Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010309
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215010309.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému F. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa §

157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa
11. júla 2017 pred samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. X., narodený dňa XX. XX. XXXX v E. na T., trvale
bytom N., U. J. G. XXXX/X,

sa uznáva za vinného, že
dňa19.decembra2014včaseo15.40hodinevobciH.poK.uliciviedolosobnémotorovévozidloznačky
Škoda Octavia, evidenčného čísla N., pričom pri odbočovaní doľava na O. ulicu, v dôsledku toho, že
riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu motocyklistovi
B. B., narodenému XX. XX. XXXX, jazdiacemu na motocykli značky Honda H. XXXRR, evidenčného
čísla KN-XXXAI, čím konal v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, čo malo za následok vytvorenia náhlej prekážky, v dôsledku

ktorej došlo ku zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel polytraumu s úrazovým a krvácavým šokom,
poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, obojstranné pomliaždenie
pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí, zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu
1.-6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo, zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho
výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a tŕňového výbežku siedmeho až dvanásteho hrudného stavca,
poúrazové poškodenie mozgu s ložiskami, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti
vpravo, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočka vľavo s následnou kôrovou slepotou
oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a poruchu funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, z

uvedených zranení sa poškodený bude liečiť po dobu jedného roka, pričom uvedené zranenia u neho
zanechajú doživotné trvalé následky,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania tým, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písmeno h/ Trestného zákona.

Za to
sa odsudzuje
podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného F. X. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod spisovou značkou 2Pv 679/14/4401-29 zo dňa 25. júna 2015.

Samosudca Okresného súdu Komárno vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného F. X., poškodenej S. B., svedkov X. M., W. N., N. Z., R.. B. BT.eka a V. Z.. E. R.. Y. O.,
R.. Q. Z., doc. R.. B. N., B.. a W.. Q. O.. Podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por. sa čítali zápisnice o

výsluchu svedkov T. B., N. H., R. B., S. G., Bc. B. O. a Q. N.. Podľa ustanovenia § 269 Tr. por. sa čítali
listinné dôkazy ako záznam o dopravnej nehode, žiadanka na vyšetrenie krvi, správy na obžalovaného,
odpisy z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a iné.

Obžalovaný F. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných

ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Vypovedal, že nehoda sa udiala dňa 19.12.2014 keď išiel so svojim motorovým vozidlom z
N. do obce H., kde má vinicu. Pri odbočovaní z hlavnej ulice na ul. O. pred ním išiel kamión, ktorý
odbočoval doľava, z hlavnej cesty smerom na O.. Kamión s prívesom bol dlhý, a zákrutu vyberal na
viackrát, pred tým ako začal odbočovať, mal cestu zakrytú prívesom kamióna, postupne keď kamión

zabáčal mal celú cestu zakrytú prívesom keď začal odbáčať. Skoro bol na konci ľavého pruhu keď
zacítil náraz, zastavil, zavolal záchranku a potom políciu. Pomáhal zranenému, nevedel v tom čase o
koho sa jedná. Neskôr prišli jeho rodičia, pričom jeho nevlastný otec mu povedal, že s poškodeným
stláčali, koštovali víno a okolo 14.00 hod. poškodený išiel na motorke. Keď odbáčal, v rohu zbadal, že
zo smeru O., ale už na K. ide motorka, vtedy sa už zrážke nedalo zabrániť. Policajt urobil záznam,

ktorý podľa jeho názoru povrchne spracoval. On už vtedy tvrdil, že zo smeru O. išla motorka. Podľa
jeho názoru motorkár narazil najskôr do kamiónu, potom do jeho osobného mot. vozidla, a zase späť
do prívesu nákladného motorového vozidla. Znalec určil rýchlosť motorky približne 40km/h a zároveň
druhý znalec povedal, že také zranenia ako mal poškodený nemohol utrpieť s takýmto nárazom. S
rodičmi poškodeného boli v tom čase kamaráti. Jeho auto nebolo pojazdné a napriek tomu policajt

zapísal do záznamu, že je pojazdné. Potom išiel so synom do nemocnice pozrieť poškodeného. Večer
ho neoprávnene na 22.00 hod. zavolala policajtka na výsluch. Bol v tréme a v šoku, ale napriek tomu
tam išiel a vypovedal, nechcel ublížiť poškodenému. Veľmi to ľutoval, ale nikto nevidel ísť motorkára po
K. ulici. Policajt takisto nekontroloval nákladné vozidlo, vodič toto vozidlo odparkoval, pretože povedal,
že zavadzal. Podľa jeho názoru vodič nákladného vozidla videl na vozidle, že má znaky nárazu, a preto

