Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/158/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106230481
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3106230481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa: W., R. č. X, R., IČO: XX XXX
XXX, zastúpený S.. I. N., advokátom so sídlom v R., J. XX, proti odporcovi: Q., C., R. X, D. D., IČO: XX
XXX XXX, zastúpený S.. N. H., advokátom so sídlom v W., R. X, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. marca 2011,

č.k. 4C/65/2008-457, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi
povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné číslo XX,
chata, postavenej na parcele registra „C“ číslo XXXX/X v katastrálnom území V., v obci V., zapísanej
Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XXm e n í tak, že návrh v tejto časti z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku , ktorým okresný súd uložil odporcovi
povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam - parcele registra "C" číslo

XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. N., v obci B.
N., identifikovanej geometrickým plánom číslo XX/XXXX, zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným
Katastrálnym odborom Okresného úradu v D. dňa 08.10.2001 pod číslom XXX/XXXX z r u š u j ea
v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh

zamietol, týkajúci sa nehnuteľnosti - parcele registra „E“ číslo XXX v katastrálnom území B. N., vedenej
Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XXX, budovy lesného hospodárstva (horáreň, technická
prevádzkovástavbaainé)súpisnéčísloXpostavenej naparceleregistra „C“čísloXXX/Xvkatastrálnom
území B. N., zapísanej Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XX, budovy lesného hospodárstva
(horáreň, technická prevádzková stavba a iné) súpisné číslo X postavenej na parcele registra „C“ číslo
XXX/X v katastrálnom území B. N., zapísanej Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XX p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné číslo XX, chata, postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/X
v katastrálnom území V., v obci V., zapísanej Správou katastra D. na LV č. XX, parcele registra "C"
č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. N., v obci
B. N., identifikovanej Geometrickým plánom č. XX/XXXX, zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným
Katastrálnym odborom Okresného úradu v D. dňa 08.10.2001 pod č. XXX/XXXX a vo zvyšku návrh

zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
vydania nehnuteľností v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z., a to stavby - chaty súp. č. XX, stojacej naparcele registra "C" č. XXXX/X v katastrálnom území V., zapísanej na LV č. XX, ďalej nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. N., a to lesných pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 726 m2
a parc. č. XXX/X o výmere 53 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1057 m2, identifikovaných

GP č. XX/XXXX, stavby súp. č. XX - chata U. na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX, domu - 1.b.j.
hájovňa J. - T. súp. č. X na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX a domu - 1.b.j. hájovňa J. - T.
súp. č. X na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX a a parcely v katastrálnom území U. č. XXXX/X
zastavaná plocha o výmere 119 m2. Svoj návrh odôvodňoval tým, že odporcovi predložil výzvu v zmysle
§ 5 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorou sa domáhal vydania týchto nehnuteľností. Odporca ako osoba

povinná na jeho výzvu nereagoval a dohodu o vydaní nehnuteľností neuzatvoril. Odporca s podaným
návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, svoju
pasívnu legitimáciu, namietal nepreukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti v k.ú.
V., ohľadne ostatných nehnuteľností v k.ú. B. N. a v k.ú. U. tvrdil, že nie sú spôsobilým predmetom
vydania, nakoľko boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané nehnuteľnosťami, v prípade parc. č.
XXX v k.ú. B. N. dôvodil, že nie je subjektom pasívne legitimovaným a tento je evidovaný na pôvodného

vlastníka K. U.. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru že návrh je čiastočne dôvodný.
V časti, v ktorej súd považoval návrh za dôvodný, mal z vykonaného dokazovania preukázané, že
navrhovateľ je v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. osobou oprávnenou, pretože je preukázateľne útvarom
registrovanej cirkvi s právnou subjektivitou, čo v priebehu konania uznal aj odporca. Zároveň mal za
to, že navrhovateľ je tým subjektom, ktorého nehnuteľné veci, konkrétne stavba súpisné číslo XX v

katastrálnom území V. a parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2 - ostatné plochy, nachádzajúca
sa v katastrálnom území B. N., prešli do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., konkrétne spôsobom uvedeným pod písmenom
c) - odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.
Tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované vo vlastníctve štátu a v správe odporcu, ktorý je osobou

povinnou, teda osobou, ktorá je povinná nehnuteľnosti navrhovateľovi vydať a navrátiť k nim vlastnícke
právo. Navrhovateľovi tak svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, keď je preukázané, že pred 8.
májom1945malvovlastníctveuvedenénehnuteľnostiatietoprešlinaštátspôsobom,ktorýpredpokladá
zákon č. 161/2005 Z.z. Zároveň pasívna vecná legitimácia svedčí odporcovi, ktorý je preukázateľne
správcom a držiteľom (vyplýva z listov vlastníctva, ale aj z vyjadrení odporcu) uvedených nehnuteľností,

ktoré sú vlastníctve Slovenskej republiky. Navrhovateľ si navrátenie vlastníctva preukázateľne uplatnil v
zákonom stanovenej lehote písomnou výzvou. Touto výzvou bola výzva zo dňa 16.12.2005, ktorá bola
odporcovi preukázateľne doručená do 30. apríla 2006. Pokiaľ odporca namietal, že nárok navrhovateľa
bol prekludovaný z dôvodu, že v tejto lehote navrhovateľ nepreukázal skutočnosti podľa § 3 zákona č.
161/2005 Z.z., okresný súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Vo výzve boli dostatočne konkrétne označené

nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha, svoje právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam
tak uplatnil včas. V zmysle zákona je zánik práva navrhovateľa na vydanie nehnuteľností a na
navrátenie vlastníctva k nim spojený iba s neuplatnením práva, ktoré však v zákonom stanovenej
lehote preukázateľne uplatnené bolo. Petit žalobného návrhu uplatnený navrhovateľom zodpovedá
zákonu, je vykonateľný a z praxe súdov je zrejmé, že na jeho základe je možný aj zápis v katastri

nehnuteľností. Keďže odporca výzve navrhovateľa nevyhovel, uplatnil navrhovateľ svoje nároky na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na súde v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 12 mesiacov od
doručenia písomnej výzvy odporcovi. Okresný súd z týchto dôvodov vyslovil, že právo navrhovateľa
nezaniklo, je v spore aktívne legitimovaný, má právnu subjektivitu a odporcovi svedčí pasívna vecná
legitimácia. Pokiaľ ide o stavbu súpisné číslo XX, postavenú na parcele č. XXXX/X v k.ú. V., táto v

minulosti preukázateľne nebola evidovaná v pozemnoknižnej vložke a samostatne jednotlivé dôkazy
priamo nesvedčia tomu, že táto stavba bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve navrhovateľa a po
tomto dátume prešla do vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 161/2005 Z.z. Uvedené
preukazujú jednotlivé dôkazy iba nepriamo, pričom pri hodnotení týchto dôkazov v ich súhrne je zrejmé,
že ide o nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve navrhovateľa a zákonom predpokladaným spôsobom

prešla do vlastníctva štátu. Samotný zákon nevylučuje, aby predmetom navrátenia boli stavby. Táto
stavba je vedená na liste vlastníctva č. XX vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe odporcu, v
ktorého držbe sa nachádza. Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve navrhovateľa. Stavba bola na list
vlastníctvazapísanánazákladelistinyourčenísúpisnéhočíslač.XX/XXz22.07.1999.Zápisdokatastra
nehnuteľností bol vykonaný dňa 30.07.1999. V listine o určení súpisného čísla je uvedené, že stavba

bolapostavenávroku1920,preto nemohlabyťzhotovenáodporcom,resp.jehoprávnympredchodcom,
čo odporca ani spoľahlivo nepreukázal. Zápis v inventárnej karte o jej aktivácie v roku 1949 považoval
okresný súd za nedôveryhodný vzhľadom na vyjadrenie samotného odporcu, podľa ktorého mal byť v
karte poznačený rok 1940. Údaj v inventarizačnej karte mal súd za spochybnený aj rokom výstavby,ktorýjeuvedenývlistineourčenísúpisnéhočísla.Knámietkeodporcu,žestavbupodstatnýmspôsobom
zrekonštruoval a nadobudol tak k nej vlastnícke právo spracovaním, okresný súd uviedol, že žiadna
takáto rekonštrukcia v konaní preukázaná nebola a nebolo preukázané ani odstránenie pôvodnej stavby.

Vychádzal tiež z toho, že čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej
stavby (§ 135a Občianskeho zákonníka). Podľa zápisnice pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v
Trenčíne zo dňa 18.09.1948 bolo predmetom pracovnej skupiny prevzatie majetku získaného revíziou
prvej pozemkovej reformy od vlastníka (tým bol v tom čase navrhovateľ) a odovzdanie štátnym lesom,
pričom predmetom prevzatia okrem iného bola aj obytná budova v lese V. zvaná D.. Zároveň z výpisu

poisťovne I. z požiarnej poistky poistených objektov patriacich k lesníctvu I. boli v obci V. poistené stavby
S., postavená z tehál a škridly a vedľajšie budovy šopy a chlievov, postavené z dreva a škridly s tým, že
zo samotnej poistky vyplýva, že sa jedná o poistenie objektov "patriacich k lesníctvu I.", pričom pripustil ,
že poistku nemusel platiť len vlastník. Skutočnosť, že ide o stavbu, ktorá patrila navrhovateľovi a
prešla na štát spôsobom podľa zákona č. 161/2005 Z.z. mal za preukázané zo súhrnného zhodnotenia
uvedených dôkazov, ako aj v spojení s dôkazom - prídelovou listinou Okresného národného výboru v

T. č. VHPL: XXXX/XXXX zo dňa 07.11.1967. V tejto listine síce stavba uvedená nebola, no bola v nej
uvedená ako zastavaná plocha jediná parcela, a to práve parcela, na ktorej stavba stojí, teda parcela
č. XXXX/X. Ako bývalý vlastník tejto parcely je v prídele uvedený navrhovateľ a parcela sa vydáva pre
Československý štát v správe Štátnych lesov D., Lesný závod D.. Z vyššie uvedenej zápisnice je zrejmé,
že štát prevzal aj stavbu v uvedenom katastrálnom území. Okresný súd mal preto za preukázané, že v

časti o vydanie stavby súp. č. XX v katastrálnom území V. je návrh dôvodný. Pokiaľ ide o parcelu registra
"C" č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. N., tak táto
bola súčasťou pôvodnej parcely evidovanej v registri "E" ako parcela č. XXX. Parcela je zapísaná na
LV č. XXX v kat. úz. B. N. a na uvedený LV bola zaevidovaná na základe ROEP na vlastníka I. Daná
parcela vznikla z parcely č. XXX evidovanej v PK vložke č. XXX. Vlastníctvo k parcele č. XXX podľa PKV

