Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cb/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713216434.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Mayerhofer-Agrarhandel GmbH, Arnstorger Str.4 Postf.88, 94436 Simbach, SRN, UID-DE81174722,
zastúpený Rödl & Partner Advokáti s.r.o., Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36855707, proti
odporcovi OSIVO a.s., Kalinčiakova 2391, 960 03 Zvolen, IČO: 31562965, zastúpený JUDr. Dušanom
Kracinom, Nám. SNP 80/22, Zvolen a JUDr. Františkom Vavráčom, Horná 51, Banská Bystrica, o
zaplatenie 297.458,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 48.780,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 48.780,31 € od 21.2.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.9.2013, ktorým sa navrhovateľ
domáhal toho, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 297.458,- € z
titulu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich odporcovi zo Zmluvy o produkcii a predaji č.3a/2011
zo dňa 11.1.2012, ako aj trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim bola
dňa 11.1.2012 uzavretá Zmluva o produkcii a predaji č.3a/2011 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol
predávajúci povinný v roku 2012-2013 osiať na území Slovenskej republiky minimálne 1.000 ha odrody
repky olejnej (letná-neskorá) pod názvom RODIN/OAZA s vyšším obsahom kyseliny erukovej (ďalej len
„repka eruková“ alebo „predmet zmluvy“) a dodať kupujúcemu produkciu celej osevnej plochy repky
erukovej v objeme minimálne 3.000 ton, pričom v roku 2012 sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu
minimálne 1.000 ton erukovej repky a zvyšok dohodnutého objemu t.j. minimálne 2.000 ton, dokonca

augusta 2013. Predávajúci v roku 2012 predmet zmluvy dodal čiastočne a to dňa 28.8.2012 v celkovom
objeme 25,42 ton, čo vyfakturoval faktúrou č.2129940284 zo dňa 31.8.2012. Zmluvný záväzok na
dodanie zvyšného objemu predmetu zmluvy predávajúci v roku 2012 ako ani v roku 2013 nesplnil a
zvyšok predmetu zmluvy v objeme 2.774,58 ton nedodal kupujúcemu vôbec. Navrhovateľ poukázal
na list zo dňa 19.3.2013, ktorým si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil voči odporcovi úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 97.458,- €, ktorá nebola zo strany odporcu uhradená. Taktiež poukázali
na list odporcu zo dňa 2.5.2013, ktorým bola oznámená nemožnosť plnenia z dôvodu vyššej moci,

čo bolo preukazované tromi prílohami. Taktiež poukázali na list odporcu zo dňa 17.5.2013, ktorým
bolo oznámené odstúpenie od Zmluvy, zároveň poukázali na list svojho právneho zástupcu zo dňa
23.5.2013, kde reagovali na avizovanú nemožnosť plnenia, k čomu zároveň uviedli, že nakoľko 1.000
ton malo byť dodaných ešte v roku 2012, na uvedené množstvo predmetu zmluvy sa nemôže nemožnosťplnenia vzťahovať a taktiež sa nemožnosť plnenia nemôže vzťahovať na zničenie úrody z dôvodu vyššej
moci, ktorá bola zasiatá na ploche 930 ha na Ukrajine, keďže odporca bol povinný osiať plochu na
území SR. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nemožnosť plnenia podľa bodu 8.1. Zmluvy nebola náležité

preukázaná, zápisy so spoločnosťami Agromáž a Compacta Agro nepovažovali za dostatočný právny
titul na preukázanie týchto skutočností mal navrhovateľ za to, že odporca nepredložil relevantné doklady
preukazujúce, že osial minimálne 1.000 ton repky erukovej na území SR - t.j. osevné plány, dodacie
listy na Osivo, faktúry, potvrdenie nezávislého orgánu o zničení odrody v lokalitách výsevu a pod. a
tiež poukázali na ustanovenie § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď trvali na tom, že odporca

mohol tento záväzok splniť pomocou iných pestovateľov, keďže predmet zmluvy bol druhovo určený.
Tiež navrhovateľ trval na tom, že k oznámeniu ohľadne živelných škôd podľa bodu 8.1. Zmluvy nedošlo
bezodkladne, ale až po niekoľkých mesiacoch. Ak by bol odporca konal bezodkladne mohla byť ešte
dodatočne vysiata letná repka a takýto postup by bol bežnou poľnohospodárskou praxou. Navrhovateľ
uviedol, že z ich strany došlo na jar v roku 2012 k dodaniu osiva jarnej repky rukovej, odroda rodin na 12
ha nad rámec dohody obsiahnutej v bode 6.1. Zmluvy, keď táto predpokladala dodanie osiva približne

na 3-3,5 ha. To, že navrhovateľ dodá v prípade nedostatku osiva aj osivo pre neskorú repku erukovú
si zmluvné strany dohodli v bode 6.2. Zmluvy, avšak na zrealizovanie ďalšej dodávky osiva neboli oni
nikdy vyzvaní. Z týchto dôvodov považovali odstúpenie od Zmluvy zo dňa 17.5.2013 za bezpredmetné a
bez právnych účinkov s tým, že nedošlo k zániku záväzku odporu dodať navrhovateľovi v termíne január
2012 až august 2013 repku erukovú v množstve 2.974,58 ton. V dôsledku nesplnenia tohto záväzku

vznikol navrhovateľovi v súlade s bodom 9.1. Zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
297.458,- €. Po právnej stránke poukázali aj na ustanovenie § 300 a § 302 Obchodného zákonníka.

Dňa 18.3.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu k žalobe zo dňa 17.3.2014, v ktorom
okrem iného uviedli, že predmetná zmluva od ktorej odvodzuje svoje údajné na nároky navrhovateľ

je neplatná, pretože túto podpísal za odporcu len predseda predstavenstva a v zmysle platných
stanov ich akciovej spoločnosti je potrebné vo všetkých veciach zaväzujúcich ich spoločnosť podpisu
predsedu predstavenstva pripojiť aj podpis ďalšieho člena predstavenstva s tým, že táto skutočnosť
je vlastne uvedená aj v Obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici resp. na výpisoch z
tohto Obchodného registra v časti konaní menom spoločnosti. Okrem toho uviedli, že k nedodaniu

repky olejnej došlo len zavinením navrhovateľa, keď v zmysle bodu 6.1. Zmluvy mal navrhovateľ dodať
východzí materiál - osivo repky olejnej - erukovej jarnej hybrid RODIN a to najneskôr do 15.3.2012,
avšak toto urobil až napriek ich žiadostiam a urgenciám len v nepatrnom množstve ako sám uvádza na
výsev 12 ha dňa 16.3.2012, kedy ich zamestnanec musel osobne prísť po osivo do Rakúska. Uviedli,
že nakoľko mali v roku 2012 dodať minimálne 1.000 ton eurokovej repky, mnohé vyprodukovanie bolo

potrebné osivo vysiať minimálne na 400 ha pôdy a preto tvrdenie navrhovateľa, že dodal osivo nad
rámec dohody uvedenej v bode 6.1. Zmluvy je absurdné. Navyše navrhovateľ neuviedol v Zmluve
presné množstvo potrebného osiva s tým, že podľa údajov uvedených v zmluve malo byť jedno balenie
použiteľné na 3-3,5 ha, avšak v skutočnosti to bolo 2-3 ha. Aj napriek tomu, že majú za to predmetná
Zmluva je neplatná z dôvodu právnej istoty odstúpili od tejto Zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia s

tým, že navrhovateľ o týchto nepriaznivých klimatických podmienkach v roku 2013 veľmi dobre vedel
a tieto mu boli bezodkladne oznámené nie ako tvrdí s odstupom niekoľkých mesiacoch, pričom s
takouto nemožnosťou plnenia sa v bode 8.1. Zmluvy vyslovene počíta vzhľadom na komoditu akou
je repka olejná, z týchto dôvodov preto nemôže existovať ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume ďalších 200.000,- €. Ako ďalší dôvod neplatnosti zmluvy uviedli, že navrhovateľ tvrdil, že

zabezpečí od majiteľa šľachtiteľského osvedčenia erukovej lepky olejnej odrody OAZA licenciu na
obchodné využívanie tejto odrody, pričom licenciu na výrobu, predaj, preskladnenie erukovej lepky
olejnej odrody OAZA nezabezpečil ani pre seba, ani pre odporcu. V dôsledku čoho je Zmluva v
rozpore s platnými právnymi predpismi s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona
č.132/1989 Zb. Odporca vyjadril názor, že navrhovateľovi sa nejedná o korektné obchodné vzťahy v

rámci obchodnej súťaže, ale má snahu zarobiť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku na
neopodstatnených, neúmerne vysokých zmluvných pokutách tak, aby ich spoločnosť bola uvedená do
existenčných problémov vedúcich až ku konkurznému konaniu.

Dňa 11.7.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 7.7.2014 k vyjadreniu

odporcu, v ktorom okrem iného uviedli, že nesúhlasia s tým, že by predmetná Zmluva bola neplatná
kvôli chýbajúcemu podpisu druhého člena štatutárneho orgánu, keďže predseda predstavenstva bol na
uzatvorenie predmetnej Zmluvy splnomocnený zo strany ďalšieho člena predstavenstva Ing. B. A., na
základe splnomocnenia zo dňa 11.1.2012, čo potvrdzuje aj záhlavie samotnej Zmluvy. Vyjadrili názor,ktorý má byť podporený aj Judikatúrou súdov, že člen predstavenstva môže splnomocniť na konanie
inú osobu na konkrétne úkony súvisiace s činnosťou člena predstavenstva, keďže Obchodný zákonník
takéto splnomocnenie nevylučuje ak obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku

č.k. 5Obo/93/2009 zo dňa 30.3.2011. V prípade plnomocenstva od pána A. sa jedná o konanie o
vlastnom mene, t.j. aby pán J. konal zároveň v mene pána A. a niet pochýb, že pán A.Č. súhlasil
s uzavretím tejto Zmluvy, keďže je predmetná Zmluva na plnomocenstve explicitne uvedená. Jedná
sa tu o splnomocnenie jedného člena predstavenstva druhým členom na uzavretie Zmluvy, nejde
o splnomocnenie tretej osoby, ktorá nie je v predstavenstve. Tiež uviedli, že uzavretie Zmluvy bolo

oboma zmluvnými partnermi predpokladané a dohodnuté aj v zmysle Protokolu z rokovania zo dňa
9.12.2011, na ktorého podpísanie bolo takisto na základe plnej moci oprávnený Ing. J. aj v mene Ing.
A.. Ako dôležitý fakt navrhovateľ uviedol, že odporca dodatočne neoznámil svoj nesúhlas, naopak podľa
Zmluvy ďalej konal, čiastočne aj plnil, čím došlo s poukazom na § 33 ods. 2 OZ k tzv. Ratihabícii -
schváleniu predmetného právneho úkonu, t.j. k schváleniu tejto Zmluvy. Ak by Ing. J. konal za Ing.
A. aj bez platného plnomocenstva, došlo by zo strany spoločnosti aj tak k dodatočnému schváleniu

Zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia OZ. Keďže dodatočné schválenie nemusí byť písomným
prejavom a môže spočívať i v konkudentnom správaní resp. i v nečinnosti odporcu. Navrhovateľ tiež ako
nepravdivé označil tvrdenie navrhovateľa, že nedodali osivo repky RODIN napriek údajným žiadostiam
a urgenciám odporcu, keď podľa tvrdenia navrhovateľa odporca o poskytnutie osiva nežiadal, ani
neurgoval. Predmetné osivo jarnej repky RODIN mali v zmysle bodu 6.1. Zmluvy dodať len ak bude

vystavená objednávka na takéto osivo, pričom cena mala byť dohodnutá dodatkom, nakoľko odporca
osivo neobjednal je zjavné, že ho nepotreboval dodať od navrhovateľa, na to, aby mohol splniť svoj
záväzok zo Zmluvy. Navrhovateľovi teda mala vzniknúť povinnosť dodať osivo až potom čo sa strany
dohodli dodatkom na cene osiva a po obdržaní objednávky na množstvo balení. Zmluva nezakladala
povinnosť navrhovateľa dodať osivo automaticky. Dodanie osiva na výsev 12 ha dňa 16.3.2012 sa

netýkalo plnenia zmluvnej povinnosti, ale išlo o samostatnú dohodu, dodanie nad rámec (teda mimo)
plnenia z predmetnej Zmluvy. Navrhovateľ tiež poprel, že by sa v Zmluve alebo v inej zmluve zaviazal
zabezpečovať akékoľvek licencie pre odporcu a licenčnú zmluvu s majiteľom šľachtiteľského oprávnenia
by mal mať uzavretú sám odporca na tie činnosti, ktoré vykonáva a na základe nej za poskytnuté práva
platídohodnutélicenčnépoplatky.Poukázalinato,žecitovanéustanoveniazákonač.132/1989Zb.súdo

1.6.2009 zrušené a boli nahradené zákonom 202/2009 Z.z. o právnej ochrane odrôd rastlín. Absentujúca
licencia v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť obchodnej zmluvy, ktorou sa predávajúci voči
kupujúcemu zaviaže dodať tovar podliehajúci licencii a je zodpovednosťou predávajúceho, aby urobil
všetky opatrenia, aby Zmluvu ku ktorej sa zaviazal mohol plniť bez porušovania zákona, t.j. v tomto
prípade si mal zadovážiť potrebnú licenciu v súlade s § 16 ods. 1 zákona č.202/2009 Z.z., aby sa

nevystavil riziku uloženia pokuty prípadne žaloby zo strany majiteľa práv. Navrhovateľ trval na tom, že
zmluvné pokuty dohodnuté v Zmluve nemožno považovať za neopodstatnené ani neúmerné, keďže
navrhovateľovi vznikla nekorektným konaním odporcu podstatne vyššia škoda ako je výška zmluvnej
pokuty. Navrhovateľ mal totiž so svojimi odberateľmi uzavreté zmluvné vzťahy na dodávku repky,
ktoré v dôsledku neplnenia odporcu nemohol splniť a musel znášať straty s tým spojené. Škoda bola

spôsobená nielen vo forme finančných strát ušlého zisku pre nerealizovanie dodávok, ale aj vo forme
poškodenia dobrého mena a narušenia dôvery dobrých obchodných vzťahov so svojimi odberateľmi
a táto strata vo forme poškodenia mena a straty dôvery spôsobuje aj škodu z titulu ušlého zisku
z nerealizovaných budúcich zákaziek, keď potencionálni budúci odberatelia zmluvu s nimi neuzavrú
v dôsledku zlého odporúčania. Navrhovateľ nebol schopný vybaviť svojich zmluvných partnerov ani

náhradným spôsobom, t.j. nákupom od iného dodávateľa, keď komodita repky erukovej je natoľko
špecifická, že nie je kedykoľvek voľne predajná na trhu, pretože jej výsadba sa realizuje spravidla na
základe vopred dohodnutej zmluvnej bázy pre určených odberateľov. Navrhovateľovi tak vznikla škoda
vyššia než je výška zmluvnej pokuty. Tiež poukázali na reciprocitu ohľadne dojednaných zmluvných
pokút v rovnakej výške aj pre navrhovateľa, ktoré boli dojednané v Zmluve, čo má byť tiež dôkazom

primeranosti zmluvných pokút. Navrhovateľ trval na tom, že je to práve odporca, ktorý koná v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, keď zavádzal navrhovateľa, že uzavreté zmluvy plniť chce
a na základe čoho navrhovateľ vyhovel jeho požiadavke nahradiť doterajšie nesplnené zmluvy novými
zmluvami a ich účelom bolo odpustiť oneskorené a nevykonané dodávky a nahradiť ich novými
záväzkami, konkrétne predmetná Zmluva nahradila Zmluvu o produkcii a predaj č.6/11 a Zmluvu o

produkcii a predaji č.7/11. Navrhovateľ poprel, že by im primárne išlo o získanie zmluvnej pokuty, naopak
snažili sa prioritne o získanie tovaru, čoho dôkazom je, že sa od jari 2012 pripomínal odporcovi a
upozorňoval ho na potrebu pripravovať osiatie repky na rok 2013, potom čo zistili, že na rok 2012 bolo
osiate len nepatrné množstvo repky, napr. v emaile zo dňa 28.3.2012.Dňa 30.10.2014 bolo na tunajší súd doručené stanovisko odporcu zo dňa 30.10.2014, v ktorom okrem
iného uviedli, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. K

veci uviedli, že podľa ich názoru nie je možné podradiť všeobecné ustanovenie § 31 ods. 1 OZ na
predmetný skutkový stav, lebo nejde o všeobecné zastúpenie ale ide o vzťah, pri ktorom je vylúčené
aby jeden člen predstavenstva sa dal zastúpiť iným členom predstavenstva, lebo právna úprava lex
specialis z princípu Inštitútu kolektívneho štatutárneho orgánu toto vylučuje. Akcionári na valnom
zhromaždení zvolia určitý spôsob konania za spoločnosť, v tomto prípade musia podpisovať vždy dvaja

členovia predstavenstva, za účelom vzájomnej krížovej kontroly a zodpovednosti týchto dvoch osôb.
Preto je vylúčené, aby jeden člen predstavenstva sa dal zastúpiť iným členom predstavenstva, čím
by konal v mene spoločnosti len jeden člen predstavenstva, čím by dochádzalo k tomu, že aplikácia
všeobecných ustanovení o zastúpení by malo za následok obchádzanie špeciálnym ustanovením
upravujúcich Inštitút štatutárneho orgánu. Tieto skutočnosti si účastníci Zmluvy neuvedomili, pričom
skutkovo treba uviesť, že Zmluvy vyhotovoval navrhovateľ vrátane plnomocenstva. K rozhodnutiu

- rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/93/2009 zo dňa 30.3.2011 uviedli, že ho považujú za
nesprávne pre nedostatok argumentačných dôvodov. Naopak poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 29Odo/1082/2005 zo dňa 24.4.2007, ktoré do podrobnosti s primeranou argumentačnou
váhou objasňuje neudržateľnosť takéhoto zjednodušeného pohľadu. Ako arbitrálne rozhodnutie označili
rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré odkazoval navrhovateľ sp.zn. 3US/158/06-18 a do pozornosti

súdu uviedli Nález Ústavného súdu IUS/198/2009 zo dňa 14.7.2009. Taktiež poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/695/2000. Vzhľadom k uvedenému trvali na tom, že predmetná vada
konaniaštatutárnehoorgánujeťažkouvadouprávnehoúkonuazakladáabsolútnuneplatnosť(§39OZ).