ho dal ďalej od dopravnej nehody. Vodič nákladného vozidla uviedol, že preto zastavil, lebo počul nejaké
buchnutie, a cítil náraz. Vodička za ním tvrdila, že nevidela motorku, takisto vodič kamiónu tvrdil, že 500
metrov po K. ceste videl pred odbočovaním tmavé čierne vozidlo, ale nevidel motocyklistu. Pri prvom
výsluchu poškodeného vyšetrovateľka povedala, že by pre neho bolo lepšie, keď si nebude pamätať.
On si na nič nepamätal, iba tvrdil, že išiel max. 55 km/hod. Ak by to tak bolo, svedok Z. by musel

vidieť, že ho predbehla motorka pred nárazom. Podľa neho tam boli min. 3 motorky. Ten motorkár, čo
mu pomáhal dávať dole masku poškodeného, si svoju masku nedal dole, a povedal, že poškodeného
nepozná. Kamionista nevidel motorkára, ale iba Z.. Motorkár musel ísť z vedľajšej cesty zo O.. Policajtka
povedala na výsluchu, že voči nemu je zaujatá, tlmočníčka sa ponáhľala k lekárovi. Znalecký posudok
R.. Y. O. je zmätočný a on si našiel znalca, ktorý preštudoval pôvodný znal. posudok a povedal, že nie

je pravdivý. Prvý znalec povedal, že narazilo kolesom motorky do prednej časti jeho mot. vozidla, potom
aj motor na to isté miesto, a ešte tvrdil, že motorokár položil motorku pred zrážkou na zem, a šmýkal sa.
On bol podrobený ku skúške na alkohol na mieste, vyšetrovateľka vzorku krvi poškodeného poslala na
vyšetrenie po 27 dňoch, on jej to podozrenie, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu naznačil, pretože
mal informáciu od nevlastného otca poškodeného. Týždeň predtým ako policajtka odoslala vzorku do Z.

Z., bol sa informovať, či už prišli výsledky, a ona mu uviedla, že nie, pričom vzorku ešte neposlala. Vodič
nákladného mot. vozidla povedal pred výsluchom, že menil policajta na návese pred dvoma mesiacmi,
pričom na výsluchu to už poprel. Bol toho názoru, že motocyklista musel naraziť aj do nákladného mot.
vozidla.Poškodená uviedla, že je manželka poškodeného. Bola ustanovená opatrením Okresného súdu N.. Jej
manžel bol 3 týždne v umelom spánku. Po tomto zranení prišiel o zrak pri nehode. Pridržiavala sa svojej
výpovede, ktorú učinila pred vyšetrovateľom. Ešte okrem toho uviedla, že keď prišiel obžalovaný do

nemocnice, viackrát povedal, ,,že ja som ho nevidel”. Jej ešte povedal, že sa ponáhľal do vinice pre
víno, pretože mal dostať návštevu. Obžalovaný si ešte v nemocnici vypýtal na ňu telefónne číslo, ktoré
mu dala. Myslela si, že ho potrebuje preto, aby sa mohol informovať priebežne o zdravotnom stave jej
manželka, neskôr zistila, že skutočnosť bola iná, bolo aj také, že volal do Z. do nemocnice, a spýtal sa
na zdravie manžela zamestnancov. Kontaktoval ju aj deň pred výsluchom manžela, chcel sa aj stretnúť

a zároveň manželovi poskytoval nepravdivé informácie ohľadne dopravnej nehody, a to napríklad, že
či si pamätá, že nabúral do neho do zadnej časti mot. vozidla. Jej manžel pracoval ako kamionista, a
zbytočne by neriskoval a určite by v obci neprekročil rýchlosť, lebo sa bál, že nejaká osoba, alebo zviera
mohlo mu vbehnúť do cesty.

Svedok X. M. uviedol, že bol práve na ceste domov, aby zaparkoval nákladné motorové vozidlo pri dome

svojich starých rodičov. Chcel odbáčať, oproti idúce vozidlo bolo ešte v bezpečnej vzdialenosti, a tak
usúdil, že ešte môže odbočiť. Vyložil aj index, takže značil smer jazdy a aj odbočil. Potom zbadal v
spätnom zrkadle, že za ním je rozbité vozidlo. Vystúpil z nákladného motorového vozidla a videl rozbité
auto a motorku. Pri odbáčaní vyložil index a keďže jeho vozidlo bolo dlhé, musel prejsť na druhú stranu
vozovky, a tak odbáčal, aby sa tam zmestilo celé vozidlo. Vedel zabočiť jedným manévrom a vie to

dosvedčiť aj karta tachografu, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise. Na kraj tej ulice odbočil, pričom
kolesá sa nachádzali na vozovke. Ako zabáčal tak ľavé zadné koleso jeho prívesu sa dostalo mimo
vozovky, keďže ináč nevedel odbočiť. Ako videl za sebou to auto po náraze, tak vystúpil aby sa pozrel čo
sa stalo. Preto sa pozrel do zrkadla, lebo ako odbáčal koleso bolo mimo vozovky, tak sa chcel presvedčiť,
či sa niekde nezasekol. Na jeho nákladnom motorovom vozidle nič nepočul, ale počul, ako motorka

narazila do vozidla Škody Octavia za ním idúcej.

