Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2011

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/65/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106230481
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2011:3106230481.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, IČO: 35593016, Nám. Jána Pavla II. č. 7, Nitra,
zastúpenýJUDr.SvoradomPetruškom,advokátomsosídlomvNitre,Kupecká18,protiodporcovi:LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpený
JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie slobody 2, o vydanie nehnuteľností
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam:

- stavbe súpisné číslo XX, chata, postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/X v katastrálnom území
V., v obci V., zapísanej Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XX,
- parcele registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
B. N., v obci B. N., identifikovanej Geometrickým plánom č. 84/2000, zhotoveným dňa 20.11.2000 a
overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa 08.10.2001 pod
č. 337/2001.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.12.2006 domáhal od žalovaného vydania nehnuteľností v zmysle
zákona č. 161/2005 Z. z., a to stavby - chaty súp. č. XX, stojacej na parcele registra "C" č. XXXX/X v
katastrálnom území V., zapísanej na LV č. XX, ďalej nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B. N., a to lesných pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 726 m2 a č. XXX/X o výmere 53 m2,
parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1057 m2, identifikovaných GP č. 84/2000, stavby súp. č.

XX - chata Zengová na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX, domu - 1.b.j. hájovňa Karolínen-Thál
súp. č. X na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX a domu - 1.b.j. hájovňa Karolínen-Thál súp. č. X
na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX a a parcely v katastrálnom území Ž. č. XXXX/X zastavaná
plocha o výmere 119 m2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovanému dňa 27.12.2005 a rovnako
odštepnému závodu žalovaného v Trenčíne dňa 22.12.2005 predložil výzvu v zmysle § 5 zákona č.
161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len zákon č. 161/2005 Z. z.), ktorou sa domáhal

vydania vyššie uvedených nehnuteľností. Koncom mesiaca júl 2006 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu a
žalovaného, na ktorom žalobca predložil ďalšie materiály preukazujúce pôvodné vlastníctvo žalobcu k
nehnuteľnostiam. Na výzvu žalobcu ako oprávnenej osoby žalovaný ako povinná osoba nereagoval a
k uzatvoreniu dohody o vydaní nehnuteľností nedošlo.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že je útvarom
Rímskokatolíckej cirkvi, majúcim právnu subjektivitu, ktorý bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností.

Ďalej namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože ako štátny podnik nie je vlastníkom uvedených
nehnuteľností, ale tieto sú vo vlastníctve štátu a taktiež namietal preklúziu uplatneného nároku. Uviedol,
že doklad o vlastníctve stavby súp. č. XX v k. ú. V. pre navrhovateľa pred rozhodným obdobím
(pred 8.5.1945) neexistuje a súčasný stav stavby je výsledkom investícií štátnych lesov po roku 1948.
Skutočnosť, že pôvodná stavba mohla byť postavená žalobcom a teda mu aj vlastnícky patriť, je len

odvodená od zápisu v inventárnej karte žalovaného, kde je poznačený rok 1940. V tom čase bol žalobca
vlastníkom pôvodného lesného pozemku, do ktorého je identifikovaná parc. č. XXXX/X, ktorý nadobudol
kúpnou zmluvou z roku 1936 zapísanou pod čd 1760 v pozemnoknižnej vložke č. 186 dňa 20.06.1939.
Ďalšia zmienka o obytnej budove v k.ú. V. je v zápisnici o prevzatí revízneho majetku štátnymi lesmi zo
dňa 18.9.1948. Priamy doklad o vlastníctve stavby pre žalobcu ale neexistuje. Pozemky parc. č. XXX/X
a XXX/X sa nevydávajú v zmysle § 6 písm. b) zákona, pretože boli zastavané po prechode do vlastníctva

štátu. Taktiež sa nevydáva stavba súp. č. XX - chata Zengová, pretože bola postavená štátnymi lesmi
a dokončená v roku 1970 a vlastnícky žalobcovi nepatrila pred rozhodným obdobím. Žalobcovi sa
nevydáva parc. č. XXX a stavby súp. č. X na parcele č. XXX/X a č. X na parc. č. XXX/X, pretože mu
vlastnícky nepatrili pred rozhodným obdobím. Tieto sú identifikované do pôvodných pozemnoknižných
parcielč.151a152evidovanýchvovložkeč.47,kdeakoposlednývlastníkpredzoštátnenímjezapísaný

K. U.. Doklad o vlastníctve žalobcu k týmto nehnuteľnostiam neexistuje. Pozemok parc. č. XXXX/X v k.
ú. Ž. sa žalobcovi podľa § 6 písm. b) nevydáva, pretože bol zastavaný po prechode do vlastníctva štátu.
Na parcele je hospodárska budova - maštaľ, postavená štátnymi lesmi v roku 1952, ktorá je zapísaná
pod súp. č. XXX na LV č. XXX.

