Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211144
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5613211144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Dipl. Ing. S. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. XX, J., Rakúsko, zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom
v Q. K., Z. XXX proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, zastúpený JUDr. Janou
Čončolovou, advokátkou so sídlom v Q. K., C. XX, 2/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, 3/ N. K., nar.

XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, o odstránenie humna, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5C/323/2013-111 zo dňa 14. 11. 2016 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/323/2013-129 zo dňa 03. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu
súd p r i z n á v av plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči
označeným žalovaným domáhal uloženia povinnosti odstrániť žalovanými na vlastné náklady časť
hospodárskej budovy, a to humna nachádzajúceho sa na pozemku o výmere 85 m2 vyznačenom v
geometrickom pláne znalca Ing. Martina Krnáča zo dňa 02. 04. 2008 ako diel 3, 4, postavenej na
pozemku parcela registra C parcelné číslo KN 3227/2 zastavané plochy a nádvoria v obci a katastrálnom
území H. zapísanom na LV č. XXXX evidovaného na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, keď parcela

je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Prvoinštančný súd konštatoval, že stavba - humno nie je stavbou
neoprávnenou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Právni predchodcovia žalovaných túto zriadili v
roku 1941 až 1943 na pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05.
1940, o ktorej sa domnievali, že je právne perfektným úkonom a ktorého držbu vykonávali následne aj s
postaveným humnom dobromyseľne. Obdobnú vec navyše súdy už prejednávali, keď odstránenia časti
toho istého humna sa domáhali manželia E. a T. K., ktorí sa taktiež snažili preukázať, že časť pozemku
pod humnom vlastnia na základe toho, že im bol pridelený pozemok na výstavbu rodinného domčeka,

keď predtým štát pozemky, ktoré prideľoval do osobného užívania pôvodným vlastníkom, vyvlastnil. Už
v tomto konaní bolo preukázané, že pozemok, na ktorom sa nachádza humno, odkúpili v roku 1940
právni predchodcovia žalovaných a humno bolo postavené oprávnene. Prvoinštančný súd vychádzajúc
zo zásady, že ak bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný
jej skorším posúdením (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010). Žalobu o odstránenie

časti humna ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na úspech účastníkov
v konaní a žalovanému 1/ priznal náhradu trov v plnom rozsahu. Žalovaným 2/ a 3/ trovy nepriznal,
pretože si tieto neuplatnili, ani im žiadne nevyplývali zo spisu.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal
odvolanie žalobca. Poukazoval na odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1, písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/

CSP, pričom odvolanie odôvodnil tým, že súd skutočnosti, na ktoré sa odvolával v odôvodnení rozsudku
zistil z pripojených listinných dôkazov a spisov. Súd tak bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie,
prebral do svojho rozsudku výsledky uvedené v iných rozhodnutiach. Favorizácia inej právoplatne
skončenej veci a odôvodnenia nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú)
záväznosť a nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR ani faktickú

„záväznosť“ pre iné podobné prípady prejednávané súdmi. Odvolateľ zdôraznil, že otázka oprávnenosti
stavby bola riešená v konaní, kde nebol stranou konania a nemal možnosť uplatňovať svoje práva.
Naďalej trvá na tom, že stavba humna je stavbou neoprávnenou a pokiaľ ide o vlastnícke právo k
pozemku pod stavbou, nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že by otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov bola vyriešená v inom konaní. Postupom súdu tak došlo k vadám, ako aj k porušeniu práva
na spravodlivé súdne konanie, práva na súdnu ochranu a práva rovnosti strán. Takýto postup súdu

mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ vytýkal aj
jeho nedostatočné, nepresvedčivé zdôvodnenie. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že
by právni predchodcovia žalovaných postavili humno na ich pozemku. Ak im teda pozemok nepatril,
nemohli na ňom zriadiť stavbu, ktorú by bolo možné označiť za oprávnenú. Nebolo preukázané, že by
právni predchodcovia žalovaných mali súhlas na výstavbu všetkých pozemnoknižných spoluvlastníkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok odvolacím súdom zmeniť,
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že odvolanie nie
je dôvodné, keď podľa neho prvoinštančný súd vykonal dokazovanie dostatočným a vyčerpávajúcim

spôsobom, na základe čoho dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na skutočnosť,
že žalobca bol na strane žalobcov (v rade 5/) účastníkom konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
sp. zn. 10C/71/2004, ktorý ako prvý vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom posúdenia neoprávnenosti
stavby humna a z ktorého skutkových zistení a právnych záverov vychádzali následne aj ďalšie
rozhodnutia súdov v konaní sp. zn. 11C/140/1990 v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie sp. zn.