Svedkyňa W. N. sa na hlavnom pojednávaní pridržala výpovede z prípravného konania, kde uviedla,
že v deň dopravnej nehody išla v H. po K. ulici na motorovom vozidlo Škoda Octavia za motorovým
vozidlom Škoda Octavia sivej farby, ktorá patrí obžalovanému. Pred týmto vozidlom odbáčalo z cesty

doľava nákladné mot. vozidlo s prívesom, pričom pri odbáčaní viackrát zastavil, keď začal odbáčať,
pohol sa za týmto vozidlom aj obžalovaný a ona tiež, po krátkom čase počula buchot, myslela si, že z
vozidla pred ňou niečo vypadlo, po pár metroch videla, že pred jej vozidlom sa šmýka motorkár, ktorý
zastavil tesne pred jej vozidlom. Ďalej uviedla, že pred zrážkou nevidela žiadneho motocyklistu, pretože
mala výhľad krytý návesom nákladného motorového vozidla.

Svedok N. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel z W. do H.. Predbehol ho silnejší motorkár,
potom ho predbehol ďalší motorkár. Predbehol ho hlučnejší motorkár. Potom zastavil na mieste nehody,
vystúpil, tam videl ležať motorkára, ku ktorému sa prihovárali. Bol tam aj pán X. a potom prišla sanitka.
Pred dedinou ho predbehol jeden, v dedine ho predbehol ten hlučnejší motorkár, lebo išiel rýchle, a

keď bol už pri tej dopravnej nehode, vtedy prišiel ďalší. V dedine išiel rýchlosťou 50 km/h mimo dediny
90km/h. Motorkári, ktorí ho predbehli išli rýchlejšie, pričom si myslel, že ten druhý, ktorý ho predbehol
rýchlejšie bol účastníkom dopravnej nehody. Zrážku motocykla s motorovým vozidlom nevidel.

Svedok R.. B. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 19.12.2014 išiel zo známych v osobnom mot.

vozidle smerom od školy do KT., teda na O. ulici smerom na K., kde chcel na konci O. zabočiť doprava
smerom na N.. Už keď vošiel do tejto ulice, videli so spolujazdcom kamión ako čudne stál chceli odbočiť
do N., najskôr si mysleli, že sa ani nezmestia vedľa kamióna. Nakoniec sa im podarilo prejsť smerom
na O. - pokračovanie ulice, kde zastavili. Najskôr si mysleli, že niečo narazilo do kamiónu, potom videli
rozbité auto a riadne rozbitú motorku. On bol aj cyklista, mal aj ja pády, ale takto rozbitú motorku ešte

nevidel. Keď prišli k tejto dopravnej nehode, na kamióne niečo vyzeralo, že niečo nie je v poriadku,
nevedel že čo, už iba ten prvý moment, že ten kamión tam čudne parkoval. Zostali tam približne 5,10
min. rozprávali sa aj s pánom B.. Zastavil sa pri tejto nehode aj kvôli tomu, že videl, že spolusused z
pivničného radu tam má auto, bol to pán obžalovaný, spoznal ŠPZ jeho auta.

Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zúčastnil vyšetrovacieho pokusu s R.. Z..
Obžalovaný vedel, že má motorku, poprosil ho, či by sa mohol zúčastniť pokusu s Ing. Z.. Bolo to
niekedy koncom marca, začiatkom apríla, presne na tej istej križovatke, kde sa udiala dopravná nehoda
obžalovaného s poškodeným. R.. Z. na cestu nakreslil bielu čiaru, po ktorej viackrát zobral túto zákrutu,išiel 42, 44 km/h max. do 45 km/h, viac nechcel, pretože sa bál, že spadne. Jazdil na Jamaha Fazer
XXXX naha. O. z bočnej ulice, smerom na hlavnú cestu hore na N.. Tá motorka, ktorá bola účastníkom
dopravnej nehody, je Supersport Honda H., takú mal tiež, jazdil na nej dva roky, ináč sedí na ceste, aj

inak sedí sa na tej motorke. Skúšal tak odbočiť na hlavnú cestu, že stál pred križovatkou a odtiaľ išiel s
rozbehom, keby už tam nestál, išiel by s rozbehom, dalo by sa to zvládnuť aj vyššej rýchlosti.