Súd na pojednávaní vypočul právnych zástupcov účastníkov a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, najmä výzvy žalobcu zo dňa 16.12.2005 adresovanej žalovanému,
pozemnoknižných vložiek, kúpnopredajne zmluvy Čd. 1760/37, zápisnice z pracovnej skupiny pre
pozemkovú reformu zo dňa 18.09.1948, výpisov z listov vlastníctva, prídelových listín, inventárnych
kariet, geometrických plánov, náčrtov, stavebného povolenia ONV v Topoľčanoch zo dňa 23.06.1970,

vyjadrenia MNV v Žitnej - Radiši zo dňa 07.04.1988, pozemnostných hárkov, výpisov z požiarnej poistky
poisťovne Slovan, správy Správy katastra Bánovce nad Bebravou zo dňa 03.12.2010 a jej príloh, ako
aj ďalších listinných dôkazov založených v spise.

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca žiada vydať nehnuteľnosti, ktorých bol pôvodným

vlastníkom a predmetné nehnuteľnosti mu boli odňaté spôsobom, ktorý stanovoval reštitučný zákon a
na tomto základe vznikla povinnosť žalovaného na navrátenie vlastníctva. Žalobca požiadal povinnú
osobu o vrátenie predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom v stanovenej lehote. Keďže
tieto nehnuteľnosti na základe výzvy vydané neboli, bol nútený domáhať sa vydania predmetných
nehnuteľností cestou súdu. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne neurčitosti výzvy resp. jej

nedostatkov, poukázal zástupca žalobcu na Nález Ústavného súdu zo dňa 07.07.2010, v ktorom
sa Ústavný súd s týmito námietkami jednoznačne vysporiadal a uviedol, že reštitučný nárok stačí
uplatniť písomnou výzvou tak, že sa v nej uvedie pozemnoknižná vložka a katastrálne územie. Takisto
zaujal jednoznačný právny názor v tom, že reštitučný zákon treba jednoznačne vykladať v prospech
oprávnených osôb. V súvislosti s pôvodným vlastníctvom žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam

zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že stavba súp. č. XX v k. ú. V. existovala v čase,
keď bol vlastníkom žalobca, čo vyplýva jednoznačne z novomeračského náčrtu z rokov 1938-1940.
Tam je táto nehnuteľnosť jednoznačne zameraná. Čo sa týka k. ú. B. N., pôvodné vlastníctvo
navrhovateľa je preukázané pozemnoknižnou vložkou č. 122 a následne vypracovaným GP 84/2000.
Pôvodné vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbám, a to chata Zengová a hájovňa Karolínen-Thál

je preukázané tiež vykonaným novomeračským operátom, resp. vykonaným mapovaním z roku
1938-1940. Z predmetného mapovania je úplne jednoznačné, že predmetné nehnuteľnosti stáli v
čase, keď bol vlastníkom žalobca. Čo sa týka námietky vlastníctva hájovne Karolínen-Thál a námietky
žalovaného, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnil K. U., tak kúpnou zmluvou uzavretou 11.09.1939 došlo
k prevodu dotknutej nehnuteľnosti a ešte aj iných nehnuteľností špecifikovaných v predmetnej zmluve

z pozemnoknižného vlastníka K. U. na Sídelnú kapitulu v Nitre.

Zástupca žalovaného na pojednávaní namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko tento síce
má právnu subjektivitu, avšak tomuto útvaru nebolo vlastníctvo dotknutých nehnuteľností odňaté, resp.toto nepreukázal. Ďalej namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a uviedol, že žalovaný je
štátnym podnikom, ktorý len spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, pričom vlastníkom dotknutých
nehnuteľností je Slovenská republika. Platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv,

ako má sám, až na výnimky, ktoré ustanovuje konkrétny právny predpis. Takže žalobca sa podanou
žalobou nedomáha vydania vlastníckeho práca k nehnuteľnostiam voči vlastníkovi, je potrebné skúmať,
či zákon umožňuje označenému žalovanému vydať žalobcovi vlastníctvo jeho nehnuteľností a ak áno,
akým spôsobom tak môže učiniť. Žalobca ako oprávnená osoba má možnosť uplatniť svoj reštitučný
nárok buď formou žaloby na vydanie vlastníctva, ktorá však musí smerovať voči vlastníkovi, alebo

