011, zo sumy 2.003,29 eura od 06. 12. 2011 do 04. 01. 2012, zo sumy

1.993,29 eura od 05. 01. 2012 do 05. 02. 2012, zo sumy 1.983,29 eura od 06. 02. 2012 do 05. 03. 2012,
zo sumy 1.973,29 eura od 06. 03. 2012 do 04. 04. 2012, zo sumy 1.963,29 eura od 05. 04. 2012 do
06. 05. 2012, zo sumy 1.953,29 eura od 07. 05. 2012 do 05. 06. 2012 a zo sumy 1.943,29 eura od 06.
06. 2012 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. I § 75, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12
ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 17, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl. I § 34
ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 495 ods. 1, § 34 a §

39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31.
12. 2010 a uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovaným dňa 24. 06. 2009. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy: 4074236. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s. r.
o., zastúpený konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu

bez uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaný na zmenku
doposiaľ uhradil sumu 593,53 eura. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný síce spochybnil, avšak dôkaz o
platbách nad sumu 593,53 eura nepredložil. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa článku 4.
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol

od spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Podľa názoru súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky,
ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má
splniť - Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo
na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s. r. o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v E. dňa 24. 06. 2009,
je podpísaná žalovaným - povinným zo zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva,
že zmenku vystavil žalovaný, táto listina predstavuje prejav jeho slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce

z tohto právneho úkonu, a to uhradenie zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne mu boli známe. Podpísaním zmenky žalovaný prejavil súhlas so zmenkovým úrokom 0,25%
denne. Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení,
teda ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky
nastala v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4

rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane
zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 12Er/968/2010 súd
zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie
pohľadávky od povinného v sume 3.597,18 eura spolu s príslušenstvom, trovami konania a trov exekúcie

na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05680/10 zo
dňa 08. 07. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 08. 2010 a vykonateľnosť 05. 08. 2010. V
exekučnom spise sa nachádza kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s. r. o.
a dlžníkom Dušanom Košturiakom dňa 24. 06. 2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver

v sume 1.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 968 eur, 12 mesačnými
splátkami po 164 eur, počnúc dňom 06. 07. 2009. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 24.
06. 2009 dodatočne vystavenú na sumu 2.536,82 eura a všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
len VP). V zmluve však nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4 ods. 1 písm.
g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. a to: údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške

zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), o priemernej hodnote RPMN, taktiež
ani údaj o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho úver je
bezúročný a bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný
súd žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 13. 03. 2015 zamietol a
následne uznesením zo dňa 06. 03. 2012 súd exekučné konanie zastavil. Dohoda pôvodného veriteľa

a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VP stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť

4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Súd je toho názoru, že na základe citovaného bodu všeobecných podmienok tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto
zmluvné dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne
dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a
jejobsahspotrebiteľžiadnymspôsobomnemoholovplyvniť.Tátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnú
nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber,

buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ
aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil
neznalosť zákona spotrebiteľom, ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto
konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a
z tohto dôvodu za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol
doplniť chýbajúce náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 Občianskeho

zákonníka.Predmetnázmenkabolavystavenánazabezpečenieprávaveriteľavyplývajúcehozúverovej
zmluvy. Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z., preto súd skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Je nepochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože bola vystavená na sumu 2.536,82 eura pričom úver bol
poskytnutý v sume 1.000 eur a výška úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí 1.968 eur. Zmenka

teda nebola vystavená v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko zmenková suma presahuje výšku maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka
je aj z tohto dôvodu neplatná. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu,
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z

iných obdobných súdnych konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony, na ktorom má nárok základ,
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky
ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na strane

žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj
z hľadiska jeho súladu, resp. nesúladu s právnymi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v zmysle
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. v znení noviel a za týmto účelom
vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu

škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je
podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o
prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej

spotrebiteľovi. Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu
jeho právneho predchodcu so žalovanou a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade
s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného
exekučného spisu zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, z čoho 30 % predstavuje
sumu 300 eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka
bola vystavená na sumu 2.536,82 eura. Je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a preto v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanému
nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Súd zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva

spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku 17

všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvšakumožňujevystaviťpovinnémuzmenku,vktorejniejevyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v
rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah
aktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednanianavzťahzozmenky,

ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a
týmzaneplatnévsúladesustanovením§54ods.5Občianskehozákonníka,t.j.akoneplatnédojednanie
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do
rúkoprávnenierozhodnúťotom,ženímpožadovanéplneniejevsúladesozmluvou,čojetiežvrozpores§53ods.4písm.o)Občianskehozákonníka.Zmenka,titulomktorejuplatňuježalobcažalovanúsumu,je
neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy
vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou

vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd
preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednanie zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na tomto
nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať

zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného ako zmenkového dlžníka a podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právo EÚ má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, a preto vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do
31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Úspešnému žalovanému
žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný

však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu

zmenky zo strany žalovaného neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine

ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,

uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto
správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces.

Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti

nemožno považovať za nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva

Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignorovalpredmetsporu.Predmetomkonaniajevýlučnezmenka,anieinýzáväzkovýprávny vzťah.Súd

však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo
strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000.
Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť
o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú
zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods.
3 OSP v aktuálnom znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske
konanie obsahuje špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie
Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania
nariadenie ustanovuje inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred

právom vnútroštátnym je jednou zo základných zásad právneho priadku EÚ. Poukázal na to, že na
ustanovenie § 79 ods. 3 OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad.
Ak by ustanovenie § 79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak
zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť
povinnosť doplniť návrh. Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelou č.

438/2015spôsobom,akotourobilprinoveleExekučnéhoporiadku,apretosúdsvojimvýkladomnemôže
dotváraťnedostatkyúčinkuprocesnéhopredpisu,vzhľadomnaabsenciuvýslovnéhozákonnéhopríkazu
doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods.
3 OSP sa preto nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na

zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca
uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
oznámiť alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia.
Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne

po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských súdov
a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže

byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.943,29 eura, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 2.536,82 eura od 20. 11. 2009 do 05. 05. 2010, zo sumy 2.487,03
eura od 06. 05. 2010 do 03. 06. 2010, zo sumy 2.437,24 eura od 04. 06. 2010 do 05. 07. 2010, zo
sumy 2.387,45 eura od 06. 07. 2010 do 04. 08. 2010, zo sumy 2.337,66 eura od 05. 08. 2010 do 05. 09.
2010, zo sumy 2.287,87 eura od 06. 09. 2010 do 05. 10. 2010, zo sumy 2.238,08 eura od 06. 10. 2010do 04. 11. 2010, zo sumy 2.188,29 eura od 05. 11. 2010 do 05. 12. 2010, zo sumy 2.173,29 eura od 06.
12. 2010 do 06. 01. 2011, zo sumy 2.158,29 eura od 07. 01. 2011 do 06. 02. 2011, zo sumy 2.143,29
eura od 07. 02. 2011 do 06. 03. 2011, zo sumy 2.128,29 eura od 07. 03. 2011 do 05. 04. 2011, zo sumy

2.113,29 eura od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011, zo sumy 2.098,29 eura od 05. 05. 2011 do 05. 06. 2011,
zo sumy 2.083,29 eura od 06. 06. 2011 do 03. 07. 2011, zo sumy 2.068,29 eura od 04. 07. 2011 do 04.
08. 2011, zo sumy 2.053,29 eura od 05. 08. 2011 do 04. 09. 2011, zo sumy 2.038,29 eura od 05. 09.
2011 do 05. 10. 2011, zo sumy 2.023,29 eura od 06. 10. 2011 do 06. 11. 2011, zo sumy 2.013,29 eura od
07. 11. 2011 do 05. 12. 2011, zo sumy 2.003,29 eura od 06. 12. 2011 do 04. 01. 2012, zo sumy 1.993,29

eura od 05. 01. 2012 do 05. 02. 2012, zo sumy 1.983,29 eura od 06. 02. 2012 do 05. 03. 2012, zo
sumy 1.973,29 eura od 06. 03. 2012 do 04. 04. 2012, zo sumy 1.963,29 eura od 05. 04. 2012 do 06. 05.
2012, zo sumy 1.953,29 eura od 07. 05. 2012 do 05. 06. 2012 a zo sumy 1.943,29 eura od 06. 06. 2012
do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 2.536,82 eura od 04. 01. 2010 do 05. 05. 2010,
zo sumy 2.487,03 eura od 06. 05. 2010 do 03. 06. 2010, zo sumy 2.437,24 eura od 04. 06. 2010 do
05. 07. 2010, zo sumy 2.387,45 eura od 06. 07. 2010 do 04. 08. 2010, zo sumy 2.337,66 eura od 05.

08. 2010 do 05. 09. 2010, zo sumy 2.287,87 eura od 06. 09. 2010 do 05. 10. 2010, zo sumy 2.238,08
eura od 06. 10. 2010 do 04. 11. 2010, zo sumy 2.188,29 eura od 05. 11. 2010 do 05. 12. 2010, zo sumy
2.173,29 eura od 06. 12. 2010 do 06. 01. 2011, zo sumy 2.158,29 eura od 07. 01. 2011 do 06. 02. 2011,
zo sumy 2.143,29 eura od 07. 02. 2011 do 06. 03. 2011, zo sumy 2.128,29 eura od 07. 03. 2011 do 05.
04. 2011, zo sumy 2.113,29 eura od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011, zo sumy 2.098,29 eura od 05. 05.