Znalec R. Y. O. sa pridržiaval znaleckého posudku a takisto aj jeho doplnku č. 1. V prípravnom konaní bol
ustanovený za znalca. Zúčastňoval sa výsluchov, obhliadok miesta činu, oblečenia, prilby, motorového

vozidla a takisto aj motocykla. Najmä upozornil na zväčšeniu obrázku zrážky pri dopravnej nehode na
č.l.37tohtoposudku,kdejevidieťzačiatoklícnejstopymiestazrážky,atakistokonečnépolohyosobného
motorového auta a motocyklu. Z týchto stôp a takisto z obhliadky motocyklu a osobného mot. vozidla a
to škrabancov a poškodení je evidentné, že motocyklista pred zrážkou položil motocykel na ľavý bok,
šuchal sa na zemi. Následne došlo k zrážke s osobným mot. vozidlo, sú tam aj názorné konečné polohy.
Čo sa týka smeru jazdy motocyklistu upozornil na str. 87 prílohy, kde je znázornený simulovaný priebeh

dopravnej nehody, kde je stopa č. 1 hneď za prechodom pre chodcov, v ktorej motocykel ide priamym
smerom, pričom v stope 1/ začína ukladať motocykel na ľavú stranu. V bode 3/ motocykel leží a v bode 2/
prichádza k prvému kontaktu, pričom približná rýchlosť v momente zrážky bola 46 km/h. Z tejto simulácie
je evidentné, že motocyklista nemohol prísť z vedľajšej ulice, pretože je to technicky nemožné, aby sa
dostal do takejto polohy pred zrážkou, resp. po zrážke. Takisto je vylúčený aj kontakt motocyklistu s

prívesomnákladnéhomot.vozidla, pretožebybolmotocyklistazranenýnapravejstrane.Ďalejpoukázal
na fotky na č.l. 84 z ktorých je evidentné, že miesto zrážky je voľné, cesta je prehľadná a rovná. Na
obrázku 4kr je vidno zjazd z hlavnej cesty, pričom aj podľa udaní kamionistu o tom, že pri odbáčaní
prešiel týmto miestom zadným ľavým kolesom, tým pádom je vylúčené, aby došlo k zrážke motocyklistu
s prívesom. Ďalej poukázal na fotodokumentáciu na č.l. 56 až 58 ohľadne prívesu nákladného mot.

vozidla, z ktorých je evidentné, že sa jedná o starší príves, pričom sú tam mnohé odreniny a obitia,
takisto vodič nákladného mot. vozidla uviedol, že menil obrysové svetlá, avšak tento vozík pri prevádzke
často dochádza do kontaktu s inými predmetmi, ale nevzhliadol na ňom žiadne také poškodenia, ktoré
by korešpondovali s tým, že by motocyklista mal kontakt s týmto prívesným vozíkom. Poukázal aj na
výpovede svedkov, ktorí uvádzali, že v čase zrážky bol príves nákladného mot. vozidla niekde v polke

ľavého jazdného pruhu, že to nie je možné, pretože rycia stopa, ktorú zanechal motocykel by išla cez
tento nákladný príves. Poukázal aj na obrázky prílohy na č.l. 47 a 48, a to konkrétne obrázok 2mot
a 5mot, kde je vyobrazená ľavá strana motocykla, ktorá je na čerstvo ošúchaná, a takisto stúpačka
spolujazdca, ktorá je ešte aj ohnutá. Na obrázku č. 6/ je gumový dojazd, ktorý má za úlohu vytvoriť
medzeru medzi motocyklom a vozovkou, ktorý je takisto došúchaný, a tieto všetky poškodené časti mohli

zanechať na ceste tieto rycie stopy. Čo sa týka miesta zrážky, nevedel presne uviesť, pretože podľa jeho
názoru by bolo najlepšie keby bol znalec privolaný hneď na miesto nehody, a vtedy by vedel určiť presnú
polohu vozidiel v čase zrážky. Čo sa týka pohybu vozidiel pred zrážkou, simuloval situáciu zo smeru
jazdy od obce W.. Pred stopou 1/ sa musel vodič motocykla už pripravovať na položenie motocykla na
cestu, pričom odhadom určil čas na 1,39 sek. Presne sa toto nedá určiť, pretože je to ovplyvňované

technikou jazdy, zručnosťami, a inými okolnosťami. V tomto čase bol motocykel vzdialený od miesta
zrážky 18,91m, pohyboval sa rýchlosťou približne 49,68 km, následne po položení motocykla vznikal aj
trenie, a takisto toto položenie znižoval rýchlosť motocykla. Následne došlo k zrážke pri rýchlosti 46 km/
h. Čo sa týka osobného mot. vozidla, v čase keď mohol zareagovať na motocyklistu, bolo to 1,39 sek.
pred zrážkou, bol vzdialený od zrážky 5,63 m, a rýchlosť bola 17,3 km/h. Osobné mot. vozidlo pred tým

