Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613211144.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: A.. X.. S.

Š., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XX, J., W., právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovaným: 1. S. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
H. XXX, okres Q. K., právne zastúpeného: JUDr. Jana Čončolová, advokátka so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Štúrova 17, 2. A. K.X., nar. X. X. XXXX, trvale bytom H. XX, okres Q. K., 3. N. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom H. XXX, okres Q. K., o odstránenie humna, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaným v 2. a 3. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 24. 10. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa 13. 1. 2014 sa žalobca
prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1/ až 3/ rade odstrániť na
vlastné náklady časť hospodárskej budovy a to humna, nachádzajúcej sa na výmere 85 m2 (vyznačenej
v geometrickom pláne č. 10C/71/2004-29/07 znalca X.. K. J. zo dňa 2. 4. 2008 ako označenie diel 3,4)
postavenej na pozemku parcely registra C parcelné č. KN 3227/2, zastavané plochy a nádvoria pre

obec a katastrálne územie H. zapísanom na LV č. XXXX evidovaného na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania. Odôvodnil ju tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H.. Na pozemku parc. č. 3227/2 o výmere 93 m2 sa nachádza časť
hospodárskej budovy a to humna, ktoré je v podielom spoluvlastníctve žalovaných v 1/ až 3/ rade.
Zostávajúca časť humna sa nachádza na pozemku parc. č. 3223/2 pre k.ú. H. zapísanom na LV č.
XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve Ľ. a E. K., ktorí sa domáhajú odstránenia časti humna

postaveného na ich pozemku, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 11C/140/1990. Žalobca sa snažil dohodnúť so žalovanými na mimosúdnom riešení veci, avšak
bezvýsledne. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol oboznámiť sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. H.. a so spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/140/1990.

2. Žalovaný v 1) rade prostredníctvom právnej zástupkyne k žalobe uviedol, že žalobca neuviedol
žalobný petit určitým a zrozumiteľným spôsobom. Po oboznámení sa s geometrickým plánom, na ktorý

poukazuje žalobca, je evidentné, že tento nie je aktuálny a je zjavný rozpor medzi zápisom CKN parc.
č. 3227/2 a označeným geometrickým plánom. Žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobou sa domáha
odstránenia humna na tom základe, že stavba humna o výmere 148 m2 je v časti 85 m2 postavená na
pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čím podľa žalobcu ide o stavbu neoprávnenú. Z dokazovaniavykonaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/71/2004 mal súd preukázané, že
rodičia žalovaného v 1. rade N. a O. K., dňa 18. 5. 1940 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
je o.i. humnom zastavaný pozemok. Hoci sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku podľa

obyčajového práva vyžadoval zápis v pozemkovej knihe, podľa názoru súdu v označenej právnej
veci žalovaný v 1/ rade preukázal nadobudnutie vlastníctva k pozemku zastavanému humnom svojimi
rodičmi, uplynutím vydržacej doby počnúc dňom 1. 1. 1951 a končiac dňom 1. 1. 1961, pričom títo
boli po celú túto dobu dobromyseľní. Žalovaní (vo veci 10C/71/2004 v procesnom postavení žalobcov
v 1/ až 3/ rade) neboli v spore úspešní, nie preto, že vlastnícke právo ich právneho predchodcu k

pozemku zastavaného humnom nebolo preukázané, ale preto, že uplatnili nesprávny určovací petit,
nakoľkosadomáhaliurčeniavlastníckehoprávakpozemkuCKNparc.č.3227/2ovýmere148m2,lenvo
vzťahu k nebohému N. K., hoci uvedený pozemok nadobudol spolu s nebohou O. K. do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom k tomu, že oprávnenosť stavby treba posudzovať podľa faktického
a právneho stavu platného v dobe vzniku stavby, žalovaný v 1/ rade navrhol, aby súd najprv ustálil, či
stavba humna postavená rodičmi žalovaného na ich vlastnom pozemku, ktorý preukázateľne nadobudli

kúpnou zmluvou zo dňa 18. 5. 1940 je alebo nie je neoprávnenou stavbou v zmysle ust. § 135c
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1/ rade tiež poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici v odvolacom konaní sp. zn. 17Co/401/1990, podľa ktorého žalobcovia časť pozemku
zastavaného humnom získali na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorá
je v rozpore s povahou a účelom práva osobného užívania pozemku, čo malo postrehnúť aj štátne

notárstvo pri registrácii dohody, keďže získali právo osobného užívania v časti k zastavanému pozemku,
čo je neprípustné. Súd by mal posúdiť, či trvanie žalobcu na odstránení časti humna napriek výsledkom
dokazovania v konaní 10C/71/2004 nie je z jeho strany šikanóznym konaním a či by rozhodnutie
o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd má ďalej posúdiť, či navrhovaným
odstránením stavby nedôjde k veľkým hospodárskym stratám, keďže z návrhu žalobcu nevyplýva, či

odstránením funkčného a udržiavaného humna nedôjde k jeho demolácii ako celku bez posúdenia
znalca - statika. Žalovaný v 1/ rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k
náhrade trov konania.

3. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že väčšinový vlastník stavby je S.R. K.,
ktorý je dlhoročným a výhradným užívateľom tejto stavby. Je ochotný akceptovať akékoľvek rozhodnutie
súdu, resp. mimosúdne vysporiadanie sporu. Dotknutú stavbu nikdy neužíval, ani do budúcna užívať
nebude. Do sporu sa dostal len na základe dedičstva, ktorého sa chcel vzdať, no S. K. túto možnosť

odmietol.

