Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203751.2

Rozhodnutie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu
JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu žalobcu CD Consulting, s.r.o., Příkop
843/4, 602 00 Brno - Zábrdovice, ČR, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. J., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX P. C. A. XXX, v konaní o zaplatenie 1.591,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava, č.k. 8C/91/2014-78 zo dňa 12.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní
náhrady trov konania stranám sporu.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,06% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol, pripustil späťvzatie žaloby v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v uvedenej časti konanie zastavil a zároveň vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 1.591,83 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.721,83 eur od 30.05.2011 do
15.04.2012,zosumy1.701,83eurod16.04.2012do15.05.2012,zosumy1.681,83eurod16.05.2012do
17.06.2012, zo sumy 1.661,83 eur od 18.06.2012 do 14.08.2012, zo sumy 1.641,83 eur od 15.08.2012
do 17.01.2013, zo sumy 1.591,83 eur od 18.01.2013 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy1.721,83eurod13.07.2011do15.04.2012,zosumy1.701,83eurod16.04.2012do15.05.2012,zo

sumy 1.681,83 eur od 16.05.2012 do 17.06.2012, zo sumy 1.661,83 eur od 18.06.2012 do 14.08.2012,
zo sumy 1.641,83 eur od 15.08.2012 do 17.01.2013, zo sumy 1.591,83 eur od 18.01.2013 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 5,74 eur a zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho

kolégia NS SR zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 8/2015 pod číslom 93.

Uviedol, že z uvedeného stanoviska vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom
úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a

ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.4. Poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

5. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky

vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

6.Vychádzajúczvyššieuvedenéhozastávalsúdprvejinštancienázor,žedohodnutávýškazmenkového

úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase
vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a
ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom
úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak,

ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú
vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať
zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po
čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

7. Preto nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25%
ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

8. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48

ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka
na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. V bode 8.1 štvrtom odseku návrhu na uplatnenie pohľadávky,
kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj,
kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len všeobecne: "Indosant predložil
zmenku k zaplateniu..." bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas

konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa
stalazročnou30.05.2011,pričomdôkaznébremenovtomtosmerebolonažalobcovi.Súdprvejinštancie
preto ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy žalovanému bol
doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (18.06.2014) a následne zročnosť zmenky nasledujúci
deň, t. j. 19.06.2014, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do

zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd žalobu o zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy
1.591,83 eur od 30.05.2011 do 19.06.2014 zamietol.

9. Právne odôvodnil súd prvej inštancie rozsudok § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 41 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. a § 255 ods. 2 CSP.

10. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.10.2016 sp.zn. 8C/91/2914 tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,37 eur + 8,58
eur režijný paušál.

11. V odvolaní uviedol žalobca, že toto podáva proti výroku o zamietnutí návrhu a výroku o nepriznaní
trov konania. Odvolanie podáva z dôvodu, že a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP); b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §365 ods. 1 písm.b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c/ rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).

12. V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k
porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a
je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Súd nemohol

nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia.
Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou
hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia
vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie

práva Európskej únie prejevajúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“ na žalobnú
odpoveď). Tlačivo „C“ svojim obsahom reflektuje na najdôležitejšie stanoviská žalovaného v konaní.
Žalovaný nie je nútený obmedziť svoje argumenty na obsah tlačivo „C“, ale v zmysle čl. 5 bod 3
nariadenia, môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije
tlačivo na odpoveď. V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania

formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v
súlade s ust. § 45 a nasl. O.s.p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa
nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie
súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167

a nasl. O.s.p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky /vykonanie ústneho pojednávania) a
ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p, súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez

návrhu.

13. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie o.i.
oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a
podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom

či Ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenu, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

14. Predpokladomvydaniarozsudkuvtomtokonaníbolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej

Nariadením.

15. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o
úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný

uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd moholdospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák.č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu.

16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením ust. §ú 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

17. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000 (uverejnený
v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004).

18. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore
s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi.

19. Žalobca zároveň poukázal na svoje podanie z decembra 2015, kedy vykonal čiastočné späťvzatie
žaloby,atoprávevspäťvzatívýškydennéhozmenkovéhoúroku z0,25%na0,06%dennezozmenkovej
sumy. Po tomto späťvzatí výšky sadzby denného úroku zo zmenkovej sumy nie je možné považovať
žalovaný zmenkový úrok za v rozpore s dobrými mravmi a takýto úrok by preto súd mal priznať
žalobcovi. Uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu

splneniuzáväzku.Zároveňmásankčnýcharakter,leboúčastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosť,trestá
nepriaznivýmnásledkomvpodobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.
Zmluvnápokuta0,25%zistinyzakaždýdeňomeškaniavovýške533,00eurpredstavuje1,33eurdenne,
čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný.

20. Poukázal na závery, ktoré potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5..2013.

21. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na nemeckú a rakúsku právnu úpravu ohľadne ochrany
spotrebiteľa. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže byť

neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu.

22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 CSP; spor prejednal podľa § 379 - § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP; § 365 ods. 1
písm.b/ a h/ CSP.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil

v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie; na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych
právnych predpisov, tieto správne vyložil, pretože nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú
dohodu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a dopĺňa, že obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaný
nemohol ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne
dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje
vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.
Okrem toho uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s
obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nepochybne takáto dohoda je v

neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky veriteľa v širšom než zákonnom rozsahu. Práva
uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka), a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zmenkové nároky zo zmenky
vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

27. Pokiaľžalobcanamietal,žesúdprvejinštancievykonávaldokazovanievovecinadrámecstanovený

nariadením a v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd poukazuje na to, že
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy
ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.).

28. To znamená, že strany sporu boli povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o
tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodol súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o
zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie
skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami
sporu mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nebol

obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté sporovými stranami,
ale mohol vykonať aj ďalšie dôkazy, ak to bolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si mohol
zabezpečiť aj sám.

29. Keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že z uplatnenej dohody nie je možné priznať

žiadané plnenie a teda ani zmenkový úrok, odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny. V súvislosti na uvedené
skutočnosti súčasne potvrdil aj výrok o trovách konania.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).