ako vošlo do ľavého jazdného pruhu bol to čas 2,50 sek., bol vzdialený 11,35 m od motocykla, pohyboval
sa rýchlosťou približne 19,14 km/h. Čo sa týka možností zabránenia dopravnej nehody, sa vychádzalo z
dovolenejrýchlostiato50km/h,doľavaodbáčajúcivodičmôžedonútiťbrzdeniuoprotiidúcehoúčastníka
cestnej premávky, tým spôsobom, že by technicky polovičným brzdením mohol zastaviť vozidlo za toho
predpokladu, že by bolo ovládateľné. Na obrázku č. 89 sú umiestnené vozidlá v čase reakcie, a to pri

rýchlosti 50 km/h a pri použití polovičného brzdného spomalenia nebol motocyklista schopný zastaviť
motocykel tak, aby neprišlo k zrážke, a tým pádom vodič osobného mot. vozidla vytvoril technickú
prekážku náhlu, pri ktorej by musel použiť plné brzdenie. Čo sa týka simulácie motocyklistu s rýchlosťou
37 km/h s polovičným brzdením, by k zrážke neprišlo, motocykel by vedel zastaviť približne 3,24 m pred
miestom zrážky, pričom povolená rýchlosť v obci bola 50 km/h, teda by musel ísť nižšou rýchlosťou.

Čo sa týka spôsobu odbočovania poukázal na č.l. 86, je to nákres správneho spôsobu odbočovania,
pričom pri odbočovaní doľava musíme brať stred cesty, a v ňom vykonávať odbočovanie. Čo sa týka
technicky jazdy pána X., keby vykonával odbočovanie týmto spôsobom, nemuselo dôjsť k dopravnej
nehode, pretože pred vykonaním odbočenia volantu doľava, by sa mal ešte raz ubezpečiť, či nie jeniekým obchádzaní, resp. nejde niekto z protismeru, tým pádom by nedošlo k zrážke. Z tohto usúdil, že
sa nevenoval obžalovaný v plnej miere situácii na vozovke bez toho, aby sa presvedčil či niekto nejde
oproti a zabočil doľava.

Čo sa týka doplnku č. 1/ poukázal na výpočet bežnej rýchlosti pri oblúku 9 metrov v prílohe č. 1, pričom
na začiatku keď mal motocyklista vychádzať na hlavnú ulicu, mal rýchlosť 43 km/h, následne mal zrýchliť
na rýchlosť 50 km/h, to bola vzdialenosť približne 3 m od zrážky, a potom mal znížiť na rýchlosť 46 km/
h v čase zrážky, toto všetko sa malo udiať na polomere 9 m, o dĺžke oblúku 13 m, pričom podľa jeho

názoru motocyklista pri takejto rýchlosťou a takomto oblúku by nezvládol riadenie motocyklu. Poukázal
na obrázok 2 prílohy, kde je znázornený motorkár na motocykli pričom pri odbáčaní je výsledná sila
systému motocykla a motocyklistu v pneumatike, tak motocyklista nespadne. Ak sa táto sila dostane
mimo pneumatiku, resp. na okraj, spadne, resp. sa šmykne. Pri polomere 9 m je najvyššia prijateľná
rýchlosť, bez toho, aby motocyklista spadol 30 km/h. Preto je podľa jeho názoru technicky nie je možné,
aby motocyklista prešiel tento úsek rýchlosťou od 43 km/h do 50 km/h.

Znalec R.. Q. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok na základe
predloženého znal. posudku R.. O. a výpovedí svedkov. Vodič kamiónu udával, že keď začal odbočovať
doľava, tak vo vzdialenosti 500 m videl čierne vozidlo a pred vozidlom nevidel žiadneho čierneho
motocyklistu. Vodička, ktorá jazdila za pánom X. takisto uviedla, že nevidela motocyklistu, iba potom

keď sa šúchal. Takisto pán obžalovaný uviedol, že nevidel motocyklistu keď začal odbáčať doľava.
Videl ho iba v tesnej blízkosti pred zrážkou ako ležal na ľavom boku. Brzdné spomalenie motocyklistu
určil na hodnotu 4 m za sek. Kde v literatúre Analýza nehôd jednostopových vozidiel na strane č. 239
simulácia výsledkov vo všetkých prípadoch okrem testu 4 bolo dosiahnuté spomalenie v rozsahu 2,7
a 4,7 metra. Toto spomalenie bolo dosiahnuté na motorkách Yamaha a Suzuki, čo je približne zhodné.