žalobou voči povinnej osobe, kde sa však musí domáhať nahradenia prejavu vôle k právnemu úkonu
"Dohode o vydanie nehnuteľnosti". Pokiaľ si žalobca nezvolil ani jednu z uvedených alternatív, ale
ich kombináciu, tak ak by súd takejto žalobe aj vyhovel, rozhodnutie súdu by nebolo zapísateľné v
katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k stavbe hájovne v kat. úz. V. súp. č. XX žalobca nepreukázal, že
táto nehnuteľnosť bola v jeho vlastníctve, a že mu bola odňatá niektorým zo spôsobov uvedených v § 3
zákona č. 161/2005 Z. z.. Pokiaľ žalobca v prekluzívnej lehote uvedenej v § 5 ods. 1 zákona nepreukázal

žalovanému, že bol pôvodným pozemnoknižným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a že vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti mu bolo odňaté niektorým zo spôsobov uvedeným v § 3, tak jeho nárok
je prekludovaný. Dotknutá nehnuteľnosť bola zásadným spôsobom zrekonštruovaná, v dôsledku čoho
Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti spracovaním. Poľovnícka chata
Zengová, stavba súp. č. XX, nie je spôsobilým predmetom vydania, pretože ide o nehnuteľnosť, ktorá

bola postavená v roku 1970 právnym predchodcom žalovaného. Pokiaľ ide o Hájovňu Karolinen-Thál,
budovy súpisné č. X a č. X na pozemkoch parc. reg. C KN č. XXX/X a XXX/X, tak ide o dve budovy,
ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami zapísanými pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 47, ležiacimi na
pozemkoch MPČ 151 a 152, ktorých pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pred zoštátnením bol
pán K. U.. Žalobca nikdy nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností a žalovanému túto skutočnosť ani

nepreukázal. Rekonštrukciou týchto nehnuteľností, ktorú vykonal žalovaný, došlo k zásadnej zmene
ich základných stavebných prvkov, ktorá mala za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto
zrekonštruovanej stavbe originárnym spôsobom - spracovaním. Pozemok parc. č. XXX/X je evidovaný
v kat. nehnuteľností ako ostatná plocha, teda nejde o spôsobilý predmet vydania. Pozemok parc. č.
XXX/X je v katastri vedený ako zastavané plochy a ide o pozemok zastavaný stavbou súp. č. XX -

chata Zengová. Nejde o spôsobilý predmet vydania a vydaniu bráni i ustanovenie § 6 písm. b) zákona,
podľa ktorého sa vlastníctvo nevracia k pozemku, ktorý bol po prevode do vlastníctva štátu zastavaný.
Pozemok parc. č. XXX je zastavaná plocha a teda podľa evidencie v katastri je tento pozemok opätovne
nehnuteľnosťou, ktorá nie je spôsobilým predmetom vydania ako ho má na mysli ustanovenie § 2 ods.
1 zákona. Pozemok parc. č. XXXX/X v k. ú. Ž. je zastavaný stavbou, ktorá bola postavená po prevzatí

dotknutého pozemku od pôvodného pozemnoknižného vlastníka právnym predchodcom žalovaného v
roku 1952, a preto ide o nespôsobilý predmet vydania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že stavba súpisné číslo XX, postavená na parcele č. XXXX/X,
nachádzajúca sa v kat. úz. V., je vedená na liste vlastníctva č. XX vo vlastníctve Slovenskej republiky

v správe a držbe žalovaného. Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve žalobcu. Stavba bola na list
vlastníctva zapísaná na základe listiny o určení súpisného čísla č. 46/99 z 22.07.1999. Zápis do katastra
nehnuteľností bol vykonaný dňa 30.07.1999. Stavba v minulosti nebola evidovaná pod iným súpisným
číslom a nebola evidovaná ani v pozemnoknižnej vložke. V listine o určení súpisného čísla je uvedené,
že stavba bola postavená v roku 1920. Táto stavba je vedená aj v inventárnej karte žalovaného s

uvedeným dátumom aktivácie 01.12.1949 a podľa písomného vyjadrenia žalovaného je v inventárnej
kartepoznačenýrok1940.PodľazápisnicepracovnejskupinyprepozemkovúreformuvTrenčínezodňa
18.09.1948 bolo predmetom pracovnej skupiny prevzatie majetku získaného revíziou prvej pozemkovej
reformy od vlastníka - žalobcu a odovzdanie štátnym lesom. Predmetom prevzatia okrem iného bola aj
obytná budova v lese V. zvaná Blatnatá. V prídelovej listine Okresného národného výboru v Topoľčanoch

č.VHPL:3256/1967zodňa7.11.1967jeokreminéhouvedenáparcelač.XXXX/Xakozastavanáplocha,
pričom jej bývalý vlastník je žalobca a parcela sa vydáva pre Československý štát v správe Štátnych
lesov Bratislava, Lesný závod Bánovce nad Bebravou. Podľa výpisu poisťovne SLOVAN z požiarnej
poistkypoistenýchobjektovpatriacichklesníctvuSídelnejkapitulybolivobciV.poistenéstavbyJágerňa,
postavená z tehál a škridly a vedľajšie budovy šopy a chlievov, postavené z dreva a škridly.

