Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010626

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313010626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2014, v trestnej
veci obžalovaného S. Z. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 20.02.2014, sp. zn. 2 T 154/13, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaného
S. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N. D. Y., Z. XXX/X, okr. Z.

u z n á v a v i n n ý m, ž e

- v období najmenej od 17.04.2012 až do 09.05.2012 v rodinnom dome č. XXX/X na Ul. Z. v Obci N. D.
Y., okr. Z., svojmu otcovi M. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol imobilný v dôsledku amputácie ľavej nohy
a z tohto dôvodu odkázaný na jeho osobnú starostlivosť, neposkytol potrebnú výživu a nezabezpečil
potrebnú lekársku starostlivosť, čo viedlo až k úmrtiu M. Z. dňa 09.05.2012 z chorobných príčin pri
zanedbaní starostlivosti o jeho osobu, kde bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo zlyhanie chorobne

poškodeného srdca pri podvýžive organizmu,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ust. § 138 písm. h/ Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d á:Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného S. Z. vinným z prečinu neposkytnutia
pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- v období najmenej od 17.04.2012 až do 09.05.2012 v rodinnom dome č. XXX/X na Ul. Z. v P. N.
D. Y., okr. Z., keď jeho otec M. Z., nar. XX.XX.XXXX, javil známky ťažkej ujmy na zdraví tým, že mal

amputovanúľavúnohuabolodkázanýnaobžalovaného,neposkytolmupotrebnúpomoc,hocitakmohol
urobiť bez nebezpečenstva pre seba, a to viedlo dňa XX.XX.XXXX k úmrtiu M. Z. z chorobných príčin pri
zanedbaní starostlivosti o jeho osobu, kde bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo zlyhanie chorobne
poškodeného srdca pri podvýžive organizmu.

Za to mu uložil podľa § 177 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, n/ Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenia

ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj zdôvodnil. V písomných dôvodoch
svojho odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na jednostrannom

hodnotení dôkazov v prospech obžalovaného. Vyjadril názor, že obžalovaného zo spáchania trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby usvedčovali svojou výpoveďou svedkyňa C. F. prednesenou
najmä v prípravnom konaní, kedy podrobne a detailne popísala ako mal obžalovaný nebohého
poškodeného týrať s tým, že tieto informácie mala mať od poškodeného nebohého a čiastočne aj
svedkovia M. S. a a O. W., ktorí uviedli, že na S. D. v roku XXXX bol poškodený nebohý sám v

dome zamknutý, bolo mu zle, preto s jeho súhlasom vylomili dvere a zavolali záchranku. V podanom
odvolaní odvolateľ ďalej poukázal na závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie
súdne lekárstvo, z ktorých vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie
chorobne poškodeného srdca pri podvýžive organizmu a pri zanedbaní starostlivosti o osobu nebohého
a na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, z ktorých vyplynulo, že u obžalovaného

absentuje úprimná ľútosť a pocit viny, je vo vzťahu k sebe nedostatočne kritický, nemá morálne zábrany
klamať, má sklon skresľovať prežité udalosti vo svoj prospech a jeho vierohodnosť je znížená požívaním
alkoholických nápojov. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s právnym
názorom, že zo strany obžalovaného boli naplnené všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že
svojho otca netýral, otec jedlo často odmietal, málo jedol, nadmerne popíjal alkoholické nápoje, čo
vo svojich výpovediach potvrdili aj svedkovia, barly otec nemohol používať, pretože na to nemal dosť

síl po cievnej mozgovej príhode, pokiaľ otca zamykal, tak len pre jeho ochranu, aby nikto cudzí do
domu nevošiel a neublížil mu, svedkyňa C. F. naozaj uviedla, že jej nebohý otec mal povedať, že mu
obžalovaný skrýva barly, protézu, nedáva mu jesť, zamyká ho, dusí ho vankúšom a berie mu peniaze, k
tomu ale vysvetlila, že otec bol alkoholik a na pošte zistila, že otec obžalovaného na preberanie peňazí
dobrovoľne splnomocnil, je si vedomý toho, že sa nezachoval správne, keď mŕtveho otca nechal v dome