č. XXX svedčí navrhovateľovi a tento ju nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy Čd. XXXX/XX
od K. U.. Parcela bola prevzatá od navrhovateľa a odovzdaná štátnym lesom podľa zákona č. 142/1947
Zb.. Podľa prídelovej listiny č. VHPL: XXXX/XXXX bol bývalým vlastníkom parcely navrhovateľ a bola
vydaná pre Československý štát v správe Štátnych lesov D., Lesný závod D., spĺňa podmienky v zmysle
zákona č. 161/2005 Z.z. na to, aby vlastníctvo k nej bolo navrhovateľovi od odporcu navrátené a

nehnuteľnosťmuvydaná.Pokiaľodporcanamietal,žetentopozemokniejenehnuteľnosťouvzmysle§2
zákonač.161/2005Z.z.,aženiejespôsobilýmpredmetomvydania,okresnýsúdsastýmtonestotožnilz
dôvodu, že parcela je evidovaná na katastrálnej mape a v katastri nehnuteľnosti je vedená ako pozemok,
na ktorom je manipulačná a skladová plocha, a ktorý slúži lesnému hospodárstvu (vyplýva z výpisu z
katastra nehnuteľností - č. l. 419). Uvedený pozemok teda slúži lesnému hospodárstvu a jednoznačne

tak spĺňa definíciu pozemku tvoriaceho lesný pôdny fond v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch,
ktorý bol účinný v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z., podľa ktorého sa nehnuteľná
vec vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 2 zákona č.
161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia aj k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria lesný pôdny fond. Z
uvedených dôvodov považoval okresný súd návrh za dôvodný aj pokiaľ ide o vydanie parc. č. XXX/X

v kat. úz. B. N.. Okresný súd považoval návrh za nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal
vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. N., a to pozemku parc. č. XXX/X o
výmere 53 m2, parc. č. XXX o výmere 1057 m2, identifikovaných GP č. XX/XXXX, stavby súp. č. XX -
chata U. na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XX, domu - 1.b.j. hájovňa J. - T. súp. č. X na parc. č. XXX/
X, zapísanej na LV č. XX a domu - 1.b.j. hájovňa J. - T. súp. č. X na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č.

XX a parcely v katastrálnom území U. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 119 m2. V konaní nebolo
preukázané, že chata U. (stavba súp. č. XX v k.ú. B. N.) je nehnuteľnosťou, ktorá by prešla z vlastníctva
navrhovateľa do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v §
3 zákona č. 161/2005 Z. z. . Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že táto chata bola v jeho vlastníctve pred
8. májom 1945, ba naopak, odporca v konaní preukázal, že stavbu nadobudol originárnym spôsobom,

a to jej výstavbou (zhotovením novej veci) v roku 1970, čo preukázal oznámením o vydaní súpisného
čísla, inventárnou kartou a predovšetkým stavebným povolením na výstavbu chaty, ktoré bolo v roku
1970 vydané pre právneho predchodcu odporcu - Štátne lesy. Uvedená stavba bola postavená v roku
1970, stojí na pozemku parc. č. XXX/X, ktorého vydania sa navrhovateľ taktiež domáhal. Tento pozemok
nie je spôsobilým predmetom vydania, pretože podľa § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z.z. vlastníctvo sa

nevracia k pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Z vykonaného
dokazovaniabolopreukázané,žeparcelač.XXX/Xbolapred 8.májom1945vovlastníctvenavrhovateľa
a bola mu odňatá a vlastníctvo prešlo na štát, no túto parcelu nie je navrhovateľovi možné vydať práve
preto, že po prechode do vlastníctva štátu bola v roku 1970 zastavaná práve vyššie uvedenou chatouU.. Hájovňu J. - T., teda stavby súp. č. X a súp. č. X nie je možné navrhovateľovi vydať, pretože z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastníctvo k ním nadobudla po roku 1945 Slovenská
republika originárnym spôsobom, a to zhotovením - výstavbou, keď pôvodná hájovňa bola zbúraná, t.

j. došlo k odstráneniu pôvodných stavieb a k postaveniu nových. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia
Miestneho národného výboru v U. - W. č. XXX/XXXX zo dňa 07.04.1988. Stavby boli na list vlastníctva
zapísané na základe rozhodnutí o určení súp. č. XXX/XXXX a XXX/XXXX zo dňa 10.12.2004 a GP
č. XXX XXX - XX/XXXX. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 21.02.2005. Na mieste
uvedených stavieb síce v minulosti existovala hájovňa - dve budovy vo vlastníctve navrhovateľa a tieto

mu boli v rozhodnom období odňaté a prešli do vlastníctva štátu, no z uvedeného potvrdenia vyplýva, že
obe boli zbúrané a na ich mieste boli postavené nové stavby. Tieto sú nepochybne novými nehnuteľnými
vecami a vlastnícke právo k nim patrí Slovenskej republike v správe odporcu, keďže aj podľa potvrdenia
stavby postavil Lesný závod. Skutočnosť, že pôvodné stavby hájovne boli zbúrané a na ich mieste
postavené nové, podporujú aj ďalšie listinné dôkazy, a to inventárna karta odporcu a rozhodnutia o
pridelení súpisného čísla. Z uvedených dôkazov v ich súhrne je zrejmé, že obe stavby hájovne J. - T. sú

