Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Mihalíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617202751
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617202751.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: F. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dudzíkom, Advokátske
združenie JUDr. Jozef Dudzík JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany
proti žalovanej: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 8, právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom
Slaninom, so sídlom Hodžova 94, Trenčín, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. Y. pre okres TQ. Obec Q., katastrálne územie Q., zapísané ako parcely reg. „C“ č. XXX/XX - orná

pôda o výmere 1006 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, parc. č.
XXX/XXX - orná pôda o výmere 1178 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/XX, a
uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu F. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXXX, bytom Q. č. XXX.

II. Žalobca je povinný na úplné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej sumu 24
977,41 eur a to tak, že sumu 12 000 eur zaplatí žalobca žalovanej do troch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku a zvyšok sumy t.j. 12 977,41 eur zaplatí žalobca žalovanej do šiestich mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania spoločného záväzku za obdobie od
augusta 2011 do vyhlásenia rozsudku sumu 2 056,06 eur, a to do jedného mesiaca od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi a žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014, sa žalobca domáhal zároveň aj zrušenia a vyporiadania (ešte
existujúceho) podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto
rozsudku.

2. Uznesením č.k. 8C/262/2014-151 zo dňa 31.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2017
súd vylúčil nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam na samostatné konanie, s poukazom na § 166 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.3. V rámci odôvodnenia podanej žaloby žalobca uviedol, že medzi stranami nedošlo k dohode o
zrušení a vyporiadaní predmetných nehnuteľností, pričom v predmetnom rodinnom dome po rozvode
manželstva so žalovanou zostal bývať on spolu s ich spoločnými maloletými deťmi, ako aj matkou

žalovanej. Žalobca preto navrhoval vyporiadať predmetné nehnuteľnosti tak, že tieto budú prikázané do
jeho výlučného vlastníctva, a zároveň bude zaviazaný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanej sumu
20 000 eur, a to 10 000 eur v hotovosti v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a ďalších 10 000 eur v primeraných splátkach do troch rokov od právoplatnosti rozsudku.
Na preukázanie hodnoty predmetných nehnuteľností žalobca predložil súdu znalecký posudok č.l. XX/

XXXX vypracovaný znalcom Ing. Róbertom Kršiakom, v ktorom bola ohodnotená parc. č. XXX/X- orná
pôda o výmere 610 m2 na sumu 5 500 eur a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing.
Pavlom Rozsývalom, v ktorom bola ohodnotená parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1178 m2 na
sumu 5 819,32 eur. V tomto posudku bola zároveň opätovne určená aj hodnota parcely č. XXX/X a to
na sumu 5 020,30 eur.

4. Žalobca sa zároveň v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy, ktorú splatil výlučne on na úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.)
- úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 (č.l. 145), ktorý bol použitý na nadobudnutie
predmetných nehnuteľností. Žalobca uviedol, že od rozvodu manželstva strán na predmetný úver splatil
sumu 3 362,12 eur, čo je zrejmé z výšky nesplatného úveru k obdobiu právoplatnosti rozvodu, kedy

bola výška nesplateného úveru 23 169,91 eur a k dnešnému dňu predstavuje nesplatený úver sumu
19 807,79 eur, nakoľko za obdobie od 10/2017 do 12/2017 splatil na predmetnom úvere ďalších 360
eur (á 120 eur mesačne). Ďalej k tejto sume (3 362,12 eur) zároveň žalobca žiadal pripočítať aj sumu
750 eur titulom sumy, ktorú na predmetnom úvere splatil výlučne on za obdobie od 08/2011 do 12/2011
(á 150 eur mesačne).

5. Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj
s navrhovaným spôsobom vyporiadania, v rámci ktorého by boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného
vlastníctva žalobcu; nesúhlasila však s výškou sumy navrhnutej žalobcom, ktorú by jej bol povinný
zaplatiť na vyrovnanie podielu, a domáhala sa od žalobcu zaplatenia sumy 23 296,34 eur s tým, že

sumu 20 000 eur žiadala zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v splátkach
tak, aby bola táto zvyšná suma splatená do jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

6. Strany zhodne uviedli, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je 69 762,60 eur. Žalobca zároveň
uviedol, že pokiaľ ide o stav zvyšku nesplateného úveru ako ho oznámila banka k 21.09.2017 v sume 20

169,70 eur, tak za obdobie 10/2017 - 12/2017 splatil na tento úver ďalšie tri splátky po 120 eur, t.j. spolu
ešte zaplatil 360 eur. Aktuálna výška nesplateného úveru preto predstavuje spomenutých 19 809,70
eur. Uvedenú skutočnosť žalovaná nerozporovala. Žalobca so žalovanou zároveň zhodne uviedli, že
predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, nakoľko v prípade predmetného rodinného domu sa
jedná o dom s jedným vchodom, jedným rozvodom vody, kúrenia, elektriny, odpadu i komínu. Strany

zhodne uviedli, že s reálnou deľbou by boli spojené neprimerane vysoké náklady, ktoré nie je ochotná
znášať žiadna z nich.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane žalobcom
predložených znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľností, zmluvou o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 (č.l. 145) uzavretou sporovými stranami ako dlžníkmi a SLSP, a.s. ako
veriteľom, oznámením o výške nesplatného úveru, výpisom z LV č. XXX pre k. ú. Q. a zistil nasledovný
skutkový stav:

7.1. Strany sporu sú bývalí manželia, ktorí manželstvo uzavreli dňa 19.10.1996 a rozvedené

bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/187/2011-27 zo dňa 22.11.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť28.11.2011.Počasmanželstvanadobudlipredmetnénehnuteľnostidosvojhopodielového
spoluvlastníctva, o čom svedčí aj zápis na LV č. XXX pre katastrálne územie Q., a to každý v podiele 1 .

7.2. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 súd zistil, že ju

uzavreli strany sporu ako dlžníci so SLSP, a.s. ako veriteľom a na jej základe bol stranám poskytnutý
splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 24 000 eur, ktorého splatnosť
bola dohodnutá v 335 splátkach po 148,49 eur od 15.11.2009 s tým, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 15.09.2037.7.3. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaná nespochybnila, vyplýva že výška nesplateného úveru ku dňu
zániku manželstva strán t.j. k 11/2011 bola v sume 22 917,24 eur.

7.4. Z písomného vyjadrenia SLSP, a.s. zo dňa 02.10.2017 (č.l. 107), ktoré vyjadrenie strany
nespochybňovali vyplýva, že výška nesplateného úveru ku dňu 21.09.2017 predstavovala sumu 20
167,79 eur.

7.3. Z vyjadrenia strán, ako aj pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/187/2011
vyplýva, že strany žili v spoločnej domácnosti, vo vyššie špecifikovanom rodinnom dome do 19.06.2011,
kedy spoločnú domácnosť opustila žalovaná.

7.4. Žalovaná na poslednom pojednávaná konanom dňa 12.12.2017 uviedla, že nerozporuje všeobecnú
hodnotu nehnuteľností vo výške 69 762,60 eur. Zároveň žalovaná nespochybnila ani vyjadrenie SLSP,

a.s. o zostatku tohto úveru k 21.09.2017 vo výške 20 167,79 eur, od žalobcu sa však na vyrovnanie
podielu domáha zaplatenia sumy 27 297,41 eur s tým, že 20 000 eur by bolo zaplatených do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozsudku a 17 297,41 eur v splátkach do jedného roka od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaná zároveň nesúhlasila s tým, aby do splátok úveru, ktoré zaplatil na predmetnom
úvere výlučne žalobca bola zahrnutá aj suma 750 eur titulom splácania úveru žalobcom aj za obdobie

od 08/2011-12/2011, s odôvodnením, že táto suma bola zaplatená z prostriedkov patriacich do BSM.