5. Uznesením zo dňa 30. 12. 2014 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/140/1990. Dôvodom bola skutočnosť, že v
označenom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu vo veci 5C/323/2013, pretože

predmetom obidvoch súdnych konaní je odstránenie časti tej istej hospodárskej budovy - humna.
Uznesením zo dňa 17. 9. 2015 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluva z roku 1940 nebola nikde zaregistrovaná, ani pozemky o
ktoré ide tam nie sú zmienené, nie je tam číslo pozemku ani výmera, ani všetci vlastníci pozemkov. Ak

vychádza zo stavu, ktorý platil v čase postavenia humna, tú stavbu nemohol pán K. postaviť, pretože
by išlo o čiernu stavbu. V katastri nehnuteľností nie je humno zapísané, ani nie je zapísané, že bola
prevedená zmena pozemkov na menovaného. Podľa práva stavba patrila všetkým zúčastneným, ktorí
mali pozemky, na ktorých bola postavená. Jeho otec kúpil časť pozemku, ktoré ide aj pod humno v roku
1950. Neskôr mama kupovala ďalšie pozemky a zistili, že dodnes nie je ťarcha, čiže pozemky získali

oprávnene. Stavba je neoprávnená, lebo na ňu neexistuje žiadna zmluva, žiadne stavebné povolenie.
Na pozemkoch, kde má postavený pán K. rodinný dom, mali podobnú stavbu - humno, ktorú rodičia bez
problémov postúpili, aby mohli stavať K., s tým, že keď si postavia, tak to humno odstránia. Geometrický
plán a plány na stavebné povolenie ich rodinného domu obsahujú aj dve stavby hospodárskych budov.
Moji rodičia s tým súhlasili, po skončení stavby sa nič nestalo, následne začal stavať sused. Vtedy takisto

pán K. senior sľúbil, že tú stavbu zvalí a nezvalil ju. Sused dal sťažnosť na národný výbor, ktorý v roku
1988 rozhodol, že humno sa musí sanovať. Toto sa nestalo s tým, že starosta, ktorý nastúpil po revolúcii
povedal, že to bola vec starého národného výboru. Vlastníkmi boli S. F., A. Š., I. D., A. N., N. D., K. Š.,
A. Q., S. Q. a U. D.. Títo všetci účastníci nepodpísali zmluvu z roku 1940. Uvedená zmluva neobsahujeani registratúru ani žiadne iné znaky, na základe ktorých kataster mohol túto stavbu zapísať. Ďalej
poukázal na to, že nemá prístup na svoj pozemok. Jeho mamu museli 50 až 80 metrov na stoličke niesť
k sanitke, lebo sa tam nedostala. Pozemok žalobcu je znehodnocovaný, lebo je to vo svahu. Keď sa

topia snehy, alebo je búrka, za humnom je veľké jazero a stojí tam voda. Pri úprave rodinného domu
stavebný materiál musel vykladať na ceste a na 80 metrov si musel zabezpečiť vysokozdvižný vozík.
Veľké nákladné auto tam neprejde, osobné auto áno, ale natesno, čo môže zdokladovať fotkami. Cez
uličku, čo je 2,9 m, má vedený elektrický kábel, cez ňu potrebuje viesť aj iné siete. Tá cesta je jeho
jediným prístupom k nehnuteľnosti. Humno je v zlom stave, asi pred desiatimi rokmi sa kývali štítové

dosky, keď bol vietor tak to škrípalo, tá doska mohla na niekoho spadnúť. Humno bolo postavené za
účelom uskladnenia obilia a sena, pán K. ho začal využívať na chov hospodárskych zvierat, hnojovka
tiekla vonku, v dôsledku čoho mal smrad. Neskôr si vybetónoval podlahy, nevie, za akým účelom, teraz
už nemá zvieratá, využíva to ako garáž, dielňu. Na zmenu užívania musí mať minimálne povolenie od
stavebného úradu. K opisu stavu humna žalobca uviedol, že z vonkajšej strany sú dosky odhnité, štítová
doska je odtrhnutá, je otázkou času, kedy začnú padať škridle, niektoré už aj spadli. V prípade, ak by

došlo k rozšíreniu príjazdovej cesty z 2,9 metra na 6,8 metra po prípadnom odstránení časti humna, táto
šírka mu stačiť nebude. Poukázal na skutočnosť, že humno znehodnocuje jeho pozemok, stavba je v
zlom stave, ide tiež o otázku bezpečnosti, pretože vjazd a okolie humna nie je bezpečné a potrebuje
si vyriešiť aj otázku parkovania.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu. Navrhla
vykonať ohliadku na mieste samom za účelom zistenia, kde sa predmetná stavba nachádza, akým
spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a akým spôsobom ho obmedzuje vo výkone
vlastníckych práv a za účelom preukázania, že je nebezpečnou stavbou. Navrhla vypočuť ako svedkov
pani K., ktorá vystupovala v konaní 11C/140/1990 na strane žalobcu a právnych nástupcov po neb.

Ľ. K. a to na okolnosti, akým spôsobom bola uzatvorená dohoda o odstránení tejto stavby. Taktiež
navrhla vyžiadať z obce Hybe alebo z príslušného orgánu vyjadrenie, či na túto stavbu bolo vydané
stavebné alebo užívacie povolenie, od príslušného orgánu projektovú dokumentáciu týkajúcu sa stavby
rodinného domu žalovaného v 1. rade, z dôvodu preukázania, že bola uzatvorená medzi dotknutými
stranami dohoda o odstránení predmetnej stavby humna. Navrhla vypočuť ako svedka pána D. za

účelom preukázania okolnosti, kto postavil predmetnú stavbu, aké boli pomery v danej dobe. Navrhla
vyžiadať z Okresného úradu, katastrálny odbor spisy Z945/2012 a 3162/2012 za účelom zistenia, prečo
nebol vykonaný zápis stavby na liste vlastníctva a vypočuť svedka pána K., ktorý sa vie vyjadriť k náčrtu
stavby rodinného domu žalovaného v 1. rade, v rámci ktorého boli plánované hospodárske budovy, ktoré
mali nahradiť predmetnú stavbu.

8. Právna zástupkyňa žalovaného v 1) rade zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe. V rokoch 1940
až 1943, kedy bolo postavené humno, žiadny z právnych predchodcov žalobcu nemal vlastnícke právo
k pozemku. Poukázala tiež na to, že je možné po prvý pilier dobrovoľne odstrániť časť humna, aby
bola zachovaná bezpečnosť, čím by sa priechodná časť pozemku pre žalobcu zväčšila na 6,8 metra.

