Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716011044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716011044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy

Trúchlej a Eleny Babušíkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
H. X., nar. XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom T., W. XXX/XX, prechodne bytom T., X. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v dobe od 16:00 hod. zo dňa 28.02.2016 do 18:30 hod. dňa 01.03.2016, v lokalite zvanej Z., na hranici
chotára obce X. H. T., krompáčom vylomil vstupné dvere a vnikol do riadne uzamknutej drevenej
rekreačnej chatky s popisným číslom XXX, ktorá sa nachádza nad tankovou vežou, pričom z chaty
odcudzil 2ks fotoaparát zn. Olympus E650, 1ks objektív zn. ZUIKO digitál 1242 14-42, 1ks statív zn.
Vanguard Alta+ 235, 1ks makro predsádku zn. Olympus EX-25, 1ks autobatériu zn. Varta a 2 ks

autobatérií nezistenej značky, takto svojím konaním spôsobil škodu poškodenému majiteľovi chatky H.
U., nar. XX.XX.XXXX bytom T., T.É. Č.. X v sume 785,42 EUR a škodu poškodením zariadenia v sume
116,13 EUR,

následne ihneď prišiel k rekreačnej chatke č. XXXX, v lokalite zvanej Z., na hranici chotára obce X. H.
T., krompáčom vypáčil oplechovanú drevenú okenicu, ktorá bola z vnútornej strany zaistená železnými
pásovinami, na dvojkrídlovom okne rozbil pravú dvojitú sklenenú výplň, vošiel do chatky, odkiaľ odcudzil
1ks motorová píla zn. JONSERED, typ 2141, neznámeho výrobného čísla, červenej farby, 1ks motorovú

kosačku - krovinorez zn. Sparta 250 T, výrobného čísla 6060207765, nezistenej farby, 1ks fotoaparát
zn. Panasonic LUMIA, neznámeho výrobného čísla, striebornej farby, 1ks plynovú dvojplatničku a 2ks
o objeme 2 l plné propán-butánové bomby, takto svojím konaním spôsobil škodu poškodenej T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D.. Š. B. XXX/XX, odcudzením veci v sume 389,45 EUR a poškodením
zariadenia v sume 176,96 EUR,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a skutok spáchal závažnejším
konaním,
- neoprávnene vstúpil do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§212ods.4Tr.zák.spoužitím§41ods.1Tr.zák.a§38ods.5Tr.zák.,naúhrnnýnepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému na výkon úhrnného nepodmienečného trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému N.. H. U., nar.
XX.XX.XXXX P. G., trvale bytom T., T. X, škodu vo výške 98,48 € (krádežou sumu 73,48 € a poškodením

sumu 25 €).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného N.. H. U., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom T., T. X, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej T. W., nar.
XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., D.. Š. B. XXX/XX, škodu vo výške 456,45 € (krádežou sumu 389,45
€ a poškodením sumu 67 €).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú T. W., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., D.. Š. B. XXX/

XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 97/16/5506 podala dňa 26.08.2016
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému H. X., stíhanému pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b) Tr. zákona, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a

pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom
(dvoma čiastkovými útokmi) uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný H. X. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že je vinný z obidvoch skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí

podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal

kladne slovom - „áno“.Prokurátorka navrhla, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Senát Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste a výroku
o náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní konanom 22.06.2017 súd postupom podľa § 269 Tr. por.
prečítal len listinné dôkazy - odborné vyjadrenie k škode, zápisnicu o prevzatí vrátenej veci, odpis z
registra trestov, lustráciu v registri priestupkov na obžalovaného, podstatný obsah spisu Okresného súdu

Martin sp. zn. 1T/209/2002 - potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedených výrokoch.
Zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a spácha čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Malou škodou podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur .
Podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého
priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky

použitím sily alebo ľsťou.
Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a
ktorú páchateľ nemá vo vlastnej dispozícii.
Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho
vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa

jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak
získamožnosťsvecoutrvalonakladaťpodľasvojejvôlesámalebosďalšímiosobami(spolupáchateľmi).
Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja (napríklad žeriavnik
naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Páchateľ môže použiť aj tzv. „živý nástroj“, ktorým
môže byť osoba trestne nezodpovedná, konajúca z donútenia. Trestný čin je dokonaný aj vtedy, ak

páchateľa odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr
vyzdvihnúť, podobne je čin dokonaný, ak po násilnom vniknutí do miestnosti, páchateľ pomocou kľúčov
vnikne do skríň a stolov, odcudzí z nich veci a uloží do pripravenej batožiny, aj keď potom za ďalším
účelom v miestnosti zotrvá (R 51/1976-I).
Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto zničí, poškodí alebo

urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene
vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene zotrvá.

