Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010608
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6811010608.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2015 v
Bratislave v trestnej veci obvineného F. S. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa
§ 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného
proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo 16. apríla 2012, sp. zn. 7T 69/2011, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júna 2012, sp. zn. 3To 58/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. S. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo 16. apríla 2012, sp. zn. 7T 69/2011, bol o.i. obvinený F. S.
uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a zločinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako je
uvedené v skutkovej vete výrokovej časti I. stupňového rozsudku.

Za to bol obvinenému F. S. uložený podľa 188 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s
použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného

zákona a pri zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
3písm.b/Tr.zák.zaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysmaximálnymstupňomstráženia.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený S. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom 13. júna 2012 uznesením, sp. zn. 3To 58/2012 takým

spôsobom, že podľa § 319 Tr. por. aj odvolanie obvineného S. zamietol.

Dňa 16. januára 2015 bolo na Okresný súd Revúca doručené dovolanie obvineného F. S. smerujúce
voči rozsudku okresného súdu a uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré tento podal prostredníctvom svojho
obhajcu a kde ako dovolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o odôvodnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak v tejto súvislosti
obvinený uviedol, že konania opísaného v skutku sa nedopustil a nie je spôsobilé byť posúdené ako
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, nakoľko sa aktívne násilia voči poškodenému nedopustil.Súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, spolupáchatelia ho usvedčovali len preto, aby im boli
uložené miernejšie tresty, zle súd vyhodnotil aj relácie o jeho osobe, navyše v čase spáchania skutku
bol pod vplyvom alkoholu. Skutok mal byť kvalifikovaný len ako neprekazenie tr. činu.

Čo sa týka potom druhého uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
uviedol, že do tohto bolo v rámci uvedeného trestného konania zasiahnuté, a to jednak tým, že súdy
vyhodnotili dôkazy jednostranne v jeho neprospech a na prvom stupni rozhodoval sudca, ktorý ho aj
bral do väzby.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto obvinený S. záverom navrhol, aby dovolací súd zrušil
uznesenie odvolacieho súdu a tiež rozsudku súdu prvého stupňa - v časti sa ho týkajúcej a prikázal vec
prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Na súd prvého stupňa bolo doručené písomné vyjadrenie prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry k

podanému dovolaniu. Tento v ňom v prvom rade upozornil na to, že argumentácia dovolateľa ohľadom
jeho viny je v podstate totožná s tou, ktorá bola použitá v konaní pred prvostupňovým súdom či tiež v
odvolacom konaní.

S odkazom na vyššie uvedené preto ohľadom dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.

por., odkázal na obe vydané rozhodnutia, ktorých zdôvodnenie vzťahujúce sa na výrok o vine, považuje
za dostačujúce, logické a preskúmateľné. Skutočnosť, že vec rozhodoval sudca, ktorý rozhodol aj o
väzbe je v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o druhý obhajobou uplatnený dovolací dôvod (podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), tak

tu prokurátor okrem odkazu na odôvodnenie použité v rozsudku poukázal na vykonané dôkazy,
ktoré obvineného jednoznačne usvedčili zo spáchania žalovaných skutkov, ktoré zodpovedajú použitej
kvalifikácii.

Nakoľko teda podľa názoru prokurátora neboli v podanom dovolaní uvedené žiadne skutočnosti,

zakladajúce niektorý z obhajobou uplatnených dovolacích dôvodov, navrhol toto v zmysle § 382 písm.
c/ Tr. por. odmietnuť.

Taktiež poškodené konštatovali, že práva obvineného neboli v žiadnom smere porušené a skutok bol
správne kvalifikovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na

príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§
374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v
konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého
stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,

aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.

Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom
uvedené, treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania,

ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v
súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods.
1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný

dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú
chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania
označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa §
374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací
súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo
výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Pokiaľ ide o dovolanie obvineného F. S., tak tu v prvom rade treba uviesť, že tam uvádzané dôvody
sú v podstate len zopakovaním toho, čo menovaný uvádzal počas celého súdneho konania (t.j.

dovolanie obsahovo zodpovedá jeho skoršej obhajobe). Z toho potom okrem iného vyplýva, že v rámci
daného dovolacieho konania bolo povinnosťou najvyššieho súdu sa zaoberať námietkami obvineného
spadajúcimi pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže tieto boli uplatňované
už skôr, v pôvodnom konaní (§ 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. s výnimkou tvrdenia o zaujatosti sudcu).

Vovšeobecnostijepotrebnépoukázaťnato,žeprávonaobhajobujevzmysletohtopotrebnéchápaťako
vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Daný dovolací
dôvod môže byť pritom naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo
zásadné, t.j. ak došlo v trestnom konaní k takému pochybeniu, ktoré malo resp. mohlo mať vplyv na
priebeh či samotný konečný výsledok tohto konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v posudzovanej veci, ktoré sú napádané v podanom dovolaní zo
strany obvineného, tak tieto sa podľa zistení najvyššieho súdu opierajú o dôkazy vykonané v súlade so
zákonom,keďbolotiežplnerešpektovanéprávoobvinenéhonaobhajobuakoizásadakontradiktórnosti.

Čo sa týka potom ďalších okolností uvádzaných dovolateľom v súvislosti s dovolacím dôvodom
uvedeným v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak tieto treba označiť za irelevantné, keďže smerujú len vo
vzťahu k skutkovým zisteniam súdov nižších stupňov, či hodnoteniu jednotlivých vo veci vykonaných
dôkazov, ktorých preskúmavanie je v dovolacom konaní vylúčené. Obvinený v podanom dovolanírozoberá vo veci vykonané dôkazy a podáva ich vlastné priaznivejšie hodnotenie (iné k akému dospeli
konajúce súdy), keď napokon dochádza k záveru o nerešpektovaní jeho predstavy pri hodnotení
dôkaznej situácie.

Vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu a ani žiadneho iného sa obvinený nemôže úspešne dovolávať
len s poukazom na nesprávne vyhodnotený skutkový stav resp. s poukazom na nepoužitie zásady
„in dubio pre reo“, keďže by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je

posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Vo vzťahu k druhému dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. treba potom
predovšetkým uviesť, že vo vzťahu k zistenému skutku je možné dovolaním namietať výlučne vady
právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri
vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, možno tiež vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne

posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku,
ale v právnom posúdení inej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva.

Tak ako bolo naznačené už skôr, daná úprava teda výslovne vylučuje možnosť uplatňovania námietok
voči skutkovým zisteniam, čo znamená, že v uvedenom dovolacom konaní nie je možné preskúmavať

a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania
ako ani správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní
hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne
posúdené,t.j.čiboliprávnekvalifikovanévsúladespríslušnýmiustanoveniamihmotnéhopráva.Revízia
skutkových zistení a záverov urobených súdmi nižšieho stupňa už v dovolacom konaní (konanom na

podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy.

Pokiaľidepotomkonkrétneoposudzovanédovolanie,takstuuvedenýmiprávnymiúvahamiobvineného
ohľadom nemožnosti posudzovať jeho konanie, ako ho posúdili súdy, sa nemožno v žiadnom prípade
stotožniť.

Pokiaľ ide o súdmi nižšieho stupňa použitú právnu kvalifikáciu na nimi ustálený skutkový stav (tento je
pre dovolací súd záväzný), tak tu nemožno vytknúť žiadny nedostatok, ktorého sa konajúce súdy mali
dopustili podľa názoru dovolateľa.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným uplatnených
dovolacích námietok z pohľadu žiadneho dovolacieho dôvodu, a preto nemohol inak, ako dovolanie
obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.