oprávnene vo vlastníctve štátu a v správe odporcu a niet dôvodu na ich vydanie navrhovateľovi. Parcela
registra "C" č. XXX o výmere 1057 m2 v katastrálnom území B. N. je v súčasnosti na základe ROEP-
u vedená na vlastníka K. U. v správe Slovenského pozemkového fondu. Uvedená parcela teda nie je
preukázateľne vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nie je možné domáhať sa jej vydania voči
žalovanému v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z., ktorý v tejto časti žaloby nie je z uvedeného dôvodu ani

vecne pasívne legitimovaný. Parcela č. XXXX/X v k.ú. U. je v súčasnosti zastavaná stavbou súp. č. XXX
- maštaľ, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe odporcu a je vedená na LV č. XXX. Tento
pozemok nie je spôsobilým predmetom vydania, pretože podľa § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z.z.
vlastníctvo sa nevracia k pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že stavba maštale bola na uvedenom pozemku postavená

právnym predchodcom žalovaného po tom, čo pozemok prešiel do vlastníctva štátu. Tento záver vyplýva
predovšetkým z inventárnej karty žalovaného, ale aj z toho, že túto skutočnosť navrhovateľ nenamietal,
o čom svedčí napokon fakt, že vydania stavby sa nedomáhal .Na základe uvedených dôvodov okresný
súd návrhu čiastočne vyhovel a v časti ho ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 2 ods. 1 písm. a/ až d/, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2 , § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 zákona č.

161/2005 Z.z., § 2 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch. O trovách konania rozhodol s poukazom na
§ 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §

220 O.s.p. zmenil tak, že uloží odporcovi vydať a navrátiť mu vlastníctvo k nehnuteľnostiam k parc. č.
XXX, zastavaná plocha o výmere 1057 m2, identifikovaná geometrickým plánom č. XX/XXXX, stavby
- dom 1.b.j. - hájovňa (J. - T.) druh stavby budova lesného hospodárstva, súpisné číslo X na parc. č.
XXX/X zapísané na LV č. XX pre k.ú. B. N., stavba - dom - 1.b.j. - hájovňa (J. - T.) druh stavby budova
lesného hospodárstva súpisné číslo X na parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XX pre k.ú. B. N.. Uviedol,

že hájovňa J. - T. pozostávajúca z dvoch častí postavených na parc. č. XXX/X a č. XXX/X, k.ú. B. N.
existovala ešte pred ich odňatím navrhovateľovi s tým, že k týmto budovám existovali aj iné budovy
postavené na vedľajších pozemkov, o čom svedčí výpis požiarnej poistky poistených objektov, patriacich
k lesníctvu I., poistených v Poisťovni I. R. č. poistky č. 7, 129.844 pod položkami 22 až 27, kde sú
evidované stavby v k.ú. U. - samota J. -T., okres D. ako 22. S. s verandou, 23. Ľadovňa, 24. Chlievy, 25.

Maštaľ a šopa, 26. Chlievy a záchod, 27. Šopa a pod položkami 28. až 30. sú evidované stavby v k.ú.
V., okres D. ako 28. S. a vedľajšie stavby, 29. Šopa, 30. Chlievy. Tvrdenie odporcu, s ktorým sa stotožnil
i súd prvého stupňa s poukazom na potvrdenie MNV v U. - W. č. 146/1988 o zbúraní pôvodnej stavby,
že rekonštrukciou vyššie uvedených nehnuteľností došlo zo strany odporcu k nadobudnutiu vlastníctva
originálnym spôsobom, nepovažoval za správne. Mal za to, že bolo zle aplikované a zle interpretované,

keď počas užívania nehnuteľností musí zo strany užívateľa (odporcu) dôjsť k ich nutnej údržbe a oprave,
prípadne i k rekonštrukcii, aby sa nehnuteľnosť zachovala čo najdlhšie v používania schopnom stave
(starostlivosť riadneho hospodára). Mal za to, že uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukazuje,
aká veľká časť nehnuteľností bola zbúraná a či vôbec po zbúraní nejakej časti nehnuteľnosti prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Poukázal na stanovisko Správy katastra

D. zo dňa 03.12.2010 na č.l. 332 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že ohľadom hájovne J. - T. boli
uvedené nehnuteľnosti pred zápisom na LV zapísané v pkv. č. XX v danom území. Z tohto dôvodu
považuje uvedené nehnuteľnosti za pôvodné nehnuteľnosti. Stanovisko MNV U. - W. nepreukazuje, v
akom rozsahu boli sporné nehnuteľnosti zbúrané a či došlo iba k čiastočnému zbúraniu stavby alebok inému dispozičnému riešeniu. Bol toho názoru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva originálnym spôsobom (spracovaním), pretože predmetné stavby existovali ešte
predtým, ako bolo navrhovateľovi vlastnícke právo odňaté. Bol toho názoru, že parc. č. XXX a parc.

č. XXX/X v k.ú. B. N. sú jednoznačne spôsobilým predmetom vydania, a to z dôvodu, že napĺňajú § 6
reštitučného zákona a nejedná sa o pozemky, ku ktorým by sa nevydávalo vlastnícke právo.

Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh ohľadne stavby súpisné číslo XX, chata, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X

v k.ú. V. zapísanej Správou katastra D. na LV č. XX a parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 726
m2, ostatné plochy nachádzajúce sa v k.ú. B. N. identifikované geometrickým plánom č. XX/XXXX
zhotoveným dňa 20.11.2000 a overený katastrálnym odborom Okresného úradu v D. dňa 08.10.2011
pod č. 337/2001 zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
1 písm. d/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - chata V., súpisné číslo XX uviedol, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že bol pôvodným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Dôkazy
predložené navrhovateľom o jeho vlastníckom práve - zápisnica napísaná dňa 18.09.1948 na Pracovnej
skupine pre pozemkovú reformu v T., poistenie objektov patriacich k lesníctvu I. pre obec V., prídelová
listina OMV v T.. VHPL: XXXX/XXXX zo dňa 07.11.1967, pozemnostný hárok č. XX pre k.ú. V. sú

dôkazmi, z ktorých je možné vyvodiť, že navrhovateľ zrejme v minulosti predmetnú stavbu užíval, nie sú
však dôkazom o jeho vlastníctve. Ďalej uviedol, že v k.ú. V. sa nachádzali viaceré stavby, a preto nie je
vylúčené ani to, že odovzdanie užívania sa týkalo inej stavby. Poukázal na skutočnosť, že označenie „D.“
savmapepozemkovejknihyanivpozemkovomkatastrik.ú.V.neuvádzaaneuvádzasaanivpkv.č.XXX
pre k.ú. V.. Nehnuteľnosti v k.ú. V. navrhovateľ nadobudol podľa jeho tvrdenia na základe kúpnej zmluvy

s pôvodným pozemnoknižným vlastníkom K. U.. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a
pánom U. však o vlastníctve predmetnej stavby nie je zmienka, napriek tomu, že malo ísť o nehnuteľnosť
nemalej hodnoty. Považoval za zarážajúce, že predmetná zmluva sa podrobne venuje takým detailom,
ako je vlastníctvo ležiaceho dreva v stave spracovanom i nespracovanom, prebratie zamestnancov -
hájnikov a horárov E. I., H. P., E. A. a S. G., termínu ujatia sa užívania predmetných nehnuteľností,

potrebe schválenia zmluvy kompetentnými civilnými a cirkevnými úradmi a tak ďalej, nezmieňuje sa
však o žiadnej stavbe na parc.č. XXXX/X, a preto považuje za nepravdepodobné, že by sa pri
takto podrobne spracovanej kúpnej zmluve predávajúci alebo kupujúci opomenuli zmieniť o prevode
vlastníckeho práva predmetnej stavby, ktorá mala slúžiť na ubytovanie hájnika alebo horára, ktorí sú
uvádzaní v zmluve menovite. Vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam prešlo na navrhovateľka

na základe kúpnej zmluvy až dňa 20.06.1937 a nie je preto pravdepodobné, že by predmetnú stavbu
postavil navrhovateľ, keď mapovanie pri tvorbe novomeračského operátu v k.ú. V. bolo podľa tvrdenia
navrhovateľauskutočnenévroku1938-1940. Zotrvalnanámietkenedostatkuvecnejaktívnejlegitimácie
navrhovateľa v danej veci týkajúcej sa uvedenej stavby. Zápisnica zo dňa 18.09.1948 na Pracovnej
skupine pre pozemkovú reformu v T. nepreukazuje odňatie vlastníckeho práva navrhovateľa k tejto

stavbe, ani to, že by sa jej vlastníkom stal štát, táto zápisnica je dôkazom, že do držby a úžitku bola
odovzdaná „obytná budova v lese V.“. Vytýkal navrhovateľovi, že nepredložil rozhodnutie ministerstva
zemedelstva č. XX.XXX/XX-IX/W.-XX, na základe ktorého malo dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva a
malo byť reštitučným titulom, ktoré navrhovateľ nepredložil, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
V prídelovej listine ONV v T. č. VHPL:XXXX/XXXX zo dňa 07.11.1967 predmetná stavba uvedená

nebola a nebola teda predmetom prídelu. Z vyjadrenia Správy katastra D. zo dňa 03.12.2010 vyplýva,
že predmetná stavba nebola v pozemkovej knihe vôbec evidovaná, a to ani pod iným súpisným číslom a
po prvýkrát bola do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 30.07.1999, t.j. po rozhodnom období. Pokiaľ
sa týka parc. C KN č. XXX/X v k.ú. B. N. uviedol, že sa nejedná o spôsobilý predmet reštitúcie, nakoľko
uvedený pozemok netvorí poľnohospodársku pôdu ani lesný pôdny fond. Z odôvodnenia rozsudku

vyplýva, že súd prvého stupňa uvedenú parcelu, ktorá je ostatnou plochou, považoval za lesný pôdny
fond podľa § 2 ods.1 písm. b/zákona č. 61/1977 o lesoch a osoboval si tak právomoc, ktorá mu nepatrila,
keďže podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona v prípade pochybnosti, či ide o lesný pôdny fond rozhoduje
príslušný orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, t.j. obvodný, resp. krajský lesný úrad a
posúdenie uvedenej otázky nepatrí do právomoci súdu. Zotrval na svojej námietke nedostatku vecnej

pasívnej legitimácie. Poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., v ktorom sa uvádza jediný spôsob
akým môže povinná osoba vydať vlastníctvo dotknutých nehnuteľností, a to tak, že uzavrie s oprávnenou
osobou do 60-tich dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Navrhovateľ
sa v súdnom konaní nedomáha uzavretia dohody o vydanie nehnuteľnej veci ani o náhrade prejavuvôle odporcu uzavrieť takúto dohodu. Bol preto toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým
návrhu navrhovateľa vyhovel, je nevykonateľný a na základe neho nie je možné zapísať vlastnícke právo
navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľom navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku napadnutom navrhovateľom potvrdil a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti - hájovňu súpisné číslo X na parc. C KN
č.XXX/X a hájovňu súpisné číslo X na parc. č. C KN XXX/X, zapísané na LV č. XX pre k.ú. B. N.