Nehodový dej riešil tak, že prevzal hodnoty rýchlostí v čase zrážky zo znal. posudku R.. O., kde bola
rýchlosť motorového vozidla obžalovaného 12 km/h a motocyklistu 46 km/h. Motocykel sa pohybuje na
polomere približne 8,47 metra, a v druhej polohe -0,9 na polomere 14,3, a nie na polomere 9. Ak by
použil spomalenie 2,7, na začiatku jazdy by bol 48 km/h, keď položí motocykel na ľavý bok. Poukázal
na znal. posudok na č.l. 49, 2561 simulácia zrážky, pričom na č.l. 88 prílohy simulácii, na stope č. 1 je

motocykel ešte nesklopený. Potom nechápal ako je možné, že od stopy č. 1 je rycia stopa na vozovke
ak simulácii motorka je stojatá. Tu uviedol Ing. O., že výška ťažiska sústavy je 0,7 metra. Doplnenie znal.
posudku na liste č. 5 je výška ťažiska sústavy 0,7. V znaleckom posudku rieši nehodový dej s výškou
ťažiska 0,5, čo je zadokumentované na liste 49. On vyhotovil aj vyšetrovací pokus, avšak nikde nie je
zaznamenaný, pretože znalec nie je oprávnený zabezpečovať dôkazy do vyšetrovacieho spisu, ale zistil,

že motocyklista bol schopný prejsť uvedenou zákrutou 23 až 36 km/h, a to tým spôsobom, že na ceste
bola zadokumentovaná stopa č. 1 a na tejto stope č. 1 sa merala rýchlosť. Toto bolo vykonané za účasti
pána X. a dvoch svedkov. Vodič Z. hovoril, že nevidel pred sebou žiadneho motocyklistu pred nehodou.
Vodič kamióna takisto uvádzal, že nevidel žiadneho motocyklistu, len Z.. Jeho riešenie je založené na
tej situácii, že vodič motocykla neprekročil rýchlosť 50 km/h. Ak by vodič motocykla predchádzal Z. 500

metrov pred zrážkou rýchlosťou 55 km/h, túto dráhu by spravil za čas 32,75 sek., a vodič Z. by za ten
istý čas urobil 454 m. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pán O. uviedol ťažisko motocykla 0,39. Tých
0,39 je v poriadku, ale je to v čase nárazu.

Znalec doc. R.. B. N., B.. uviedol na hlavnom pojednávaní, že v odbornom vyjadrení sa zaoberal

podmienkami, ak by vodič motocykla uskutočňoval vjazd z vedľajšej cesty, pričom by sa presvedčil
so situáciou na hlavnej ceste, keďže sa tam nachádzajú prvky, ktoré tvoria oblasť zakrytého výhľadu
tak, pre presvedčenie sa situácie na hlavnej ceste buď zastaviť, alebo mať veľmi nízku rýchlosť blízku
nule. V okamihu keď motocykel počas nehodového deja začal zanechávať treciu stopu sa pohyboval
v smere približne rovnobežnom s vozovkou, resp. hlavnou cestou a pohyboval sa rýchlosťou 50 km/

h. Keď zohľadnil tieto skutočnosti k miestu odkiaľ mohol motocyklista začať vykonávať rozjazd, dostal
také parametre tohto rozjazdu, ktoré technicky nie je možné dosiahnuť. Pri takomto rozjazde by došlo k
pádu motocyklistu a zanechaniu stopy, ktorá by nebola rovnobežná s hlavnou cestou, preto je technicky
neprijateľný takýto pohyb motocyklistu. Čo sa týka letmého vjazdu z vedľajšej cesty na hlavnú cestu,
teda bez zastavenia, ako to bolo vlastne realizované v rámci tohto pokusu, prezentovaného Ing. Q. Z.,

tak takýto výjazd by neumožňoval vyhodnotiť situáciu na hlavnej ceste. Teda motocyklista uskutočňoval
vjazd na hlavú cestu naslepo. Znalec R.. Q. Z. prezentoval, že dosahovaná rýchlosť bola približne 42
km/h, a že dochádzalo prešmyknutiu zadného kolesa, ak dôjde k prešmyknutiu zadného kolesa, potom
skutočná rýchlosť motocykla je nižšia ako rýchlosť, ktorá je zobrazená na display prístrojovej dosky.Je to preto, lebo zadné koleso sa otáča rýchlejšie, ako sa motocykel skutočnosti pohybuje. Ak by mal
interpretovať dosiahnuté výsledky, tak aj uvedená rýchlosť 42 km/h je vlastne rýchlosťou vyššou ako
bola skutočná rýchlosť, a táto skutočná rýchlosť je nižšie akú mal motocykel počas nehodového deja

pri zanechaní prvej trecej stopy, čiže aj z týchto výsledkov vyplýva, že technicky je nevysvetliteľný,
neprijateľní takýto pohyb motocykla, ak majú byť súčasne vysvetlené zadokumentované stopy.