Dňa 22.1.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 16.1.2015, v ktorom okrem

iného uviedli, že nesúhlasia s tým, že by nebolo možné podradiť § 31 ods. 1 OZ na skutkový stav, pretože
tým, že Obchodný zákonník stanovil spôsob konania za spoločnosť § 191 ods. 1 nevylúčil možnosť, aby
sa členovia predstavenstva vzájomne zastúpili na základe občianskoprávnej plnej moci na určitý právny
úkon. K odporcom uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR 29/Odo/1082/2005 uviedli, že tento
pojednáva o tom, že dvaja členovia predstavenstva nemôžu udeliť generálnu plnú moc len jednému

z nich, čiže plnú moc podľa Najvyššieho súdu ČR nesmie byť všeobecná, bez vymedzenia oblasti
zastupovania, či jednotlivého úkonu. Obdobne sa to týka aj Nálezu Ústavného súdu SR IUS/198/2009 a
pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/695/2000 tiež sa nejednalo o obdobnú vec, keďže
tam sa posudzovala otázka platnosti kúpnej zmluvy, ktorú podpísal len jeden konateľ spoločnosti, ktorý
nebol oprávnený konať samostatne a nemal ani žiadnu plnú moc od druhého konateľa. Navrhovateľ

poukázal aj na to, že ich právny zástupca ešte v decembri 2011 vyzýval odporcu na podpis Zmluvy
obomačlenmipredstavenstva,načoodporcareagovaltak,žepánJ.môžepodpisovaťobchodnézmluvy
na základe plnomocenstva aj sám. Popreli tvrdenie odporcu, že plnú moc mal pripraviť navrhovateľ,
túto plnú moc zaslal odporca na ich výzvu až dňa 12.1.2012 faxom a bola datovaná na deň podpisu
Zmluvy 11.1.2012.

Dňa 4.5.2015 bolo na tunajší súd doručené vyčíslenie škody navrhovateľom zo dňa 28.4.2015, v ktorom
sinavrhovateľvyčíslilminimálnuskutočnúškoduzarok2012vovýške67.937,97€aminimálnuskutočnú
škodu za rok 2013 vo výške 167.780,- € spolu s uvedením spôsobu výpočtu týchto škôd a tiež uviedli,
že viacerí stáli odberatelia objednali v nasledujúcom období nižšie ako obvyklý objem tovaru a niektorí

neobjednali vôbec, s tým, že objem týchto ušlých obchodov navrhovateľ odhadol na cca 500.000,- €.
Okrem toho boli nútení poskytnúť výrazné zľavy niektorým odberateľom, vzájomné záchrany budúcich
zmluvných vzťahov a tieto zľavy predstavujú za rozhodné obdobie niekoľko stotisíc eur. Tieto skutočnosti
navrhovateľ uviedol k otázke ušlého zisku.

Dňa 23.11.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 19.11.2015, v ktorom
okrem iného uviedli, že z emailovej komunikácie, ktorú priložili k tomuto vyjadreniu je zrejmé, že odporca
nikdy nežiadal a navrhovateľ sa nikdy nezaviazal „vybaviť“ pre odporcu licenciu od vlastníka odrody
OAZA, tak ako to tvrdí odporca. Po uzavretí predmetnej Zmluvy spolu rokovali o výhradnom obchodnom
zastúpení a výhradnom predaji repky erukovej, odrody OAZA a nie však vo veci získavania licencii

od vlastníka odrody pre odporcu, naopak existencia potrebnej licencie odporcu sa predpokladala. K
domnelej nemožnosti plniť Zmluvu č.3a/2011 pre neexistenciu licencie od vlastníka odrody predložili
dôkazy o tom že osivo repky erukovej odrody OAZA a odporca dodával navrhovateľovi už v roku 2010
až do roku 2012, o čom svedčia 4 faktúry vystavené odporcom za dodanie predmetného osiva a tedaje to v rozpore s tvrdením Ing. O., že s touto odrodou obchodujú len od januára 2013. Tiež poukázali
na to, že odporca prostredníctvom svojich zmluvných partnerov Agromáž, Compacta Agro dali v roku
2012 zasiať 505 ha repky erukovej OAZA za účelom dodania úroky pre navrhovateľa, bez toho aby

predostreli problém s licenciou, z týchto dôvodov tvrdenia odporcu o neplatnosti zmluvy či nemožnosti
plniť pre neexistenciu licencie resp. tvrdenie, že navrhovateľ mal nejakú licenciu pre odporcu vybaviť
považovali za nepravdivé a bezpredmetné. Týmto podaním zároveň doplnili žalobný petit a žiadali
priznať aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy 297.458,- € od podania
žaloby t.j. od 1.10.2013 do zaplatenia.

Dňa 17.12.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 14.12.2015, v ktorom
uviedli, že pokiaľ v liste zo dňa 29.4.2015 navrhovateľ na žiadosť súdu predložil výpočet výšky
vzniknutej škody v tabuľkách „nákupy 2012 a nákupy 2013“ je uvedená položka „logistické náklady“,
tieto predstavujú náklady na dopravu, ktoré znášal navrhovateľ z dôvodu porušenia Zmluvy s odporcom.
Keďže táto Zmluva ako miesto plnenia určovala mostovú váhu v prístave na Dunaji v SR, čiže odporca

bol povinný dopraviť plnenie podľa Zmluvy do prístavu na Dunaji v SR a znášať náklady tejto dopravy.
Náklady spojené s riečnou dopravou z prístavu na Dunaji SR do miesta určenia mal znášať navrhovateľ.
V dôsledku porušenia Zmluvy odporcom bol navrhovateľ prinútený zabezpečiť náhradné plnenie za
účelom splnenia si svojich záväzkov z iných zmlúv s ďalšími obchodnými partnermi a toto náhradné
plnenie sa uskutočnilo z prístavov Baja (Maďarsko) alebo Gönyü (Maďarsko). Položka logistické náklady

tak predstavuje tak náklady naviac, ktoré by neboli navrhovateľovi vznikli keby odporca svoju povinnosť
dodať predmet zmluvy splnil a tieto spočívajú v nákladoch po 1/ na cestnú dopravu od pestovateľa k
miestu nalodenia tovaru, 2/ prekládku tovaru na loď, 3/ riečnu dopravu z miesta nalodenia po prístav na
Dunaji v SR. Tiež uviedli, že poľnohospodárom vznikala povinnosť hlásiť prípady vyššej moci v zmysle
viacerých právnych predpisov EÚ i Slovenskej republiky, konkrétne poukázali na článok 31 Nariadenia

(ES)č.73/2009,ktorýmsaustanovujúspoločnépravidlárežimovpriamejpodporyprepoľnohospodárovv
rámcispoločnejpoľnohospodárskejpolitiky,kdejeuvedené,kedymožnouznaťprípadyvyššejmoci.Tiež
na článok 75 ods. 2 Nariadenia (ES) č.1122/2009, ktorým sa ustanovili podrobné pravidlá vykonávania
Nariadenia rady č.73/2009 a tiež § 10 ods. 6 Nariadenia vlády č.488/2010 Z.z. o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb resp. § 6 ods. 10 Nariadenia

vlády SR č.152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou pre a
chodných vnútroštátnych platieb. Dňa 1.2.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo
dňa 27.1.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že nemožnosť plnenia zo strany odporcu bola daná aj
tým, že v zmysle predmetnej Zmluvy bolo jeho povinnosťou vysiať predmetnú repku, avšak odporca
takútomožnosťnemalpretože tentonemásvojuvlastnúaniprenajatúpoľnohospodárskupôduaplnenie

muselo byť zabezpečené prostredníctvom jeho obchodných partnerov. Podľa ich názoru je právna
relevantná skutočnosť kto mal súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia vybaviť, lebo v čase podpisu
predmetnej Zmluvy a výsevu osiva takýto súhlas neexistoval (nemohli osivo skladovať, ponúkať ho na
predaj, používať na výrobu alebo preprodukciu, vysiať ho, pestovať, predávať, vyvážať ho). I keď z
vykonaného dokazovania je podľa nich preukázané, že to bol navrhovateľ, kto mal súhlas zabezpečiť.

Navrhovateľ bol ústne, telefonicky vyzývaný na kontrolu testovania erukovej repky olejnej, povinnosť
písomne vyzývať na kontrolu si navrhovateľ do ním vypracovanej zmluvy neuviedol. K preukazovaniu
nemožnosti plnenia došlo písomným oznámením, ktorého prílohou boli zápisy vykonané po ohliadke
porastov s pestovateľmi erukovej repky olejnej, keď tento spôsob preukazovania nemožnosti plnenia bol
zaužívaný medzi účastníkmi aj v minulosti a navrhovateľom bol akceptovaný s tým, že navrhovateľ nikdy

v minulosti nepožadoval ďalšie dôkazy o nemožnosti plnenia resp. vyššej moci. Tvrdeniu Ing. Slančíka,
že ich marže sa u repky pohybujú do 5 %, zaslali v prílohe faktúru č.2012102012 zo dňa 15.9.2012 od ich
pestovateľa GROROZKVET s.r.o., z ktorého vyplýva, že marža v danom prípade bola 0,6003 € na tonu,
čo v percentách je 0,13 %. Ďalšími faktúrami preukazovávali, že v ďalších prípadoch bola marža 1,32 €
resp. 13,13 €, pokiaľ sa jedná o repku olejnú. Zmluvná pokuta 100,- € na tonu za nedodané množstvo

predstavuje pri cene 470,34 € za tonu v roku 2012 21,26 % a pri cene 426,69 € v roku 2013 23,44 %.
Zmluvné pokuty s inými obchodnými partnermi sú štandardne dojednávané v niekoľkonásobne nižších
čiastkach resp. v podstatnej časti nie sú pre prípady nedodania tovaru dojednávané žiadne sankcie.
Na dodávku poľnohospodárskych plodín prakticky sankcie za nedodanie nie sú dojednávané resp.
len výnimočne, tak ako to bolo vo všetkých prípadoch obchodov s navrhovateľom v predchádzajúcich

rokoch. Ak sa dojednávajú sankcie tak na nedodanie tovaru už vyrobeného z poľnohospodárskych
plodín, čo zdokladovali priloženými kúpnymi zmluvami, kde sa sankcia vo forme zmluvnej pokuty
dohadovala vo výške 5 % z hodnoty nedodaného tovaru. Zároveň predložili klimatologický prehľad za
mesiac marec 2013 v regióne Michalovce a Piešťany, kde bola vysiata ozimná repka olejná, vydanýSHMÚ, ako aj aktuality SHMÚ zo dňa 5.3.2013, ktoré nespochybniteľne potvrdzujú, že v mesiaci marec
bolo v týchto regiónoch resp. na celom Slovensku počasie najhoršie, aké pre pestovanie repky môže
byť, keďže začiatkom marca boli vysoko nadpriemerné denné teploty, kedy došlo k prudkej vegetácie

repky a od polovice marca došlo k prudkému ochladeniu, kedy sa teploty pohybovali pod - 10 °C. Taktiež
poukázali na priložené odborné vyjadrenie, z ktorých vyplýva kedy pri akých percentuálnych množstvách
poškodenia produkcie sa pristupuje k vyoraniu celého množstva.

Dňa 8.2.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 5.2.2016, v ktorom uviedli,

že v dôsledku zmien vo výške logistických nákladov došlo i ku zmene výšky skutočnej škody, ktorú
uviedli v ich vyjadrení zo dňa 29.4.2015 a vzhľadom k tomu nahradili výpočet novým výpočtom, pričom
v ostatnom poukázali na skutočnosti uvedené v ich vyjadrení zo dňa 29.4.2015.

Dňa 9.2.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo dňa 7.2.2016, v ktorom okrem iného
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že bol nútený zabezpečiť si náhradné dodávky repky v roku 2012

od iných dodávateľov, tieto nákupy uvedené v tabuľke Nákupy 2012, ktorá sa nachádza na č.l.232 spisu
vyplýva, že len v období od 10.júla do septembra 2012 boli v množstve 3.002,23 ton, z čoho jasne
vyplýva, že sa nejedná o žiadne náhradné plnenie a navrhovateľ od nich žiadne plnenie nepotreboval.
Ako nezmysel označili tvrdenie navrhovateľa, že nakupoval repku za ceny vyššie ako ich mohol nakúpiť
za vtedy aktuálne, nižšie ceny na burze. Ako nelogické označil konanie navrhovateľa, keď už vedel, že

nebude mať dostatok osiva repky RODIN a neakceptoval ich ponuku (email z 20.1.2012), zabezpečiť
mu v roku 2012 500 ton repky po 445,- € za tonu a teraz žalobca tvrdí, že bol nútený nakupovať repku
po 540,05 € za tonu. Fakt, že sa nejedná o náhradné plnenie má podľa odporcu potvrdzovať aj to, že
ceny repky uvádzanej v tabuľke Nákupy 2012 mal navrhovateľ zakontrahované rok vopred, čo dokazuje
faktúra - dôkaz H na č.l.244 a tiež faktúra od firmy DLS-H.Schmit - dôkaz B, kde je dátum uzavretia

kontraktu 20.11.2011. Tiež odporca poukázal na nezrovnalosti ohľadne vystavovateľa faktúry ohľadne
dodávateľa C., v ktorých bola jednak najvyššia kúpna cena, okrem toho faktúry vystavoval samotný
navrhovateľ. Okrem toho odporca spochybnil logistické - dopravné náklady, keď napr. z faktúry dôkaz
H na č.l.244 vyplýva, že uvedené miesto dodania je NEUSS, t.j. vyfakturovaná cena je vrátane dopravy
do Nemecka, avšak aj k tejto cene navrhovateľ pripočítal logistické - dopravné náklady v sume 25,- €

za tonu, čiže je viac ako pravdepodobné, že všetky ostatné ceny repky sú kalkulované vrátane dopravy.
Taktiež pokiaľ ide o rok 2013 odporca poukázal na to, že podľa tabuľky - Nákupy 2013 na č.l.286 je
uvedené, že období od 14.5. do 20.8.2013 bolo údajné náhradné plnenie v množstve 2.626,45 ton, z
čoho plynie opäť, že sa nejedná o náhradné plnenie a navrhovateľ od nich žiadne plnenie nepotreboval.
Tiež napr. pokiaľ ide o dodávateľa M. A. vyplýva, že repka bola dodaná 14.5.2013, čiže v tom čase

sa repka ešte v roku 2013 neurodila, z čoho vyplýva, že ceny mal navrhovateľ zakontrahované rok
vopred. Trvali na tom, že za toto obdobie navrhovateľ opätovne umelo navýšil priemernú kúpnu cenu o
25,- € na tonu ohľadne nepodložených logistických - dopravných nákladov. Uviedli, že na jednej strane
navrhovateľ tvrdí, že mu vznikla škoda v dôsledku nákupu náhradných dodávok repky za vyššie ceny a
na druhej strane tvrdí, že má ušlý zisk za nedodanie repky. Taktiež odporca poukázal na to, že pokiaľ

nie je známe, v akej cene mal údajne na základe údajnej ústnej zmluvy navrhovateľ v rokoch 2012 a
2013 dať svojmu odberateľovi, nemôže byť známa ani výška škody, keďže škoda by mu vznikla len v
prípade, ak by dodal repku v množstve 5.628,68 ton svojmu odberateľovi za cenu vyššiu ako ju nakúpil,
čo však navrhovateľ nikdy netvrdil.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.11.2015 sp.zn. 8Cb/22/2013-553 súd pripustil zmenu návrhu -
rozšírenie o úrok z omeškania v zmysle návrhu navrhovateľa zo dňa 19.11.2015. Bližšie zdôvodnenie
procesného postupu súdu je uvedené v tomto rozhodnutí.

