Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213981
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116213981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanému Z. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.
nad I. XXX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie XXX,XX D. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu X.XXX,XX D. s
úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X.XXX,XX D. od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V

žalobe uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu Y. banka a. s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému obnovovaný úverový rámec v
sume X.XXX Eur. Žalovaný bol oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky
disponibilného celkového úverového rámca a zároveň povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú právnym
predchodcom žalobcu v zaslanom výpise a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo
výške právnym predchodcom žalobcu stanovenej minimálnej splátky. Nakoľko žalovaný porušil svoju

povinnosťrealizovaťúhradudlžnejsumy,právnypredchodcažalobculistomzodňaXX.X.XXXXzmluvný
vzťah v zmysle čl. VIII, bod 8.1.2 písm. a) obchodných podmienok Tatra banky, a.s. vypovedal a
zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej v písomnej výpovedi, ktorá
bola žalovanému v súlade s čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.
doručená 16.8.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 16.10.2013, t.j. po dvoch
mesiacoch odo dňa doručenia výpovede, kedy sa pohľadávka stala splatnou v celosti. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.

s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu
nesplateného úveru poskytnutého žalovanému vo forme čerpania kreditnou kartou v celosti postúpená
postupníkovi. Úrok z omeškania uplatnil žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

2. Súd výzvami zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX vyzval žalobcu, aby špecifikoval, z akých splátok úveru,
z akých položiek (istina, úrok, poplatky, zmluvné pokuty) pozostáva uplatnený peňažný nárok X.XXX,XX

Eur, uviedol výšku a dátum jednotlivých čerpaní úveru, akú celkovú sumu žalovaný čerpal, akú celkovú
sumu žalovaný uhradil veriteľovi titulom predmetnej zmluvy, a špecifikoval jednotlivé úhrady žalovaného,
t.j. kedy, v akej výške ich žalovaný vykonal, na aké položky pohľadávky (istina, úrok, poplatky prípadneiné) boli jeho úhrady veriteľom započítané, uviesť spôsob ich výpočtu, a aby žalobca nárok na jednotlivé
položky pohľadávky oprel o konkrétne zmluvné alebo zákonné ustanovenie, inak súd žalobu zamietne.

3. Žalobca na výzvy súdu reagoval podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom trval na podanej žalobe.
Uviedol, že žalovaná pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nesplatenú časť úveru
poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu formou čerpania peňažných prostriedkov
kreditnou kartou na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet. Zmluvnými stranami bol
dohodnutý úverový rámec vo výške X.XXX Eur, s úrokovou sadzbou 17,80% p.a., výškou RPMN

22,18% a s voliteľnou výškou mesačnej splátky, čo preukazujú predložený výpis z bankovej knihy a
výpisy z kreditnej karty. Z predložených výpisov súkromnej kreditnej karty I. sú preukázané kreditné a
debetné obraty na kreditnej karte počas trvania zmluvného vzťahu. Z výpisu za obdobie od X.X.XXXX do
X.X.XXXX je preukázané, že na účte žalovaného bol evidovaný debetný zostatok v sume -X.XXX,XX Eur
so splatnosťou výpisu k XX.X.XXXX. J. žalovaný neplnil svoje platobné povinnosti, právny predchodca
žalobcu dňa XX.X.XXXX vypovedal zmluvný vzťah, čo vyplýva z predloženého podacieho hárku a

vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy špecifikovanej vo výpovedi vo výške X.XXX,XX Eur.
Nakoľko žalovaný svoj dlh do dnešného dňa nezaplatil, dostal sa do omeškania s jeho zaplatením
vo výške nám postúpenej žalovanej pohľadávky. Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA sa
prijatím žiadosti a podpisom právneho predchodcu žalobcu stala zmluvou o vydaní kreditnej karty, na
základe ktorej bola žalovanému vydaná kreditná karta s úverovým rámcom vo výške 2.000 Eur. Výška

poskytnutého úverového rámca 2.000 Eur vyplýva z predloženého výpisu z bankovej knihy, mesačných
výpisov súkromnej kreditnej karty VISA a žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA. Predložené
mesačné výpisy obratov s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky ako aj výpis z bankovej knihy sú
výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na
základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej

pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi
považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku
žalovanej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia
ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS. Predložené listiny sú jednoznačné dôkazy o

pravosti a výške pohľadávky získané od právneho predchodcu žalobcu, ktorým bola práve banka, ktorá
je pod prísnym dohľadom Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného, ktorí boli na pojednávanie riadne
a včas predvolaní s tým, že neprítomnosť ospravedlnila strana žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti. Žiadna zo strán o odročenie pojednávania nežiadala.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpovede zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, žiadosti o
vydanie súkromnej kreditnej karty I., formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, výpisu z bankovej knihy, poštového podacieho hárku zo dňa X.XX.XXXX, oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX, obchodných podmienok Y. banky, a.s. pre medzinárodné kreditné
karty, I. obchodných podmienok Y. banky, a.s., identifikácie postúpenej pohľadávky, správ o pobyte

žalovaného, podania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX,
výňatku z prílohy k nej, mesačných výpisov súkromnej kreditnej karty I., podacieho hárku zo dňa
XX.X.XXXX, a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Tatra banka, a.s. a žalovaný uzavreli na základe žiadosti žalovaného dňa X.X.XXXX zmluvu o

vydaní súkromnej kreditnej karty I., na základe ktorej sa Y. banka, a.s. zaviazal poskytnúť žalovanému
revolvingový úver čerpateľný prostredníctvom kreditnej karty s celkovým úverovým rámcom X.XXX Eur.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške XX,XX %. Výška ročnej percentuálnej
miery nákladov bola XX,XX %, výška priemernej V. XX,XX %, pri počte XX pravidelných mesačných
splátok vo výške XXX,XX D. a celková čiastka, ktorú musí držiteľ karty zaplatiť bola uvedená vo výške

X.XXX,XX Eur.

8. Tatra banka, a.s. listom zo dňa XX.X.XXXX vypovedala predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere z
dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas v zmysle bodu X.X Podmienok s tým, že písomnosti sapovažujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, pričom výška celkovej sumy k XX.X.XXXX je X.XXX,XX
D.. I. zmluvy obsahovala výzvu banky, aby žalovaný okamžite zaplatil celý zostatok pohľadávky na
označený účet. Z predloženého podacieho hárku zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že výpoveď zmluvy bola

zaslaná žalovanému na adresu trvalého bydliska uvedenú v zmluve o revolvingovom úvere.

9. Listom zo dňa X.XX.XXXX Y. banka, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky z predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX z
pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. na žalobcu, pričom listina bola odoslaná poštou dňa X.XX.XXXX

na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o revolvingovom úvere.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v zmysle § 497 Obchodnéhozákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úverový rámec do výšky 2.000 Eur, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať prostredníctvom
vydanej kreditnej karty a žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokmi, a to zaplatením

dohodnutých mesačných splátok. Úver je síce absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka a na úver dopadajú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou , ktorá má prednosť, a to ustanoveniami § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ide

o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu
vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov
iným spotrebiteľom. Veriteľ poskytol žalovanému vedenie účtu a finančné prostriedky v rámci jeho
podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva
aj z jeho označenia v zmluve menom priezviskom, rodným číslom, adresou bydliska. Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 5.10.2015, čo bolo preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.10.2015, výňatku z
prílohy k tejto zmluve, a z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa X.XX.XXXX o postúpení pohľadávky
adresovaného žalovanému poštou na adresu jeho trvalého pobytu uvedenú v zmluve o úvere, ako
vyplýva z podacieho hárku zo dňa X.XX.XXXX. Bolo preukázané, že pohľadávka bola spôsobilá na
postúpenie, keďže boli splnené podmienky stanovené osobitným predpisom, a to ust. § 92 ods. 8 Zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď žalovaný bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči banke, ako vyplýva z predložených výpisov súkromnej
kreditnej karty VISA za obdobie od X.XX.XXXX do X.X.XXXX, od X.X.XXXX do X.X.XXXX, od X.X.XXXX
do X.X.XXXX, od X.X.XXXX do X.X.XXXX, od X.X.XXXX do X.X.XXXX, v ktorých sú opakovane
účtované poplatky za upomienku a sankčný úrok, a zároveň banka pred postúpením pohľadávky na