Všetky ostatné dôvody sú podľa ich názoru účelové a ide o šikanózny výkon práva. Pokiaľ ide o skutkové
závery týkajúce sa spôsobu nadobudnutia pozemku zastavaného humnom právnymi predchodcami
žalovaných, tieto neboli ničím spochybnené. Vo vzťahu k dielu 3 vytvoreného z pôvodnej PK parcely č.
5537, matka žalobcu D. Š. ho nadobudla ako druhá vlastníčka, ide o duplicitné vlastníctvo v roku 2000. V
prípade, ak by uplynula desaťročná premlčacia doba, namietajú, že D. Š. nebola dobromyseľná, pretože

sa v konaní 10C/71/2004 dozvedela, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli tento pozemok
neperfektnou kúpnou zmluvou z roku 1940. Pokiaľ ide o diel 4, žalobca netvrdil, aký bol faktický a právny
stav v čase vzniku stavby v roku 1941 až 1943. Namietajú tvrdenie žalobcu, že stavba nie je zdravá, že
je poškodená. Ide o stavbu, ktorej odstránenie by bolo neúčelné.

9. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že sa pripája k prednesu k jeho právnej zástupkyne.
Popreltvrdeniežalobcu,žemedziichrodičmibolidohodyozvaleníhumna.Humnomápridelenésúpisné
číslo, je postavené na pevných základoch. Chceli ho zrekonštruovať, ale nezasahovali s poukazom na
prebiehajúce súdne konanie. Konkrétne je potrebné vymeniť škridlu a povymieňať dosky. Od roku 1970
humno užíva výlučne on, predtým ho užívali rodičia. V súčasnosti ho využíva na uskladnenie dreva,

má tam stroje a zriadenú dieľňu. Humno sa postavilo za tým účelom, že pokiaľ sa chovali hospodárske
zvieratá, uskladňovalo sa tam seno a slama, mlátilo sa tam, boli tam umiestnené poľnohospodárske
stroje. Určitý čas tam choval aj kravu, je to už 25 rokov ako prestal chovať. Humno postavili jeho rodičiav roku 1941. Nemá vedomosť o tom, či na humno bolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné
rozhodnutie.

10. Žalovaný v 2/ rade na pojednávaní uviedol, že všetko, čo sa udialo okolo humna, bolo postúpené
bratovi - žalovanému v 1/ rade, lebo on ho užíval. Bola medzi nimi dohoda, že si to odkúpi. Najskôr bol
majoritným vlastníkom humna, avšak väčšinový podiel nevyužil. Z humna nemá nič, celé roky ho užíva
brat S.. Je vlastníkom humna v rozsahu 1/8-iny. On je za zvalenie humna, pretože mu ho netreba, nič z
toho nemá. Stavebné ani užívacie povolenie vo vzťahu k humnu vydané nebolo, pretože ani pozemky

neboli odkúpené. Humno malo slúžiť na to, že keď sa staval dom, tak sa tam držal stavebný materiál
na výstavbu rodinného domu. Humno slúžilo, nebolo ho treba rušiť, dvorce sa nepostavili preto, lebo sa
nerušilo humno. Tie dvorce sa mali postaviť k dvojdomu, jeden mal užívať jeden brat a druhý dom druhý
brat. Stavba dvorcov bola projektovaná a po ich stavbe mala byť stavba humna odstránená. Pamätá
si ešte, že na tej výmere, čo má žalobca pod humnom bol taký priestor, bol tam umiestnený piesok,
pamätá si, že ho museli odstrániť, lebo pozemok nebol ich.

11. Žalovaný v 3/ rade na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na jeho vek nemá žiadne znalosti ohľadom
stavby, ktorá je predmetom konania, keď tak ich má z počutia. Dal za pravdu tomu, čo na pojednávaní
uviedol žalovaný v 2/ rade. Súhlasil s odstránením stavby, pretože túto neužíval, ani nikdy v budúcnosti
nebude. Užíva ju žalovaný v 1/ rade. Spolu so žalovaným v 2/ rade ponúkli žalovanému v 1/ rade na

odpredaj ich podiel. Predmetná stavba si bude vyžadovať väčšie náklady na údržbu, na ktorých sa on ani
žalovaný 2/ nemienia podieľať. Nemá vedomosť o tom, či na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné
povolenie alebo povolenie na jej užívanie.

12. Súd vykonal pojednávanie dňa 14. 11. 2016 v neprítomnosti žalovaného v 3. rade, ktorý bol na

pojednávanie riadne a včas predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania. Na predchádzajúcom
pojednávaní bol vypočutý k predmetu konania.

13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11C/140/1990 súd zistil
nasledovné skutočnosti: Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláši zo dňa 9. 4. 2014 sp. zn.

11C/140/1990 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2015 sp. zn. 10Co/588/2014
súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (manželia Ľ. K. a H. K.) domáhali uloženia povinnosti
žalovaným v 1/ až 3/ rade odstrániť na vlastné náklady časť humna o výmere 63 m2 (vyznačenej
v geometrickom pláne znalca X.. K. J. z 2. 4. 2008 ako diel 21, 22) postavenej na parcele C-KN
parc. č. 3223/2 pre obec a k.ú. H. zapísané na LV č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