Parcela č. XXX/X lesný pozemok o výmere 726 m2 v kat. úz. B. N., identifikovaná GP č. 84/2000, parcela
č. XXX/X lesný pozemok o výmere 53 m2 v kat. úz. B. N., identifikovaná GP č. 84/2000 a parcela č. XXX
zastavaná plocha o výmere 1057 m2 v kat. úz. B. N., identifikovaná GP č. 84/2000, nie sú evidovanéna listoch vlastníctva. CKN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X tvorí pôvodná UO parcela evidovaná v
registri "E" ako parcela č. XXX. Parcela je zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. B. N. a na uvedený LV
bola zaevidovaná na základe ROEP na vlastníka SR - Lesy SR, š.p. Daná parcela vznikla z parcely č.

XXX evidovanej v PK vložke č. 122. Vlastníctvo k parcele č. XXX podľa PKV č. 122 svedčí žalobcovi a
tento ho nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy Čd. 1760/37 od K.Á. U.. Parcela bola prevzatá
od žalobcu a odovzdaná štátnym lesom podľa zák. č. 142/1947 Zb. Podľa prídelovej listiny č. VHPL:
3256/1967 bol bývalým vlastníkom parcely žalobca a bola vydaná pre Československý štát v správe
Štátnych lesov Bratislava, Lesný závod Bánovce nad Bebravou. Parcelu CKN č. XXX tvorí pôvodná UO

parcela evidovaná v registri "E" ako parcela č. XXX. Parcela sa nachádza na LV č. XXX v kat. úz. B. N.
a na predmetný list vlastníctva bola zapísaná na základe ROEP v danom území na vlastníka U. K. (v
správe SPF). Parcela vznikla z PK parciel č. XXX a XXX evidovaných v PK vložke č. 47.

Stavba súp. č. XX na parcele č. XXX/X, v kat. úz. B. N., vedená na LV č. XX (Poľovnícka chata Zengová),
je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného. Na list vlastníctva bola zapísaná na základe

listiny Oznámenia o vydaní súp. čísla č. 43/2000 zo dňa 19.07.2000 a GP č. 33675830-010/96. Zápis
do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 08.01.2001. Stavba v minulosti nebola vedená pod iným
súpisným číslom a nebola vedená ani v PK vložke. Podľa oznámenia o vydaní súpisného čísla bola
stavba postavená žalovaným ako stavebníkom a dokončená bola v roku 1970. Stavba je zapísaná v
inventárnej karte žalovaného s dátumom aktivácie 01.12.1970. Dňa 23.06.1970 vydal ONV - odbor

výstavby v Topoľčanoch rozhodnutie Výst./3157/70, ktorým stavebníkovi Štátne lesy, l. z. Bánovce nad
Bebravou povolil v obci B. N. na parcele č. XXX stavbu poľovníckej chaty.

Stavba súp. č. X na parcele č. XXX/X, a stavba súp. č. X na parcele č. XXX/X, nachádzajúce sa v kat.
úz. B. N., zapísané na LV č. XX, sú evidované vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného.

Budovy sú označované aj ako hájovňa Karolínen-Thál. Na list vlastníctva boli stavby zapísané na
základe rozhodnutí o určení súp. čísla č. 113/2004 a 114/2004 zo dňa 10.12.2004 a GP č. 156 833 -
32/2004. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 21.02.2005. Tieto stavby neboli v minulosti
evidované pod iným súpisným číslom a pred zápisom na list vlastníctva sa nachádzali zapísané v PK
vložke č. 47 v danom území. Podľa rozhodnutí o pridelení súpisných čísel boli obe stavby postavené

pred rokom 1976. U žalovaného sú stavby vedené v inventárnej karte s dátumom aktivácie 01.12.1971.
Podľa vyjadrenia Miestneho národného výboru v Žitnej - Radiši č. 146/1988 zo dňa 07.04.1988 Hájenka
v B. N.Í. postavená na parc. č. XXX pozostáva z dvoch domov vedených pod dvomi súp. číslami. Rok
postavenia bývalej starej budovy je 1912. Lesný závod ju však postupne zbúral a prestaval. Najskôr bola
prebudovaná budova č. X cca v roku 1962 a neskôr i budova č. X.