žalobcu zaslala žalovanému výzvu na splnenie omeškaných splátok dlhu, ktorá výzva bola obsiahnutá
vo výpovedi zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú banka v rovnaký deň odoslala na adresu trvalého pobytu
žalovaného, čo bolo preukázané z predloženého podacieho hárku zo dňa XX.X.XXXX.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP má žalobca povinnosť už v žalobe
označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné
bremenastrany,atobremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Vsporovomkonanísauplatňujeprejednacia
zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny

pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na
výsledku sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom uplatneného práva na zaplatenie istiny

pohľadávky s príslušenstvom. L. ani na výzvy súdu zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, ktoré boli
žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX neuviedol, z akých položiek pozostáva uplatnená
suma X.XXX,XX Eur (istina, úrok, poplatky, zmluvné pokuty), neuviedol výšku a dátum jednotlivých
čerpaní úveru, akú celkovú sumu žalovaný čerpal, akú celkovú sumu žalovaný uhradil veriteľovi titulompredmetnej zmluvy. Neuviedol ani, v akých sumách vykonal žalovaný čiastočné úhrady a ani dátumy
jednotlivých úhrad, a na aké položky dlhu a v akom rozsahu (istina, úrok, poplatky) právny predchodca
žalobcu tieto úhrady započítal, neuviedol spôsob ich výpočtu. Žalobca jednotlivé zložky uplatnenej

pohľadávky neoprel o konkrétne zmluvné alebo zákonné ustanovenie. Vo vyjadrení zo dňa 22.11.2017
žalobca len uviedol, že z výpisu zo súkromnej kreditnej karty VISA za obdobie od X.X.XXXX do
X.X.XXXX bolo preukázané, že na účte žalovaného bol evidovaný debetný zostatok v sume X.XXX,XX
D., pričom odkázal na výpisy súkromnej kreditnej karty I., na ktorých sú zachytené kreditné a debetné
operácie na kreditnej karte počas trvania zmluvného vzťahu. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobcu nemožno

nahradiťpredloženímlistín,vtomtoprípade výpisovzkreditnejkarty.Súdnemôženahrádzaťnedostatok
skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o
nárokoch žalobcu. Z výpisov z kreditnej za obdobie od X.XX.XXXX do X.X.XXXX vyplýva, že právny
predchodca žalobcu žalovanému účtoval poplatky za upomienky , sankčné úroky (opakovane účtované
poplatky za upomienku v sumách X D. , XX D., XX D., a sankčný úrok v sumách XX,XX D., XX,XX eur,
XX,XX D., XX,XX D., XX,XX Eur), oprávnenosť účtovania ktorých poplatkov, sankčných úrokov žalobca

napriek výzve súdu nijako nevysvetlil. Odvolávať sa na výpis z bankovej knihy, v ktorom je zaevidovaná
len výsledná suma dlhu 1.845,65 Eur nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdenia s tým, že výpis z bankovej
knihy nemá vyššiu dôkaznú silu než iné listinné dôkazy. Žalobca sa nedostavil ani na pojednávanie,
na ktorom by tiež mohol splniť povinnosť tvrdenia. V danej veci ide pritom o nárok uplatnený voči
spotrebiteľovi a súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa žalobca proti žalovanému nedomáha

neoprávnených plnení, majúcich základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, a či počas trvania
úverového vzťahu žalobca časť úhrad započítal na plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi na
ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca však v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia súdu neposkytol. Súd
potom nemohol preskúmať opodstatnenosť uplatneného práva a oddeliť plnenie dovolené od plnenia
nedovoleného a nemohol rozhodnúť, v akej sume zaviaže žalovaného k splneniu peňažného dlhu zo

zmluvy o úvere. Neunesenie bremena tvrdenia má v zmysle ustálenej judikatúry súdov za následok
stratu sporu. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/106/2017-95 zo dňa 16.8.2017 konštatoval,
že v prípade neunesenia bremena tvrdenia žalobcom je nutné žalobu zamietnuť, pričom až potom, keď
žalobca uvedie skutkový a právny dôvod prijatého , resp. požadovaného plnenia môže konajúci súd
skúmať, či tento dôvod nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

15. Keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, súd žalobu výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo úspešnému
žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže zo spisu nevyplýva,
žeby žalovanému vznikli nejaké trovy konania, súd výrokom II. žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.