10Co/588/2014 KS v Žiline. Súdy vo všetkých predchádzajúcich konaniach dospeli k záveru, že stavba
hospodárskej budovy - humna, ktorej odstránenia v časti sa žalobca domáhal, je stavbou oprávnenou.
Pokiaľ ako ďalší odvolací dôvod bolo uvedené nedostatočné a nepresvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia,
takýto dôvod sa javí ako účelový. Za odňatie práv žalobcu v žiadnom prípade nemožno považovať
tvrdenie,žesúdneodôvodnilsvojerozhodnutiepodľapredstávapožiadaviekžalobcu.Súdvodôvodnení

napadnutéhorozsudkudaljasneazrozumiteľneodpoveďnavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázky
súvisiace s predmetom konania. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že súd nevykonaním navrhnutých dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd správne nevykonal navrhnuté dôkazy ako bola ohliadka
stavby na mieste samom, vypočutie svedkov K., D., resp. pripojenie katastrálnych spisov z roku 2012,
nakoľko tieto dôkazy, resp. ich vykonanie by boli zbytočné, keďže súd posudzoval skutkový stav viažuci

sa k roku 1940 až 1943. Súd správne poukázal na to, že vykonaním týchto navrhnutých dôkazov by
v žiadnom prípade nedošlo k zmene skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie zhodne
so skutkovým zistením Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní 10C/71/2004, ktorého účastníkom
bol aj žalobca v procesnom postavení žalobcu v rade 5/. Odvolanie žalobcu je v podstatnej časti len
opakovaním jeho argumentácie na jednotlivých pojednávaniach pred vyhlásením rozhodnutia. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov
odvolacieho konania žalovaného 1/.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napriek oboznámeniu sa s vyjadrením
žalovaného 1/, odvolanie považuje za dôvodné a v celom rozsahu odkazuje na všetky ním uvedené

dôvody v odvolaní. Trvá na tom, že stavba humna je stavbou neoprávnenou a pre toto konanie nemôžu
byť právne záväzné konštatovania a rozhodnutia vo veciach vedených na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 10C/71/2004 a 11C/140/1990. Opakovane žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho
žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 až § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,
či stavba humna je stavbou neoprávnenou na cudzom pozemku a v súlade s § 135c Občianskeho

zákonníka možno rozhodnúť o tom, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V
tomto prípade žalobca tvrdil, že stavba humna je stavbou neoprávnenou a žiadal jej časť, nachádzajúcu
sa na nehnuteľnosti, ktorej podľa výpisu z listu vlastníctva správy katastra je výlučným vlastníkom,
odstrániť. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že humno bolo postavené v rokoch 1941
až 1943, následne potom ako 18. 05. 1940 bola uzatvorená kúpna zmluva na odkúpenie pozemku o

výmere 66 štvorcových siah pod výstavbu humna a manipulačného priestoru k humnu, čo po prepočítaní
na metrickú mieru predstavuje 237 m2. Po identifikácii pozemku vykonanej znalcom Ing. Krnáčom
sa jednalo o parcely EN č. 3227/2 humno o výmere 148 m2 a EN č. 3227/3 manipulačný priestor o
výmere 67 m2, čo prakticky odpovedalo odkúpenej pôvodnej výmere. Pretože pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš sa prejednávala obdobná vec, kde k tomu istému humnu inú jeho časť požadovali
odstrániť manželia T. a H. K., súd uznesením prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/140/1990. Po tom, ako bola žaloba
manželov K. zamietnutá, pokračoval v konaní, pričom ako podklad pre svoje rozhodnutie prevzal aj
závery súdu prezentované v konaní 11C/140/1990. Na základe toho dospel prvoinštančný súd k záveru,
že stavba humna nie je stavbou neoprávnenou, nakoľko humno bolo postavené za súhlasu všetkých
vtedajšíchspoluvlastníkovnehnuteľnosti,resp.niktozpôvodnýchspoluvlastníkovpozemkovnenamietal

jej neoprávnenosť. V odôvodnení predchádzajúcich rozsudkov dokonca súdy vyslovili záver, že aj
pozemok pod humnom právni predchodcovia terajších spoluvlastníkov stavby vydržali, nakoľko boli v
držbe dobromyseľní od roku 1940, kedy mali za to, že pozemok pod humnom odkúpili a takýto stav trval
aj k 01. 01. 1961, kedy došlo k naplneniu vydržacej doby, a tým k vzniku spoluvlastníckeho práva pre
manželov O. a N. K. (právni predchodcovia žalovaných 1/ až 3/). Pokiaľ teda v iných konaniach súdy

právoplatne rozhodli, že stavba humna je stavbou oprávnenou a neboli preukázané iné skutočnosti,
ktoré by takéto závery súdov vyvrátili, nebol dôvod, aby v tomto konaní súd po vykonanom dokazovaní
došiel k iným záverom. Žalobca v tomto prípade, ako vyplynulo z predloženého listu vlastníctva č. XXXX
kat. úz. H., vlastnícke právo nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2010. Nepochybne v tomto čase tam
humno stálo a s takýmto stavom veci bol ako nadobúdateľ nehnuteľnosti, na ktorom je aj časť humna,

oboznámený (v tomto konaní súd neriešil vlastníctvo k pozemku, na ktorom je časť humna postavená).

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s

ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom
v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom, že predmetné humno

nie je neoprávnenou stavbou, a preto pokiaľ žaloba smerovala k odstráneniu jeho časti ako stavby
neoprávnenej, správne prvoinštančný súd takúto žalobu zamietol.

8. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp.
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov

rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanému 1/, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi náhradu
trov v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).