a ušiel, no už v minulosti našiel mŕtvu matku, z čoho má dodnes traumu, a preto spanikáril, pokiaľ malotcovi odopierať stravu, k tomu uviedol, že z prepúšťacej správy nebohého zo dňa 17.04.2012 vyplýva,
že jeho výživa bola primeraná, a preto vyjadril pochybnosť, aby za tak krátky čas, za ktorý došlo k smrti
poškodenéhopojehoprepusteníznemocničnejstarostlivosti,mohlaunehonastaťtakápodvýživa,ktorá

by spôsobila jeho smrť, v tomto smere považoval závery znaleckého dokazovania z odvetvia súdneho
lekárstva za vágne a špekulatívne. Poukázal na to, že ani znalecké dokazovanie cudzie zavinenie ako
príčinu smrti nepreukázalo, žiaden iný svedok nepotvrdil, aby sa poškodený na syna a starostlivosť z
jeho strany sťažoval, naopak svedkovia, a to vrátane sociálnej pracovníčky O. H. tvrdili, že obžalovaný
a nebohý poškodený mali dobrý vzťah, osobitne poukázal na to, že v rozhodnom období, ktorý sa mu

kladie za vinu, poškodeného nikto priamo nevidel, a preto neexistuje žiaden priamy svedok starostlivosti
o jeho osobu v tomto období. V podstate na podklade týchto dôvodov vyjadri názor, že jeho konanie
znaky zločinu týrania nenapĺňa, a preto navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §

316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v zásade v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa ustálil v zásade správne, krajský súd však považoval za
potrebné popis skutku spresniť v súlade so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel už súd prvého

stupňa, rozhodnými pre právne posúdenie zisteného skutku. Skutočnosť, že poškodený nebohý bol v
dôsledku amputácie ľavej nohy imobilný, súd prvého stupňa zistil okrem iného aj z výpovede samotného
obžalovaného, keďže obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že poškodeného nosil, čo prvostupňový
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia aj uviedol, skutočnosť, že zdravotný stav nebohého poškodeného
si vyžadoval osobnú starostlivosť obžalovaného si obžalovaný uvedomoval, keďže vo svojej výpovedi

okrem iného uviedol, že o otca sa osobne staral a svoju osobnú starostlivosť aj podrobne popísal, čo
súd prvého stupňa rovnako tak v dôvodoch svojho rozhodnutia aj uviedol, skutočnosti že zdravotný
stav nebohého poškodeného sa môže zhoršiť do takej miery, že si bude vyžadovať odbornú zdravotnú
starostlivosť formou hospitalizácie, si bol obžalovaný rovnako tak vedomý, keďže sám vo svojej výpovedi
v podstate uviedol, že počas Veľkej Noci bol nebohý poškodený v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného

stavu hospitalizovaný, na čo prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia taktiež poukázal. Preto
krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu skutkové závery v zmysle vyššie
uvedeného upravil, teda len upresnil a zdôraznil, keďže sám dokazovanie nevykonal, tie skutkové
okolnosti, ku ktorým dospel už súd prvého stupňa, a ktoré boli podstatné z hľadiska právneho posúdenia
zisteného skutkového stavu a vypustil tie, ktoré z tohto pohľadu neboli dôležité.

Podľa názoru krajského súdu potom, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci
nepochybne preukázané, že skutok, tak ako ho krajský súd ustálil, sa stal, a že ho spáchal práve
obžalovaný.