Znalec MUDr. Q. O. na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku
v ktorom k zraneniam poškodeného uviedol, že pri uvedenej dopravnej nehode utrpel nasledovné

zranenia: polytraumu s úrazovým a krvácavým šokom, poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním
do ľavej pohrudnicovej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch
kľúčnych kostí, zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu 1.-6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo,
zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a
tŕňovéhovýbežkusiedmehoaždvanástehohrudnéhostavca,poúrazovépoškodeniemozgusložiskami,
pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti vpravo, v oblasti oboch záhlavových lalokov,

v oblasti mozočka vľavo s následnou kôrovou slepotou oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a poruchu
funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, z uvedených zranení sa poškodený bude liečiť po
dobujednéhoroka,pričomuvedenézraneniaunehozanechajúdoživotnétrvalénásledky.Tietozranenia
vznikli pri náraze motocyklistu do protiidúceho auta. Na vznik zranení pôsobila kinetická energia veľkej
intenzity, čomu zodpovedajú aj hore uvedené mnohopočetné ťažké zranenia. Jednalo sa o pôsobenie

tupého násilia na telo motorkára v kombinácii s prudkou deceleráciou a pravdepodobne aj rotáciou.
Maximálna sila tupého násilia a decelrácie pôsobili na hornú časť hrudníka, hlavu, chrbticu a pravé
predlaktie. Zranenia možno charakterizovať ako ťažké a život ohrozujúce s primeranou dobou liečby
1 rok, jedná sa o ťažkú ujmu na zdraví. Utrpené zranenia B. B. zanechajú vážne trvalé následky,
ktoré majú vplyv na ďalší spôsob života poškodeného. Pre vážnu poruchu zraku vidí rozmazane

len obrysy predmetov a osoby len na vzdialenosti 20 až 50 cm. Farby rozlišuje len niektoré a vie
rozpoznať iba obrysy postáv a väčšie predmety. Nevie zdvíhať od tela horné končatiny v ramenných
kĺboch viac vľavo má poruchu citlivosti na ruky vľavo kde necíti 3 až 5 prst. Nevie dostatočne ohýbať
aj všetky prsty ľavej ruke, čím viazne úchopová funkcia ľavej ruky. Chodí samostatne. Pri bežných
denných úkonoch ako jedenie, osobná hygiena, obliekanie potrebuje pomoc druhej osoby. Celkove je

nesamostatný pre nemožnosť dobrého pohybu a oslabenie oboch horných končatín. Pri pohybe nevie
odhadnúť vzdialenosť a prekážky. Znalec predpokladal, že pre trvalé následky bude poškodený plne
invalidizovaný.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spácha ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania, alebo
tiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 16 Tr. zák. je trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Ublížením
na zdraví sa na účely Tr. zák. rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý

spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie
zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Podľa § 123
ods. 3, 4 Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zák. rozumie len vážna porucha zdravia alebo
vážne ochorenie, ktorou je okrem iného poškodenie dôležitého orgánu a porucha zdravia trvajúca dlhší
čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie,

prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých
závažneovplyvňovalaobvyklýspôsobživotapoškodeného.Vzmysle§138písm.h/Tr.zák.závažnejším
spôsobom konania sa rozumie tiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej
z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.Obžalovaný je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaný priamymi ako i nepriamymi dôkazmi,
najmä na základe svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov znalcov v doprave a znalca z odboru

chirurgia ako aj listinnými dôkazmi, a to najmä správou o dopravnej nehode, lekárskymi správami o
zraneniach poškodeného a iné listiny nachádzajúce sa v spise.

Správne odbáčanie nákladného motorového vozidla bolo preukázané výpoveďou samotného vodiča
X. M., svedkyne W. N. a tak isto aj kartou tachografa. Na základe výpovede N. Z. súd mal za to, že

poškodený jazdil na hlavnej ceste, pričom ho aj predbehol a preto nie je možné, že by poškodený
vyšiel na hlavnú cestu zo O. ulice smerom na N. ako to neskôr udával obžalovaný resp. znalec R..
Q. Z. vo svojom znaleckom posudku. Tieto tvrdenia boli vyvrátené doplnkom k znaleckému posudku
č. 1 vypracovaným Ing. Y. O. a tak isto aj znalcom doc. Ing. B. N. B.., že to nie je technicky
možné aby motocyklista vyšiel z tejto vedľajšej cesty a vedel by vybrať predmetnú zákrutu bez toho
aby s motocyklom padol na zem, resp. aby sa vytvorili rycie stopy tak ako sú zadokumetované vo

vyšetrovacom spise (najme s poukazom na rýchlosť motocykla poškodeného v čase keď motocykel
ukladá na zem a vytvára rycie stopy). Tak isto znalec R.. Y. O. vylúčil aj tú možnosť, že by motocyklista
sa dostal do kolízie s nákladným motorovým vozidlom, či už primárne, resp. sekundárne po odrazení sa
od auta obžalovaného. Čo sa týka výpovede V. Z., súd mal za to, že sa dané situácie nedajú porovnávať,
pretože sa nejednalo o rovnakú motorku, váhy motocyklistov, ako aj samotných motocyklov sú odlišné.