Súd nariadil v predmetnej veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a vykonal

dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a to aj formou ich vzájomnej konfrontácie.
Oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov a tiež vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré predložili vo fotokópiách účastníci v priebehu konania a to: Zmluvu o produkcii a predaji
č.3a/2011 z č.l.10-16, faktúru č.2129940284 z č.l.17, list zo dňa 19.3.2013 od právneho zástupcu
navrhovateľa adresovaný odporcovi z č.l.18-19, list zo dňa 2.5.2013 z č.l.20, zápis zo dňa 23.4.2013 z

č.l.21, zápis o stave porastov repky erukovej zo dňa 24.4.2013 z č.l.22, zápis zo dňa 2.5.2013 z č.l.23,
odstúpenie od zmluvy o produkcii a predaji č.3a/2011 zo dňa 17.5.2013 z č.l.24-25, list zo dňa 23.5.2013
z č.l.26-28, splnomocnenie zo dňa 11.1.2012 z č.l.62, protokol z rokovania 9.12.2011 z č.l.63-68, zmluvu
o produkcii a predaji č.6/11 z č.l.79, zmluvu o produkcii a predaji č.7/11 z č.l.80, emailová komunikácia zč.l.81-83, oznámenie zo dňa 31.8.2011 z č.l.84, list zo dňa 18.11.2011 z č.l.85-86, list zo dňa 29.11.2011
z č.l.87-88, emailovú komunikáciu z č.l.89, emailovú komunikáciu z č.l.131, splnomocnenie zo dňa
11.1.2012 z č.l.133, splnomocnenie zo dňa 11.1.2012 z č.l.143, plnomocenstvo zo dňa 28.12.2011 z

č.l.153, emailovú komunikáciu z č.l.159-167, protokol z rokovania z 9.12.2011 z č.l.168-174, emailovú
komunikáciu z č.l.175-176, emailovú komunikáciu z č.l.190-192, protokol z rokovania z 9.12.2011 z
č.l.193-199,emailovúkomunikáciuzč.l.200-201,kontrolupohľadávokk30.11.2012zč.l.203,oznámenie
o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 4.5.2013 z č.l.204, emailovú komunikáciu
z č.l.206-207, podpisy svedkyne N. C. z prílohovej obálky na č.l.208, ceny repky na burze Matif z

č.l.221, ceny repky na burze Matif z č.l.247, popis pracovnej náplne Ing. I. z č.l.268, dohodu o zmene
pracovných podmienok, dodatok č.4 z č.l.269, zmluvu o výhradnom obchodnom zastupovaní odrody
z č.l.270, emailovú komunikáciu z č.l.271-273, zmluvu o produkcii a predaji č.3a/2011 z č.l.274-275,
emailovú komunikáciu z č.l.276-282, príjemku z č.l.284, zápis z rokovania zo dňa 6.3.2013 z č.l.286-287,
emailovú komunikáciu vrátane prílohy z č.l.298-300, emailovú komunikáciu vrátane príloh z č.l.320-339,
faktúru č.2104260068 z č.l.340, faktúra č.2114240190 z č.l.341, faktúra č.2124240182 z č.l.342, faktúru

č.2124240189 z č.l.243, list zo dňa 14.11.2013 z č.l.365-366, faktúru č.2012102012 z č.l.368, faktúru
č.2129940284 z č.l.370, faktúru č.342015 z č.l.371, faktúru č.2159940207 z č.l.372, kúpnu zmluvu
č.PT/18/2012/0210 z č.l.374-376, kúpnu zmluvu č.PT/18/2009/0148 z č.l.377-380, vyňatok z internetovej
stránky www.shmu.sk z č.l.381, klimatologický prehľad za mesiac marec 2013
z č.l.382-383, vyňatok z odbornej publikácie Řepka, pestovanie, využitie, ekonomika z č.l.384-395,

faktúry vrátane úradných prekladov č.GK010008 z č.l.402-404, faktúru č.GK009925 z č.l.405-407,
faktúru č. GK009950 z č.l.408-410, prílohu faktúry 10/01803 z č.l.411-413, faktúru č. GK008079 z
č.l.414-416 číslo prílohy faktúry 13/10/01751 z č.l.417-421, faktúru č. EU180014/E/3E1/13 z č.l.422-424,
faktúru z č.l.425-428, faktúru z č.l.429-432, faktúru z č.l.433-435, faktúru z č.l.436-438, faktúru z
č.l.439-441, faktúru z č.l.442-444, faktúru z č.l.445-447, faktúru z č.l.448-450, faktúru z č.l.451-453,

faktúru z č.l.454-456, faktúru z č.l.457-459, faktúru z č.l.461-463, faktúru z č.l.464-466, faktúru z
č.l.467-469, faktúru z č.l.470-472, faktúru z č.l.473-477, faktúru z č.l.478-480, faktúru z č.l.481-483,
faktúru z č.l.484-486, faktúru z č.l.487-489, faktúru z č.l.490-492, faktúru z č.l.493-495, faktúru z
č.l.496-498, faktúru z č.l.499-501, faktúru z č.l.502-504, faktúru z č.l.505-507, faktúru z č.l.508-510,
faktúru z č.l.511-513, faktúru z č.l.514-516, faktúru z č.l.517-519, faktúru z č.l.520-522, faktúru z

č.l.523-525, faktúru z č.l.526-528, faktúru z č.l.529-530, faktúru z č.l.531-532, faktúru z č.l.533-534,
faktúru z č.l.535-538, graf ceny Matif z č.l.543, doklad priložený ako príloha podania právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 31.3.2016 označený ako o predaji č.3a/2011 zo dňa 29.12.2011, evidenciu
dochádzky firmy odporcu za mesiac december 2011, dovolenkový lístok Ing. J., emailovú komunikáciu
zo dňa 3.1., 5.1. a 10.1.2012, vyhlásenie pestovateľa repky olejnej zo dňa 13.1.2016 Roľnícke družstvo

Bzovík, vyhlásenie firmy Agrobell s.r.o. zo dňa 10.2.2016, list zo dňa 4.3.2013 firmy odporcu adresované
firme navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o produkcii a predaji č.3a/2011 zo dňa 11.1.2012 súd okrem iného zistil, že bola uzatvorená
medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, pričom v článku 1 bod 1.1. je
uvedené, že predávajúci sa zaväzuje v roku 2012/2013 osiať minimálne 1.000 ha na území Slovenskej

republiky pre kupujúceho odrodu repky olejnej (letná/neskorá) pod názvom RODIN/OAZA s vyšším
obsahom kyseliny erukovej a nízkym glukosinulátu (GLS) (ďalej len „eruková repka“ alebo „predmet
plnenia“) a dodať kupujúcemu produkciu celej osevnej plochy erukovej repky v objeme minimálne 3.000
ton (dohodnutá tolerancia + - 5 %), pričom v roku 2012 predávajúci dodá kupujúcemu minimálne 1.000
ton erukovej repky a zvyšok z dohodnutého objemu dodá najneskôr do konca augusta 2013 (v zmysle

protokolu zo dňa 9.12.2011). V článku 3.1. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena
za časť predmetu plnenia v roku 2012 bude určená ako priemer cien repky olejnej na burze MATIF
(august 2012) z denných cien za obdobie od 1.mája do 30.júna kalendárneho roku 2012. V článku
3.2. je uvedené, že za časť predmetu plnenia dodanú v roku 2013 sa kúpna cena určí ako priemer
cien repky olejnej na burze MATIF z denných cien za obdobie od 1.mája do 30.júna kalendárneho roku

2013. V článku 4.1. veta prvá je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na termíne dodania od 15.júla
2012 do 31.augusta 2013 vrátane podľa pokynov kupujúceho. V článku 5.1. veta prvá je uvedené, že
miestomkvantitatívnehoakvalitatívnehoplneniajemostováváhaCONOSAMENTpodpísanýkapitánom
pristavenej lode v prístave na Dunaji v SK. V článku 6.1. je uvedené, že kupujúci dodá osivo jarnej
repky erukovej - hybrid RODIN (prípadne iný hybrid/odrodu erukovej repky) v cene, ktorú si zmluvné

strany dohodnú písomne v dodatku k tejto zmluve pred dodaním osiva predávajúcemu a podľa ktorého
bude vystavená objednávka predávajúceho najneskôr do 15.3.2012. Balenie osiva bude dodané po
1,5 mil. semien (jedno balenie) a použiteľné približne na 3-3,5 ha; bude sa financovať bezúročne a
kompenzovať s dodávkou úrody v roku 2012. V článku 6.2. je uvedené, že osivo pre neskorú repkuerukovú - odrodu OAZA dodá predávajúci. V prípade ak by predávajúci nedisponoval s dostatočným
množstvom tohto osiva, v tom prípade dodá takéto osivo kupujúci s tým, že toto osivo bude financovať
bezúročne a kompenzovať s dodávkou úrody v roku 2013. V článku 7 bod 7.1. veta prvá je uvedené, že

kupujúcijepočaspestovaniavegetácie,skladovania aprepravyoprávnenýkedykoľvekvykonaťkontrolu
kvality predmetu plnenia. V článku 8 bod 8.1. je uvedené, že pri živelných škodách ako krupobitie, mráz,
sucho, záplavy na zasiatych plochách repky erukovej musí predávajúci túto skutočnosť bezodkladne
písomne oznámiť kupujúcemu a náležite preukázať. V článku 9 bod 9.1. je uvedené, že zmluvné
strany sa dohodli, že v prípade ak predávajúci poruší svoju zmluvnú povinnosť tým, že nedodá čo

i len z časti dohodnutý predmet plnenia v objeme minimálne 3.000 ton, v takom prípade je povinný
bezodkladne zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100,- € za každú nedodanú tonu predmetu
plnenia. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. V článku 10 bod 10.2. je uvedené, že zmluvné
strany sa dohodli, že táto zmluva a vzťahy z nej vyplývajúce sa riadia výlučne slovenským právom.
Súd konštatuje, že v záhlaví zmluvy pri predávajúcom je uvedené okrem iného konajúca : Ing. P. J.
- predseda predstavenstva; Ing. Ján Slančík - člen, v.z. Ing. P. J., na základe plnej moci a na konci

zmluvy je vytlačené v kolónke za predávajúceho OSIVO a.s. Ing. Rudolf Zajac, predseda predstavenstva
s nečitateľným podpisom a rukou je pod tým napísané OSIVO a.s. Ing. B. A. v.z. Ing. P. J. a nečitateľný
podpis.
Z faktúry č.2129940284 zo dňa 31.8.2012 súd zistil, že bola vystavená firmou odporcu pre navrhovateľa,
pritom fakturovaná je repka potravinárska v množstve 25,42 ton, cena za jednotku 460,- €, celková

fakturovaná suma 11.693,- €.
Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 19.3.2013 súd zistil, že týmto
ich vyzvali na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 97.458,- € z titulu nedodržania zmluvne dohodnutého
množstva a termínu dodania repky erukovej v roku 2012 s poukazom na príslušné ustanovenia zmluvy,
pričom o úhradu zmluvnej pokuty požiadali v lehote do 10.4.2013.

Z listu firmy odporcu adresovaného firme navrhovateľa zo dňa 2.5.2013 súd zistil, že označeného ako
oznámenie o nemožnosti plnenia z dôvodu vyššej moci týmto oznámili, že na základe uzatvorenej
Zmluvy vzhľadom k nepriaznivým klimatickým podmienkam (mráz a dlhodobé podmáčanie - záplavy) na
zasiatych porastoch erukových repiek v Slovenskej republike a na Ukrajine uplatňujú článok 8 bod.8.1.
vyššia moc/nemožnosť plnenia s tým, že v zmysle uvedených nepriaznivých klimatických podmienok

museli ich zmluvní pestovatelia (AGROMÁŽ a.s., COMPACTA AGRO a.s. a AKTIV) vyorať spolu až
1.230 ha erukovej repky a preto z dôvodu vyššej moci nebudú plniť predmetnú Zmluvu v množstve
3.075 ton (1.230 ha x 2,5 ton/ha), pričom ako neoddeliteľnú prílohu tohto oznámenia zasielajú zápisy
s jednotlivými zmluvnými pestovateľmi.
Zo zápisu z pracovného jednania dňa 23.4.2013 v Alekšinciach súd zistil, že ako účastníci je tu uvedený

odporca a firma COMPACTA AGRO a.s., kde ako predmet jednania je uvedený zápis vyorávky repky
ozimnej OAZA, konkrétne porasty repky ozimnej OAZA celková plocha 153 ha zasiatej na parceliach
s výmerou 40,63 a 50 ha, termín sejby 24-25.8.2012, na jeseň ošetrené morforegulátorom Caramba
v dávke 1 liter/ha, zhodnotenie porasty po prezimovaní - poškodenie rastlín na 90 % plochy, rastliny
hnedé, splesnivené, srdiečko vyhnité. Dôvodom poškodenia boli mrazy bez snehovej pokrývky v období

18-25.3.2013, ktoré poškodili asi 40 % rastlín a následné záplavy v prvej polovici apríla, kedy boli
porasty z väčšej časti pod vodou takmer 2 týždne, čo pri súčasnom oteplení spôsobilo vyhnitie rastlín.
Z uvedených dôvodov budú dňa 24.4.2013 porasty vyorané.
Zo zápise o stave porastov repky erukovej zo dňa 24.4.2013 súd zistil, že zmluvné strany spoločnosť
navrhovateľa a spoločnosť AGROMAŽ a.s. sa dohodli na riešení poškodených porastov repky erukovej

nasledovne: spoločnosť AGROMAŽ a.s. v septembri 2012 zasiala repku erukovú odrodu OAZA v
celkovej výmere 352 ha na základe KZ č. RE/18/2012-004 so zámerom dodať spoločnosti OSIVO
a.s. celú produkciu repky erukovej z úrody 2013 v zmluvnom množstve 875 ton. Pri obhliadke parciel
v katastrálnom území Budkovce dňa 24.4.2013 obe zmluvné strany zhodnotili, že všetky predmetné
porasty repky erukovej sú vo vysokej miere zaplavené alebo podmáčané a rastliny repky sú poškodené

z dôvodu predošlých prízemných mrazov a doteraz trvajúcich záplav do takej miery, že nie je možné
naďalej ekonomicky efektívne pestovať repku erukovú na týchto parcelách, nakoľko výnos by bol veľmi
nízky resp. žiadny. Spoločnosť AGROMAŽ a.s. na základe nepriaznivých klimatických podmienok v
mesiacoch marec a apríl 2013 využije článok 3 bod e/ vyššie spomenutej kúpnej zmluvy a z dôvodu
všeobecných pravidiel vyššej moci odstúpil od kúpnej zmluvy. AGROMAŽ a.s. a OSIVO a.s. sa dohodli

na vyoraní repky erukovej v celej miere (352 ha).
Zo zápisu z pracovného jednania, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.5.2013 vo Zvolene súd zistil, že ako
účastníci je tu uvedený odporca a firma AKTYV Tzov, Ukrajine, kde akopredmet jednania je uvedený
zápis o stave porastov repky ozimnej OAZA s tým, že porasty repky ozimnej OAZA boli zasiatéu farmárov na Ukrajine v oblasti ternopoľ na celkovej ploche 930 ha, na základe kúpnej zmluvy
č.PE/18/2013-0211 zo dňa 28.8.2013. Pán Kazmiruk, ktorý osobne kontroloval stav porastov po zime
oznámil, že došlo k značnému poškodeniu mrazom a následnými záplavami a na základe dohody medzi

farmármiaichspoločnosťoudošlokvyoraniuporastovnavýmere725hazdôvoduvysokéhopoškodenia
rastlín, najmä vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok.
Z dokladu odstúpenia od zmluvy o produkcii a o predaji č.3a/2011 zo dňa 17.5.2013 súd zistil, že ho
adresovala firma odporcu navrhovateľovi, v ktorom oznámili, že odstupujú od predmetnej Zmluvy v časti
plnenia predmetu zmluvy v množstve 2.974,58 ton a to z dôvodov, že plnenie dohodnuté vo vyššie

uvedenej zmluve sa stalo nemožným z dôvodu vyššej moci - nepriaznivých klimatických podmienok,
mrazu a dlhodobého podmáčania, čo im bolo oznámené v súlade s bodom 8.1. tejto zmluvy listom zo
dňa 2.5.2013 a z dôvodu, že časť dodávky erukovej repky olejnej hybrid RODIN v množstve 974,58
tony nedodali v roku 2012 z dôvodu, že sa dostali do omeškania a podstatne porušili zmluvnú povinnosť
vyplývajúcu z bodu 6.1., keď nedodali napriek dohodnutým zmluvným podmienkam ich žiadostiam a
urgenciám osivo potrebné na výrobu 1.000 ton erukovej repky olejnej - RODIN a až dňa 16.3.2012

odovzdali nepatrné množstvo z dohodnutého osiva, za ktoré si musel prísť do Pandorfu v Rakúsku
osobne ísť zamestnanec, keďže aj toto malé množstvo osiva mali problém pre nich zabezpečiť a dodať
imho.Ztýchtodôvodovvyjadriliprekvapenienadlistomichprávnehozástupcuzodňa19.3.2013,ktorým
bola vyúčtovaná ich spoločnosti zmluvná pokuta, keď predpokladali, že poskytnú svojmu právnemu
zástupcovi informácie však neplneniu dodania 974,58 ton erukovej repky olejnej došlo len ich zavinením,

nakoľko nedodali východzí materiál - osivo. A preto v dôsledku ich podstatného porušenia zmluvných
podmienok nevznikol nárok na zaplatenie sumy 97.458,- €. Z týchto dôvodov žiadali zrušiť vyúčtované
zmluvné pokuty, ktoré neuznávajú.
Z listu o dňa 23.5.2013 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca navrhovateľa odporcovi, v ktorom
zhodnesosvojimivyjadreniamivžalobnomnávrhuresp.svojimiďalšímipísomnýmivyjadreniamivrámci

tohto súdneho konania sa zdôvodnili, prečo podľa ich názoru nie je daná nemožnosť plnenia.
Zo splnomocnenia zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že v hlavičke je uvedená firma odporcu, v texte
je uvedené, že Ing. B. A., člen predstavenstva OSIVO a.s. splnomocňuje Ing. P. J., predsedu
predstavenstva OSIVO a.s. k podpisu dole uvedených dokumentov za OSIVO a.s. v jeho mene.
Dokument je: kúpne zmluvy č.1/03SK/2011, č.1a/03SK/2011, zmluva o produkcii a predaji č.3a/2011 a

protokol z rokovania zo dňa 9.12.2011. Na konci je uvedené Ing. Ján Slančík, člen predstavenstva a
nečitateľný podpis.
Z protokolu rokovania z 9.12.2011 súd zistil, že protokol vyhotovila Ľ. J., bol zasielaný emailom pánovi
M., pánovi J. a pani C., mal byť zasielaný emailom s tým, že v súvislosti s rokovaním dňa 19.12.2011
predkladajú na podpis tento protokol z rokovania, na ktorom sa dohodli nasledovné kroky budúcej

spolupráce, kde okrem iného je uvedené uzatvorenie novej zmluvy o produkcii a predaji erukovej repky
na roky 2012-2013 za tam uvedených podmienok, na konci je uvedený dátum 28.12.2011.
Zo zmlúv o produkcii a predaji č.6/11 a č.6/10 na výrobu ozimnej repky olejnej obsahujúcej kyselinu
erukovú súd zistil, že sa jedná o predchádzajúce zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania.
Z emailovej komunikácie zo dňa 19. až 25.júla 2011 súd zistil, že sa jedná o vzájomnú komunikáciu