CKN parcela č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 119 m2, v katastrálnom území Ž. nie je evidovaná
na liste vlastníctva. Predmetnú parcelu tvoria pôvodné UO parcely evidované v registri "E" ako parcely č.
XXXX a XXXX. Parcely sa nachádzajú na LV č. XXX a na daný list vlastníctva boli zapísané na základe
ROEP v kat. úz. Ž. na SR - Slovenský pozemkový fond. Dané parcely vznikli z PK parcely č. XXX/X

evidovanej v PK vložke č. 331. Na parcele č. XXXX/X je postavená stavba súp. č. XXX - maštaľ, ktorá je
vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného a je vedená na LV č. XXX. Žalovaný má maštaľ
vedenú na inventárnej karte s dátumom aktivácie 01.08.1952.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným

veciam, ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským

obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. písm. a) až j) oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základea) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o
poštátneníškolstvanaSlovensku,nariadeniaSlovenskejnárodnejradyč.47/1945Zb.SNRopoštátnení

majetkupriškoláchpoštátnenýchnariadenímSlovenskejnárodnejradyč.34/1945Zb.SNRanariadenia
Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích
ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti,
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy

alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde),
d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni,
e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

h) prevzatia bez právneho dôvodu,
i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č.
53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára
1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27.
februára 1961,

j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov
a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom
je ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec

drží.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od
doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné
vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku
2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12
mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Podľa § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo sa nenavracia k

a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín,
b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok
zastavanýstavbou,ktoráslúžizariadeniamtelesnejkultúry,zdravotníctva,kultúry,naposkytnutieslužieb
sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely,

c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,
e)pozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch (ďalej len Zákon o lesoch; v znení ku dňu nadobudnutia
účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z. ) lesný pôdny fond tvoria pozemky, ktoré sú trvale určené na plnenie
funkcií lesov (ďalej len "lesné pozemky"). Lesnými pozemkami sú:a) pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie funkcií lesov (ďalej len "lesné porasty"),
a pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť alebo s cieľom zriadiť
lesné škôlky, prípadne lesné semenové plantáže,

b) pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre ne nepostrádateľné
(rozdeľovacie prieseky, lesné cesty, plochy horných lesných skladov a pod.),
c) pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, s výnimkou
zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. V časti, v ktorej súd
považoval žalobu za dôvodnú, mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca je v zmysle
zákona č. 161/2005 Z. z. osobou oprávnenou, pretože je preukázateľne útvarom registrovanej cirkvi
s právnou subjektivitou. Právnu subjektivitu žalobcu napokon v priebehu konania uznal aj žalovaný.
Zároveň žalobca je tým subjektom, ktorého nehnuteľné veci, konkrétne stavba súpisné číslo XX v
katastrálnom území V. a parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2 - ostatné plochy, nachádzajúca

sa v katastrálnom území B. N., prešli do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Konkrétne spôsobom uvedeným pod písmenom c)
- odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Z
vykonanéhodokazovaniajezrejmé,žetietonehnuteľnostisúvsúčasnostievidovanévovlastníctveštátu
a v správe žalovaného. Keďže žalovaný má v súčasnosti uvedené nehnuteľnosti v správe, je osobou

povinnou, teda osobou, ktorá je povinná nehnuteľnosti navrhovateľovi vydať a navrátiť k nim vlastnícke
právo.Žalobcovitaksvedčíaktívnavecnálegitimáciavspore,keďjepreukázané,žepred8.májom1945
mal vo vlastníctve uvedené nehnuteľnosti a tieto prešli na štát spôsobom, ktorý predpokladá zákon č.
161/2005 Z. z. Zároveň pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanému, ktorý je preukázateľne správcom
a držiteľom (vyplýva z listov vlastníctva, ale aj z vyjadrení žalovaného) uvedených nehnuteľností,

ktoré sú vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobca si navrátenie vlastníctva preukázateľne uplatnil v
zákonom stanovenej lehote písomnou výzvou. Touto výzvou bola výzva zo dňa 16.12.2005, ktorá bola
žalovanému preukázateľne doručená do 30. apríla 2006. Pokiaľ žalovaný namietal, že nárok žalobcu bol
prekludovaný z dôvodu, že v tejto lehote žalobca žalovanému zároveň nepreukázal skutočnosti podľa
§ 3 zákona č. 161/2005 Z. z., tak s týmto sa súd nestotožňuje. Vo výzve boli dostatočne konkrétne