uviedol, že navrhovateľ síce preukázal, že uvedené nehnuteľnosti s totožnými číslami boli zapísané v
pozemnoknižnej vložke č. XX na pozemkoch MPČ. XXX a XXX. Podľa jeho názoru odporca v konaní
preukázal geometrickým plánom č. XX/XXXX a fotografiami stavieb súpisné číslo X a X, že v dôsledku
rekonštrukciepôvodnýchnehnuteľnostídošloktakejzmenezákladnýchstavebnýchprvkov,ktoréstavbu
charakterizujú, že táto zmena mala za následok vznik nových vecí v zmysle práva, ktoré nemožno
stotožniť s pôvodnými budovami, pričom pôvodné stavby nie je možné od novovzniknutých stavieb

oddeliť. Obe stavby predstavujú stavby typické pre 70 roky 20 storočia a z geometrického plánu vyplýva,
že celé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia je odlišné od pôvodných stavieb a v dôsledku
rekonštrukcie došlo aj k odstráneniu pôvodnej strechy na oboch stavbách a jej nahradenia strechou
novou. Došlo tak k deštrukcii pôvodných stavieb, po ktorých prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia pôvodných stavieb, a preto sa jedná o stavby nové, vzniknuté stavebnou

činnosťou odporcu. Preto žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Pokiaľ ide o parc. C
KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1057 m2 v k.ú. B. N., nejedná sa o spôsobilý predmet
reštitúcie podľa zákona č. 161/2005 Z.z., keď uvedená nehnuteľnosť jednoznačne odporcovi nepatrí
a nie je v konaní pasívne legitimovaný.

Krajský súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie a zopakoval
dokazovanie prečítaním týchto listinných dôkazov: kúpno-predajná zmluva z č.l. 18, zápisnica zo dňa
18.09.1948 z č.l. 20, výpis z listu vlastníctva č. XX z č.l. 32, prídelová listina z č.l. 50, list vlastníctva
č. XX z č.l. 71, pozemnostný hárok č. XX, k.ú. V. z č.l. 174, výpis z požiarnej poistky poistených
objektov patriacich k lesníctvu I. z č.l. 177, listina o zmene evidenčného čísla na súpisné Obec V. zo

dňa 22.07.1999 z č.l. 426, inventárna karta hmotného a nehmotného majetku z č.l. 412, posudok na
Poľovnícka chata - hájovňa V. súpisné číslo XX z č.l. 415 a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, pokiaľ ide o nehnuteľnosť -
stavbu,súpisnéčísloXX,postavenúnaparc.registra„C“č.XXXX/Xvk.ú.V.,zapísanejSprávoukatastra
D.naLVč.XX,rozsudokokresnéhosúdupodľa§221ods1písm.h/O.s.p.zrušiťavecvrátiťokresnému

súdu podľa ods. 2 cti. zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie pokiaľ ide o
vydanienehnuteľnosti-parceleregistra"C"čísloXXX/Xovýmere726m2,ostatnéplochy,nachádzajúcej
sa v katastrálnom území B. N., v obci B. N., identifikovanej geometrickým plánom číslo XX/XXXX,
zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v D. dňa 08.10.2001
pod číslom XXX/XXXX a rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pokiaľ ide o

vydanie nehnuteľností - parcele registra „E“ číslo XXX v katastrálnom území B. N. vedenej Správou
katastra D. na liste vlastníctva č. XXX, budovy lesného hospodárstva (horáreň, technická prevádzková
stavba a iné) súpisné číslo X postavenej na parcele registra „C“ číslo XXX/X v katastrálnom území B.
N. , zapísanej Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XX, budovy lesného hospodárstva (horáreň,
technická prevádzková stavba a iné) súpisné č. X postavenej na parcele registra „C“ číslo na parc. č.

XXX/X v katastrálnom území B. N., zapísanej Správou katastra D. na liste vlastníctva číslo XX.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh
navrhovateľa na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to stavby súpisné číslo XX -
chataU.naparc.č.XXX/X,zapísanejnaLVč.XX,vk.ú.B.N.,parc.č.XXX/Xovýmere53m2,zastavaná

plocha v k.ú. B. N., parc. č. XXXX/X v k.ú. U., zastavaná plocha. V tejto časti rozsudok okresného súdu
krajský súd nepreskúmaval, v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok okresného súdu, ktorým rozhodol o návrhu
navrhovateľa o uložení povinnosti odporcovi vydať a navrátiť mu vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe

súpisné č. XX, chata, postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/X v katastrálnom území V., v obci V.,
zapísanej Správou katastra D. na LV č. XX, parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné
plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. N., v obci B. N., identifikovanej geometrickým plánom
č. XX/XXXX, zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v D.dňa 08.10.2001 pod č. XXX/XXXX, budovy lesného hospodárstva (horáreň, technická prevádzková
stavba a iné) súpisné č. X a súpisné č. X (hájovňa J. - T.) na parc. č. XXX/X a na parc. č. XXX/X v
k.ú. B. N. a parc. č. XXX o výmere 1057 m2, zastavaná plocha v k.ú. B. N..