účastníkov konania ohľadne predchádzajúcich zmluvných vzťahov medzi nimi. Z listu oznámenie k
zmluve o produkcii a predaji č.7/11 zo dňa 31.8.2011, z listu zo dňa 18.11.2011, z listu vyjadrenie +
zaslanie faktúr zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že sa jedná o písomnú komunikáciu medzi účastníkmi
konania, ktorá sa týka predchádzajúcich zmluvných vzťahov medzi nimi.
Z emailu zo dňa 28.3.2012, ktorý bol odoslaný z emailovej adresy N..C..R. na emailovú adresu I..A. súd

okrem iného zistil, že týmto ich upozornila na to, že v zmysle predmetnej zmluvy sa zaviazali vypestovať
a dodať v roku 2012 minimálne 1.000 ton repky erukovej a pre rok 2013 ďalších 2.000 ton, spolu 3.000
ton, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že pre rok 2012 zasiali osivo jarnej repky iba nepatrné množstvo,
predpokladá, že pre rok 2012 nebudú vedieť plniť množstvo podľa dojednania a preto navrhla pristúpiť
k ich návrhu, aby začali pripravovať budúce osiatie erukovej repky pre dodanie v roku 2013 s tým, že

tohtoročné nedodané množstvo pre rok 2012 v roku 2013 zdvojnásobia, čo by v praxi znamenalo, že
pre rok 2013 pre nich pripravia namiesto 3.000 ton spolu 4.000 ton, podľa dojednaných podmienok.
Z emailu odoslaného 12.3.2012 od Ing. Ľ. I., ktorý bol odoslaný na emailovú adresu v skratke „EK“ je
uvedené, že si objednávajú osivo hybridnej repky erukovej RODIN v množstve 28 vriec, tovar žiadajú
dodať čo najskôr s tým, že 12 vriec OSIVO a.s. ČSO Ilava s uvedením konkrétnej adresy, kontaktnej

osoby a telefónneho čísla a ďalších 16 vriec na OSIVO a.s., Rimavská Seč tiež s uvedením kontaktných
údajov.
Z plnomocenstva zo dňa 28.12.2011 súd zistil, že spoločnosť navrhovateľa týmto splnomocnila N. C.,
nar. XX.X.XXXX, aby v ich mene a na ich účet uzavrela a podpísala tam špecifikované dokumenty, okreminého schválený protokol z rokovania z 9.12.2011 medzi spoločnosťou navrhovateľa a odporcu a tiež
zmluvu o produkcii a predaji č.3a/2011.
Z emailovej komunikácie, ktorá prebiehala medzi Ing. Ľ. I., Ľ. J., M. Ď., N. C. a resp. Ing. T. O. v

mesiaci december 2011a január 2012 súd okrem iného zistil, že právny zástupca navrhovateľa vyzýval
odporcu zabezpečiť na predmetnej zmluve resp. protokole podpis ďalšieho člena predstavenstva, resp.
zaslať plnú moc pre Ing. J., pokiaľ je splnomocnený ostatnými členmi predstavenstva na samostatné
podpisovanie. V nadväznosti na čo Ing. I. oznámil, že Ing. J. môže podpisovať obchodné zmluvy aj
na základe plnomocenstva sám, avšak toto plnomocenstvo vzhľadom na čerpané dovolenky nevie

zabezpečiť. Tiež boli emailom zaslané odporcovi dokumenty, okrem iného aj Zmluva, v ktorej žiadali
podpísané Ing. J. a ďalším členom predstavenstva zaslať obratom späť. Ing. I. oznámil termín podpisu
zmlúv na deň 11.1.2012. Dňa 12.1.2012 Ing. I. potvrdil správnosť podpísaných zmlúv, opravenie dátumu
v bode 4. Zmluvy. Právny zástupca navrhovateľa zaslal protokol po odsúhlasení zmien obidvoma
stranami a Ing. I. vyjadril súhlas so znením protokolu. Právny zástupca navrhovateľa vyzýval odporcu,
aby sa vyjadril, či môže byť dohodnutá v prípade nedodania celého množstva zmluvná pokuta vo výške

100,- € za každú nedodanú tonu, ak bude ponechané ustanovenie s rušením zmlúv 2010 a 2011, na čo
reagoval Ing. I., že tam môžu dopísať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo, ak budú zrušené zmluvy
2010 a 2011.
Z protokolu rokovania 9.12.2011 v spise na č.l.168-174 súd zistil, že sa jedná o koncept, kde sú
zaznamenané jednotlivé zmeny.

Z emailovej komunikácie mája 2012 medzi Ing. I. a pani C. súd okrem iného zistil, že Ing. I. oznámil,
že mali zasiaté na jeseň 2011 350 ha erukovej repky OAZA a na jar 30 ha erukovej repky RODIN a
predpokladali, že uvedené repka mala postačovať na naplnenie popísanej zmluvy na dodanie 1.000 ton
erukovej repky z úrody 2012 pre firmu Majerhofer. Avšak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky
na jeseň 2011 (sucho a následné vymrznutie) v regiónoch LV, RS a východné Slovensko im zostali len

spolu cca 50 ha erukových repiek vrátane jarného osevu, s tým, že pri osobnom stretnutí by chceli riešiť
možnosti dodania repky erukovej z úrody 2013 alebo náhradné plnenie repky olejnej, prípadne slnečnice
či iných tovarov.
Z dokladu ceny repky na burze Matif v Eur/t-august 2012 súd zistil, že sú tu uvedené jednotlivé dátumy v
mesiaci máj 2012 a jún 2012 s uvedením cien v príslušnom dni s odkazom na zdroj, ktorým sú jednotlivé

agrárne noviny, pričom je uvedené aj priemerná cena 470,34 €/tona.
Z dokladu ceny repky na burze Matif v Eur/t-august 2013 súd zistil, že sú tu uvedené jednotlivé dátumy
v mesiaci máj a jún 2013 s uvedením ceny v príslušnom dni a s odkazom na zdroje, agrárne noviny z
príslušného obdobia s tým, že ako priemerná cena je vypočítaná 426,69 € za tonu.
Z dokladu popis pracovnej náplne funkčného miesta pre pracovníka Ing. Ľ. I. zo dňa 27.2.2009 súd

zistil, že ako funkciu má uvedené obchodný manažér, manažér kvality, interný auditor. Ďalej je podrobne
uvedená pracovná náplň, pre toto pracovné miesto.
Z dohody o zmene pracovných podmienok - dodatok č.4 zo dňa 27.2.2009 súd zistil, že je uzavretá
medzi odporcom a Ing. Ľ. I. s tým, že s účinnosťou od 1.3.2009 bude tento zamestnanec pracovať vo
funkcii obchodný manažér, manažér kvality, interný auditor.

Z návrhu zmluvy o výhradnom obchodnom zastupovaní odrody zo dňa 4.11.2010 súd zistil, že ako
zmluvné strany sú tu uvedené poskytovateľ licencie OSEVA PRO a.s., IČO: 49616552 a držiteľ licencie
OSIVO a.s., IČO: 31562965, keď predmetom plnenia tejto zmluvy malo byť udelenie výhradného
obchodného využívania odrody repky ozimnej - erukovej OAZA v spoločnosti navrhovateľa.
Z návrhu zmluvy o produkcii a predaji č.3a/2011 súd zistil, že mala tvoriť prílohu emailu od zaslaného

Ľ. J. dňa 22.12.2011 Ing. I..
Z emailu zo dňa 20.1.2012 súd zistil, že ho adresoval Ing. I. N. C. s tým, že na západnom Slovensku
našiel 500 ton repky, keď cenová predstava pestovateľa je 445,- € za tonu s tým, že by ho vedeli
spracovať na nižšie ceny, ale nie asi na 410,- € za tonu. Žiadal uviesť, či bol možný kompromis v
cene. Okrem toho je v emaily uvedené, že by už tiež potreboval ceny a nejaké materiály o osive repky

erukovej jarnej, pretože pestovatelia už nebudú dlho čakať a teraz sa rozhoduje o oseve s tým, že
ich obchodníci majú príkaz zazmluvniť potrebné množstvo, ale pýtajú od neho ceny a aspoň nejaké
prospekty a odrode a metodike pestovania, prípadne nejaké výsledky pestovania v Európe. Prosil teda
uviesť nejaké konkrétne informácie.
Z emailovej komunikácie dňa 22.1.2012 súd zistil, že bola odoslaná od pani C. Ing. I., kde ako príloha je

uvedené okrem iného Rodin-Sortenblatt.pdf, Rodin-Resuxls, k čomu je priložený informačný prospekt
v nemeckom jazyku, kde je okrem iného uvedené RODIN a okrem iného je uvedené Abpackungn
Einheiten Von 1,5 Mio.Kurner, Aussaatstärke Zwischen 700.000-900.000 Kurner/Ha.Z emailovej komunikácie zo dňa 13.3.2012 resp. 16.3.2012 súd zistil, že tieto emaily boli odosielané
Ing. I. N. C., kde ju prosil, aby mohla overiť, kedy príde osivo jarnej repky erukovej RODIN, lebo ho
dosť pestovatelia súria, lebo by to chceli už v tomto týždni zasiať. Následne uvádzal, či sa dnes vidia

v Pandorfe a či má tých 12 vriec repky erukovej RODIN s tým, že by mohol byť v Pandorfe okolo
10.30-11.00 hod.
Z príjemky zo dňa 16.3.2012 súd zistil, že sa jedná o tlačivo firmy odporcu, názov tovaru je uvedené
repka jarná RODIN, množstvo skutočne prevzaté 12, ako dodávateľ je uvedená firma navrhovateľa,
spôsob dopravy I..

Zozápisuzrokovaniazodňa6.3.2013vsídleOSIVOa.s.onedodržanídojednanýchpodmienokdodatku
č.1 ku kúpnej zmluve č.1/03/SK/2011 zo dňa 3.7.2012 súd zistil, že sa jedná o riešenie zmluvných
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré nie sú predmetom konania v súdenej veci.
V emailovej komunikácie zo dňa 23. resp. 24.mája 2012 medzi Mgr. J. Š. z firmy právneho zástupcu
navrhovateľa a Ing. T. O. súd zistil, že táto Ing. O. vyzvala na zaslanie licenčnej zmluvy s vlastníkom
odrody repky erukovej OAZA, za účelom posúdenia a prípravy zmluvy o produkcii a obchodnom

zastúpení s tým, že Ing. O. v prílohe zasielal text licenčnej zmluvy na erukovú repku OAZA vo forme
návrhu.
Z emailovej komunikácie medzi T.. O. Q. M.. Ď. zo dňa 13.4.2012 súd zistil, že Ing. O. zasielal v prílohe
návrhzmluvytýkajúcejsaerukovejrepkyodrodyOAZA,konkrétnesamalojednaťozmluvuovýhradnom
obchodnom zastúpení č.PE/18/2011/0184, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania.

Z emailovej komunikácia z mesiaca jún 2012 súd zistil, že Ing. I. žiadal od Mgr. Š. vyjadriť sa k zmluve
na výhradné obchodovanie s repkou erukovou OAZA a následne táto oznámila, že posúdili tento návrh
zmluvy a podľa ich názoru sa nejedná o inštitút výhradného obchodného zastúpenia, ale výhradný
predaj komodity s tým, že pripravili dodatok č.1 k zmluve o produkcii a č.3a/2011 zo dňa 11.1.2012, v
ktorom upravili pôvodné ustanovenia zmluvy a rozšírili ju o výhradný predaj lepky OAZA na spoločnosť

Majerhofer, pričom tento dodatok mal tvoriť prílohu tohto emailu.
Z návrhu predmetného dodatku č.1 súd zistil, že okrem iného malo dôjsť k zmene článku 1 bod 1.1.
Zmluvy, keď mal byť uvedený záväzok dodať kupujúcemu erukovú repku v objeme minimálne 3.000 ton
a maximálne 4.000 ton. Bod 6.1. Zmluvy sa má vypustiť úplne.
Z faktúry č.2104260068, faktúry č.2114240190, faktúry č.2124240182 a faktúry č.2124240189 súd zistil,

že ako odberateľ je tu uvedená firma navrhovateľa, ako dodávateľ firma odporcu s tým, že sa jedná o
faktúry vystavené v mesiaci august 2010, august 2011 a august 2012, s tým, že ako predmet plnenia
je uvedená eruková repka olejka ozimná OAZA.
Z faktúry č.2012102012, faktúry č.2129940284, faktúry č.342015 a faktúry č.2159940207 v spise na
č.l.368-372 odporca preukazoval výšku ním tvrdenej marže z predaja repky olejnej.

Z kúpnej zmluvy č.PT/18/2012-0210 zo dňa 8.11.2012 v spise na č.l.374-376 a kúpnej zmluvy - Levický
sklad 2009-2012 č.PT/18/2009/0148 zo dňa 18.11.2009 súd zistil, že boli uzavreté medzi odporcom a
Banskobystrickým pivovarom a.s. resp. Pivovarom Popper s.r.o., ktorými odporca preukazoval výšku
dojednaných zmluvných pokút pri nedodaní tovaru.
Z výňatku z internetovej stránky www.shmu.sk súd zistil, že je tu uvedený

dátum 5.3.2013, kde je uvedené, že do strednej Európy začína prúdiť teplý vzduch, čo prinesie
na Slovensko vysoko nadpriemernú dennú teplotu 11-16°C. Tiež je uvedené, že podľa viacerých
numerických predpovedných modelov je vysoko pravdepodobné, že budúci týždeň 11.-17.3.2013 sa na
Slovensko vráti chladný charakter počasia s tým, že v noci bude na celom Slovensku mrznúť. Na severe
a v dolinách postupne aj pod - 10°C, cez deň 0-6°C s tým, že vzhľadom na túto ročnú dobu to budú

teploty podnormálne a môže snežiť aj v nížinách.
Z dokladu klimatologický prehľad za mesiac marec 2013 Slovenského metorologického ústavu
Bratislava súd zistil, že sú tu uvedené jednotlivé stanice, okrem iného Piešťany a Michalovce s uvedením
atmosferickýchzrážok,teplotyvzduchu,teplotypôdy,výškysnehovejpokrývkyahĺbkypremrznutiapôdy.
Z výňatku odbornej publikácie Řepka, Piestovaní využití ekonomika od V.. T.. O. K. CsC. a O.. T.. Q.