Obžalovaný S. Z., ako to už bolo vyššie naznačené vychádzajúc teda z jeho samotnej výpovede,
ako aj výpovedí ostatných vo veci vypočutých svedkov, či už C. F., M. Z., súrodencov obžalovaného,
M. S., I. S., O. W., susedov obžalovaného a samotného nebohého poškodeného M. Z., svedkov M.
S., starostu obce a O. H., sociálnej pracovníčky, si bol vedomý zdravotných obmedzení nebohého
poškodeného, vyplývajúcich v prvom rade z amputácie jeho ľavej nohy, ktoré boli na prvý pohľad zrejmé

a vo veci vypočutými svedkami pozorované, bol si vedomý toho, ako to už bolo vyššie naznačené
vychádzajúc najmä z jeho výpovede, že zdravotný stav nebohého poškodeného si vyžadoval jeho
osobnú starostlivosť a v prípade jeho zhoršenia aj odbornú lekársku pomoc formou hospitalizácie.
Obžalovaný sa ale tvrdeniam obsiahnutým v obžalobe bránil tým, že otcovi poskytoval potrebnú
starostlivosť v rámci svojich možností a schopností, pripustil, že sám v čase, keď sa o otca mal

starať požíval alkoholické nápoje, no poukázal aj na to, že alkoholické nápoje vo zvýšenej miere
požíval aj samotný poškodený, čo potvrdili aj súrodenci obžalovaného, poškodený nebohý málo jedol,
stravu odmietal, skôr vyžadoval alkoholické nápoje, pritom aj svedkovia M. S. a I. S. potvrdili, že
nebohý poškodený bol celý život chudý, obžalovaný teda poprel, že by nebohému poškodenému stravuodopieral. Obžalovaný ďalej poprel, že by nebohému poškodenému skrýval barly a protézu, vysvetľoval,
že pokiaľ boli nájdené v inej miestnosti, nie tam, kde sa poškodený zdržiaval, bolo tomu tak preto,
že po návrate z nemocnice poškodený už nevládal tieto pomôcky používať, čo vo svojej výpovedi

potvrdil aj ošetrujúci lekár poškodeného svedok MUDr. N. A., obžalovaný pripustil, že mobilný telefón
poškodenému zobral, no dôvodil tým, že poškodený nevedel mobilný telefón používať, čo v priebehu
konania, nijakým dôkazom vyvrátené nebolo, navyše súrodenci obžalovaného svedkovia C. F. a M.
Z. potvrdili, že s poškodeným sa bolo možné telefonicky cez obžalovaného skontaktovať, obžalovaný
nepoprel, že poškodeného zamkýnal vysvetľoval to však tým, že sa obával o poškodeného bezpečnosť

a o veci, ktoré mali v dome, pritom opak v konaní vykonaným dokazovaním preukázaný nebol.

Pokiaľ teda obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že nebohého poškodeného týral tým, že mu
odopieral výživu, skrýval mu barly a nožnú protézu, zobral mu telefón, čím mu bránil skontaktovať sa s
okolím, zamykal ho v rodinnom dome, k tomu je potrebné uviesť, že ani podľa názoru krajského súdu
vykonané dokazovanie nepredstavuje dostatočný podklad pre vyššie uvedený záver.

Nebolo ani podľa názoru krajského súdu spoľahlivo preukázané, že by obžalovaný nebohému
poškodenému barly a nožnú protézu úmyselne skrýval s motívom obmedzovať ho v pohybe.
Obžalovanému sa kládlo za vinu jeho konanie v období od 17.04.2012 do 09.05.2012, teda potom, čo bol
nebohý poškodený prepustený z nemocničnej lekárskej starostlivosti, obžalovaný tvrdil, že spomínané

lekárske pomôcky poškodený nepoužíval, pretože na to nemal síl (len ťažko si je možné predstaviť, že
by nebohý poškodený v tak relatívne krátkom čase po amputácii nohy a bez preukázanej určitej dávky
usilovnosti pri rehabilitácii bol schopný nožnú protézu používať bez bariel), čo vo svojej výpovedi potvrdil
aj ošetrujúci lekár.
Obžalovaný pripustil, že mobilný telefón nebohému poškodenému zobral, táto ojedinelá vec však len