Z rozhodnutia č. ÚP 1637-336/1980-Má ONV, odboru územného plánovania Lipt. Mikuláš z 15. 08.
1980 súd zistil, že došlo k vyvlastneniu do vlastníctva štátu v správe MNV v Hybiach, za účelom
ucelenia a zabezpečenia stavebných pozemkov, pôvodných pozemnoknižných pozemkov vyznačených
v geometrickom pláne Strediska geodézie Lipt. Mikuláš pod č. 241-1-252-1544-79 o celkovej výmere
1001,10 m2. Ku pozemku EN parc. č. 3223/2 sa vyvlastňuje 162 m2 z PK parc. č. 5532 (neznáma

vlastníčka K. D.) a 26,8 m2 z PK parc. č. 5533 v podielovom spoluvlastníctve S. Š., K. Š. a K. N.,
rod. Š.. V zozname spoluvlastníkov nehnuteľností, od ktorých boli nehnuteľnosti vyvlastnené, nebol N.
K.. Z kúpnej zmluvy zo 07. 05. 1980 mal súd preukázané, že Čsl. štát, MNV v Hybiach, odkúpil od
pôvodných pozemnoknižných vlastníkov nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané do novovytvorenej parc. č.
EN 3223/2, medzi predávajúcimi nebol N. K.. Z geometrického plánu vyhotoviteľa Geodézia n. p. Žilina

č. 241-1-252-1544-79, vyhotoveného 25. 09. 1979 vyplýva, že diel 21 o výmere 32 m2 bol oddelený
od pôvodnej PK parc. č. 5534 o výmere 32 m2 a diel č. 22 a výmere 31 m2 od pôvodnej PK parc. č.
5535 o výmere 31 m2 a obidva boli priradené k EN parc. č. 3223/2. Podľa nového stavu bola vytvorená
nová EN parc. č. 3223/2 o výmere 1070 m2 - roľa, vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe MNV Hybe.
Z rozhodnutia ONV, finančného odboru v Lipt. Mikuláši z 26. 09. 1980, právoplatného 16. 10. 1980,

číslo Fin. 853/72-2/1980-práv. je preukázané, že manželom Ľ. a E. K. bol pridelený pozemok označený
v evidencii č. 3223/2, kat. úz. H., o výmere 1070 m2, do osobného užívania na výstavbu rodinného
domčeka. Pozemok je podľa textu tohto rozhodnutia vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe MNV v Hybiach
a je zapísaný na LV č. X z 22. 08. 1980 Strediska geodézie a kartografie v Lipt. Mikuláši. Dohodou
o zriadení práva osobného užívania pozemku je preukázané, že bola uzatvorená v Hybiach 20. 10.

1980 medzi Čsl. štátom, MNV v Hybiach a manželmi E. a Ľ. K. a jej predmetom je zriadenie práva
osobného užívania pozemku EN parc. č. 3223/2 o výmere 1070 m2 na výstavbe rodinného domu.
Dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom v Lipt. Mikuláši dňa 20. 10. 1980 pod č. RII 260/80.
Nadobúdatelia prehlásili, že nehnuteľnosť im bola ukázaná a nimi ohliadnutá, poznajú dobre je stav. Zlistu Okresného národného výboru Lipt. Mikuláš zo dňa 24.06.1988 je preukázané, že predseda výboru
ľudovej kontroly žiadal predsedu obce o určenie záväzného termínu asanácie tej časti budovy, ktorá
sa nachádza na pozemku žalobcov. Zo zápisnice zo dňa 06.10.1988 vyplýva, že humno v tej dobe

užívali S. a O. K., ktorým dal humno do užívania ich otec N. K.. Vlastnícke právo nemohli užívatelia
hodnoverným spôsobom v tom čase preukázať. Žalovaný v I. rade S. K. žiadal, aby humno užívali
spoločne s bratom, teda ostalo v pôvodnej zástavbe až do postavenia ich hospodárskej budovy. Z
oznámenia Okresného úradu v Lipt. Mikuláši, katastrálneho odboru z 25. 03. 1999 je preukázané, že
geometrický plán č. 241-1-252-1544-79 je správny, pokiaľ sa týka vytýčenia v prírode, vrátane časti

humna, rovnako je správna výmera novovytvoreného stavebného pozemku. Nesprávne je prevedená
identifikácia pozemnoknižných parciel pre výkup stavebného pozemku, chýba pozemnoknižná parcela
č. 5536 tak, ako je správne uvedená v geometrickom pláne č. 31088341-54/97. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru geodézia a kartografia X.. K. J. zo Žiliny z 10. 03. 2002 vyplýva, že pozemok KN parc.
č. 3227/2 o výmere 85 m2 je v držbe S. K., časť o výmere 63 m2 je ako súčasť KN parc. č. 3223/2
vo vlastníctve žalobcov. Súčasná KN parc. 3223/2 je vytvorená z pozemnoknižných parciel č. 5534

ako diel 21 o výmere 32 m2, z PK parc. č. 5535 ako diel 22 o výmere 31 m2 a táto identifikácia je
totožná s identifikáciou v geometrickom pláne č. 241-1-252-1544-79. Podľa zmluvy z 18. 05. 1940 pod
výstavbu humna a manipulačného priestoru k humnu bol odkúpený pozemok o výmere 66 štvorcových
siah, čo po prepočítaní na metrickú mieru predstavuje 237 m2. V mape pozemkového katastra ide o
EN parc. č. 3227/2 - humno o výmere 148 m2 a EN parc. č. 3227/3 - manipulačný priestor o výmere

67 m2, spolu 215 m2, čo prakticky odpovedá odkúpenej výmere. Písomným podaním z 20. 09. 2002,
doručeným súdu 30. 09. 2002 tento súdny znalec uviedol, že diel 1 o výmere 63 m2 podľa geometrického
plánu zodpovedá identifikácii v znaleckom posudku dielu 22 o výmere 31 m2 z PK parc. č. 5535 a
dielu 21 o výmere 32 m2 z PK parc. č. 5534, čo zodpovedá identifikácii z GP č. 241-1-252-1544-79.
Pri vzájomnom návrhu o určenie vlastníckeho práva k pozemku pod humnom je potrebné oba diely

zlúčiť na výmeru 63 m2 a brať ako úbytok z KN par. č. 3223/2, nie z PK stavu. Pôvodná KN parc.
č. 3227/2 je zložená z dielu 1 vytvoreného z KN parc. 3223/2 o výmere 63 m2 (pôvodný diel 21 a
22), z dielu 3 o výmere 54 m2 z PK parc. č. 5536 a z dielu 4 o výmere 31 m2 z PK parc. č. 5537;
spolu ide o výmeru 148 m2. Podaním zo dňa 23. 07. 2007, doručeným súdu 26. 07. 2007 tento znalec
porovnal identifikáciu pozemnoknižnej parc. č. 5536 uvedenej v znaleckom posudku zo dňa 10. 03.