Krajský súd na pojednávaní dňa 25.04.2013 zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa
prečítaním listinných dôkazov - kúpno-predajná zmluva z č.l. 18, zápisnica zo dňa 18.09.1948 z č.l.
20, výpis z listu vlastníctva č. XX z č.l. 32, prídelová listina z č.l. 50, list vlastníctva č. XX z č.l. 71,
pozemnostný hárok č. XX, k.ú. V. z č.l. 174, výpis z požiarnej poistky poistených objektov patriacich

k lesníctvu I. z č.l. 177, listina o zmene evidenčného čísla na súpisné Obec V. zo dňa 22.07.1999 z
č.l. 426, inventárna karta hmotného a nehmotného majetku z č.l. 412, posudok na Poľovnícka chata
- hájovňa V. súpisné číslo XX z č.l. 415 a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil, že
jednotlivé dôkazy priamo nesvedčia tomu, že stavba súpisné číslo XX na parc. č. XXXX/X v k.ú. V.
prešla pred 8. májom 1945 do vlastníctva navrhovateľa, a to spôsobom podľa zákona č. 161/2005 Z.z.,
bol jeho záver správny. Správne tiež ustálil, že uvedená stavba nebola nikdy ako nehnuteľnosť vedená

v pozemkovej knihe a na LV č. XX vo vlastníctve odporcu bola zapísaná až dňa 30.07.1999 na základe
listiny o zmene evidenčného čísla na súpisné č. XX/XX z 22.07.1999. Pokiaľ však z nepriamych dôkazov
vyvodil, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v časti vydania stavby súp. č. XX v k.ú. V., odvolací súd
sa s jeho záverom nemohol stotožniť.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa
ods. 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom
na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná
vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Jedným zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 161/2005
Z.z. je preukázanie vlastníckeho práva osoby domáhajúcej sa vydania a navrátenia nehnuteľnosti v
rozhodnom období, t.j. od 8. mája 1945 do 1. januára 1990. Uvedený zákon je podľa predmetu v ňom
obsiahnutej úpravy reštitučným predpisom, ktorého cieľom je zmierniť následky minulých majetkových

a iných krívd. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že orgány štátu sú pri aplikácii a
interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých
ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy
interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o
zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Uvedené

ustálené stanovisko Najvyššieho súdu SR však neznamená, že možno vyhovieť každému návrhu osoby,
ktorej svedčí právo podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2005 Z.z. bez toho, aby aspoň spôsobom obvyklým
osvedčila svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha v rozhodnom období.

Súd prvého stupňa vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnosti - stavba súp. č. XX v k.ú. V. vyvodil z

nepriamych dôkazov - z rozhodnutia o zmene evidenčného čísla na súpisné číslo, kde je uvedené, že
stavba bola postavená v roku 1920, a preto mal za to, že odporca nepreukázal, že bola stavba zhotovená
ním alebo jeho právnym predchodcom, zo zápisu na inventárnej karte o aktivácii uvedenej nehnuteľnosti
vroku1949,pričomodporcatvrdil,ženakartejevyznačenýrok1940,zozápisnicepracovnejskupinypre
pozemkovú reformu v T. zo dňa 18.09.1948, kde predmetom odovzdania bola aj obytná budova v lese

V. zvaná „D.“, z výpis poisťovne I. - požiarnej poistky poistených objektov patriacich k lesníctvu I., kde
boli v obci V. poistené navrhovateľom stavby S., postavená z tehál a škridly a vedľajšie budovy, šopy a
chlievy postavené z dreva a škridly, pričom išlo o poistenie objektu „patriaci k lesníctvu sídelnej kapitoly“,
prídelovej listiny ONV v T. č. VHPL: XXXX/XXXX zo dňa 07.11.1967, kde ako jediná zastavaná plocha
v k.ú. V. bola uvedená parc. č. XXXX/X. Konštatoval, že odporca nepreukázal rekonštrukciu uvedenej

nehnuteľnosti, po jej prevzatí od navrhovateľa a jeho vlastníctvo spracovaním nebolo preukázané, a
preto z uvedených nepriamych dôkazov vyvodil, že navrhovateľ bol v rozhodnom čase vlastníkom
nehnuteľností, súpisné číslo XX, postavené na parc. č. XXXX/X v k.ú. V., vedenej Správou katastra D.
na LV č. XX.