V zmysle § 122 ods. 5 Tr. zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo v byte
iného, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich,
ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Vniknutím je nežiadúce bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do

domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R11/1997-II).

Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale
aj okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí byť prekonaná za použitia násilia, ale stačí
akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Bude to tak aj vtedy, keď páchateľ

otvorí dvere pravým kľúčom, ktorý odcudzil, vylákal alebo našiel, a taktiež vtedy, keď odstránil prekážku
technickými prostriedkami, napríklad za použitia šperháku alebo planžety a pod.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby

sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného popísané v obžalobe prokurátora súd právne posúdil ako zločin

krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Tr. zákona a ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko
obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil ním malú škodu škodu (prevyšujúcu
sumu 266 ,- EUR) a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním, neoprávnene vstúpil do
obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a zároveň poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu (prevyšujúcu sumu 266 ,- EUR).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovaný H. X. má dva záznamy v evidencii priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ
5-krát súdne trestaný, pre spáchanie prevažne násilnej a majetkovej trestnej činnosti, za čo mu boli
uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu v Martine sp. zn. 0T/40/2015 zo dňa 22.03.2015, právoplatným 22.03.2015
pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6

mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, do 23.03.2018 a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na 6 rokov.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. H. X. zobral do úvahy predovšetkým fakt,
že u obžalovaného zistil opakované spáchanie zločinu, keďže obžalovaný sa hore uvedeným skutkom
dopustil aj zločinu napriek tomu, že už v minulosti bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.

1T/209/2002 zo dňa 02.06.2003 právoplatne odsúdený aj za trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 ods. 2, § 41 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zákona
účinného do 31.12.2005, ktorý v zmysle ustanovenia 437 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 je
potrebné považovať za zločin. Keďže obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov súd bol povinný
obžalovanému ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona podľa toho zákonného ustanovenia,

ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto konkrétnom prípade podľa zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. Zákona, kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 3
rokov až do 10 rokov. Nakoľko obžalovaný opakovane spáchal zločin, preto súd bol povinný postupom
podľa § 38 ods. 5, 8 Tr. zákona zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu; v tomto prejednávanom prípade súd bol povinný obžalovanému ukladať úhrnný trest odňatia

slobody v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov (3 roky dolná hranica trestnej sadzby + 3 roky a 6 mesiacov,
t.j. jedna polovica z rozdielu trestnej sadzby 10 rokov - 3 roky, teda 7 rokov , z čoho jedna polovica sú
3 roky a 6 mesiacov) až na 10 rokov.
S poukazom na osobu obžalovaného, náchylnú pre páchanie majetkovej ako i násilnej trestnej činnosti,
súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a

to uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere
6 rokov a 6 mesiacov, teda na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa § 38 ods. 5 tr.
zákona, pričom súd prihliadol na to, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní ku skutku (resp. dvom
čiastkovým útokom) priznal v plnom rozsahu. Súdu neuniklo, že obžalovaný sa dopustil predmetného
protiprávneho konania počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za inú jeho trestnú

činnosť, čo má za následok, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému vylučuje
i ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu
trestu odňatia slobody sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním týchto trestných činov, súd ho podľa § 48
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Súdjetohonázoru,žetaktostanovenýdruhtrestuzabezpečínápravuobžalovaného/prvokindividuálnej
prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom / prvok
generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Súd v adhéznom konaní priznal poškodeným nárok na náhradu škody - N.. H. U., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 98,48 € (krádežou sumu 73,48 € a poškodením sumu 25 €) a T. W., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 456,45 € (krádežou sumu 389,45 € a poškodením sumu 67 €), nakoľko poškodení si
riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody a tieto nároky poškodených boli riadne vyčíslené

odborným vyjadrením znaleckej organizácie JHS s.r.o. Martin č. 257/2016 (č.l.93-97 spisu). Čo sa týka
poškodeného N.. H. U. tomuto časť odcudzených vecí bola políciou vrátená (č.l. 103 spisu), hodnota
odcudzených autobatérii bola znaleckou organizáciou ohodnotená na sumu 73,48 € a poškodením na
sumu 116 €, avšak poškodený žiadal nahradiť škodu poškodením len vo výške 25 €. U poškodenej T. W.
znaleckáorganizáciaškoduodcudzenímvyčíslilanasumu389,45€apoškodenímnasumu177€,avšak
poškodená žiadala nahradiť škodu poškodením len vo výške 67 €. Nakoľko obaja poškodení si uplatnili

nárok na náhradu škody vo vyššej výške než im ho súd priznal, preto súd bol povinný poškodených
podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku s ich zvyškami nárokov na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva

za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.