ťažko môže zakladať trestnú zodpovednosť za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorá si
spravidla vyžaduje konanie zo strany páchateľa po dlhšiu dobu vyznačujúce sa určitou dávkou hrubosti
a necitlivosti voči poškodenej osobe, ktorá toto konanie pociťuje ako ťažké príkorie, samozrejme nie je
vylúčené, aby trestný čin týrania bol spáchaný aj ojedinelým konaním, to by sa ale muselo vyznačovať
zvlášť vysokou intenzitou, ktoré by poškodená osoba pociťovala ako zvlášť ťažké príkorie. Pokiaľ v tejto

súvislosti obžaloba naznačovala, že to spomínané príkorie malo byť poškodenému spôsobované tým, že
sa nemohol cez mobilný telefón kontaktovať s okolím, či okolie sa nemohlo skontaktovať s poškodeným,
k tomu obžalovaný uviedol, že poškodený obsluhovať mobilný telefón nevedel, ani sa mu nepodarilo
naučiť ho to, pričom opak v konaní preukázaný nebol a obaja súrodenci obžalovaného dosvedčili, že s
nebohým poškodeným sa telefonicky prostredníctvom obžalovaného skontaktovať dalo.

Pokiaľ bolo obžalovanému kladené za vinu, že nebohého poškodeného zamykal v dome, obžalovaný
vysvetlil, že to bolo na ochranu poškodeného ako aj ochranu jeho majetku, pričom ani v tomto
prípade opak v konaní preukázaný nebol a ani skutočnosť, že susedia museli vykopnúť dvere, aby
nebohému poškodenému, ktorému bolo zle, počas Veľkej Noci XXXX poskytli potrebnú pomoc o úmysle

obžalovaného otca izolovať a tým ho týrať nepreukazuje, každopádne ale poukazuje na nedostatočnú
starostlivosť zo strany obžalovaného, jeho ľahostajnosť voči potrebám otca, teda každopádne jeho
nedbanlivostné konanie, nie však úmysel.

Obdobne tak vykonané dokazovanie spoľahlivým spôsobom nepreukázalo ani tú skutočnosť, že by

obžalovaný nebohému poškodenému stravu neposkytoval úmyselne, chcejúc mu tým spôsobovať
utrpenie. Obžalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že otec stravu odmietal, pretože radšej požíval alkoholické
nápoje, že otec nadmerne požíval alkoholické nápoje potvrdili aj obaja súrodenci obžalovaného a
svedkovia M. S. a I. S., susedia poškodeného, potvrdili, že poškodený bol celý život chudý, čo najmä vo
vyššom veku, kedy má ľudské telo tendenciu vo zvýšenej miere tuky ukladať, naozaj mohlo nasvedčovať

tomu, že poškodený sa nikdy neprejedal a mohol stravu odmietať. Navyše zo zápisnice o ohliadke
miesta činu vyplynulo, že pri nebohom poškodenom bol nájdený tanier so zvyškami potravy, rovnako
tak v dome boli nájdené hrnce so zvyškami potravy a zásoby potravín, čo o úmyselnom neposkytovaní
stravy poškodenému nesvedčí.

Aj keď je potrebné obžalobe prisvedčiť, že znalecké dokazovanie z odboru psychológie preukázalo,
že obžalovaný nemá morálne zábrany klamať, má tendenciu skresľovať skutočnosť vo svoj prospech,
aby sa javil v spoločensky prijateľnejšom svetle, pričom jeho dôveryhodnosť je znížená aj nadmerným
užívaním alkoholických nápojov, čo znamená, že vo všeobecnosti tvrdeniam obžalovaného je možné lenťažko veriť, táto všeobecná pochybnosť o dôveryhodnosti tvrdení obžalovaného pre uznanie jeho viny
z úmyselného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nestačí, navyše keď jeho tvrdenia
sú podporené aj ďalšími dôkazmi, a to výpoveďami ošetrujúceho lekára nebohého poškodeného,