8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8.1. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Z posledne citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho

vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a zároveň nesporné, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi vo výroku špecifikovaných nehnuteľností, a to každý v 1/2. Zároveň z vykonaného

dokazovaniavyplynulo,žekdohodeúčastníkovozrušeníavyporiadaníichpodielovéhospoluvlastníctva
nedošlo.

11. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie uvedené ustanovenie

upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že by nebolo možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať reálnym rozdelením nehnuteľností podľa
výšky spoluvlastníckych podielov, pričom táto podmienka nie je naplnená iba faktickou možnosťou
a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto
rozdelenia. Súd v otázke možnosti reálnej deľby predmetných nehnuteľností a to predovšetkým

rodinného domu súp. č. XXX, s prihliadnutím na zhodné vyjadrenia oboch strán sporu, si osvojil
skutkové zistenia založené na ich zhodnom tvrdení ohľadom reálne nedeliteľnosti nehnuteľností (§ 151
ods. 1 CSP), vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o rodinný dom s jedným vchodom, jedným rozvodom
vody, kúrenia, elektriny, odpadu i komínu. Strany zhodne uviedli, že s reálnou deľbou by boli spojené
neprimerane vysoké náklady, ktoré nie je ochotná znášať žiadna z nich.

12. Súd preto skúmal druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie spoločnej veci za náhradu
niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobca prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného
vlastníctva stým, že by žalovanej vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaný voči tomutospôsobu vyporiadania nemala námietky, o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nežiadala.
Súd s poukazom na uvedené vyjadrenia sporových strán ohľadom spôsobu vyporiadania a najmä
na účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti, keď žalobca v predmetnom rodinnom dome býva aj

spolu s maloletými deťmi strán, platí náklady spojené s jeho užívaním, zabezpečuje starostlivosť o
nehnuteľnosti, prikázal predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu.

13. Pri určení všeobecnej hodnoty vyporiadaných nehnuteľností súd vychádzal zo zhodného tvrdenia
strán a ich hodnotu určil na sumu 69 762,60 eur. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné

pri stanovení tržnej - všeobecnej hodnoty nehnuteľností potrebné vziať do úvahy aj právnu vadu tejto
veci, v danom prípade výšku nesplatného úveru, viažuceho sa k tejto nehnuteľnosti v podobe záložného
práva SLSP, a.s.

14. Z nesporného vyjadrenia strán vyplýva, že k dnešnému dňu je výška nesplateného úveru 19 807,79
eur. Po odpočítaní tohto záväzku tak súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal zo

všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 49 954,81 eur (69 762,60 eur - 19 807,79 eur). Pri rovnakej
výške spoluvlastníckych podielov strán (1/2) tak súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 24 977,41 eur (49 954,81 eur : 2). Súd postupoval v
zmysle ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je príslušný podiel z tzv. všeobecnej

ceny veci, pretože len podľa nej možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania
obdobnej veci t.j. veci podobnej kvality, vrátane záväzku resp. ťarchy, ktorá na uvedenej veci viazne a
reálne tak ovplyvňuje jej trhovú hodnotu.

15. Žalobca v konaní zároveň žiadal o vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, kedy

žiadal započítať sumu, ktorú výlučne on splatil na predmetnom úvere od SLSP, a.s. v celkovej sume 4
112,12 eur za obdobie od 08/11 doposiaľ. V rámci uvedenej sumy bola medzi stranami sporná iba jej
časť vo výške 750 eur (splatená žalobcom za obdobie 08/2011-12/2011). Argumentácia žalovanej vo
vzťahu k tejto sume spočívala iba v tom, že sa jedná o prostriedky, ktoré boli hradené z BSM. Žalovaná
teda nespochybnila, že uvedená suma na predmetnom úvere za uvedené obdobie splatená bola,

argumentovala iba tým, že uvedené prostriedky patrili do BSM. Zároveň nepreukázala, že by predmetnú
sumu 750 eur splatila na danom úvere, za dané obdobie ona. Uvedenú argumentáciu žalovanej tak
súd považuje za irelevantnú, nakoľko otázka toho, či uvedené prostriedky patrili alebo nepatrili do
BSM je v rámci tohto konania irelevantná, pričom zároveň z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
11P/187/2011(ktorýsatýkalrozvodumanželstvasporovýchstrán)-atoužsamotnéhonávrhunarozvod,