Y. V.. a kolektív súd zistil, že sú tu uvedené časti týkajúce sa prezimovania repky vrátane rizikových
faktorov zimy a jej závislosti na teplote a zrážkach, inventarizácia po zime, za orávky, náhradný osev,
klasifikácia porastov po zime a posúdenie ich stavu a pod.
Z faktúr vrátane ich úradných prekladov založených v spise na č.l.402-538 súd zistil, že nimi navrhovateľ
preukazoval jednak výšku logistických nákladov z roku 2012 i v roku 2013 v zmysle vyjadrenia

navrhovateľa zo dňa 5.2.2016 a rovnako aj kúpne ceny na náhradný tovar v rokoch 2012 a 2013, za
účelom preukázania výšky škody v zmysle tohto ich vyjadrenia zo dňa 5.2.2016.
Z dokladu „o predaji č.3a/2011“ súd zistil, že sa jedná o verziu Zmluvy, ktorú odporca prostredníctvom
Ing. P. J. mal podpísať vo Zvolene dňa 29.12.2011.Z evidencie dochádzky firmy odporcu za mesiac december 2011 ako i dovolenkového lístku pre Ing. J.
súd zistil, že dotyčný požiadal o dovolenku na zotavenie od 19.12.2011 do 30.12.2011 a podľa evidencie
dochádzky mal v dňoch 19.-23.12. dovolenku, rovnako ako v dňoch 27.-29.12. a v dňoch 24.,25. a 26.12.

bol štátny sviatok resp. sobota a nedeľa.
Z vyjadrenia Roľníckeho družstva Bzovík zo dňa 13.1.2016 a vyjadrenia firmy Agrobell s.r.o. zo dňa
10.2.2016 súd zistil, že v týchto vyhláseniach dotyční pestovatelia uviedli, že na základe ich skúsenosti
z pestovania repky olejnej je táto plodina najviac náchylná na vplyv klimatických podmienok z ozimných
poľnohospodárskych plodín a k poškodeniu v týchto podmienkach dochádza najčastejšie v dôsledku

vymrznutia pri väčších a dlhodobých dažďoch, ale i sucha. Z uvedených dôvodov dochádza k vyoraniu
celých pôvodne založených porastov už pri 40 % - 50 % poškodení porastu, nakoľko je ekonomicky
výhodnejšie repku vyorať, pretože náklady na hnojenie a chemické ošetrenie porastu resp. ďalšie
zberové práce sú v porovnaní s dosiahnutým výnosom nerentabilné.
Z dokladu nedodržanie dojednaných podmienok v dodatku č.1 ku kúpnej Zmluve č.1/03/SK/2011 zo
dňa 4.3.2013 súd zistil, že adresovala firma odporcu navrhovateľovi, v ktorom sú riešené vzťahy medzi

účastníkmi konania vzniknuté z iného zmluvného vzťahu než ten, ktorý je predmetom tohto súdneho
sporu.
Z výsluchu odporcu prostredníctvom predsedu predstavenstva Ing. P. J. na pojednávaniach súd
okrem iného zistil, že Zmluvu podpisoval toho 11.januára v právnej kancelárii navrhovateľa, avšak pri
podpisovaní Zmluvy sa fyzicky s pani Kováčovou nestretol. Bol pri podpisovaní Zmluvy v časovej tiesni,

zdržal sa tam cca iba 15-20 minút, pretože pokračovali na ďalšiu akciu na Kubánskom veľvyslanectve.
Keď mu bola predložená tá Zmluva, tak povedal, že nemá čas to tam čítať, že si to môže zobrať so sebou
a potom to doriešiť, avšak právnička z tej firmy ho ubezpečovala, že tam nič také nie je a má to podpísať,
avšak na prvej strane ho zarazilo to, že tam je uvedený za ich firmu iba on, hoci takéto zmluvy podpisujú
dvaja ešte s jedným členom predstavenstva, na čo tá právnička povedala, že tá prvá strana sa vymení

a doplní sa tam meno Ing. A. s tým, že splnomocnenie im pošleme dodatočne faxom. Na základe čoho
vypracovali podpisový vzor pre pána A., ktorý on zobral fyzicky so sebou do firmy a nasledujúci deň to
dali na hlavičkový papier ich firmy s tým, že potom začal riešiť tieto záležitosti s Ing. A., ktorý to nechcel
podpísať, keď trval na tom, že nemôže podpísať niečo čo nečítal, že aké sú tam sankcie atď., v dôsledku
čoho sme sa aj pohádali, ale ja som ho presvedčil, že ak to robili právnici, tak to musí byť dobre. Potom

toto splnomocnenie faxli navrhovateľovi, resp. do tej právnej kancelárie. On už hneď vlastne potom čo
Zmluva bola podpísaná začal urgovať pani C., aby im zabezpečila osivo odrody RODIN, keďže jednak
boli tlačení časom, nakoľko táto odroda sa vysieva od februára do apríla príslušného roka v závislosti od
počasia a tiež nemali o tejto odrode informácie, lebo ju nepoznali a tiež nevedela ani uviesť cenu za toto
osivo. S pani Kováčovou riešil tieto záležitosti telefonicky v tom čase možno dvakrát denne s tým, že sa

aj vyslovene pýtal na to, či majú také množstvo tovaru na siatie a keďže ona to stále odkladala a on už
bol z toho v strese, tak dal túto záležitosť na vybavovanie ich zamestnancovi pánovi I.. Uviedol, že to bola
vyslovene požiadavka firmy navrhovateľa, že to osivo budú dodávať oni, konkrétne tú odrodu RODIN a
pokiaľ ide o odrodu OAZA, na to mala firma navrhovateľa vybaviť licenciu, k čomu ich tiež on urgoval
a v tejto súvislosti on aj rokoval s českou firmou, ktorá vlastnila tú licenciu na odrodu OAZA a ešte sa

ho nepýtali, prečo si to neriešia po vlastnej línii, ale im uviedol, že si to chce vybavovať priamo firma
navrhovateľa. Mal vedomosť, že nakoniec navrhovateľ im dodal len asi 12 vriec osiva odrody RODIN,
bolotourčitemalémnožstvo,pretožesipamätal,žetobolniektoodnichzfirmyzobraťnaosobnomaute.
To vyšlo na vysiatie asi 40 ha a to, čo z toho vzišlo asi 20-30 ton tú úrodu dodali navrhovateľovi. Ďalšie
osivo ani odrody RODIN, ani OAZA už zo strany navrhovateľa potom nebolo dodané, oni ešte odrodu

OAZA v nejakom množstve mali a tú aj zasadili, ale vzhľadom na nepriaznivé počasie úroda vymrzla,
navrhovateľ o týchto skutočnostiach vedel, oni mu posielali zápisy, informovali ich o tom, vyzývali ich,
aby si prišli obhliadať tie porasty, ale na to navrhovateľ nereagoval.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní prostredníctvom člena predstavenstva Ing. B. A. súd okrem iného
zistil, že s firmou navrhovateľa obchodovali dlhšiu dobu, s počiatku bola spolupráca seriózna, postupne

sa to začalo zhoršovať zo strany navrhovateľa s tým, že z pozície ekonomického riaditeľa on túto
spoluprácu už potom videl ako problémovú. Pokiaľ ide o predmetnú Zmluvu, on si túto dohľadal vrátane
plnomocenstva v evidencii a spomínal si, že Ing. J. ako predseda predstavenstva absolvovali v ten deň
okrem iného aj služobnú cestu v Bratislave s tým, že nasledujúci deň ho ráno kontaktovala asistentka
generálneho riaditeľa, že aby sa dostavil ku generálnemu riaditeľovi, že je potrebné podpísať nejaké

plnomocenstvo a on sa vtedy dozvedel, že bola podpísaná predmetná Zmluva, avšak čudoval sa ako k
tomu mohlo dôjsť, keďže s predsedom predstavenstva nebol tam prítomný iný člen a v zmysle výpisu
z obchodného registra podpisujú za spoločnosť vždy predseda a člen predstavenstva spolu, aj keď nie
je právnik, tak sa mu to nezdalo. On nikdy za celú dobu čo pôsobí vo firme takto nesplnomocňoval akočlen predstavenstva predsedu predstavenstva svojim zastupovaním a keď poverovali niekoho v rámci
firmy, tak oni len ako predstavenstvo splnomocňovali nejakú ďalšiu osobu na zastupovanie ich firmy.
Nesúhlasil preto, že by mal on dodatočne plnomocenstvo podpisovať, avšak presvedčil ho vlastne Ing.

Zajac s tým, že pokiaľ to plnomocenstvo pripravovala právna kancelária, takže zrejme vedia, že to môže
byť takto riešené. On samotnú zmluvu naštudovanú nemal, pretože rokovaní, ktoré jej predchádzali sa
nezúčastňoval, až vlastne následne si pozrel tie platobné podmienky a sankcie, ktoré boli v Zmluve
dojednané s tým, že považoval za veľké riziko, že sa tá Zmluva vôbec uzavrela, keďže ide o repku a
tam sú pre nich marže minimálne v podstate do nejakých 5 % a teda tie zmluvné pokuty boli podľa neho

neadekvátne a až v podstate mali likvidačný charakter pre ich firmu. On už následné veci súvisiace s
touto Zmluvou neriešil, keďže to bola Zmluva obchodného oddelenia a on má na starosti ekonomickú
resp. finančnú stránku firmy, on podpísanie tejto Zmluvy vnímal aj v tých súvislostiach, že v tom čase
firma navrhovateľa dlžila firme odporcu niekoľko desiatok tisíc eur a teda mal za to, že podpisom tejto
Zmluvy by sa mohli veci pohnúť, čo sa ale nepotvrdilo. Ďalej už bol s touto záležitosťou oboznámený
len prostredníctvom spoločných porád, tam sa riešilo aj to, že firma navrhovateľa si vyhradzovala právo

zastupovať vlastníka toho OSIVA. Aj ku dňu jeho výsluchu firma navrhovateľa dlží ich spoločnosti
niekoľko desiatok tisíc eur. Uviedol, že v dôsledku skúseností v rámci rodinnej firmy má vedomosť o
tom, že repka ako plodina je veľmi náchylná na počasie.
Z výsluchu svedkyne Ing. V. Y. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa jedná o zamestnankyňu
odporcu, konkrétne pracuje ako asistentka generálneho riaditeľa a má na starosti aj personalistiku a

od februára 2014 aj mzdy. Uviedla, že presnejšie nevie čo je predmetom konania, vie, že obchodovali
s firmou navrhovateľa, ona bola prizývaná k rokovaniam ako tlmočníčka, keďže sa jedná o nemeckú
firmu. Na základe toho bola prítomná aj na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v decembri pred Vianocami v
roku 2011, riešil sa tam dlh, ktorý mala firma navrhovateľa voči ním a tiež otázky budúcich obchodných
vzťahov, konkrétne otázka repky a slnečnice. Právnici z tejto kancelárie mali pripraviť nejaké zmluvy. Z

právnej kancelárie navrhovateľa mali pripraviť nejaké zmluvy. Za tým účelom bol ponechaný kontakt na
predsedu predstavenstva formou jeho emailovej adresy. Ohľadne repky sa tam riešila nejaká francúzska
odroda a potom ešte nejaká česká, pre ktorú mala vybaviť licenciu pani C. z firmy Majerhofer. Nevedela
uviesť, či pani Kováčová nakoniec takúto licenciu vybavila, ona tým už nežila, ale má vedomosť o tom,
že generálny riaditeľ to opakovane riešil a komunikoval vybavenie tejto licenčnej zmluvy s pani C., keď

s ňou telefonoval viackrát za týmto účelom a aj osobne na tom stretnutí v tom decembri, keď si podávali
ruky, tak predseda predstavenstva to ešte zvýrazňoval pani C.. Pokiaľ ide o tú licenciu podľa nej mala
pani Kováčová konkrétne vybaviť, aby mohli oni testovať takúto odrodu a s ňou obchodovať.
Z výsluchu svedkyne N. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že pre firmu navrhovateľa pracuje ako
obchodný zástupca a s firmou odporcu boli v obchodnom vzťahu ako partneri. Spolupracovali predtým

uždlhšieamalidobrévzťahystým,žeasiniekedyvrokoch2011-2012saimalenenaplnilväčšíkontrakt,
ktorý mali s firmou odporcu a na základe toho sa potom uskutočnilo aj stretnutie v mesiaci december
asi 2011 aj za prítomnosti ich právnych zástupcov, teda navrhovateľa a prejednávali na tom rokovaní
návrh zmlúv, tak ohľadne repky, ako aj ohľadne slnečnice. Na základe záver, ktoré z toho rokovania vzišli
potom sa pripravila zmluva, ktorá bola výsledkom kompromisu. Následne došlo k podpisu aj predmetnej

Zmluvy s tým, že sa nepodpisovala naraz, odporca ju podpísal neskôr, ale to riešila už ich právna
advokátska kancelária. Navrhovateľ si odrody ropky erukovej vedel zabezpečiť s tým, že ich firma bola
jediná, kto si nechávala v tejto časti Európy takúto repku pestovať, ale od zamestnanca odporcu pána
C. mali informáciu, že v osivovej banke v Čechách je k dispozícii aj odroda OAZA, ako eruková repka,
na základe čoho im odporca navrhol, že by pre nich toto osivo vypestoval, teda tejto odrody a potom

im to aj pre nich vyrábali a dodávali a oni si to dávali osievať aj prostredníctvom iných firiem, bolo to
asi 2 alebo 3 roky predtým, než došlo k týmto udalostiam. V súvislosti s uzavretím predmetnej Zmluvy
teda umožnili odporcovi, aby im dopestoval tú repku aj z tejto odrody, o ktorej uvádzali, že ju majú
k dispozícii v dostatočnom množstve z predchádzajúcich rokov, avšak nakoľko navrhovateľ mal od
francúzskeho výrobcu k dispozícii odrodu RODIN, ktorá sa používa na siatie na jar, napr. v prípadoch

udalostí spôsobených výz major, keď sa neurodí také množstvo úrody ako bolo predpokladané, tak sa
môže dosievať aj táto odroda. Preto bolo firme odporcu ponúknuté, že si ju môžu od nich objednať.
Objednali si to však až v mesiaci marec v množstve 28 vriec, hoci objednávanie osiva prebieha koncom
januára resp. v mesiacoch február a začiatok marca je hraničný termín. Následne bolo ešte potom
časť z toho osiva odvolaná a teda dodali asi len 12 sáčkov. Na otázku súdu, aby uviedla, že nakoľko

Zmluva bola podpísaná v mesiaci január 2012 a v zmysle Zmluvy bola povinnosť odporcu dodať v roku
2012 minimálne 1.000 ton erukovej repky, aká odroda mohla alebo mala byť zasiata a kedy, tak aby
mohla byť táto zmluvná podmienka naplnená, svedkyňa uviedla, že tá jarná odroda RODIN sa ako už
uvádzala neseje bežne a v tejto časti Európy je to výnimka, považuje sa to za rezervné osivo a tedapodľa jej názoru nemala byť v tomto prípade siatá táto odroda, keď mali k dispozícii svoju odrodu OAZA
a teda firma navrhovateľa mala za to, bude siata táto odroda a oni nechceli na nich tlačiť, že si musia
zakupovať inú odrodu. Ak je v Zmluve uvedené, že majú dodať tých 1.000 ton repky v roku 2012, zrejme

to bola podmienka odporcu s poukazom na to, že rok predtým im nenaplnili zmluvy. Svedkyňa potvrdila,
že v období od januára 2012 do mesiaca marec 2013 boli v kontakte minimálne telefonicky resp.
prostredníctvom emailu, ale čo presne bolo predmetom týchto rozhovorov resp. emailových kontaktov,
nevedela presne uviesť. Na otázku súdu, či v danom období prišla z firmy odporcu požiadavka na
dodanie väčšieho objemu osiva odrody RODIN než spomínaných 28 vriec, uviedla, že si na nič také

nepamätá a že podľa nej keby k tomu došlo, tak by to riešili. Na otázku súdu, či podľa jej názoru z
obsahu predmetnej Zmluvy bolo možné vypočítať, aké množstvo osiva odrody RODIN bolo potrebné na
osiatie plochy tak, aby bolo možné splniť zmluvnú podmienku dodania 1.000 ton repky v roku 2012, na
to svedkyňa uviedla, že to bolo jednoznačne určiteľné, údaje ohľadne týchto skutočností sú uvedené aj
na osivách a firma odporcu je profesionálom v tejto oblasti a teda to mohla vedieť zistiť. Pokiaľ mala
dodať 1.000 ton repky, tak jedno balenie jeden sáčok by mal postačovať na zasiatie 2-2,5 ha plochy, čo

je zhruba 200 sáčkov a to postačuje približne na 400 ha, čo by malo zabezpečiť výnos cca 1.000 ton.
Na otázku súdu, či v období od uzavretia predmetnej Zmluvy v mesiaci január 2012 do marca 2012 zišla
zo strany navrhovateľa resp. jej priamo iniciatíva smerujúca k tomu, že sú pripravení dodať odporcovi
odrodu RODIN resp. v akom množstve, na to svedkyňa uviedla, že samozrejme, nakoľko oni potrebovali
vedieť od pestovateľa aké množstvo osiva potrebujú, pretože to potreboval ďalej zadať Z. osiva, aby

vedel napr. aké množstvo majú pripraviť namorením a pod. Ako sa blížil čas sejby boli niekoľkokrát
týždenne, možno dva, trikrát v telefonickom kontakte s pánom I., ktorý jej bol predstavený ako osoba,
ktorá za firmu odporcu má obstarávať túto transakciu. Až po nejakom čase sa pán I. vyjadril, že majú
osiate osivo ešte z predchádzajúceho roka asi na 350 ha, on jej priamo nepovedal, že je to vysiate na
Ukrajine, ale ja som sa to domnieval a z toho dôvodu, že rok predtým, keď nám nedodali to osivo, tak

to mali zasiate na Ukrajine a z tohto dôvodu teda pán I. objednal 26 vriec jarnej odrody RODIN, z čoho
ešte 16 vriec stornoval. Uviedla, že písomný dodatok k predmetnej Zmluve ohľadne ceny, za ktorú malo
byť dodané osivo odrody RODIN asi nebol v písomnej forme robený, pretože to asi ani nebolo potrebné,
keďže ceny osiva sú približne rovnaké, rozdiel na jeden sáčok je možno 5-20,- €. Ak sa jej oni pýtali na
cenu, tak im určite povedala za akú to vie zohnať. Asi v období marec 2012 sa jej ozval Ing. J., presne

nevedela uviesť kedy, ale bolo to v čase keď sa ešte dalo tvoriť aj s tou jarnou repkou a stretli sa v Nitre
za prítomnosti pána I., pána C. a J. a na tom rokovaní už prišli s návrhom, že zrejme sa nepodarí naplniť
rok 2012, tú dodávku, tak či sa to bude môcť nahradiť nejakou inou komoditou, na ktorej sa nedohodli
a vychádzali oni z toho, že to môže ešte pre nich naplniť dodatočne v roku 2013, tú dodávku, keďže
mali k dispozícii odrodu OAZA na sklade, ktorú vypestovali pôvodne pre nich, ale v skutočnosti ani v

roku 2013 sa Zmluva nenaplnila, keď im oznámili dôvody vys major, čo im oznamovali prostredníctvom
emailov alebo ústne, s tým, že oni si to nemali ako overiť a úradné potvrdenie nepredložili. Čo sa týka
toho rokovania v mesiaci december 2011, ktoré predchádzalo k uzavretiu aj predmetnej Zmluvy, uviedla,
že v tom čase mali ešte nejaké nevyrovnané pohľadávky medzi sebou a dohodli sa v tejto súvislosti
na tom, že pán Majerhofer prevedie tú zadržanú sumu hneď ako bude zo strany právnickej kancelárie

potvrdené, že zmluvy sú v poriadku pripravené, podpísané, čo bolo niekedy pred Vianocami alebo pred
Silvestrom a na základe toho pán Majerhofer pred Silvestrom previedol predmetnú sumu odporcovi. Na
otázku právneho zástupcu odporcu, či na prvom rokovaní s pánom Zajacom hovorili o tom, kto bude
dodávať odrodu RODIN, svedkyňa uviedla, že sa hovorilo o tom, že takáto odroda existuje ohľadne
jarnej repky a že ju oni majú k dispozícii. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či rokovali oni s firmou