súrodencov obžalovaného a jeho susedov tak ako to bolo vyššie naznačené. Jediným dôkazom, ktorý
obžalobné tvrdenia v tomto smere potvrdzuje, je výpoveď svedkyne C. F. prednesená v prípravnom
konaní dňa 31.05.2012, kedy svedkyňa uviedla, že otec sa jej posťažoval na obžalovaného z dôvodu
jeho konania tak ako je uvedené v obžalobe, a ktoré vo svojom súhrne naozaj znaky trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby vykazuje. Aj keď len samotná skutočnosť, že išlo o výpoveď

pred vznesením obvinenia, čo znamená, že bola realizovaná bez prítomnosti obhajcu obvineného,
obvinený a ani jeho obhajca nemohli svedkyni v tom čase klásť otázky, samé osebe nepoužiteľnosť
tejto výpovede v ďalšom konaní nespôsobuje, pretože pre zachovanie kontradiktórnosti konania a
pre kritickú previerku výpovede svedka postačí, ak je svedok kontradiktórne vypočutý v konaní pred
súdom, k čomu v prejednávanej veci došlo. Avšak aj samotná svedkyňa význam svojich slov v ďalšom
konaní zľahčovala tvrdiac, že nebohý poškodený, len od ktorého z počutia mala informácie o konaní

obžalovaného, keďže priamym svedkom sporných udalostí nebola, bol alkoholik preto ani sama nevie,
či mu bolo možné veriť, navyše pokiaľ ide o tvrdenia otca, že obžalovaný mu proti jeho vôli vyberal
dôchodok, túto informáciu si bola sama preveriť na pošte, kde jej bolo povedané, že otec obžalovaného
na preberanie dôchodku sám dobrovoľne splnomocnil. Je potrebné obžalobe v tomto smere prisvedčiť,
že v osobe svedkyne ide o sestru obžalovaného a teda jej zmenená výpoveď môže byť poznamenaná

snahounapomôcťobžalovanému.Nastranedruhejsvedkyňanebolapriamymsvedkomňoupopísaných
udalostí, informácie o nich mala len od svojho otca, teda osoby vyššieho veku, vážne chorej (podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára po mozgovej cievnej príhode), nadmerne požívajúcej alkoholické nápoje,
čo vyplýva nie len z výpovede obžalovaného, ale aj jeho súrodencov, pričom poškodený pochopiteľne,
ako jediný priamy svedok konania obžalovaného v prejednávanej veci, vypočutý nebol a nebolo

samozrejme ani skúmané, či neexistuje, s ohľadom na vyššie uvedené dôvod, pre ktorý by nebolo
možné tvrdeniam poškodeného veriť, alebo mať pochybnosti o ich pravdivosti. Za takejto situácie potom
nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či tvrdeniam poškodeného je alebo nie je možné reálne
veriť, pretože je reálna aj možnosť, že niektorá z vyššie uvedených skutočností mohla pravdivosť jeho
tvrdení ovplyvniť, pritom vina obžalovaného môže byť založená len na takých skutkových zisteniach,

o ktorých neexistujú rozumné a dôvodné pochybnosti, ktoré v prejednávanej veci vyššie naznačené
skutočnosti, teda vysoký vek, vážna choroba poškodeného, jeho nadmerné požívanie alkoholických
nápojov, nepochybne vyvolávajú, pritom dôkaz ktorý by ich vylúčil v prejednávanej veci neexistuje.
Navyše svedkyňa vypovedala 31.05.2012 teda v deň, kedy bolo objavené mŕtve telo jej otca a kedy sa
dozvedela, že je mŕtvy už dlhší čas, teda na jej výpoveď mohlo nepochybne mať vplyv aj rozrušenie

z takýchto informácii. Okrem toho je potrebné obhajobe prisvedčiť, že obžalovanému sa kladie za
vinu konanie v čase od 17.04.2012, kedy bol nebohý poškodený prepustený z nemocničnej liečby na
chirurgickom oddelení, ako to vyplýva z výpovede ošetrujúceho lekára N. A., ako aj priloženej lekárskej
správy, do 09.05.2012, kedy došlo k smrti poškodeného, pritom z výpovede svedkyne C. F. vyplýva, že
otec sa jej na obžalovaného posťažoval v nemocnici na chirurgii, t.j. pred 17.04.2012 a teda sa svedkyni

posťažoval na konanie obžalovaného pred 17.04.2012.

