Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205076
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616205076.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: E.
H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Z.Z. XX/XX, XXX XX A. E., v spore o zaplatenie 162,48 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 45,34 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 17. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15. 07. 2016 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 162,48 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne od 17. 08. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol,
že so žalovaným uzatvoril dňa 01. 09. 2012 Zmluvu o pôžičke č. 20278525, na základe ktorej poskytol
žalovanému finančné prostriedky vo výške 326,40 eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve.

Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splatiť finančné prostriedky v pravidelných 12-tich mesačných
splátkach po 27,20 eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z uvedenej sumy 163,20 eur. Vzhľadom na
to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca dňa 07. 08. 2013 listom -
Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorazovo.
Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavoval sumu 162,48 eur. Žalobca si v spore uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, nepožadoval
však zaplatenie zmluvnej pokuty. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný zaplatiť žalobcovi

sumu 325,68 eur. Po odpočítaní úhrad vykonaných žalovaným v sume 163,20 eur predstavuje dlžná
suma 162,48 eur. K žalobe bola pripojená Zmluva o pôžičke uzavretá medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a žalovaným zo dňa 01. 09. 2012, ako aj Všeobecné obchodné podmienky,
Predžalobná upomienka zo dňa 07. 08. 2013 s doručenkou o doručení danej listiny žalovanému a
Prehľad splátok a úhrad na meno klienta E. H., evidenčné číslo XXXXXXXX.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.4. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. (právny predchodca žalobcu) uzatvorila so žalovaným
dňa 01. 09. 2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky v celkovej sume 272,- eur, pričom tieto mali byť splatené následne v 12-tich

splátkach po 27,20 eur. Pôžička bola účelovo viazaná, a to na financovanie tovaru nábytok - Obývacia
stena ORL. Ročná úroková sadzba pôžičky predstavovala 41,3%, RPMN bola 41,3%, priemerná
hodnota RPMN dosiahla 40,87% a celkové náklady spotrebiteľa boli 54,40 eur. Termín konečnej
splatnosti pôžičky bol stanovený na august 2013.

5. Z obsahu bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok predložených žalobcom k zmluve o pôžičke
vyplýva, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v Zmluve alebo v Podmienkach alebo VOP
stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

6. Z obsahu Predžalobnej upomienky zo dňa 07. 08. 2013 mal súd zistené, že dlžná suma predstavovala
k uvedenému dňu sumu 171,36 eur, ktorú právny predchodca žalobcu požadoval zaplatiť najneskôr do

3 dní od doručenia danej upomienky. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 13. 08.
2013.

7. Z obsahu Prehľadu splátok a úhrad na meno klienta E. H., číslo XXXXXXXX, mal súd zistené, že
celková výška úhrad zo strany žalovaného predstavovala 163,20 eur.

8. Na základe návrhu žalobcu Consumer Finance Holding a.s. a spoločnosti Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. zo dňa 11. 11. 2016 rozhodol súd uznesením č. k. 5Csp/6/2016-29 zo dňa 28. 03. 2017 o pripustení
vstupu spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. na miesto doterajšieho žalobcu.

9. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 01.
09. 2012 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci
predmetu svojho podnikania, keď žalovanému poskytol pôžičku a spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v
rámcisvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Nauvedenúzmluvubolonevyhnutnéaplikovať

ustanovenie § 9 uvedeného zákona, a to v znení účinnom ku dňu 01. 09. 2012. V zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel
jeho splatenia.

10. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku pôžičky, výšku splátok, ako aj
sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky pôžičky predstavovala 27,20 eur, avšak daná
suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej

splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako
bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

11. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

12. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem

iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto

Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
13. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bezúrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

14.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

15. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k

termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom k 01. 09. 2012). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej

normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.

17. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom

vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť
o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za
použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,
historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady.

18. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra

legem vnútroštátneho práva“.

19.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať

členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

20. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;

ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žilinesp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon

v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.
21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z . o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. S ohľadom na citované zákonné ustanovenie zameral okresný súd svoju pozornosť na preskúmanie
uplatneného nároku, a to z hľadiska toho, či nie je v zmysle uvedeného čiastočne premlčaný. Z obsahu
Zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 09. 2012 zreteľne vyplýva, že termín konečnej splatnosti pôžičky bol

určený na august 2013, z čoho možno nepochybne vyvodiť, že prvá splátka pôžičky bola v septembri
2012 (počet splátok bol 12). Rovnako je nepochybné, že každá jednotlivá splátka bola splatná do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok). Žaloba bola v
posudzovanej veci doručená súdu dňa 15. 07. 2016, z čoho súd vyvodil, že všetky splátky splatné do
dňa 20. 06. 2013 sú premlčané. Žalobca mohol svoj nárok účinne uplatniť v súdnom konaní v trojročnej

premlčacej dobe v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka a pokiaľ tak neučinil, musel súd
v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadať na oslabenie jeho práva a z
tohto dôvodu považoval nárok čiastočne za neopodstatnený.

23. Je teda zrejmé, že premlčaniu nepodliehali jedine dve splátky, a to splátka splatná dňa 20. 07. 2013 a

splátka splatná dňa 20. 08. 2013, na ktoré mal žalobca nárok. Vzhľadom na vyššie konštatované závery
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru však musel súd prihliadať na to, že výška splátky, na ktorú
mal žalobca právo, nepredstavovala sumu 27,20 eur, ako sa uvádza v Zmluve o pôžičke zo dňa 01. 09.
2012, ale sumu 22,67 eur (výška pôžičky 272,- eur ÷ 12 mesiacov). Žalobcovi tak súd priznal právo na
zaplatenie sumy 45,34 eur.

24. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil v spore aj úroky z omeškania, postupoval okresný súd v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 a
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške platnej v prvý deň omeškania
(17. 08. 2013), t.j. 8,5% ročne. Výzva na úhradu celej dlžnej sumy bola žalovanému doručená dňa 13.

08. 2013, a keďže právny predchodca žalobcu určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni, z toho treba
vyvodiť, že posledným dňom na splnenie povinnosti bol 16. august 2013. Z uvedeného dôvodu treba za
prvý deň omeškania považovať 17. august 2013.

25. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, tento súd ako nedôvodný zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z čiastočného úspechu žalovaného v spore. Vzhľadom na to, že tento ostal v spore nečinný,
k podanej žalobe sa písomne nevyjadril, súd konštatuje, že mu žiadne trovy nevznikli, a preto rozhodol
spôsobom vyjadreným vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.