2011 do 05. 06. 2011, zo sumy 2.083,29 eura od 06. 06. 2011 do 03. 07. 2011, zo sumy 2.068,29 eura
od 04. 07. 2011 do 04. 08. 2011, zo sumy 2.053,29 eura od 05. 08. 2011 do 04. 09. 2011, zo sumy
2.038,29 eura od 05. 09. 2011 do 05. 10. 2011, zo sumy 2.023,29 eura od 06. 10. 2011 do 06. 11. 2011,
zo sumy 2.013,29 eura od 07. 11. 2011 do 05. 12. 2011, zo sumy 2.003,29 eura od 06. 12. 2011 do 04.
01. 2012, zo sumy 1.993,29 eura od 05. 01. 2012 do 05. 02. 2012, zo sumy 1.983,29 eura od 06. 02.

2012 do 05. 03. 2012, zo sumy 1.973,29 eura od 06. 03. 2012 do 04. 04. 2012, zo sumy 1.963,29 eura
od 05. 04. 2012 do 06. 05. 2012, zo sumy 1.953,29 eura od 07. 05. 2012 do 05. 06. 2012 a zo sumy
1.943,29 eura od 06. 06. 2012 do zaplatenia 779,13 eura od 23. 03. 2011 do 19. 04. 2011, zo sumy
615,13 eura od 20. 04. 2011 do 19. 05. 2011, zo sumy 533,13 eura od 20. 05. 2011 do 20. 06. 2011, zo
sumy 451,13 eura od 21. 06. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy,

teda 8,46 eura a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 2.536,82 eura od 20. 11. 2009 do
05. 05. 2010, zo sumy 2.487,03 eura od 06. 05. 2010 do 03. 06. 2010, zo sumy 2.437,24 eura od 04.
06. 2010 do 05. 07. 2010, zo sumy 2.387,45 eura od 06. 07. 2010 do 04. 08. 2010, zo sumy 2.337,66
eura od 05. 08. 2010 do 05. 09. 2010, zo sumy 2.287,87 eura od 06. 09. 2010 do 05. 10. 2010, zo

sumy 2.238,08 eura od 06. 10. 2010 do 04. 11. 2010, zo sumy 2.188,29 eura od 05. 11. 2010 do 05. 12.
2010, zo sumy 2.173,29 eura od 06. 12. 2010 do 06. 01. 2011, zo sumy 2.158,29 eura od 07. 01. 2011
do 06. 02. 2011, zo sumy 2.143,29 eura od 07. 02. 2011 do 06. 03. 2011, zo sumy 2.128,29 eura od 07.
03. 2011 do 05. 04. 2011, zo sumy 2.113,29 eura od 06. 04. 2011 do 04. 05. 2011, zo sumy 2.098,29
eura od 05. 05. 2011 do 05. 06. 2011, zo sumy 2.083,29 eura od 06. 06. 2011 do 03. 07. 2011, zo

sumy 2.068,29 eura od 04. 07. 2011 do 04. 08. 2011, zo sumy 2.053,29 eura od 05. 08. 2011 do 04. 09.
2011, zo sumy 2.038,29 eura od 05. 09. 2011 do 05. 10. 2011, zo sumy 2.023,29 eura od 06. 10. 2011
do 06. 11. 2011, zo sumy 2.013,29 eura od 07. 11. 2011 do 05. 12. 2011, zo sumy 2.003,29 eura od 06.
12. 2011 do 04. 01. 2012, zo sumy 1.993,29 eura od 05. 01. 2012 do 05. 02. 2012, zo sumy 1.983,29
eura od 06. 02. 2012 do 05. 03. 2012, zo sumy 1.973,29 eura od 06. 03. 2012 do 04. 04. 2012, zo

sumy 1.963,29 eura od 05. 04. 2012 do 06. 05. 2012, zo sumy 1.953,29 eura od 07. 05. 2012 do 05. 06.
2012 a zo sumy 1.943,29 eura od 06. 06. 2012 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho
konania zamietajúca časť a výrok o trovách konania a zastavujúca časť je už právoplatná.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej

lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu

ohľadne nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z

čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby

súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovanío uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru

síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/

EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných

podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera

bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na
takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také

v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Čo sa týka namietania aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 OSP žalobcom v
odvolaní, odvolanie v tejto časti je nedôvodné z dôvodu, že týmto ustanovením súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie neodôvodnil. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).