označené nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha. Žalobca si teda včas uplatnil svoje právo
ku konkrétnym nehnuteľnostiam. V zmysle zákona je zánik práva žalobcu na vydanie nehnuteľností a na
navrátenie vlastníctva k nim spojený iba s neuplatnením práva, ktoré však v zákonom stanovenej lehote
preukázateľneuplatnenébolo.Zákonnehovoríotom,žebyprávozanikaloajvprípade,žebyvzákonom
stanovenej lehote neboli preukázané skutočnosti podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Uvedený zákon bol

prijatý za účelom nápravy krívd, ktoré boli štátom spôsobené cirkvám v období od 8. mája 1945 do 1.
januára 1990 a v súlade s týmto účelom je potrebné uvedený zákon aj vykladať, čo v praxi znamená, že
v prípade možného rôzneho výkladu má byť zákon vykladaný v prospech osoby oprávnenej. Uvedené
rovnako platí aj v tom, že oprávnená osoba sa môže domáhať vydania a navrátenia vlastníctva petitom,
ktorý použil aj žalobca. Toto vyplýva aj z formulácií, ktoré používa zákon, keď výslovne oprávnenej osobe

priznáva právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, pričom na druhej strane tomuto právu
zodpovedá povinnosť povinnej osoby nehnuteľnosť vydať. Takto sformulovaný petit žalobného návrhu
tak zodpovedá zákonu, je vykonateľný a z praxe súdov je zrejmé, že na jeho základe je možný aj zápis
v katastri nehnuteľností. Keďže žalovaný výzve žalobcu nevyhovel, uplatnil žalobca svoje nároky na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na súde v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 12 mesiacov od

doručenia písomnej výzvy žalovanému. Právo žalobcu tak nezaniklo, z vyššie uvedených dôvodov je v
spore aktívne legitimovaný, má právnu subjektivitu a žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia. Z
uvedených dôvodov tak bolo možné sa žalobou vecne zaoberať.

Pokiaľ ide o stavbu súpisné číslo XX, postavenú na parcele č. XXXX/X v kat. úz. V., tak táto v minulosti

preukázateľne nebola evidovaná v pozemnoknižnej vložke a samostatne jednotlivé dôkazy priamo
nesvedčia tomu, že táto stavba bola pred 8. májom vo vlastníctve žalobcu a po tomto dátume prešla do
vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 161/2005 Z. z. Uvedené preukazujú jednotlivé
dôkazy iba nepriamo, pričom pri hodnotení týchto dôkazov v ich súhrne je zrejmé, že ide o nehnuteľnosť,
ktorá bola vo vlastníctve žalobcu a zákonom predpokladaným spôsobom prešla do vlastníctva štátu.

Samotný zákon nevylučuje, aby predmetom navrátenia boli stavby. Táto stavba je vedená na liste
vlastníctva č. 22 vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného, v ktorého držbe sa nachádza.
Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve žalobcu. Stavba bola na list vlastníctva zapísaná na základe
listiny o určení súpisného čísla č. 46/99 z 22.07.1999. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonanýdňa 30.07.1999. V listine o určení súpisného čísla je uvedené, že stavba bola postavená v roku 1920. Z
toho je zrejmé, že nemohla byť zhotovená žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, čo žalovaný
ani spoľahlivo nepreukázal. Zápis v inventárnej karte o jej aktivácie v roku 1949 je nedôveryhodný

vzhľadomnavyjadreniesamotnéhožalovaného,podľaktoréhomalbyťvkartepoznačenýrok1940.Údaj
v inventarizačnej karte je spochybnený aj rokom výstavby, ktorý je uvedený v listine o určení súpisného
čísla. Pokiaľ žalovaný namietal, že stavbu podstatným spôsobom zrekonštruoval a nadobudol tak k nej
vlastnícke právo spracovaním, tak žiadna takáto rekonštrukcia v konaní preukázaná nebola. Okrem toho
vtomtoprípadetrebavychádzaťztoho,žečoprirástlokpôvodnejneodstránenejstavbe,patrívlastníkovi

tejto pôvodnej stavby (§ 135a Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že by bola pôvodná stavba chaty
súp. č. XX odstránená, preukázané nebolo. Podľa zápisnice pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu
v Trenčíne zo dňa 18.09.1948 bolo predmetom pracovnej skupiny prevzatie majetku získaného revíziou
prvej pozemkovej reformy od vlastníka (tým bol v tom čase žalobca) a odovzdanie štátnym lesom.
Predmetom prevzatia okrem iného bola aj obytná budova v lese V. zvaná Blatnatá. Zároveň z výpisu
poisťovne SLOVAN z požiarnej poistky poistených objektov patriacich k lesníctvu Sídelnej kapituly boli