Taktiež bez významu nezostáva ani skutočnosť, že žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, až
na svedkyňu C. F., že by sa im poškodený na konanie obžalovaného sťažoval, a to ani vo veci
nezainteresovaná svedkyňa, sociálna pracovníčka O. H..

Vo svetle vyššie uvedeného ojedinelá nepriama výpoveď rozrušenej svedkyne založená na informáciách
získaných zo zdroja, o spoľahlivosti ktorého existujú dôvodné a rozumné pochybnosti, bez akéhokoľvek
iného podporného dôkazu, či už priameho alebo nepriameho (znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, síce preukázalo nedostatočnú starostlivosť o poškodeného,

v žiadnom prípade však nie skutočnosť, že malo ísť o konanie úmyselné) nemôže pre uznanie viny z
úmyselného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. postačovať, a to
ani za situácie, že znalecké dokazovanie z odboru psychológie preukázalo, že v osobe obžalovaného
ide o nedôveryhodnú osobu a že obžalovaný navyše klamal svedkyni C. F. o zdravotnom stave
poškodeného, ako aj o skutočnosti, že poškodený nie je doma v čase keď už bol mŕtvy (písomný oznam

na dome), čo len nasvedčuje tomu, že obžalovanému naozaj niet čo veriť avšak o jeho úmysle týrať
poškodeného nesvedčí.Na strane druhej zo záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo
vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie chorobne poškodeného srdca
pri podvýžive organizmu, pritom znalci zistili u poškodeného prítomnosť alkoholu v krvi a skutočnosť,

že poškodený dva až tri dni pred smrťou nejedol, pričom znalec ozrejmil, že u 64-ročného človeka
neprijímanie potravy počas dvoch až troch dní spôsobuje rozvrat vnútorného prostredia, ktorý bez
adekvátnej lekárskej starostlivosti môže viesť k smrti človeka, pritom krajský súd po preskúmaní
podaného znaleckého posudku nezistil žiadne na prvý pohľad zrejmé a nelogické nesprávnosti,
nezrovnalosti, či rozpory, znalecký posudok má potrebnú štruktúru, je logický, jasný, zrozumiteľný a

presvedčivý, preto ani krajský súd nedospel k záveru, že by znalecký posudok bolo potrebné odmietnuť
a nedospel ani k záveru, že by znalecký posudok bol vágny, či špekulatívny. Pokiaľ znalec vysvetlil, že
v danom prípade už dva až tri dni neprijímanie potravy mohlo viesť k rozvráteniu vnútorného prostredia
poškodeného, je potom nepodstatné, že 17.04.2012 bola výživa poškodeného primeraná.

Z uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný, ktorý si bol vedomý toho, ako to už bolo vyššie uvedené,

že o svojho otca, sa musí postarať, pretože tento je imobilný, odkázaný na jeho starostlivosť a jeho
zhoršenie zdravotného stavu si môže vyžiadať odbornú zdravotnú starostlivosť, sa o poškodeného
náležite nepostaral a potrebnú lekársku starostlivosť mu nezabezpečil. Obžalovaný vedel, že otec
požíva v zvýšenej miere alkoholické nápoje namiesto stravy, pretože to vyplýva aj z jeho výpovede,
a to aj napriek tomu, že je vážne chorý, čo obžalovanému bolo zrejmé už len zo skutočnosti, že otec