OSEVA PRO a.s. ohľadne poskytnutia licencie pre firmu navrhovateľa alebo pre firmu odporcu ohľadne
odrody OAZA, svedkyňa uviedla, že s nimi rokovala o iných záležitostiach, nie ohľadne poskytnutia
licencie, pretože o tom s nimi rokovať nemohla, keďže oni sú firma obchodná a nie osivárska. Na otázku
právneho zástupcu odporcu, na základe čoho bolo v predmetnej Zmluve uvádzané, že balenie osiva
odrody RODIN bude dodávané po 1,5 mil. semien v jednom balení a bude použiteľné na 3-3,5 ha,

svedkyňa uviedla, že sa to dávalo do Zmluvy preto, lebo sa to týkalo konkrétne toho osiva a určite je ten
údaj pravdivý. Na doplňujúcu otázku, či niekto z firmy odporcu ich kontaktoval a konkrétne aj ju, aby im
dodala technické parametre týkajúce sa odrody RODIN, svedkyňa uviedla, že takáto požiadavka z firmy
odporcu neprišla asi z dôvodu, že už ich mali k dispozícii z predchádzajúcich rokov. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, či ona nepovedala niekomu z firmy odporcu, či už pánovi I., pánovi O. alebo pánovi

J., že nemajú k dispozícii dostatočné množstvo osiva odrody RODIN, na to uviedla, že túto odrodu oni
nemajú k dispozícii vôbec, musia ju vždy objednávať u ich výrobcu, konkrétne je to francúzska firma. Na
otázku, kedy a akým spôsobom došlo k odvolaniu predmetných 16 vriec na to osivo, uviedla, že to bolo
telefonicky tak ako bežne komunikovali, nevedela presne uviesť kedy.ZvýsluchusvedkaIng.Ľ.I.napojednávaniachsúdokreminéhozistil,žejezamestnancomfirmyodporcu
asnavrhovateľomprichádzadokontaktuvrámciobchodnejspolupráce,konkrétnespaniC..Vdecembri
2011 sa zúčastnil rokovania v právnej kancelárii firmy Redl a tam hlbšie dostal do tohto prípadu repky,

keďže sa tam riešila aj otázka nedodanej repky z roku 2010, ktorá nebola v dohodnutom objeme dodaná
z ich strany, z dôvodu vys major, keďže vymrzla. Rokovanie bolo niekoľkohodinové s tým, že bolo na
nich tlačené, že musia dodať tie objemy, ako boli dohodnutí, aj keď podľa jeho názoru to vtedy nedodali z
objektívnychdôvodov.Naotázkusúdu,čiboloboznámenýsobsahompredmetnejZmluvypojejuzavretí,
svedok uviedol, že v podstate hneď ako sa Zmluva uzavrela, tak tam Zajac začal kontaktovať pani

Kováčovú, pretože mali dojednať dodanie osiva, konkrétne jeho cenu, množstvo, ale keďže opakovane
mutietoinformácieneboliposkytnuté,takmupánZajacpovedal,žeužnemátoľkočasusatomuvenovať
a má to dotiahnuť do konca on až po zasiatie u jednotlivých pestovateľov. Problém bol totiž v tom, že
sa jednalo o osivo, ktoré mali vysiať v najbližšom možnom termíne a nemali o ňom žiadne informácie.
Následne on začal naháňať pani Kováčovú, aby od nej získal konkrétne informácie o tej odrode repky,
cenutohoosiva,ktorásadoZmluvynedostalastým,žetambolibaodkaz,žesatobuderiešiťdodatkom.

Opakovane telefonicky kontaktoval pani Kováčovú, zisťoval aká je situácia s osivom a bolo mu ňou
povedané,žeosivajemálo,jeotáznevakommnožstvebudemôcťbyťnimidodanéateda,žecenabude
dohodnutá neskôr. Potom prišiel od nej email, kde bola popísaná tá odroda, ale cena tam stále nebola
uvedená. V podstate mu povedala, že keďže osiva nie je dostatok, tak bude dodané menšie množstvo,
asi tak na 100 ha, čo nakoniec bolo dodané v marci s tým, že bolo povedané, že mu bude môcť byť

dodané 28 vriec, a on následne na to začal narýchlo zháňať pestovateľov a nakoniec z toho zostalo 12
vriec, ktoré im boli dodané, aj to museli ísť po to domov k pani C. do Pandorfu a odtiaľ to on viezol do
Ilavy, z kadiaľ to kolegyňa viezla jednotlivým pestovateľom. Pani C. v tom čase brala v zásade tak, že je
ešte k dispozícii zimná odroda, že sa to dorieši až potom neskôr, ale on keďže sa obával už asi to bolo
vo februári 2012, že s osivom budú problémy, tak našiel na internete ponuku na dodávku 500 ton repky,

ktorú ponúkol pani C., ale ona to povedala, že nemajú ešte uzavretý kontrakt so svojimi odberateľmi
a teda, že počkajú do nasledujúcej úrody. Problém ešte vznikol aj v tom, že z jedného balenia malo
byť podľa Zmluvy možné vysiať 3-3,5 ha s tým, že v balení malo byť 1,5 mil. klíčivých semien, ale keď
mali ten materiál k dispozícii, tak tam bolo uvedené, že majiteľ odrody odporúča 700-900.000 klíčivých
semien na ha, čo znamená, že balenie pokrylo 1,6-2 ha, čo spôsobilo, že cena bola vysoká, pretože z

jedného balenia bolo možné zasiať menšie množstvo, než bolo predpokladané, konkrétne cenu osiva
zistili až mesiac po vysiatí z faktúry, ktorá im bola zaslaná. Keď sa osialo tých 12 vriec bolo to asi na
30 ha a produkcia bola cca 25 ton repky, čiže sme vtedy zistili, že to nie je odroda vhodná do pomerov
na Slovensku, pretože výsev bol v porovnaní s nami používanými odrodami približne v jednej tretine,
keďže sa tým získala asi 1 tona z hektára. Na otázku súdu, kto riešil ďalej otázku naplnenia predmetnej

Zmluvy, pokiaľ ide o osiatie zimných odrôd, svedok uviedol, že podľa neho to riešil pán O. s pánom J. o
týchto veciach vie len to čo sa riešilo na poradách, priamo to na starosti nemal, uviedol, že sa niečo dialo
na východnom Slovensku a niečo v okolí Nitry, avšak pokiaľ mal vedomosť ohľadne tej ozimnej odrody
OAZA vedel, že na to nemajú licenciu a ešte pán C. s pani C. niečo ohľadne toho riešili s tým, že pani
C. mala vybaviť pre nich licenciu. Na výslovnú otázku právneho zástupcu odporcu, prečo objednávali

iba 25 vriec, svedok uviedol, že bolo pani C. oznámené, že viac nemá k dispozícii a preto objednával
len toto množstvo. Na otázku, kto dával do zmluvy požiadavku, že sa bude siať odroda RODIN resp.
kto má dodať a kto tam dodával tie technické parametre, svedok uviedol, že to bola požiadavka firmy
navrhovateľa konkrétne pani C. s tým, že majú s touto odrodou dobré skúsenosti a základní odberatelia
ju chcú a tiež tam boli dané tie údaje. Na otázku, či skutočnosť, že v zmluve bolo uvedené, že jedno

balenie osiva bude mať 1,5 mil. semien a bude to použiteľné približne na 3-3,5 ha, následne bolo zistené,
že jedno balenie je možné použiť približne iba na 1,6-2 ha, mala nejaký vplyv na produkciu tej repky,
svedok uviedol, že pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že sa má dodať 1.000 ton repky a na to sa potrebuje
vysiať približne 300 ha, tak potrebujú na to asi 100 vriec osiva, ale keďže by potom bolo dodaných tých
100 vriec, v skutočnosti by to vysiali iba na 160 ha a následne by produkcia nemohla byť 1.000 ton,

ale povedzme iba tých 500 ton. Na otázku, kto rozhodol o výške zmluvnej pokuty v predmetnej Zmluve,
uviedol, že to rozhodla pani C., v podstate bolo to v dôsledku toho, že na tom rokovaní sa riešilo, že
sa majú zrušiť tie zmluvy z predchádzajúceho roku a ona potom trvala na tom, aby sa to tam dalo, aby
mali nejakú istotu, že sa to takto zabezpečí. Oni len navrhovali nižšiu nejakých 10, 20, 30 € za tonu, čo
sú bežné zmluvné pokuty v prípade nedodania tovaru. Zrejme to ale nie je zachytené, keďže väčšinou

veci s pani C. riešili telefonicky. Oni mali v zásade záujem veci doriešiť a pokračovať v spolupráci a
pani C. stále vystupovala tak, že je to v zásade iba formálne, aby oni boli nejakým spôsobom krytý,
spomínala nejaký „bošalk“, čo má byť ich nejaká penalizácia voči ich ďalších obchodných partnerom,
pričom vystupovala stále, že osivo je jej srdcová záležitosť a tak sme to my aj brali. Svedok potvrdil, žeohľadne tej ponuky 500 ton repky nebolo tam uvádzané o akú odrodu sa jedná. Na otázku, v dôsledku
čoho nebola naplnená zmluva pre rok 2013 uviedol, že z dôvodu klimatických podmienok, teda z dôvodu
vymrznutia resp. následných záplav.

Z výsluchu svedka Ing. T. O. súd na pojednávaniach okrem iného zistil, že je zamestnancom firmy
odporcu, vedel uviesť, že predmetom sporu je zmluvný vzťah medzi účastníkmi ohľadne dodávky repky
erukovej, ktorá bola dohodnutá na osobnom stretnutí v právnej kancelárii firmy navrhovateľa v decembri
2011 a k jej podpisu došlo v januári 2012 a pričom táto zmluva vzišla zo situácie z predchádzajúcich
dodávok a keď neboli uhradené faktúry firmou navrhovateľa, s tým, že sa podmienilo, že tieto úhrady

sa uskutočnia potom, keď sa dohodnú na tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy mala byť dodávka 2
odrôd repky, konkrétne jarnej odrody, kde osivo mal dodať navrhovateľa a ozimnej odrody s jesenným
výsevom, ktorú mala dodať ich firma, avšak oni v tom čase nedisponovali licenčnou zmluvou s majiteľom
odrody a uzavretie tejto zmluvy mala zabezpečiť firma navrhovateľa. Uviedol, že bol osobne prítomný v
čase ešte keď riešili to plnomocenstvo, to zasielanie plnomocenstva pre Ing. A., že v tom čase predseda
predstavenstva urgoval a pripomínal zabezpečenie dodania toho osiva, ich technických parametrov

resp. ceny navrhovateľa a tiež z pracovných porád, ktoré mávajú vo firme každý týždeň, mal vedomosť
o tom, že tak predseda predstavenstva ako aj Ing. I. tieto záležitosti urgoval vo firme navrhovateľa a
ako sa blížil termín výsevu, tak sa tieto urgencie zhusťovali. Fakt, že uzavretie licenčnej zmluvy mala
zabezpečiť firma navrhovateľa, bolo dojednané ústne, konkrétne za firmu navrhovateľa s pani C., ktorá
voči nim vystupovala ako obchodná riaditeľka. Tieto skutočnosti vedel sprostredkovane od Ing. C.,

kolegu, ktorý to riešil s pani C.. Konkrétne nie priamo od neho, ale tiež z pracovných porád, na ktorých sa
o tom hovorilo, on len potom tiež urgoval predloženie návrhu licenčnej zmluvy navrhovateľa. Keďže to
nebolo predložené, tak zaslal dopravnej kancelárie navrhovateľa na jar 2012 návrh licenčnej zmluvy, čo
predtým konzultoval s vlastníkom odrody OAZA českou firmou OSEVA PRO. Na otázku, prečo nebola
uzavretá licenčná zmluva priamo medzi firmou odporcu a firmou OSEVA PRO, uviedol, že z dôvodu,

že pani Kováčová povedala, že takúto licenčnú zmluvu pre nich vybaví. Na otázku, či potom keď firma
navrhovateľa nejakým spôsobom nedoriešila licenčnú zmluvu, či neoslovili priamo oni firmu majiteľa
licencie, teda firmu OSEVA PRO za účelom jej uzavretia uviedol svedok, že nakoniec k tomu pristúpili
a s touto firmou licenčnú zmluvu uzavreli začiatkom roku 2013. Ďalej svedok uviedol, že mali vedomosť
o tom, že odroda OAZA je ozimná odroda a je ju potrebné vysiať na jeseň v roku 2012, čo sa aj stalo

na dvoch miestach, jednak na východnom a tiež na západnom Slovensku, ale presné údaje o týchto
skutočnostiach nemal. Na otázku, z koho podnetu vzišlo na rokovaní v decembri 2011, že do predmetnej
Zmluvy bude uvedená požiadavka, že má byť vysiata aj odroda RODIN, svedok uviedol, že to bolo z
podnetu firmy navrhovateľa s tým, že sa jedná o jarnú odrodu, kde riziko vymrznutia odpadá a v zásade
pri jarných odrodách sú vyššie výnosy, čiže sa vychádzalo z toho, že takýmto spôsobom bude zmluva

ľahšie naplnená. Oni ale predtým skúsenosť s pestovaním tejto odrody nemali, ale firma navrhovateľa
uvádzala, že majú pozitívne odskúšanú túto odrodu na plochách v Nemecku aj Francúzsku, a teda že
by s tým nemal byť žiadny problém. Avšak z týchto dôvodov predseda predstavenstva trval na nutnosti
špecifikácie podmienok odrody, ako aj ohľadne technologických postupov a ceny. Svedok uviedol, že
Ing. Slančík namietal výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v zmluve ako neprimerane vysokú,

keď väčšinou za nedodanie tovaru sa dojednávajú trikrát nižšie zmluvné pokuty a to nielen pri repke ale
aj pri iných komoditách. Tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že sa pani Kováčovej ponúkala ešte aj
repka koncom roku 2012, ktorá pochádzala z Ukrajiny, niekedy po lete 2012, avšak táto to odmietla s
odôvodnením, práveže sa jednalo o repku z Ukrajiny. Potvrdil, že bol zistený rozpor medzi špecifikáciou
o predmetnej odrody RODIN v zmluve a po dodaní osiva, keď pokiaľ ide o výsevnú jednotku v pomere

výnosu z hektára bolo zistené, že je s týmto množstvom možné osiať len 50 % plochy oproti tomu, čo
bolo pôvodne uvedené, čo sa dozvedeli až zo špecifikácie, ktorá im bola doručená pani Kováčovou, na
jar 2012. Svedok tvrdil, že obchodovať s určitou odrodou osiva je možné až po podpise licenčnej zmluvy,
konkrétne teda ohľadne odrody OAZA to bolo v ich prípade od mesiaca január 2013 s tým, že predtým
to mali len na odskúšanie, ale s tým neobchodovali.