2002 s registrom obnovenej evidencie pôdy (ROEP) v kat. úz. H. a znázornil ju v znaleckom grafickom
pláne, podľa ktorého je humno postavené na novovytvorenej KN parc. č. 3227/2 a parc. č. 3227/3
a pozostáva z dielu č. 21 o výmere 16 m2, vyfarbeného zelenou farbou, vytvoreného z pôvodnej
pozemnoknižnej parc. č. 5535, z dielu č. 22 o výmere 47 m2, vyfarbeného žltou farbou, vytvoreného
z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. 5536, z dielu č. 3 o výmere 54 m2, vyfarbeného červenou farbou,

oddeleného z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 5537 a z dielu č. 4 o výmere 31 m2, vyfarbeného
fialovou farbou, vytvoreného z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. 5538. Z výpisu z pozemkovej knihy
PK parc. č. 5535, PK vložka č. 114 obce Hybe (nachádzajúceho sa v spise sp. zn. 10C/71/2004)
vyplýva, že pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti boli N. D. v podiele 18/72-in,
mal. K. Š. v podiele 18/72-in, A. Q. v podiele 6/72-in, mal. S. D. v podiele 8/72-in a U. N., rod. D. v

podiele 22/72-in. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom parc. č. 5537 zapísanej vo vložke č. 108 obce
Hybe bol S. F. titulom dedenia na základe č.k. D 263/1950, keď pôvodný pozemnoknižný vlastník S.
F., st. zomrel 12.1.1946. S. F., ml. zomrel v r. 1979 a jeho právnou nástupkyňou bola dcéra Q. P., na
základeDohodyovyrovnanídedičskýchpodielovnapísanejvNotárskejkanceláriiPrešovdňa30.6.1993
pred notárkou JUDr. Evou Loumovou pod N/363/1993, NZ/242/1993, vyrovnanie sa vyrovnalo tak, že

pôvodnú pozemnoknižnú parc.č. 5537 zapísanou v zápisnici č. 108 nadobúda E. D., rod. F. (uvedená
notárska zápisnica je založená v prílohovej obálke spisu 10C/71/2004). E. D. zomrela v r. 1997 a jej
právny nástupca bol X.. D. D., nar. X.X.XXXX, ktorý dňa 2.11.1999 uzavrel kúpnu zmluvu s D.Ž. Š., rod.
T., nar. XX.X.XXXX, ktorý vklad bol povolený 20.4.2000 pod V/2739/99. Pôvodným pozemnoknižným
vlastníkom parc. č. 5538 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 2605 obce Hybe bol A. Š., stolár, ktorý

túto nehnuteľnosť nadobudol na základe Kúpnej zmluvy pod d.č.d. 241/1951. Uvedená kúpnopredajná
zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim A. I. a kupujúcim A. Š. dňa 15.9.1941, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici obce Hybe č. 2605 č. 5538 pod B1 v celosti na meno
predávajúceho.

14. V konaní 11C/140/1990 súd dospel k záveru, že stavbu humna, ktorej odstránenia sa žalobcovia
domáhajú, nie je možné považovať za stavbu neoprávnenú podľa § 135c/ Obč. zák.. Právni
predchodcovia žalovaných N. a O. K. ju zriadili, ako vyplýva z rozsudku tunajšieho okresného súdu
č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 07. 04. 2010, právoplatného 04.06.2010, v rokoch 1941 - 1943 napozemku, ktorý mali v uvedenej dobe v oprávnenej držbe a ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi
sa stali v dôsledku vydržania, keď vydržacia doba uplynula 01.01.1961. Neoprávnenou by bola táto
stavba iba vtedy, ak by bola zriadená na cudzom pozemku a bez toho, aby mal ten, kto ju zriadi, na

to právo. Právni predchodcovia žalovaných stavbu zriadili na pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.1940, o ktorej sa domnievali, že je právne perfektným úkonom
a dobromyseľne si postavili humno. V čase nadobudnutia práva osobného užívania pozemku C KN
parc. č. 3223/2 žalobcami dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku z 20.10.1980, ktoré
bolo od 01.01.1992 zmenené na bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov, stavba humna už na tomto

pozemku 37 rokov bola zriadená, takže nemožno hovoriť o jej zriadení na cudzom pozemku žalobcov.
Rozsudkom č. k. 10C/71/2004 zo dňa zo dňa 07. 04.2010, právoplatným 04.06.2010 Okresný súd
Liptovský Mikuláš zamietol žalobu o určenie, že poručiteľ N. K., nar. XX.XX.XXXX bol v celosti ku dňu
svojej smrti 08. 05.1991 vlastníkom pozemku C-KN parc. č. 3227/2, zastavaná plocha o výmere 148
m2 a stavby humna na KN C parc. č. 3227/2, obec a kat. územie H., podľa geometrického plánu č.
10C/71/2004-29/7 znalca z odboru geodézie a kartografie Žilina X.. K. J.Á., ktorá bola vytvorená z KN

C parc. č. 3223/2, zapísanej na LV č. XXX, z E-KN parc. č. 5537/501, zapísanej na LV č. XXXX a z E-
KN parc. č. 5538/501, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. územie H.. Dôvodom jej zamietnutia
bolo zistenie súdu, že v dôsledku vydržania nenadobudol výlučné vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam
uvedený poručiteľ, ale obidve nehnuteľnosti boli v čase jeho smrti bezpodielovým spoluvlastníctvom jeho
a jeho manželky O. K. (pozemok v dôsledku vydržania, stavba jej zriadením).

