Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/1223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515220843
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7515220843.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o zaplatenie 409,28
eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 409,28 eura s príslušenstvom. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela
s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, na základe ktorej využívala služby poskytované právnym

predchodcom žalobcu, pričom sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny
predchodca žalobcu svoju povinnosť poskytnúť riadne a včas verejné elektronické služby splnil, za čo
žalovanej vystavil faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.11.2012 v sume 5,99 eura, faktúru
č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.12.2012 v sume 48,66 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX s
dátumom splatnosti 03.01.2013 v sume 26,05 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
03.02.2013 v sume 54,03 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.03.2013 v sume 25,60

eura a faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.12.2013 v sume 248,95 eura. Žalovaná svoju
povinnosť riadne a včas nesplnila, z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila napriek tomu, že bola na vyjadrenie súdom vyzvaný.

3. Písomným podaním zo dňa 18.12.2015 tunajší súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil

zmluvu o pripojení, od ktorej odvodzuje žalobný návrh.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016 žalobca oznámil. že zmluvou o pripojení
nedisponuje.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 C.s.p., podľa ktorého súd na

prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci
rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur).

6. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu (ktorú žalobca

nepredložil) na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej verejné služby
elektronickej komunikácie. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie aplatiťriadneavčascenuzazariadenieapoužívaniepripojeniaksietipodnikuazaslužbyposkytovanéna
základe tejto zmluvy a dodržiavať ostatné svoje povinnosti v súlade s touto Zmluvou, vrátane jej súčastí.
Žalovanej boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.11.2012 v sume 5,99 eura,

faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.12.2012 v sume 48,66 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti 03.01.2013 v sume 26,05 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti
03.02.2013 v sume 54,03 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.03.2013 v sume 25,60
eura a faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 03.12.2013 v sume 248,95 eura. Žalovaná tieto
faktúry za poskytnuté služby za účtované obdobie nezaplatila riadne a včas.

7. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) účastníci môžu
uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo
účelu tohto zákona.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách podnik - navrhovateľ má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu
škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 52 ustanovenia ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

19. Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20. Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Zmluva o poskytovaní služieb elektronických služieb je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou;
je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe takejto zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje k
poskytovaniu služieb užívateľovi, užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi riadne a včas platiť

podobu viazanosti; ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená. Navrhovanie
dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť
hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných
úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť
dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti

je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne
splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti

ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní
a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá
jednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie-vtakomprípademusírozhodnúťvsituáciidôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

23. S poukazom na vyššie uvedené argumenty súd z dôvodu nenesenia dôkazného bremena zo strany
žalobcu, nepredloženia zmluvy o pripojení, súd žalobu zamietol.

24.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania

podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, a preto mal právo na plnú náhradu trov konania.
Žalovanému však trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že stranám sporu sa náhrada trov konania
nepriznáva. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie, písomne v troch
vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.o súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.