Z výsluchu odporcu prostredníctvom Ing. J. a svedkov N. C. a T.. I. uskutočneného prostredníctvom
konfrontácie za účelom odstránenia existujúcich rozporov v ich výpovediach, súd okrem iného zistil, že
každý z vyššie uvedených zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach, navyše pani N. C. potvrdila, že
v zmysle toho popisového listu k predmetnej odrody RODIN, ktorý zasielala firme odporcu potvrdila,
že z tohto vyplýva, že jeden sáčok obsahuje 1,5 mil. jednotiek, čiže výsevná jednotka je 700-900.000

klíčivých zŕn, čo postačuje na zasiatie plochy cca 1-2 ha. Ešte k odrode RODIN uviedla, že oni vedeli
už od počiatku, keď sa uzatvárali tieto zmluvy, že je na Slovensku problém osiať takúto jarnú odrodu a
preto v zásade ešte v roku 2012 „nekričali“, že im majú dodať v ten rok presne 1.000 ton, lebo vedeli, že
s touto odrodou by mohol byť problém, ale vychádzali z toho, že sa dohodli na celkovom objeme 3.000ton v danom období a bolo im v zásade jedno, čo to bude odroda RODIN alebo OAZA alebo nejaká
iná odroda erukovej repky.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec skutočností

uvedených v ich písomných vyjadreniach k veci uviedli, že pokiaľ ide o neuhradené záväzky zo strany
firmy navrhovateľa, ktoré boli spomínané Ing. A., resp. niektorými zo svedkov, uviedla, že tá dlžoba bola
okolo 240.000,- € s tým, že tieto čiastky zadržiaval navrhovateľ z dôvodu, že zo strany odporcu neboli
splnené predchádzajúce zmluvy týkajúce sa tak repky ako aj slnečnice a tieto skutočnosti vyplývajú aj
z predmetného protokolu zo dňa 9.12.2011, konkrétne bod 3. V podstate podmienkou navrhovateľa na

uvoľnenie týchto finančných prostriedkov bol práve podpis predmetnej Zmluvy, ako aj ďalšej zmluvy,
ktorá nie je v tomto konaní riešená. Jednalo sa vlastne o nováciu záväzkov z predchádzajúcich zmlúv.
Trvali na tom, že plnomocenstvo, ktoré udeľoval Ing. J. Ing. A. nebolo vypracovávané ich právnou
kanceláriou, keďže oni majú iný vzor na plnomocenstvá, keď tieto ich plnomocenstvá majú predpísanú
formu a v tejto súvislosti poukázali na plnomocenstvo pre pani C.. Ohľadne výšky zmluvnej pokuty
poukázala na emailovú komunikáciu s pánom Hudobom, z ktorej vyplýva, že výška zmluvnej pokuty

bola navrhnutá priamo odporcom a v dôsledku toho primeranosť zmluvnej pokuty, pokiaľ ide o jej výšku
nemôžebyťvtomtokonaníriešená.Nazávernavrhlivykonaťdokazovanievýsluchomúčastníkakonania
odporcu prostredníctvom jeho štatutárneho zástupcu P.K. M., za účelom ozrejmenia obchodovania s
odporcom, konkrétne aby objasnil spôsob obchodovania s osivom a najmä s repkou vo všeobecnosti s
tým, že dodávky tovaru ako je repka sú realizované za jedinečných okolností a keďže repka eruková je

ojedinelá komodita obchodu, je s ním úzky okruh obchodníkov a ceny na trhu veľmi kolíšu, s čím súvisí
aj výška marže. Spochybnili dôkazy predložené protistranou, konkrétne vyjadrenia firmy Agrobell s.r.o.,
Roľníckeho družstva Bzovík resp. vyňatky z SHMÚ, ktoré nemôžu slúžiť podľa ich názoru ako dôkaz,
a nemôžu nahradiť odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok v predmetnej veci a tak ich označili
za irelevantné, rovnako podľa ich názoru nemajú žiadnu preukaznú hodnotu a dôkazy predkladané

odporcom ohľadne výšky marže. Keďže sú to doklady z roku 2010 a nimi sa realizovala dodávka
v prospech navrhovateľa, či nie je možné preukázať výšku obvyklej marže. Tiež doklady, ktoré boli
predložené odporcom ohľadne dojednávaných zmluvných pokút pokiaľ ide o ich výšku, tak tie sa týkali
inej komodity sladu a teda tiež namietli vykonanie týchto dôkazov.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu JUDr. Františka Vavráča súd zistil, že sa v celom rozsahu

pridržal ich tvrdení uvedených v žalobnom návrhu a následne v písomných vyjadreniach, ktoré predložili
v priebehu súdneho konania.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu JUDr. Dušana Kracinu na pojednávaniach súd zistil, že nad
rámec ich tvrdení uvedených v žalobnom návrhu a následných písomných vyjadreniach, ktoré predložili
v priebehu konania, tento uviedol, že zmluvná pokuta je neúmerne vysoká v porovnaní s obchodnou

maržou a tiež poukázal na fakt, že navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu z celej čiastky 3.000 ton, hoci
v zmluve bola dojednaná tolerancia + - 5 % na objem dodávky tohto tovaru.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli
prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od

splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33 ods. 3 OZ ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku
plnomocenstva vedela.
Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti,
ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach

spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného
zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým
tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na

povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.
Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty.
Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno
splniť pomocou inej osoby.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 768k ods.3 Obchodného zákonníka-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013
platí, že ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre
čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva ( § 340b), ustanovenia o
omeškaní dlžníka (§365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi

(§369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 5l7 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu

omeškania po 3l.1.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.1.2012 Zmluvu o

produkcii a o predaji č.3a/2011, v ktorej spoločnosť odporcu vystupovala ako predávajúci a spoločnosť
navrhovateľa ako kupujúci, pričom predmetom tejto zmluvy bol záväzok predávajúceho v rokoch 2012
a 2013 osiať minimálne 1.000 ha na území Slovenskej republiky pre kupujúceho odrodu repky olejnej
(letná/neskorá) pod názvom RODIN/OAZA tzv. erukovej repky a dodať kupujúcemu produkciu celej
osevnej plochy erukovej repky v objeme minimálne 3.000 ton s dohodnutou toleranciou +/- 5 % s tým,

že v roku 2012 mal predávajúci konkrétne dodať kupujúcemu minimálne 1.000 ton erukovej repky a
zvyšok dohodnutého objemu najneskôr do konca augusta 2013. Okrem iného si zmluvné strany v tejto
zmluve dohodli, pre prípad ak predávajúci by porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že by nedodal čo i
len z časti dohodnutý predmet plnenia v objeme minimálne 3.000 ton, povinnosť bezodkladne zaplatiť
kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100,- € za každú nedodanú tonu predmetu plnenia, s tým, že

nárok na náhradu škody nie je dotknutý. Navrhovateľ si v súdenej veci uplatnil práve nárok na zaplatenie
predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 297.458,- €, keď tvrdil, že odporca porušil vyššie špecifikovanú
zmluvnú povinnosť.Obrana odporcu spočívala predovšetkým v tvrdení, že Zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že
bola podpísaná za odporcu iba predsedom predstavenstva, keďže plnomocenstvo, ktoré udelil člen
predstavenstva Ing. B. A. Ing. P. J. na podpis tejto Zmluvy, je neplatné z dôvodu, že člen predstavenstva

sa nemôže dať zastúpiť pri právnom úkone inou osobou a to ani iným členom predstavenstva, v dôsledku
čoho pri uzavretí predmetnej Zmluvy nebol dodržaný spôsob konania za spoločnosť odporcu, tak ako
bol tento zapísaný v Obchodnom registri. Súd si však tento právny názor odporcu neosvojil, keď má za
to, že z predmetného splnomocnenia datovaného 11.1.2012 jednoznačne vyplýva, že Ing. A. ako člen
predstavenstva splnomocnil Ing. Zajaca, predsedu predstavenstva spoločnosti OSIVO a.s. k podpisu

tam uvedených právnych úkonov v jeho mene, okrem iného aj predmetnej Zmluvy, z čoho jednoznačne
vyplýva, že predmetné splnomocnenie nebolo udelené ako generálne plnomocenstvo, ale len ako
plnomocenstvo k určitému právnemu úkonu resp. k určitým právnym úkonom tam špecifikovaným,
pričom súd zastáva názor, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by takéto plnomocenstvo
nemohlo byť udelené, práve s poukazom na to, že sa jednalo o plnomocenstvo udelené na podpis
konkrétneho právneho úkonu resp. konkrétnych právnych úkonov a bolo udelené inému členovi

predstavenstva. Súd pripúšťa, že v prípade ak by bolo udelené jedným z členov predstavenstva
generálne plnomocenstvo, pri ktorom by nebolo vopred zrejmé pri akých konkrétnych úkonoch má
byť splnomocniteľ zastúpený resp. by takéto plnomocenstvo bolo udelené inej fyzickej osobe než
ďalšiemu členovi predstavenstva, by mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného
zákonníka, kedy by mohol vzniknúť rozpor v tom, že za akciovú spoločnosť koná predstavenstvo

prostredníctvom členov predstavenstva, s konkrétne určeným počtom členov, ktorí sú oprávnení konať,
keďže účelom toho, že sú povinní spoločne konať viacerí členovia predstavenstva, je fakt, že takýmto
spôsobom valné zhromaždenie zabezpečilo princíp vzájomnej kontroly a zodpovednosti jednotlivých
členov predstavenstva a udelením generálneho plnomocenstva by bol tento princíp zmarený a rovnako
členmi predstavenstva sú konkrétne určené osoby a preto udelením plnomocenstva mimo orgánu

predstavenstva by tiež mohlo dochádzať k obchádzaniu ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Naopak súd však zastáva názor, že v niektorých prípadoch môže nastať situácia, že sa jeden
z členov predstavenstva musí dať zastúpiť pri určitom právnom úkone iným členom predstavenstva a
vylúčenie takejto možnosti nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Z dokazovania vyplynulo,
že predmetné splnomocnenie podpísal Ing. A. dňa 12.1.2012 t.j. 11.1.2012, keď uzatváral zmluvu za

odporcu Ing. P. J. a to v zastúpení aj za Ing. B. A., konal v tom čase bez plnomocenstva, avšak tým,
že na nasledujúci deň Ing. A. predmetné plnomocenstvo podpísal, tým predmetný právny úkon t.j.
Zmluvu dodatočne bez zbytočného odkladu schválili. Súd pritom nemal preukázané, že by navrhovateľ
v čase uzavretia Zmluvy o nedostatku plnomocenstva vedel, keďže jednak zo strany navrhovateľa
bola predmetná Zmluva podpísaná už dňa 28.12.2011 N. C. na základe plnej moci a zároveň z

emailovej komunikácie, ktorá predchádzala podpisu tejto Zmluvy zo strany odporcu vyplynulo, že právny
zástupca navrhovateľa vyzýval odporcu prostredníctvom jeho zamestnanca aby zabezpečil podpísanie
predmetnejZmluvydvomačlenmipredstavenstvaresp.predsedompredstavenstvaajednýmzjejčlenov
s tým, že zamestnanec odporcu v reakcii na to oznámil, že Ing. Zajac ako predseda predstavenstva
môže na základe plnej moci uzavierať zmluvu aj za iného člena predstavenstva, a tiež z tejto emailovej

komunikácie vyplynulo, že dňa 11.1.2012 mal odporca prísť do advokátskej kancelárie právneho
zástupcu navrhovateľa, kde malo dôjsť k podpisu predmetnej Zmluvy za stranu odporcu. Navrhovateľ
resp. jeho právny zástupca (ak zastupoval navrhovateľa v súvislosti s týmto právnym úkonom) mohol
dôvodne sa domnievať, že sa podpisu predmetnej Zmluvy zúčastnia členovia predstavenstva v počte,
v ktorom sú oprávnení za spoločnosť odporcu konať resp. že predseda predstavenstva je oprávnený

konať za iného člena predstavenstva na základe plnomocenstva. Pokiaľ tak odporca ako i niektorí zo
svedkov uvádzali, že znenie plnomocenstva bolo vyhotovené právnym zástupcom navrhovateľa a toto
bolonasledujúcideňpreklopenénahlavičkovýpapierfirmyodporcuapopodpiseIng.Slančíkomzaslané
faxom právnemu zástupcovi navrhovateľa, hoci navrhovateľ tvrdil, že on znenie tohto plnomocenstva
nevyhotovoval, čo preukazoval formou plnomocenstva, ktorú používajú oni, teda konkrétne právny

zástupca navrhovateľa napr. s poukazom na plnomocenstvo na základe ktorého za navrhovateľa konala
pani N. C., súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako irelevantné, pretože ak by súd aj pripustil, že konkrétne toto
znenie plnomocenstva naformuloval právny zástupca navrhovateľa dňa 11.1.2012, nijakým spôsobom
to nepotvrdzuje, že navrhovateľ o nedostatku plnomocenstva vedel, jednak s poukazom na vyššie
uvedené, a tiež v tom zmysle, že by bol odporcom prostredníctvom Ing. J. výslovne upozornený na to,

že nemá oprávnenie na konanie od Ing. A., pričom zo strany právneho zástupcu navrhovateľa mohlo
byť znenie plnomocenstva vyhotovené len za účelom uistenia sa, že takéto plnomocenstvo spĺňa aj
všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom, keďže v písomnom vyhotovení toto plnomocenstvo
Ing. Zajac pri podpise Zmluvy navrhovateľovi nepredložil.Pokiaľ odporca tvrdil, že predmetná Zmluva je neplatná aj z dôvodu, že predmetom plnenia podľa
tejto Zmluvy bolo plnenie nemožné a to zo strany odporcu s poukazom na to, že odporca nie je
ani vlastníkom pôdy, ani nemá žiadnu poľnohospodársku pôdu prenajatú a preto nemohol v zmysle

článku 1 bod 1.1. Zmluvy sa zaviazať osiať pre kupujúceho na území Slovenskej republiky príslušnú
odrodu repky olejnej, súd takúto námietku odporcu vyhodnotil ako právne irelevantnú, keďže z obsahu
predmetnej Zmluvy nevyplýva, že by svoj záväzok nemohol splniť aj prostredníctvom tretej osoby.
Taktiež sa súd nestotožnil ani s právnym názorom odporcu, že predmetná Zmluva je neplatná v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka aj z toho dôvodu, že odporuje zákonu, pretože nemali súhlas majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia „licenciu“ v zmysle zákona č.202/2009 Z.z. o právnej ochrane odrôd rastlín
navykonávanietamuvedenýchčinnostívovzťahukosivuerukovejrepkyolejnejozimnejodrodyOAZAa
teda aj z tohto dôvodu neboli oprávnení predmetnú Zmluvu uzavrieť. Z vykonaného dokazovania nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že by zabezpečenie licencie od vlastníka predmetnej odrody OAZA
navrhovateľom pre odporcu predstavovalo podmienku v zmysle uzavretej Zmluvy, splnením ktorej by
bola podmienená povinnosť odporcu plniť dojednaný predmet Zmluvy, keď jednak takáto skutočnosť

nevyplývala ani zo samotného textu Zmluvy a pokiaľ takúto skutočnosť tvrdil odporca resp. jednotliví
svedkovia, títo sa k uvedenému vyjadrovali len vo všeobecnej rovine, neuvádzali žiadne konkrétne
skutočnosti, dokedy mal údajne navrhovateľ takúto licenčnú zmluvu uzavrieť s majiteľom odrody v
prospech odporcu ako tretej strany, za akých podmienok a pod. a vzhľadom na to, že svedkyňa pani N.
C., ktorá mala v mene navrhovateľa sa k uvedenému zaviazať, takéto tvrdenie výslovne poprela a ani z

emailovej dokumentácie nevyplynulo, že by odporca k splneniu takejto podmienky navrhovateľa vyzýval,
zostali skutočnosti uvádzané odporcom v tejto súvislosti iba v rovine tvrdení. Ak by aj súd pripustil,
že navrhovateľ sľúbil poskytnúť pri uzavretí predmetnej licenčnej zmluvy nejakú formu súčinnosti, v
žiadnom prípade nebolo toto viazané na povinnosť odporcu plniť predmet Zmluvy a aj v prípade
nečinnosti navrhovateľa bolo povinnosťou odporcu ak už aj nie v čase uzavretia predmetnej Zmluvy, tak

v priebehu jej trvania, predtým než začal s osivom odrody OAZA pracovať, mať v zmysle príslušných
zákonných ustanovení zabezpečenú príslušnú licenciu, keď prijal záväzok v zmysle predmetnej Zmluvy,
definovaný v článku 6 bod 6.2. Zmluvy, keď sa prvotne odporca ako predávajúci zaviazal dodať osivo
pre neskorú repku erukovú odrodu OAZA. Navyše ak by aj v priebehu trvania predmetnej Zmluvy
z akýchkoľvek dôvodov predávajúci t.j. odporca zistil, že nedisponuje dostatočným množstvom tohto

osiva, mal možnosť požiadať navrhovateľa ako kupujúceho aby toto osivo dodal on, čo však žiadnym
spôsobom nebolo v konaní nielen preukázané, ale ani zo strany odporcu tvrdené, čiže existencia licencie
sa predpokladala.
Vzhľadom k vyššie uvedenému teda súd ustálil, že predmetná Zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi
konania platne a tiež v súlade so zákonom bola dojednaná zmluvná pokuta, keď táto bola dojednaná

písomnou formou a bola určená výška pokuty resp. bol určený spôsob jej určenia. Súd teda v ďalšom
zameral svoju pozornosť na zistenie, či zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorej
porušením bol podmienený vznik nároku navrhovateľa na uplatnenie tejto zmluvnej pokuty, pričom
dospel k tomu, že je potrebné osobitne vyhodnotiť záväzok odporcu dodať navrhovateľovi minimálne
1.000 ton erukovej repky v roku 2012 a zvyšok do objemu 3.000 ton do konca augusta 2013, keď

súd priamo zo znenia Zmluvy zistil, že navrhovateľ sa zaviazal dodať osivo jarnej repky erukovej
hybrid RODIN, keď kúpnu cenu si zmluvné strany mali dohodnúť písomne v dodatku k tejto Zmluve
pred dodaním osiva a podľa ktorého mala byť vystavená objednávka predávajúceho najneskôr do
15.3.2012, s tým, že v Zmluve bolo aj špecifikované, že balenie osiva bude dodávané po 1,5 mil.
semien (1 balenie) a použiteľné približne na 3-3,5 ha. Keďže v Zmluve bolo dojednané, že predmetných