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/71/2004 je preukázané, že
žalobca S.Á. K. sa voči žalovaným Ľ. K., E. K., E. Š., O. Q. a X.. S. Š. domáhal v zmysle uznesenia o
pripustení zmeny žaloby určenia, že vlastníkom pozemku C-KN parc. č. 3227/2 - zastavaná plocha o
výmere 148 m2 a stavby humna na KN C parc. č. 3227/2, obec a kat. územie H., podľa geometrického

plánu č. 10C/71/2004-29/7 znalca z odboru geodézie a kartografie Žilina X.. K. J., úradne overeného
23. 04. 2008 pod č. 415/08 Správou katastra Lipt. Mikuláš, ktorá bola vytvorená z KN C parc. č. 3223/2,
zapísanej na LV č. XXX, z E-KN parc. č. 5537/501, zapísanej na LV č. XXXX a z E-KN parc. č. 5538/501,
zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. územie H., bol v celosti ku dňu svojej smrti 08. 05. 1991 N. K.,
nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom H. XXX. Tunajší okresný súd rozsudkom zo 07. 04. 2010, č.

k.10C/71/2004-303konanievočižalovanejv3.radeE.Š.ažalovanejv4.radeO.Q.zastavilavozvyšku
žalobu (voči žalovaným Ľ. K., E. K., X.. S. Š.) zamietol. Vo výroku o zamietnutí žaloby sa rozsudok stal
právoplatný a vykonateľný 04. 06. 2010. Z kúpno - predajnej zmluvy z 18. 05. 1940 mal súd preukázané,
že právny predchodca žalobcov N. K. odkúpil od S. F., K. D., A. I. a C.. U. N., rod. D. pozemok pod humno
o výmere 66 laktorov za kúpnu cenu 50,-Kč/1 laktor. V priebehu r. 1941 - 1943 na predmetnom pozemku

postavil hospodársku budovu - humno, ktorá sa tam nachádza dodnes. Časť pôvodnej pozemnoknižnej
parc.č. 5535 a reálne aj parc.č. 5536 bola vyvlastnená v prospech Československého štátu a pridelená
do osobného užívania Ľ. a E. K.. Právny predchodca navrhovateľov N. K. ani iné oprávnené osoby si
neuplatnili reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. na obnovu vlastníctva k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý bol odňatý do vlastníctva štátu spôsobením krivdy

v čase od r. 1948 - 1989. Podľa ust. § 11 ods.1 písm. a/ zák. č. 229/91 Zb. pozemok alebo jeho
časť nie je možné vydať, ak už je vo vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené právo
osobného užívania, avšak s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 8, t.j. napr. ak ho fyzická osoba
nadobudla v rozpore s vtedy platnými predpismi. Súd zistil, že k vyvlastneniu uvedeného pozemku došlo
za účelom výstavby rodinných domov, avšak k tomuto účelu predmetná nehnuteľnosť nikdy neslúžila,

nakoľko od r. 1943 doposiaľ je zastavaná hospodárskou budovou. N. K. a jeho právni nástupcovia si ako
oprávnené osoby neuplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/91 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z.
do 31. 12. 2004; neuplatnením práva v lehote právo zaniklo. Vôľu zákonodarcu v tomto prípade nebolo
možné preklenúť súdnym rozhodnutím. Diely 21 a 22 z novovytvorenej KN parc. č. 3227/2 a 3227/3 boli
vyvlastnené, oprávnené osoby si však neuplatnili reštitučný nárok, preto nebolo možno určiť, že tieto

celé novovytvorené KN parcely patria do dedičstva po neb. N. K.X.. Súd mal preukázané, že pôvodnými
pozemnoknižnými vlastníkmi pozemku PK parc. č. 5536, zapísaného v PK vložke č. 1706 obce Hybe boli
I. N. v spoluvlastníckom podiele 9/20-ín a I. D. v podiele 11/20-tín, keď rozsudkom tunajšieho okresného
súdu č. k. 11C/46/78-10 z 25. 05. 1978, právoplatným 20. 07. 1978, bolo určené výlučné vlastníctvo
k uvedenej nehnuteľnosti I. D.. Jeho právnym nástupcom podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Lipt.

Mikuláš sp. zn. D 509/85-16 z 25. 04. 1985, právoplatného 07. 10. 1985, je dcéra poručiteľa E. Š., ktorej
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Lipt. Mikuláš z 11. 02. 2005, číslo PÚ/222-36/2004-00679
bolo potvrdené vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 9/20-ín podľa § 11 ods.
1 zákona 180/1995 Z. z.. Zo zostávajúcej časti bola vytvorená KN parc. č. 3223/2 v bezpodielovomspoluvlastníctve Ľ. a H. K.. Súd mal preukázané znaleckým posudkom X.. J. a jeho doplnkom -
znaleckým grafickým plánom, že hospodárska budova - humno je postavená na novovytvorenej KN
parc. č. 3227/2 a parc. č. 3227/3 a pozostáva z dielu č. 21 o výmere 16 m2 pôvodnej pozemnoknižnej

parc. č. 5535, z dielu č. 22 o výmere 47 m2 pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. 5536, z dielu č. 3 o
výmere 54 m2 z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 5537 a z dielu č. 4 o výmere 31 m2 z pôvodnej
pozemnoknižnej parc. č. 5538. Rovnako bolo v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/71/2004
preukázané, že právny predchodca žalobcov N. K., nar. XX. XX. XXXX, zomrel 08. 05. 1991 ako vdovec
a jeho manželka O. U., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrela 29. 12. 1979, teda ho predumrela. N. K.,

nar. XX. XX. XXXX bol preberateľom dedičstva po tejto poručiteľke. N. K. a O. K. mali synov S. K., A. K.,
neb. N. K., zomrelého 27. 03. 2000, ktorého do úvahy pripadajúcimi dedičmi sú N. K., I. K., U. C. a neb.
V. K., zomrelý 03. 11. 2001 ako slobodný a bezdetný, takže po ňom prichádzajú do úvahy ako dedičia
súrodenci, synovec a netere. Právni predchodcovia žalobcov sa vlastníkmi nehnuteľností, vzhľadom na
povinnosť zápisu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, zaniknutej účinnosťou Občianskeho
zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/50 Zb.) nestali samotným uzavretím zmluvy. Súd v tomto rozsudku

