Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 14XCdo/457/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202174
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2214202174.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/50/2014,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/471/2015-125 zo dňa 17.

februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne odmieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ..súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 10C/50/2014-85 z 27.
októbra 2014 uložil žalobkyni, aby v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny

poplatok za odvolanie, ktorý je 20,- eur, podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj ..zákon o súdnych
poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
č. k. 24Co/471/2015-125 zo 17. februára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil podľa ust. § 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako
nedôvodné. Poukázal na skutočnosť, že poplatková povinnosť v odvolacom konaní sa spravovala
znením zákona o súdnych poplatkoch účinným v čase podania odvolania (dňa 20. októbra 2014), podľa
ktorého sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodenie od súdnych poplatkov nevzťahovalo.

Vykonaním poplatkového úkonu (podaním odvolania proti rozsudku) tak vznikla žalobkyni poplatková
povinnosť podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplaktoch.

3. K námietke vzťahujúcej sa k prechodnému ustanoveniu § 18ca zákona osudných poplatkoch k
úpravám účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že žalobkyňa je ako subjekt, ktorý odvolanie

podal, poplatníkom podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. V prípade podania odvolania
vzniká poplatková povinnosť až podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch).
Preto ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012, aj keď konanie na súde prvej inštancie začalo
pred týmto dátumom, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po
30. septembri 2012. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1. októbra
2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Ak je stanovená sadzba
za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá ajv odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch). Súd prvej inštancie
nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti, keď vyrubil žalobkyni súdny poplatok
za odvolanie podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal
byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s.
p.. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej

inštancie zrušiť.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 10. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení
§ 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania,akbybolivneprospechstrany(§470ods.2C.s.p.).Konaniezačatédo30.júna2016navecne,

miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.),

po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p.) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§
429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací

súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 C. s. p.).

9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. §

237 ods. 1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p., dovolací súd podľa
ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania
žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.