v obci V. poistené stavby Jágerňa, postavená z tehál a škridly a vedľajšie budovy šopy a chlievov,
postavené z dreva a škridly. Samozrejme sa dá súhlasiť s tým, že poistku nemusel platiť iba vlastník, no
na druhej strane zo samotnej poistky vyplýva, že sa jedná o poistenie objektov "patriacich k lesníctvu
Sídelnej kapituly". Taktiež sa dá súhlasiť aj s vyjadrením, že súčasné označenie stavby a jej označenie v
minulosti nemusí byť totožné, čiže nemusí ísť o tú istú stavbu. Skutočnosť, že ide o stavbu, ktorá patrila

žalobcovi a prešla na štát spôsobom podľa zákona č. 161/2005 Z. z. je však preukázaná zo súhrnného
zhodnotenia uvedených dôkazov, ako aj v spojení s dôkazom - prídelovou listinou Okresného národného
výboru v Topoľčanoch č. VHPL: 3256/1967 zo dňa 7.11.1967. V tejto listine síce stavba uvedená nebola,
nobolavnejuvedenáakozastavanáplochajedináparcela,atopráveparcela,naktorejstavbastojí,teda
parcela č. XXXX/X. Ako bývalý vlastník tejto parcely je v prídele uvedený žalobca a parcela sa vydáva

pre Československý štát v správe Štátnych lesov Bratislava, Lesný závod Bánovce nad Bebravou. Z
vyššie uvedenej zápisnice je zrejmé, že štát prevzal aj stavbu v uvedenom katastrálnom území. Súd mal
preto za preukázané, že v časti o vydanie stavby súp. č. XX v katastrálnom území V. je žaloba dôvodná.

Pokiaľ ide o parcelu registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcu sa v

katastrálnom území B. N., tak táto bola súčasťou pôvodnej parcely evidovanej v registri "E" ako parcela
č. XXX. Parcela je zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. B. N. a na uvedený LV bola zaevidovaná na
základe ROEP na vlastníka SR - Lesy SR, š.p. Daná parcela vznikla z parcely č. XXX evidovanej v PK
vložke č. 122. Vlastníctvo k parcele č. XXX podľa PKV č. 122 svedčí žalobcovi a tento ju nadobudol na
základe kúpnopredajnej zmluvy Čd. 1760/37 od K. U.. Parcela bola prevzatá od žalobcu a odovzdaná

štátnym lesom podľa zák. č. 142/1947 Zb. Podľa prídelovej listiny č. VHPL: 3256/1967 bol bývalým
vlastníkom parcely žalobca a bola vydaná pre Československý štát v správe Štátnych lesov Bratislava,
Lesný závod Bánovce nad Bebravou. Čiže jednoznačne ide o nehnuteľnosť, ktorá spĺňa podmienky v
zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. na to, aby vlastníctvo k nej bolo žalobcovi od žalovaného navrátené a
nehnuteľnosť mu vydaná. Pokiaľ žalovaný namietal, že tento pozemok nie je nehnuteľnosťou v zmysle

§ 2 zákona č. 161/2005 Z. z., a že nie je spôsobilým predmetom vydania, súd sa s týmto nestotožňuje.
Parcela je evidovaná na katastrálnej mape a v katastri nehnuteľnosti je vedená ako pozemok, na ktorom
je manipulačná a skladová plocha, a ktorý slúži lesnému hospodárstvu (vyplýva z výpisu z katastra
nehnuteľností - č. l. 419). Uvedený pozemok teda slúži lesnému hospodárstvu a jednoznačne tak spĺňa
definíciu pozemku tvoriaceho lesný pôdny fond v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorý bol

účinný v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z., podľa ktorého sa nehnuteľná vec vydá
oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 2 zákona č. 161/2005 Z. z.
sa vlastnícke právo vracia aj k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria lesný pôdny fond. Uvedený pozemok
je jednoznačne spôsobilým premetom vydania a v konaní nebolo preukázané, že by po prechode
vlastníckeho práva zo žalobcu na štát bol zastavaný stavbou. Z uvedených dôvodov považoval súd

žalobu za dôvodnú aj pokiaľ ide o vydanie parc. č. XXX/X v kat. úz. B. N..

Súd považoval žalobu za nedôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. N., a to pozemku parc. č. XXX/X o výmere 53 m2, parc. č.
XXX o výmere 1057 m2, identifikovaných GP č. 84/2000, stavby súp. č. XX - chata Zengová na parc.