skonštatoval,žesúsplnenépodmienkyvydržaniavlastníctvaspornejnehnuteľnosti(štátjupodľazákona
č. 46/48 Zb. o novej pozemkovej reforme nenadobudol, preto bola spôsobilým predmetom vydržania
podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, nadobúdacím titulom bola kúpna zmluva z roku 1940, od 01.
01. 1951 do 01. 01. 1961 plynula vydržacia doba, právny predchodca žalobcov bol dobromyseľný). Ďalej
súd konštatoval, že v súdenom prípade neprichádza do úvahy posudzovanie ďalšieho nadobúdacieho

titulu k zastavanému pozemku, vychádzajúc zo zásady superficie solo cedit podľa obyčajového práva
do 31. 12. 1950, nakoľko absentuje súhlas všetkých podielových pozemnoknižných spoluvlastníkov
pozemnoknižných parciel, na ktorých je hospodárska budova postavená. N. K. kúpil pozemok, na
ktorom malo byť humno postavené, v máji 1940, keď už bol ženatý s O. U. D. (sobáš XX.XX.XXXX) a
rovnako za trvania ich manželstva v priebehu rokov 1941 - 1943 bolo humno postavené, preto patrilo do

bezpodielovéhospoluvlastníctvaN.aO.K.,čobol,vzhľadomnažalobnýpetit,dôvodzamietnutiažaloby.

16. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 2. 11. 1999 medzi X.. D. D. ako predávajúcim a D. Š., rod. T.
ako kupujúcou predávajúci odpredal kupujúcej nehnuteľnosti a to pozemky v zastavanom území Obec
Hybe, geometrickým plánom č. 31562388-797/96 označené ako diel 3, ktorý má výmeru 353 m2, novej

KN parc. č. 3228/3 zastavaná plocha o výmere 908 m2, diel 4, ktorý má výmeru 12 m2, novej KN parc.
č. 3228/4 zastavaná plocha rodinným domom súp. č. XXX o výmere 113 m2, diel 5, ktorý má výmeru
650 m2, novej KN parc. č. 3228/1 orná pôda o výmere 2523 m2, všetky v celosti k.ú. H., zamerané
z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 5537 zapísanej v poz.kn.záp. č. 108 pozemkovej knihy Obec
Hybe, pod B/10 na meno právneho predchodcu predávajúceho S. F. v celosti. Vklad vlastníckeho práva

na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, katastrálny
odbor, dňa 20. 4. 2000 pod číslom V 2739/1999.

17. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/1308/2011, D/not. 34/2011
zo dňa 06.10.2011 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného majetku poručiteľky O. K., rod. D.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. 29.12.1979, ktorým je (ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Lipt. Mikuláš
č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010) polovica stavby hospodárskej budovy humna bez súpisného
čísla, postaveného v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. 3223/2 (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN
parc. č. 5537/501 (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. 5538/501 (LV XXXX)
je syn poručiteľky S. K., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v 1/ rade) v pomere v 1 k celku. Druhá polovica

stavby patrí neb. N. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 08.05.1991, naposledy bytom H. XXX.

18.ZuzneseniaodedičstveOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.6D/944/2011-36,D/not.250/2011zo
dňa 16.03.2012, právoplatného 11.04.2012 je preukázané, že dedičmi dodatočne objaveného majetku
poručiteľa N. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 08.05.1991, ktorým je podľa rozsudku Okresného súdu Lipt.

Mikuláš č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010 polovica stavby hospodárskej budovy humna bez
súpisného čísla, postaveného v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. 3223/2 (LV XXX), v časti 54 m2
na E KN parc. č. 5537/501 (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. 5538/501 (LV
XXXX) sú N. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 27.03.2000, S. K., nar. XX.XX.XXXX, A. K., nar. XX.XX.XXXX
a V. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 03.11.2001, každý v 1/8 v pomere k celku.

19.OsvedčenímodedičstveOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.4D/240/2012,D/not.188/2012zo
dňa 27.08.2012, právoplatného 27.08.2012 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného majetku
poručiteľa N. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 27.03.2000, ktorým je podľa právoplatného uznesenia odedičstve sp. zn. 6D/944/2011 zo dňa 11.04.2012 po neb. poručiteľovi N. K., zomr. 08.05.1991 1/8 stavby
hospodárskej budovy humna bez súpisného čísla, postaveného jeho rodičmi N. a O. K. v časti o výmere
63 m2 na C KN parc. č. 3223/2 (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN parc. č. 5537/501 (LV XXXX) a v časti o

výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. 5538/501 (LV XXXX) je syn poručiteľa N. K., nar. XX.XX.XXXX
(žalovaný v 3/ rade) v pomere v 1/8 k celku.

20. Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/533/2012-22, D/not. 172/2012
zo dňa 06.08.2012, právoplatného 06.08.2012 je preukázané, že dedičom dodatočne objaveného

majetku poručiteľa V. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 03.11.2001, ktorým je podľa rozsudku Okresného
súdu Lipt. Mikuláš č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa 04.06.2010 a rozhodnutia zn. 6D/944/2011, D not.
250/2011 Okresného súdu Lipt. Mikuláš 1/8 stavby hospodárskej budovy humna bez súpisného čísla,
postaveného v časti o výmere 63 m2 na C KN parc. č. 3223/2 (LV XXX), v časti 54 m2 na E KN parc. č.
5537/501 (LV XXXX) a v časti o výmere 31 m2 na pozemku E KN parc. č. 5538/501 (LV XXXX) je S. K.,
nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8 v pomere k celku. Zápis v katastri nehnuteľností bude na základe tohto

osvedčenia vykonaný záznamom po zameraní stavby geometrickým plánom.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Lipt. Mikuláš, katastrálneho odboru so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, pre obec a kat. územie H. je preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a
to pozemku C-KN parc. č. 3227/2 o výmere 93 m2 - zastavané plochy a nádvoria je žalobca A.. X.. S. Š..