bol hospitalizovaný, pritom je nepodstatné, či išlo o cievnu mozgovú príhodu alebo ochorenie srdca.
Každému priemerne inteligentnému človeku, ktorý netrpí žiadnou duševnou poruchou, či chorobou, pri
ktorej by strácal kontakt s realitou, čo nie je prípad obžalovaného, vie, že pokiaľ vážne chorý človek
nepožíva v dostatočnej miere stravu, ale namiesto toho požíva alkoholické nápoje, môže to jeho zdravie
alebo život ešte viac ohroziť, prípadne viesť k jeho smrti. Obžalovaný si teda bol vedomý toho, že jeho

starostlivosť o otca je nedostatočná, no bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že nepovedie k
zhoršeniu zdravotného stavu, či smrti poškodeného. Napriek tomu, že si bol vedomý toho, že zdravotný
stav otca sa môže zhoršiť do tej miery, že bude potrebovať odbornú lekársku pomoc, ktorú si sám
nevie zavolať, pretože je imobilný a telefonovať nevie, napokon ani telefón nemá, pretože mu ho zobral
obžalovaný, otca nechával bez pomoci samého aj v rozsahu niekoľkých hodín, či dní, spoliehajúc sa

na to, že otec v tom čase jeho pomoc, či odbornú lekársku pomoc, ktorú by mu musel zavolať, nebude
potrebovať.

Trestnej zodpovednosti sa obžalovaný nemohol zbaviť tvrdením, že o otca sa staral ako vedel a mohol,
nemal v tomto smere skúsenosti a napokon starostlivosť o otca nezvládal, ako náhle totiž obžalovaný

zistil, že je nad jeho schopnosti a možnosti sa o otca starať, že mu nie je schopný dennodennú
starostlivosťapozornosťvenovať,atoajzdôvodu,žesámvozvýšenejmierepožívalalkoholickénápoje,
mal o týchto skutočnostiach informovať svojich súrodencov, lekára, príslušný úrad práce sociálnych vecí
a rodiny odbor sociálnych vecí a podobne, nie spoliehať sa na to, že otcovi sa nič nestane.

Povinnosť obžalovaného postarať sa o otca vyplýva z ust. § 56 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa
ktorého deti, ktoré sú schopné samy sa živiť (čo obžalovaný nepochybne vo všeobecnosti je, pretože
neštuduje, nie je chorý a pod.), sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú,
pritom primeranou výživou sa rozumie nie len samotné poskytovanie stravy, ale aj poskytovanie osobnej
starostlivosti.

Nepochybne túto povinnosť mali aj ostatné deti poškodeného, avšak skutočnosť, že ju poškodenému
neposkytli, obžalovaného nijakým spôsobom trestnej zodpovednosti za to, že on potrebnú starostlivosť
otcovi neposkytol, nezbavuje.

Pokiaľ teda obžalovaný svojim nedbalým konaním zavinil, že poškodenému nebola poskytnutá potrebná
starostlivosť, ktorá mohla zabrániť jeho smrti, hoci starať sa o poškodeného bol zo zákona povinný, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
dopustil sa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ust. § 138 písm.
h/ Tr. zák.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, ustálil skutok tak, ako je uvedený vo
výrovej časti tohto rozsudku, a konanie obžalovaného posúdil ako prečin usmrtenia. V tomto smere je
potrebné obžalobe prisvedčiť, že v konaní obžalovaného nemohlo ísť o prečin neposkytnutia pomoci,pretože podľa ustálenej súdnej praxe naozaj páchateľ, ktorý svojim konaním spôsobí nebezpečenstvo
smrti alebo vážnej poruchy zdravia, nezodpovedá za svoje konanie podľa ustanovenia o neposkytnutí
pomoci, ale za zavinený následok, ktorý spôsobil. V prejednávanej veci obžalovaný svojim nedbalým

konaním zavinil smrť poškodeného, preto jeho konanie nevykazuje znaky trestného činu neposkytnutia
pomoci ale samotného poruchového deliktu, teda trestného činu usmrtenia.