1.000 ton erukovej repky má byť dodaných v roku 2012 z logiky veci vyplynulo, že na splnenie tejto
zmluvnej povinnosti odporcu bolo nevyhnutné na jar v roku 2012 (v príslušnom agrotechnickom termíne
na osiatie jarnej repky) osiať príslušnú výmeru jarnej repky odrody RODIN tak, aby produkcia tejto
osevnej plochy postačovala na minimálne 1.000 ton produkcie. Z vykonaného dokazovania však mal
súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ si túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil resp. ju splnil

iba v minimálnom rozsahu, keď dodal odporcovi v podstate v poslednom možnom termíne 12 vriec
tohto osiva (pôvodne dojednaných aspoň 28 vriec). Súd vyhodnotil, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že toto
osivo nedodal z dôvodu, že si ho odporca neobjednal, ocitol sa v tejto časti v dôkaznej núdzi, keďže
zamestnanec odporcu, ktorý bol vypočúvaný ako svedok Ing. I. na opakované výslovné otázky súdu,
prečo si v predmetnom emaile objednával iba 28 vriec tohto osiva, uviedol, že takouto formou objednával

osivo odrody RODIN v danom množstve z dôvodu, že navrhovateľom konkrétne pani Kováčovou bolo
oznámené, že väčšie množstvo osiva nevedia zabezpečiť s tým, že s osivom je problém, pričom na
týchto svojich tvrdeniach zotrval aj pri vzájomnej konfrontácii a pani Kováčová len uvádzala, že ak by
si objednávali väčšie množstvo osiva, tak by to riešili resp. že oni predmetným osivom nedisponovalivôbec a museli ho objednávať u tretieho subjektu. Navrhovateľ ani nepreukázal resp. ani netvrdil, že
by pripravil dodatok k predmetnej Zmluve, v ktorom mala byť dojednaná cena tohto osiva ešte pred
jeho dodaním odporcovi a podľa ktorého mala byť vystavená ním objednávka, s tým, že svedkyňa pani

Kováčová uvádzala, že podľa nej to ani nebolo potrebné, keď ceny osív sa pohybujú zhruba na približne
rovnakej úrovni. Pričom podľa názoru súdu z logiky veci vyplýva, že takýto návrh dodatku jednoznačne
mal pripraviť navrhovateľ, ktorý bol v tejto časti v postavení predávajúceho, na čo by mohol následne
reagovať odporca svojou objednávkou. Čiže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že bol pripravený
splniť túto svoju povinnosť v zmysle predmetnej Zmluvy, keď podľa názoru súdu navrhovateľ bol jediný,

ktorý mal nielen vedomosť o cene tohto osiva, ale aj o množstve osiva, ktoré malo byť ponúknuté
odporcovi tak, aby bolo možné splniť záväzok odporcu v zmysle predmetnej Zmluvy dodať v danom
roku 1.000 ton erukovej repky, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že technické parametre
tejto odrody uvedené v Zmluve nezodpovedali skutočnosti, o čom sa však navrhovateľ dozvedel až po
uzavretí predmetnej Zmluvy, čo následne v priebehu súdneho konania potvrdila aj samotná svedkyňa
pani C., keď ako správnym sa ukázal len údaj o tom, že jedno balenie osiva malo obsahovať 1,5 mil.

semien, avšak podľa Zmluvy toto balenie malo byť použiteľné na 3-3,5 ha, avšak z brožúry majiteľa
odrody RODIN vyplynulo, že na 1 ha sa odporúčalo 700-900.000 semien, t.j. 1 balenie bolo použiteľné
cca na 2 ha. Súd teda trvá na tom, že bolo povinnosťou navrhovateľa oznámiť odporcovi nielen cenu
tohto osiva, ale aj ponúknuť a zabezpečiť príslušné množstvo osiva tak, aby mohol odporca splniť svoju
zmluvnú povinnosť dodať produkciu repky erukovej v objeme 1.000 ton, s tým, že v konaní nebolo

preukázané, že by navrhovateľ túto svoju povinnosť, ktorá bola podmienkou splnenia vyššie uvedenej
zmluvnej povinnosti odporcu, splnil. Ako právne irelevantné súd vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, že
odporca mohol splniť časť tejto svojej zmluvnej povinnosti z úrody z predchádzajúceho roku 2012,
pretože pokiaľ by súd aj pripustil, že odporca s takýmto riešením kalkuloval resp. mal ho „v zálohe“
pre prípad, že by z akýchkoľvek dôvodov nebol schopný splniť túto svoju povinnosť z úrody v r.2012,

avšak samotný navrhovateľ prostredníctvom pani C. oznámil, že ak by takúto erukovú repku odporca
mal k dispozícii z predchádzajúceho roku, muselo by sa jednať o erukovú repku, ktorá bola pestovaná
na Ukrajine, pretože mali vedomosť, že túto na Slovensku v predchádzajúcom roku nepestovali a
tým nemohla byť splnená podmienka v zmysle predmetnej Zmluvy, keďže táto eruková repka mala
byť dodaná z úrody, ktorá bola osiata na území Slovenskej republiky, čo teda nijakým spôsobom

navrhovateľa nevyviňuje zo splnenia povinnosti dodať predmetné množstvo osiva. V dôsledku týchto
skutočností súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu povinnosti dodať predmetné
množstvo erukovej repky v rok 2012 v rozsahu 974,58 tony (po odrátaní množstva 25,42 ton, ktoré
bolo odporcom v roku 2012 dodané v prospech navrhovateľa), v dôsledku čoho ani nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej navrhovateľom voči odporcovi v tomto konaní vo výške

97.458,- € a v tejto časti súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o splnenie povinnosti odporcu dodať v roku 2013 produkciu erukovej repky v objeme 2.000 ton
súd akceptoval námietku odporcu, že nie je možné zo strany navrhovateľa uplatniť si zmluvnú pokutu aj
pokiaľ ide o pripustenú odchýlku v zmysle Zmluvy, kde bola v článku 1 bod.1.1. dohodnutá tolerancia +
- 5 %, čo zodpovedá 150 ton a na základe toho súd riešil otázku dodania resp. nedodania produkcie v

rozsahu 1.850 ton. Súd s poukazom na znenie § 300 Obchodného zákonníka, podľa ktorého okolnosti
vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, v zásade vychádzal z toho,
že akékoľvek okolnosti na strane odporcu v dôsledku ktorých odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť,
nemajúvplyvnazaplateniezmluvnejpokuty.Súdvšakpoukazujenato,žepredmetnéustanovenie§300
Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením t.j. s odkazom na ustanovenie § 263 Obchodného

zákonníka sa od tohto zákonného ustanovenia môžu zmluvné strany odchýliť resp. ho vylúčiť, keď
z obsahu zmluvy súd jednoznačne vyvodil, že povinnosť odporcu dodať príslušný objem produkcie
erukovej repky odpadá v prípade tzv. vyššej moci v zmysle článku 8 bod 8.1. predmetnej Zmluvy, t.j.
pri živelných škodách ku ktorým dôjde na zasiatych plochách repky erukovej s tým, že túto skutočnosť
musí predávajúci bezodkladne písomne oznámiť kupujúcemu a náležite preukázať. Z vykonaného

dokazovania pritom súd vyhodnotil, že povinnosť odporcu plniť zanikla v rozsahu 875 ton, čo zodpovedá
produkcii, ktorá mala byť dodaná odporcovi a ním následne navrhovateľovi vo vzťahu k firme AGROMAŽ
a.s., IČO: 36191558, keď zo zápisu zo dňa 24.4.2013 spísaného firmou odporcu a firmou AGROMAŽ
a.s. vyplýva, že táto firma v septembri 2012 zasiela repku erukovú odrodu OAZA v celkovej výmere 352
ha na základe KZ č.RE/18/2012/004 so zámerom dodať spoločnosti OSIVO a.s. celú produkciu repky

erukovej z úrody 2013 v zmluvnom množstve 875 ton. Avšak nedodanie tejto produkcie bolo následne
spôsobené vyššou mocou, keď tieto zmluvné strany zhodnotili pri ohliadke parciel v katastrálnom území
Budkovce dňa 24.4.2013, že predmetné porasty repky erukovej sú vo vysokej miere zaplavené resp.
podmáčané, rastliny repky sú poškodené z dôvodu predošlých prízemných mrazov a to do tej miery, žeďalej nie je možné ekonomicky, efektívne pestovať repku erukovú na týchto parcelách, nakoľko výnos
by bol veľmi nízky resp. žiadny, v dôsledku čoho sa strany dohodli na vyoraní repky erukovej v celej
miere. Súd v tomto rozsahu považoval za preukázané, že odporca v zmysle príslušných podmienok

v Zmluve o týchto skutočnostiach písomne informoval navrhovateľa a to bezodkladne s tým, že tieto
skutočnosti vyššej moci aj náležite preukázal, keď predmetný zápis tvoril prílohu listu zo dňa 2.5.2013,
ktorý odporca adresoval navrhovateľovi označený ako Oznámenie o nemožnosti plnenia z dôvodu
vyššej moci. Pokiaľ ide o ďalšie plnenia, ktoré tiež mali byť vylúčené z dôvodu vyššej moci, súd sa
stotožnil s námietkou navrhovateľa, pokiaľ ide o zápis zo dňa 2.5.2013, kde ako účastníci sú uvedené

OSIVO a.s. a firma AKTYV Tzov., keďže z tohto zápisu o stave porastov repky ozimnej OAZA vyplýva,
že tieto boli zasiaté na Ukrajine, čo nespĺňa podmienku v zmysle predmetnej Zmluvy, podľa ktorej
k osiatiu malo dôjsť výlučne na území Slovenskej republiky a taktiež súd za relevantné oznámenie
nepovažoval zápis zo dňa 23.4.2013 spísaný firmou OSIVO a.s. a firmou COMPACTA AGRO a.s., IČO:
36527858, z ktorého vyplýva, že celková plocha parciel, na ktorej mali byť zasiaté porasty repky ozimnej
OAZA bola 153 ha, nie je z toho zrejmé, či táto produkcia bola nejakým spôsobom zazmluvnená v

prospech firmy odporcu, ani to o aký rozsah produkcie sa malo jednať a v týchto súvislostiach preto
súd nepovažoval ani tento zápis za náležité preukázanie nemožnosti plnenia povinnosti odporcu vo
vzťahu k zmluvnej pokute. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd ustálil, že odporca porušil svoju zmluvnú
povinnosť dodať navrhovateľovi v roku 2013 produkciu repky erukovej v objeme 975 ton, čo pri výške
dojednanej zmluvnej pokuty 100,- € za každú nedodanú tonu predmetu plnenia, by zodpovedalo čiastke

97.500,- €, keď však súd využil svoje moderačné právo v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, pretože
súd túto zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neprimerane vysokú a znížil ju na čiastku 48.780,31 €, t.j. do
výšky škody, ktorá podľa názoru súdu vznikla navrhovateľovi v dôsledku porušenia predmetnej zmluvnej
povinnosti odporcu, na ktorú sa vzťahovala táto zmluvná pokuta, keď samotný odporca opakovane
poukazoval na neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty. Súd zastáva názor, že účelom zmluvnej pokuty

je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku a zároveň zmluvná
pokuta môže plniť aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, avšak v prípade, že táto zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká a to až v takom rozsahu, že by mohla viesť k neprimeranej majetkovej ujme
na strane povinného, prípadne až k jeho likvidácii, má súd možnosť takúto neprimerane vysokú pokutu
znížiť, k čomu súd aj v tomto prípade pristúpil. Prihliadol pritom ku konkrétnym okolnostiam súdenej

veci, najmä pokiaľ ide o význam zabezpečovanej povinnosti, avšak aj k ďalším okolnostiam predmetu
plnenia, resp. zmluvnej povinnosti, na ktorú bola zmluvná pokuta naviazaná. Navrhovateľ pri výpočte
výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť vychádzal z toho, že táto bola vo výške rozdielu kúpnej ceny, za
ktorú bol nútený nakúpiť predmetnú repku erukovú od iných dodávateľov a kúpnej ceny, za ktorú by
kúpil repku erukovú od odporcu v zmysle dojednanej kúpnej ceny podľa článku 3 bod 3.2. predmetnej

Zmluvy, v zmysle ktorého mala byť kúpna cena za čas predmetu plnenia dodanú v roku 2013 určená ako
priemer cien repky olejnej na burze Matif z denných cien za obdobie od 1.mája do 30.júna kalendárneho
roku 2013. Navrhovateľ pritom s poukazom na Agrárne noviny v zmysle tabuľky v spise na č.l.247
vypočítal priemernú cenu vo výške 426,69 € za tonu s tým, že súd z tejto vychádzal, keď odporca
žiadnym relevantným spôsobom výšku tejto priemernej ceny nespochybnil a zároveň súd vychádzal z

tabuľky vypracovanej navrhovateľom v spise na č.l.401, ktorá predstavuje zosumarizovanie listinných
dôkazov faktúr predložených navrhovateľov v tejto súvislosti, keď z jednotlivých dodávateľov súd vybral
dodávateľov s najnižšou kúpnou cenou a to do rozsahu predmetných 975 ton, čo súd považoval, že
v tomto rozsahu bolo u navrhovateľa nutné zabezpečiť si náhradné plnenie, vo vzťahu k uplatnenej
zmluvnej pokute.Konkrétne od dodávateľa označeného akoRavnaiMezKft č.faktúry 8183448, množstvo

131,515ton,kdecenazatonupredstavovala441,-€,čižerozdieloprotipriemernejcene426,69€zatonu
bol 14,31 €, po vynásobení množstva 131,115 ton súd vypočítal túto škodu vo výške 1.881,98 €, ďalej u
dodávateľa Agrar B Invest, č.faktúry 5358733, množstvo v tonách 521,46 €, cena za tonu 480,- €, rozdiel
oproti priemernej cene 53,31 € x 521,46 ton = výška škody 27.799,03 € a u dodávateľa Magvetö 2003 Kft
č.faktúry 9111756, množstvo 322,025 ton (dopočítané do 975 ton), kúpna cena za tonu 486,- €, rozdiel

oproti priemernej cene 59,31 x 322,025 tony = 19.099,30 € z titulu škody. Pokiaľ si navrhovateľ ako
výšku škody uplatnil aj tzv. logistické náklady, ktoré mali predstavovať náklady za prepravu tohto tovaru
oproti prepravným nákladom, ktoré by mal navrhovateľ pri plnení v zmysle predmetnej Zmluvy, súd tieto
logistické náklady neakceptoval, keďže z dôkazov predložených navrhovateľom súd nemal preukázané
a stotožnené, že príslušné faktúry za prepravu tovaru sa vzťahujú práve na tú ktorú dodávku erukovej

repky resp. že v zmysle kúpnych zmlúv, ktoré uzavrel navrhovateľ s tretími subjektami ohľadne dodávky
erukovej repky nebola v týchto kúpnych cenách zahrnutá aj preprava tovaru resp. v akom rozsahu táto
preprava tovaru už bola zahrnutá v dojednaných kúpnych cenách. Vzhľadom k vyššie uvedeného súdteda prisúdil navrhovateľovi voči odporcovi čiastku 48.780,31 € z titulu zmluvnej pokuty a v prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o okolnosti, ktorú súd zobral do úvahy, kvôli ktorým zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú

znížil, súd predovšetkým vyhodnotil význam zmluvnej povinnosti odporcu plniť dojednanú produkciu
repky erukovej, keď súd vychádzal z toho, že v samotnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
bol schopný zabezpečiť si splnenie tejto povinnosti tretími subjektami, aj keď za menej výhodných
podmienkam dojednaných v predmetnej Zmluve a taktiež súd prihliadol k špecifickosti dojednaného
predmetu plnenia, ktorým bola poľnohospodárska produkcia, keď sa súd stotožnil s názorom odporcu,

že plnenie takejto povinnosti záviselo aj od subdodávateľov odporcu a taktiež splnenie tejto povinnosti
bolo podmienené aj okolnosťami, ktoré odporca ako povinná strana nemal možnosť priamo ovplyvniť
a v neposlednom rade aj fakt, že zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške, ktorú si uplatňoval navrhovateľ
by pre odporcu mohlo byť likvidačné.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania súd nemal preukázané, že by si navrhovateľ voči odporcovi
uplatnil zmluvnú pokutu z titulu porušenia povinnosti dodať produkciu erukovej repky za rok 2013 pred

podaním žalobného návrhu na súd, keď podaním zo dňa 19.3.2013 bola uplatnená len zmluvná pokuta
vo výške 97.458,- € z titulu porušenia zmluvných povinností, t.j. nedodania dohodnutého množstva
erukovej repky v roku 2012, na základe čoho súd prisúdil navrhovateľovi úrok z omeškania len odo dňa
nasledujúceho po doručení žalobného návrhu odporcovi, t.j. od 21.2.2014 (žaloba doručená 20.2.2014
v spise na č.l.37) z prisúdenej sumy a pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania súd mal

preukázané, že tento si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu
bolo zistené, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola od 13.11.2013 do
10.6.2014 vo výške 0,25 %. Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania od podania žaloby,
t.j. od 1.10.2013 v tejto prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Súd nepripustil návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania formou výsluchu
navrhovateľa, nakoľko skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať na to, aby mohol vo
veci rozhodnúť mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal a súd nemal za to, že
by vykonanie tohto dôkazu mohlo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v predmetnej
veci, keď navyše návrh na výsluch navrhovateľa bol uskutočnený na poslednom pojednávaní, pričom

navrhovateľ mal v priebehu celého konania možnosť sa jednotlivých pojednávaní zúčastniť a k veci sa
vyjadriť.
Súdsabližšieneoboznamovalslistinnýmidôkazmipredloženýmiúčastníkmivkonaníatiežvyjadreniami
svedkov v rámci ich svedeckých výpovedí resp. účastníkov konania, pokiaľ tieto, s poukazom na dôvody,
ktoré boli podkladom rozhodnutia v súdenej veci, nemohli relevantným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie

súdu.

Ohľadne trov konania súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle
ktorého rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)