22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol žalobu, keďže vykonaným dokazovaním
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Podstata skutkových tvrdení žalobcu spočíva v tom, že stavba humna
považuje za neoprávnenú, pretože je postavená v časti na jeho pozemku, zmluva z roku 1940 nebola
nikdy zaregistrovaná, pozemky v zmluve nie sú riadne špecifikované a jej účastníkmi neboli všetci

vlastníci pozemkov, neexistuje vo vzťahu k nej žiadne stavebné povolenie, ide podľa neho o čiernu
stavbu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/140/1990 bolo odstránenie časti tej istej hospodárskej budovy -
humna (vo vlastníctve žalovaných) ako v danej prejednávanej veci s tým rozdielom, že na strane žalobcu
vystupovali manželia K.. Rovnako aj v konaní, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. 10C/71/2004 bolo podstatou sporu určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti (stavbe
humna) a pozemku, na ktorom humno bolo postavené. Z výsledkov dokazovania a to skutkových zistení
v konaniach vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/71/2004 a 11C/140/1990
vyplýva, že stavbu humna, ktorej odstránenia časti sa žalobca domáha, nemožno kvalifikovať ako
neoprávnenú stavbu v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Stavba bola zriadená právnym

predchodcom žalovaného v 1. rade v rokoch 1941 - 1943 na pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe
a ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stali titulom vydržania. Vydržacia doba začala plynúť dňa
1. 1. 1951 a uplynula 1. 1. 1961. Právni predchodcovia žalovaných postavili humno na pozemku, ktorý
mali v oprávnenej držbe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.1940, o ktorej boli presvedčení, že
je perfektným právnym úkonom a dobromyseľne si postavili humno. Súd zdôrazňuje, že žiadna zo

strán nenavrhla vykonať v prebiehajúcom konaní dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vyššie uvedené
skutkové zistenia v konaniach 10C/71/2004 a 11C/140/1990. V konaní nebol vznesený žiadny dôkazný
návrh, ktorým by bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných v období plynutia vydržacej
doby od 1. 1. 1951 do 1. 1. 1961 nebol dobromyseľný. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dôkazy
za účelom preukázania, že existovala dohoda o odstránení humna, tieto dôkazy majú preukazovať

skutočnosti, ktoré spadajú do obdobia po uplynutí vydržacej doby a preto nie sú spôsobilé ovplyvniť
daný skutkový stav a potom ani z neho vyplývajúce právne závery. Vzhľadom na to, že skutkové závery
vo vyššie označených predchádzajúcich konaniach, ktoré boli základom pre právne posúdenie veci,
neboli v tomto konaní spochybnené, súd nemal dôvod odchýliť sa od nich. V prípade, ak už bola v
občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je

súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 1. 2012 sp. zn. 1 Cdo 44/2010).

23. Medzi stranami nebolo sporné skutkové tvrdenie, že predmetné humno bolo postavené v rokoch
1941 - 1943. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že je sporné, či humno postavil právny predchodca

žalovaného v 1/ rade súd uvádza, že žalobca tým súčasne spochybňuje aj pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných, voči ktorým sa domáha odstránenia stavby. Pre rozhodnutie vo veci nie je relevantné,
či bola podaná ďalšia žaloba o určenie vlastníckeho práva k stavbe a pozemku pod stavbou. V
prípade, ak by právni predchodcovia žalovaných N. a O. K. neboli bezpodielovými spoluvlastníkmiuvedených nehnuteľností, humno by nemohlo byť predmetom niekoľkých nasledujúcich dedičských
konaní o novoobjavenom majetku. Stavba nebola doposiaľ zapísaná na liste vlastníctva z dôvodu, že
pre zápis je potrebný geometrický plán (čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 6D/533/2012-22, zo dňa 06.08.2012, po poručiteľovi V. K.). Z občianskoprávneho hľadiska
nie je pre kvalifikáciu stavby ako stavby neoprávnenej podstatné, či stavebník má stavebné povolenie
(uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo 2612/2003).

24. Vzhľadom na právne posúdenie veci súd rozhodol, že nevykoná dôkazy navrhnuté žalobcom na

pojednávaní, pretože tieto nie sú spôsobilé zmeniť doterajšie skutkové zistenia a z nich vyplývajúce
právne posúdenie veci. V súvislosti s dôkazným návrhom na vykonanie ohliadky na mieste samom
súd uvádza, že tento dôkaz nemá žiadnu vecnú súvislosť s posúdením stavby ako oprávnenej alebo
neoprávnenej. Má slúžiť na preukázanie, v akom stave sa v súčasnosti nehnuteľnosť nachádza, v akom
rozsahu je prípadne potrebné vykonať jej opravu. Súd však pripomína, že základom skutkových tvrdení
žalobcu, na základe ktorých sa domáha súdnej ochrany, je tvrdenie, že stavba humna je neoprávnená.

Naviac žalovaný v 1/ rade nerozporoval potrebu opravy humna, jej súčasné nerealizovanie odôvodnil
prebiehajúcim súdnym konaním. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odstránenia časti humna ako
stavby na cudzom pozemku, ktorú súd na základe výsledkov dokazovania vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Žalovaní v 1/ - 3/ rade boli v spore v celom rozsahu úspešní. Z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku

na náhradu trov konania tak, že uložil žalobcovi v spore neúspešnom nahradiť žalovanému v 1/ rade
trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaní v 2/ a 3/ rade si neuplatnili náhradu trov konania a tieto im
nevyplývajú ani z obsahu spisu, z tohto dôvodu im súd nepriznal náhradu trov konania. O výške náhrady
trovkonaniažalovanéhov1/raderozhodnesúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.