Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215215346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnoJUDr.ArpádomPastorekom,sudcomvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému: D. G., nar. X.X.XXXX, E. XX, P., občan SR, v konaní o
zaplatenie 674,31 EUR s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
674,31 EUR s prísl.“ z dňa 07.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 19.08.2015 sa domáhal zaplatenia sumy

674,31 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy

…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.

Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o

pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údajepotrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje

sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatnýobsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k

nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2
000 eur, a preto vyvesil dňa 14.11.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu o tom, že dňa 24.11.2017 o 09,15 hod., v pojednávacej miestnosti OS T. na č. d. 2, na 1. poschodí,

bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

7. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

8. Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

9. V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník

uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť
na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte

splatné.

10. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu ZSE
Energia,a.s.sosídlom:Čulenova6Bratislava81647,IČO:36677281,nač.l.12anasl.bolauzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávok z dňa 13.11.2014 s prílohami, z ktorej je zrejmé, že došlo k postúpeniu

pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu ZSE Energia, a. s. so sídlom: Čulenova 6 Bratislava
816 47, IČO: 36677281 a žalobcom, ktorý na základe citovanej zmluvy sa stal aktívne legitimovaným
účastníkom konania, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným podaním listom z
dňa Oznámenie o postúpení pohľadávok z dňa 13.11.2014 na č. l. 12-16.

11. Ďalej podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Na základe ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách platí, že, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má
zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom

registri, ktorý je verejne dostupný.

16. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekonala pre účely
zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

17. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom
na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný
právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 20 zákona NR SR č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ

elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu:
a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu
o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,

2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. Lehotu, v ktorej je dodávateľ alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného
elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia,
4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry

ceny,
6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,
7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,

9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,
10. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
11. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na

verejný zdroj o týchto informáciách,
12. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,
b) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy,

c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom
dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber

elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber
elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená
len o rozdiel medzi úradom1) určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.

19. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

21. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

23. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 23.08.2017 ako je zrejmé z č. l. 35 súdneho spisu aj
s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby. Nakoľko súd podanú
žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná
strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete
konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa

žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne
žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

24. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe

písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

25. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí

iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

26. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a to s
poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri
rozhodovanívychádzazdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Súd priposudzovanískutkovýchtvrdení
strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na §
181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú

procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho
konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s
poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme
použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná
ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených mal súd preukázané,

že strany sporu boli v právnom vzťahu na základe uzatvorenej: Zmluvy o dodávke elektriny... z dňa
18.12.2007 na č. l. 4-6 v spojení s VOP na č. l. 7, Cenníkom pre domácnosti na č. l. 828. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,

ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

31. Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom
znení , nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na

právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade s rozhodnutím NS SR
spisová značka 3MCdo zo dňa 21.4.2015. Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho
zákonníka vyplýva, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
To potom znamená , že aj pri posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z

ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.

32. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý čas uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže

čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za
následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká
ale existuje, už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

33. Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade

vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

34. Ďalej mal súd z predloženej žaloby z č. l. 2 v spojení s č. l. 16, a to prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok jednoznačne preukázané, že splatné faktúry právneho predchodcu žalobcu boli v počte 4
faktúr s postupnou splatnosťou, a to: FA č. 7190458480 z dňa 11.02.2012 za 30.6.2011-03.01.2012 na
sumu 524,22 EUR splatná dňa 28.02.2012 na č. l. 9-10, FA z dňa 11.04.2012 za 01.04.2012-30.06.2012
na sumu 794,79 EUR na č. l. 11, avšak súd podľa § 5b 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol

ku zrejmým skutočnostiam z obsahu spisového materiálu, a to č. l. 2 v spojení s predloženými faktúrami
z č. l. 9-11, ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z č. l. 16 súdneho spisu, a na základe
uvedených , podľa súdu, uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko žalobca podanú žalobu doručil po 3-
ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Obč. zák.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

36. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 674,31 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol tým sa procesne úspešnou stranou sporu stala žalovaná
strana, ktorá si žiaden nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiaden nárok podľa obsahuspisového materiálu nemohol s týmto konaním vzniknúť a na základe uvedených súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

39. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

40. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko

súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už
mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp.
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods.
2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa §
257 CSP.

41. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

42. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.