Nadôvažok súd poznamenáva, že aj sám svedok a aj znalci Ing. Y. O. a doc. Ing. B. N., B.. uviedli, že
aj tak motocyklista na mieste kde sa už na hlavnej ceste nachádzali rycie stopy resp. tesne pred nimi
nedosahoval takú rýchlosť aká bola určená, že dosahoval poškodený na svojom motocykli, preto nebolo
technicky možné, že poškodený vychádzal z vedľajšej O. cesty na hlavnú smerom na N..

Obžalovaný sa nevenoval riadne riadeniu vozidla aj s poukazom na tú skutočnosť, že už dlhšiu dobu
išiel pomaly za nákladným motorovým vozidlom, ktoré sa neštandardným spôsobom snažil predbehnúť
v križovatke keď za ním odbáčal, čo vlastne aj on sám na hlavnom pojednávaní dosvedčil, a to takým
spôsobom, že bol v zákryte tohto nákladného motorového vozidla, ktoré odbáčalo z hlavnej cesty na
vedľajšiu O. ulicu a pri tomto manévri sa snažil predbiehať nákladné motorové vozidlo v protismere a

zároveň bol v zákryte uvedeného návesu, ktorý mu bránil vo výhľade. Preto nemohol vidieť v tom čase
prichádzajúceho motorkára na hlavnej ceste. Jeho pozornosť mohla byť vyrušená aj tou skutočnosťou,
že kamión pri odbáčaní vyšiel so zadným ľavým kolesom mimo vozovky, kde bola prepadlina a toto
spôsobilo hluk, pričom obžalovaný si myslel, že sa jednalo o to, že nákladné motorové vozidlo zachytilo
konáre stromu. Táto skutočnosť nič nemení na veci, že obžalovaný vykonával neštandardný manéver

pri odbočovaní jeho motorového vozidla z hlavnej cesty na vedľajšiu, čo bola priama príčinná okolnosť,
ktorá spôsobila uvedenú dopravnú nehodu. Čo sa týka zranení poškodeného, súd poukazuje na závery
znaleckého posudku MUDr. Q. O..

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný konal v rozpore s

ustanovením § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a to, že sa dostatočne nevenoval
riadne jazde pri odbočovaní doľava a tým pádom si nevšimol, že poškodený viedol motocykel po
hlavnej ceste, následkom čoho nastala kolízna situácia, pri ktorej poškodený narazil do motorového
vozidla obžalovaného a utrpel zranenia: polytraumu s úrazovým a krvácavým šokom, poškodenie
ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc,

zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí, zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu
1.-6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo, zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho
výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a tŕňového výbežku siedmeho až dvanásteho hrudného stavca,
poúrazové poškodenie mozgu s ložiskami, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti
vpravo, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočka vľavo s následnou kôrovou slepotou

oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a poruchu funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, z
uvedených zranení sa poškodený bude liečiť po dobu jedného roka, pričom uvedené zranenia u neho
zanechajú doživotné trvalé následky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle

ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo formeindividuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľa súd mal preukázané, že obž. F. X. má podľa

aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 2 záznamy, pričom u neho sa hladí pri obidvoch ako keby
nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o uložení trestu súd zistil jednu poľahčujúcu v zmysle § 36 písmeno j/ Tr. zák. a to
že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Žiadnu priťažujúcu okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. súd

nezistil. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa ako aj okolností prípadu, prihliadnuc tiež na skutočnosť,
že pred spáchaním skutku viedol dlhšiu dobu riadny život a jedná sa o nedbanlivostný trestný čin kde
základná trestná sadzba sa pohybuje v rozmedzí 1 (jeden) až 5 (päť) rokov a pri úprave uvedenej trestnej
sadzby v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Tr. zák. bola sadzba v rozmedzí 1 (jeden) rok až 3 (tri) roky a 8
(osem) mesiacov dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia
slobodyaúčeltrestubudenaplnenýajuložením trestu odňatia slobodypribližnevpolketaktoupravenej

trestnej sadzby aj s prihliadnutím na následok aký utrpel poškodený pri uvedenej dopravnej nehode
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov. Zároveň obžalovanému
uložil v zmysle ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov, pretože na osobu páchateľa a následok, ktorý
svojím protiprávnym konaním spôsobil považoval súd túto dĺžku za dostatočnú a spravodlivú. Podľa

ustanovenia § 61 ods. 2 Tr. zák. je vymedzená dĺžka 1 (jeden) až 10 (desať) rokov a v ustanovení §
61 ods. 3 Tr. zák. sú špeciálne ustanovenia, ktoré súdu určujú, že má obligatórne ukladať trest zákazu
činnosti v rozmedzí 5 (päť) rokov až 10 (desať) rokov, čo sa na daný prípad nevzťahuje.

Súd nerozhodoval o nárokoch na náhradu škody, pretože neboli uplatnené riadne a včas do skončenia

vyšetrovania v súlade s ustanovením § 287 odsek 1 Tr. por..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie
má odkladný účinok.