č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX, domu - 1.b.j. hájovňa Karolínen-Thál súp. č. X na parc. č. XXX/X,
zapísanej na LV č. XX a domu - 1.b.j. hájovňa Karolínen-Thál súp. č. X na parc. č. XXX/X, zapísanej
na LV č. XX a parcely v katastrálnom území Ž. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 119 m2. V
konaní nebolo preukázané, že chata Zengová (stavba súp. č. XX v kat. úz. B. N.) je nehnuteľnosťou,ktorá by prešla z vlastníctva žalobcu do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Žalobca v konaní nepreukázal, že táto chata bola
v jeho vlastníctve pred 8. májom 1945, ba naopak, žalovaný v konaní preukázal, že stavbu nadobudol

originárnym spôsobom, a to jej výstavbou (zhotovením novej veci) v roku 1970. Uvedené je preukázané
z oznámenia o vydaní súpisného čísla, z inventárnej karty žalovaného, ako aj a predovšetkým zo
stavebného povolenia na výstavbu chaty, ktoré bolo v roku 1970 vydané pre právneho predchodcu
žalovaného Štátne lesy. Uvedená stavba bola postavená v roku 1970, stojí na pozemku parc. č. XXX/
X, ktorého vydania sa žalobca taktiež domáhal. Tento pozemok nie je spôsobilým predmetom vydania,

pretože podľa § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo sa nevracia k pozemku, ktorý bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že parcela č. 954/3 bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve žalobcu a bola mu odňatá a vlastníctvo
prešlo na štát, no túto parcelu nie je žalobcovi možné vydať práve preto, že po prechode do vlastníctva
štátu bola v roku 1970 zastavaná práve vyššie uvedenou chatou Zengová. Hájovňu Karolínen-Thál, teda
stavby súp. č. X a súp. č. X nie je možné žalobcovi vydať, pretože z vykonaného dokazovania bolo

preukázané, že vlastníctvo k ním nadobudla po roku 1945 Slovenská republika originárnym spôsobom,
a to zhotovením - výstavbou, keď pôvodná hájovňa bola zbúraná, t. j. došlo k odstráneniu pôvodných
stavieb a k postaveniu nových. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia Miestneho národného výboru
v Žitnej - Radiši č. 146/1988 zo dňa 07.04.1988. Stavby boli na list vlastníctva zapísané na základe
rozhodnutí o určení súp. čísla č. 113/2004 a 114/2004 zo dňa 10.12.2004 a GP č. 156 833 - 32/2004.

Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 21.02.2005. Na mieste uvedených stavieb síce v
minulosti existovala hájovňa - dve budovy vo vlastníctve žalobcu a tieto mu boli v rozhodnom období
odňaté a prešli do vlastníctva štátu, no z uvedeného potvrdenia vyplýva, že obe boli zbúrané a na ich
miestebolipostavenénovéstavby.Tietosúnepochybnenovýminehnuteľnýmivecamiavlastníckeprávo
k nim patrí Slovenskej republike v správe žalovaného, keďže aj podľa potvrdenia stavby postavil Lesný

závod. Skutočnosť, že pôvodné stavby hájovne boli zbúrané a na ich mieste postavené nové, podporujú
aj ďalšie listinné dôkazy, a to inventárna karta žalovaného a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla.
Z uvedených dôkazov v ich súhrne je zrejmé, že obe stavby hájovne Karolínen-Thál sú oprávnene vo
vlastníctve štátu a v správe žalovaného a niet dôvodu na ich vydanie žalobcovi.

Parcela registra "C" č. XXX o výmere 1057 m2 v katastrálnom území B. N. je v súčasnosti na základe
ROEP-u vedená na vlastníka K. U. v správe Slovenského pozemkového fondu. Uvedená parcela teda
nie je preukázateľne vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nie je možné domáhať sa jej vydania
voči žalovanému v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z., ktorý v tejto časti žaloby nie je z uvedeného dôvodu
ani vecne pasívne legitimovaný.

Parcela č. XXXX/X v kat. úz. Ž. je v súčasnosti zastavaná stavbou súp. č. XXX - maštaľ, ktorá je vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného a je vedená na LV č. XXX. Tento pozemok nie
je spôsobilým predmetom vydania, pretože podľa § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo
sa nevracia k pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že stavba maštale bola na uvedenom pozemku postavená
právnym predchodcom žalovaného po tom, čo pozemok prešiel do vlastníctva štátu. Tento záver vyplýva
predovšetkým z inventárnej karty žalovaného, ale aj z toho, že túto skutočnosť žalobca nenamietal, o
čom svedčí napokon fakt, že vydania stavby sa nedomáhal.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel a v časti ju ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa citovaného ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne

zložitú vec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.