Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200987
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415200987.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobkyne Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. D.E. XXX, XXX XX D. C., štátna občianka Slovenskej republiky,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému
Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 730,- €, takto

r o z h o d o l :

Zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej:

„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“, j e n e p r i j a t e ľ nzmluvná podmienka .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 730,- € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 730,- € od 31.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2015 domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 730,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. V žalobe uviedla, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa 20.08.2012 došlo zo
strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 1000,-€. Odplata bola v
zmluve dohodnutá na sumu 730,-€, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 10-tich mesačných splátkach
počnúc dňom 28.09.2012. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 93%. Žalobkyňa použila poskytnutý
úver na osobné potreby. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty

za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. Ďalej žalobkyňa
poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa uvedením
do omylu zo strany žalovaného uhradila na účet žalovaného sumu vo výške 1730,-€, to znamená, že o
730,- € viac ako mal žalovaný nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy 730,-€ došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadala žalobkyňa návrhom vydať. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadovala žalobkyňa aj príslušný

úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie
peňažného dlhu.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako veriteľom
dňa 20.08.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom sa zmluvné strany dohodli v zmysle

Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a
zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Strany
sporu sa v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Na základe uvedeného nie je na mieste uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitostí

predpísaných v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Neexistuje teda
dôvod, na základe ktorého by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalovaný
uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhoval návrh navrhovateľky zamietnuť v celom
rozsahu. V závere žalovaný namietol miestnu príslušnosť súdu.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobkyne, oboznámením
zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2012, výzvou doručovanou žalovanému na vrátenie peňažného plnenia,
prehľadom splácania úveru žalobkyňou ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa uzavrela dňa 20.08.2012 so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 1000,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 730,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1730,-€ v 10-tich mesačných
splátkach po 173,-€, počnúc dňom 28.09.2012. V predmetnej zmluve o úvere žalobkyňa súčasne
prehlásila, že predmetné peňažné prostriedky sú jej poskytované na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania, či podnikania. Žalobkyňa podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným
celkove na úver zaplatila sumu 1730,-€.

5. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si úver od spoločnosti žalovaného brala, pretože
potrebovala peňažné prostriedky do domácnosti. Reagovala na inzerát, ktorý bol zverejnený v novinách.

Uvedený úver splácala pravidelne, všetko zaplatila, počas celej doby nebola sankcionovaná. Následne
sa cez internet v januári 2015 dozvedela, že uvedená spoločnosť sa bezdôvodne obohatila na úkor
spotrebiteľov, preto sa obrátila na advokátsku kanceláriu.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Prejudiciálne
sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z
ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že dňa
20.08.2012 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že
spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade,
keď žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa
vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo
nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy (zaškrtnutý „iný účel“) a žalovaný vystupoval ako
právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,

vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi stranami sporu v bode 15.
dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že toto dojednanie
posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dojednanie,
ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 298 ods. 2 CSP. Súd poukazuje na to, že uvedená voľba
rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na
rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (žalobkyňa) nemal reálnu možnosť
do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich znenia.
Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným a jasným spôsobom tak

ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte všeobecných
obchodných podmienok (bod 15) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ
sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto
ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, keďže
aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná úprava

s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to aj v prípadoch,
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov považuje takéto
dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia právnych predpisov
koncipovaných na ochranu spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu túto zmluvnú podmienku s jej presnou

formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 298 ods. 2 CSP ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

13. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v
rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami

sporu neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru,
ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu
zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelomprávnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu
spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z
uvedeného dôvodu je správne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú

žalobkyňa na poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez
právneho dôvodu. Keďže bolo vykonaným dokazovaním za zistené, že žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 1000,- € a žalobkyňa na úver poukázala platby v celkovej výške 1730,- €, potom rozdiel
medzi týmito sumami, t.j. 730,- € prestavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný
vydať žalobkyni. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto
rozhodnutia.

14. Žalobkyňa požadovala od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej

vo výzve zo dňa 27.01.2015, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t.j. od 31.01.2015. Úrok z
omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
spoukazomna§3NariadeniavládySR87/1995Z.z.spoukazomnaprechodnéustanovenieobsiahnuté
v § 10c tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,05% ročne.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania prvoinštančný súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

16. Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej žalovaným uvádza, že

vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky žalovaného, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s procesným predpisom účinným v čase podania
žaloby podľa ustanovenia § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy,
teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedené ustanovenie korešponduje s
ustanovením v súčasnosti účinného predpisu § 19 písm. d) CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.