V dôsledku ale zmeny výroku o vine, tak ako to bolo vyššie uvedené, musel krajský súd nevyhnutne
zmeniť aj výrok o treste.

Pri ukladaní trestu prihliadal potom krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov
vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy
majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov, pričom trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne s tým, že obec nezaznamenala
žiadne porušenie pravidiel občianskeho spolužitia, či nevhodného správania sa na verejnosti. Z odpisu

registra trestov plynie, že obžalovaný sa, keďže v odpise nemá žiaden záznam, doposiaľ do rozporu so
zákonom v trestnoprávnom zmysle nedostal a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov plynie, že ani
inak zákon neporušil, keďže sa nedopustil ani žiadneho priestupku, čo znamená, že mu poľahčovalo,
že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Obžalovaný sa
však k spáchaniu žalovaného trestného činu nepriznal a nepriznal sa ani k tomu, že by k starostlivosti

o otca pristupoval nedbalo, preto krajský súd v jeho správaní poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák. nevzhliadol. Ani okolnosti pre uznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
teda, že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, v prejednávanej veci krajský súd
nevzhliadol. Obžalovaný nevyvinul žiadnu zvláštnu, osobitnú aktivitu, ktorou by prispel k odhaleniu
trestného činu, či jeho páchateľa, ktoré by inak odhalené neboli, alebo by neboli zistiteľné z iných vo veci

vykonaných dôkazov. Zúčastnil sa bežných úkonov trestného konania bez akejkoľvek inej aktivity z jeho
strany v smere objasnenia žalovaného trestného činu, a preto úvaha o takejto poľahčujúcej okolnosti nie
je v prejednávanej veci na mieste. Priťažujúce okolnosti ani krajský súd v prejednávanej veci nezistil.

U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcich okolností, čo znamená, že zákonom

stanovenú trestnú sadzbu v rozmedzí od dvoch do piatich rokov (§ 149 ods. 2 Tr. zák.) bolo potrebné
upraviť v súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., t.j. znížiť jej hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi
jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň štyroch rokov.

S ohľadom na vyššie uvedené, najmä na, na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu

najmä z jeho doterajšieho spôsobu života (pred spáchaním žalovaného trestného činu) dospel krajský
súd k záveru, že trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere dvoch
rokov, je trestom tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu
obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti, primeraný.

Vzhľadom na už vyššie uvedené a najmä spomínanú priaznivú prognózu nápravy obžalovaného dospel
krajskýsúdkzáveru,ženajehonápravupostačíhrozbatrestomodňatiaslobodyajehobezpodmienečný
výkon nie je nevyhnutný, a preto mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu troch rokov. V tejto súvislosti zohľadnil potom krajský súd aj tú skutočnosť, že
obžalovaný bol v prejednávanej veci vo výkone väzby takmer deväť mesiacov a aj keď väzba má

predovšetkým zaisťovací, nie výchovný účel, každopádne takéto obmedzenie osobnej slobody v
súvislosti so spáchaním trestného činu má, podľa názoru krajského súdu, na doposiaľ netrestanú osobu
aj určitý výchovný vplyv.

Vzhľadom na to, že obžalovaný v čase skutku nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo vyplýva nie

len z jeho výpovede, ale aj znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, čo
nepochybne malo vplyv na kvalitu ním poskytovanej starostlivosti poškodenému, možno dospieť k
záveru, že obžalovaný sa trestného činu dopustil aj pod vplyvom alkoholu, pričom znalci vo svojom
posudku konštatovali, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu môže dopustiť trestnej činnosti, a pretonavrhli uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, preto aj krajský súd dospel k
záveru, že uloženie takéhoto ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je na mieste.

Obžalovaný si však musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním
iného trestného činu alebo priestupku, odôvodňuje rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený
trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov vykoná.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.