ktorý podávala žalovaná vyplýva, že strany nežili v spoločnej domácnosti od 19.06.2011, kedy žalovaná
odišla zo spoločnej domácnosti. Súd preto v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
strán vychádzal z toho, že žalobca výlučne splatil na predmetnom úvere doposiaľ celkovo sumu 4 112,12
eur, ktorej výpočet je podrobnejšie uvedený v bode 4. tohto odôvodnenia.

16. Z ustálenej súdnej praxe zároveň vyplýva, že súd, ktorý ruší podielové spoluvlastníctvo k určitej
veci a prikazuje ju niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, stanoví túto náhradu
zodpovedajúcim podielom z obvyklej ceny celej veci bez toho, aby túto výšku akokoľvek upravoval
s ohľadom na vzájomné pohľadávky alebo kompenzačné námietky strán. V prípade ak niektorá zo
strán žiada započítať výšku výlučne ňou vynaložených investícii do vyporiadavaných nehnuteľností,

jedná sa o tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Pri posúdení možnosti
uskutočnenia započítania súdy vychádzajú z ustálenej judikatúry potiaľ, že počas konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladané, aby zaplatil druhému
spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti nemôže proti takémuto nároku
započítať iný majetkový nárok. Uvedený záver je odrazom argumentácie podľa ktorej má rozhodnutie

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a
povinnosti do budúcnosti. Nárok na zaplatenie náhrady tak vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia
a až proti existujúcemu nároku možno namietať započítanie. O návrhu požadujúcom zaplatenie určitej
finančnej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je preto nutné rozhodnúť samostatným výrokom
rozsudku, a nie rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel.

17. Nakoľko žalobca žiadal od žalovanej zaplatenia polovice ním splateného úveru ako spoločného
záväzku strán v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti a to za obdobie od 08/2011 až do rozhodnutia
súdu, súd tento nárok podľa obsahu posúdil ako návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slovazmysle, teda návrh na zaplatenie polovice sumy zaplatenej žalobcom za obdobie od 08/2011 doposiaľ,
čo predstavuje sumu 2 056,06 eur (4 112,12 eur: 2) - bližšie súd odkazuje na body 4. a 14. tohto
odôvodnenia.

18. Vo vzťahu k námietkam žalovanej, že z prostriedkov predmetného úveru od SLSP, a. s. bolo
zakúpené aj osobné motorové vozidlo a určitá časť bola použitá aj na splatenie úveru od spoločnosti
Cetelem, je potrebné uviesť, že na preukázanie týchto tvrdených skutočností žalovaná nepredložila súdu
žiadne dôkazy a na pojednávaní dňa 12.12.2017 strany zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania. Súd preto uvedené tvrdenia nemal za preukázané. Vo vzťahu k vyporiadaniu
garáže resp. jej zahrnutia medzi vyporiadavané nehnuteľnosti, súd s poukazom na predložené fotografie
nemal za preukázané, že by sa v prípade tejto garáže jednalo o nehnuteľnosť v zmysle § 119
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a zároveň žalovaná nepredložila ani dôkazy preukazujúce že by
uvedená garáž tvorila súčasť vyporiadaných nehnuteľností v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka. Na
poslednom pojednávaní vo veci strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom v mysle

ustanovenia 185 CSP v civilnom sporovom konaní dôkazné bremeno zaťažuje strany, a súd s výnimkou
podľa § 185 ods. 2 CSP bez návrhu dokazovanie nevykonáva.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 2 CSP, nakoľko obe strany
mali v spore úspech čiastočný a to vo vzťahu k sume náhrady určenej žalobcovi na vyrovnanie

spoluvlastníckeho podielu, keďže vo zvyšku t.j. v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva ako aj
spôsobu jeho vyporiadania (t.j. prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu) súhlasili obe
strany.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.