Odvolací súd zopakoval dokazovanie ohľadne nehnuteľnosti - stavby súp. č. XX v k.ú. V. a na rozdiel
od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti v
rozhodnom období nepreukázal. Z listinných dôkazov, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti sa javí, že navrhovateľ uvedenú nehnuteľnosť užíval v čase účinnostizákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, jeho vlastnícke právo však z uvedených
listinných dôkazov nevyplýva a to ani nepriamo. Pokiaľ navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzoval
z kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1936 pod Čd. XXXX/XX s K. U., odvolací súd musí konštatovať,

že sporná nehnuteľnosť - budova súpisné číslo XX, v k.ú. V., predmetom uvedenej kúpnej zmluvy
jednoznačne nebola. V uvedenej kúpnej zmluve je špecifikovaná len stavba - hájovňa s priľahlým
hájikom „J.“, ktorá je predmetom zmluvy s tým, že nehnuteľnosti v k.ú. U. ako aj „ nemovitosti“
nesúvisiace s lesnou čiastkou „H.“ netvoria predmet predaju, resp. kúpy. Podľa názoru odvolacieho
súdu odporca správne poukazoval na skutočnosť, že o uvedenej stavbe nie je v kúpnej zmluve žiadna

zmienka, napriek tomu, že malo ísť o nehnuteľnosť nemalej hodnoty, pričom uvedená zmluva obsahuje
také detaily, ako je vlastníctvo ležiaceho dreva v stave spracovanom i nespracovanom, prebratie
zamestnancov - hájnikov a horárov E. I., H. P., E. A. a S. G., na ktorých ubytovanie mala nehnuteľnosť
slúžiť, termín ujatia sa užívania predmetných nehnuteľností, potrebe schválenia zmluvy kompetentnými
civilnými a cirkevnými úradmi a tak ďalej, nezmieňuje sa však o žiadnej stavbe na parc. č. XXXX/
X. Vzhľadom na neexistenciu zápisu tejto stavby v pozemkovej knihe je i sporné, či jej vlastníkom

bol predávajúci - K. U., ktorý naviac neprevádzal na navrhovateľa celý svoj nehnuteľný majetok ale
vyhradil aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ navrhovateľ
svoje vlastnícke právo preukazoval existenciou poistnej zmluvy, prípadne zápisnicou pracovnej skupiny
pre pozemkovú reformu v T. zo dňa 18.09.1948, s poukazom na rozhodnutie o zmene evidenčného
čísla na súpisné zo dňa 22.07.1999, inventárnou kartou hmotného a nehmotného majetku, prípadne

pozemnostným hárkom č. XX v k.ú. V., musí odvolací súd konštatovať, že uvedené listinné dôkazy
preukazujú držbu a užívanie spornej nehnuteľnosti navrhovateľom, ale nie jeho vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti. Správne súd prvého stupňa tiež konštatoval, že predmetom poistnej zmluvy
mohol byť i majetok, ktorý mal navrhovateľ v nájme, nie je preto možné z predloženej poistnej zmluvy
vyvodiť vlastnícke právo navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti. Rovnako rozhodnutie o súpisnom čísle

s uvedením roku výstavby nehnuteľností bez ďalšieho relevantného dôkazu nemôže byť dôkazom
preukazujúcim vlastnícke právo navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že predmetom
kúpnej zmluvy bola zastavaná plocha - parc. č. XXXX/X v k.ú. V. nie je dôkazom vlastníckeho práva
navrhovateľa k stavbe na tejto parcele stojacej. Odvolací súd preto zastáva názor, a to i s prihliadnutím
ku skutočnosti, že vzhľadom na plynutie času je dôkazné bremeno navrhovateľa veľmi ťažké, že nie

je možné z uvedených listinných dôkazov vyvodiť, že sa v prípade stavby súp. č. XX v k.ú. V. jednalo
o vlastníctvo navrhovateľa, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou. Pokiaľ navrhovateľ dôkazné bremeno
ohľadne svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súp. č. XX na parc. č. XXXX/X v k.ú. V. neuniesol,
nesplnil tak podmienky pre aplikáciu zákona č. 161/2005 Z.z., keď nepreukázal, že je oprávnenou
osobou podľa tohto zákona a tým aj osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu na vydanie a

navrátenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti.

Ztýchtodôvodovdospelodvolacísúdkzáveru,žerozsudoksúduprvéhostupňa vovýroku,ktorým uložil
odporcovi povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné č.
XX, chata, postavenejna parcele registra „C“ číslo XXXX/Xv katastrálnom území V., v obci V., zapísanej

Správou katastra D. na liste vlastníctva č. XX nebol vecne správny, preto ho v tejto časti zmenil a
návrh zamietol. Vychádzal pritom z hlavnej zásady občianskeho súdneho konania, ktorá nesporne na
danú vec dopadá, ktorou je povinnosť účastníkov konania navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky
v občianskom súdnom konaní, ktorá je im všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ síce
účastník povinnosť tvrdenia splní, nesplní však svoju dôkaznú povinnosť, čo je i prípad navrhovateľa v

danej veci, nemôže byť jeho návrhu vyhovené, a to i s prihliadnutím na osobitný prístup k vykonávanému
dokazovaniu, keďže sa jedná o aplikáciu reštitučného zákona.

Pokiaľ sa týka ďalšej nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX/X o výmere 726 m2 ostatné plochy v k.ú. B.
N., dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne tejto nehnuteľnosti je

minimálne predčasné. Z výsluchu zástupcov účastníkov a obsahu spisu zistil, že uvedená nehnuteľnosť
obkolesuje parc. č. XXX/X, na ktorej je postavená chata U. vo vlastníctve navrhovateľa. Prístup k
uvedenej nehnuteľnosti je výlučne cez parc. č. XXX/X. Podľa tvrdenia zástupcu navrhovateľa, je
pozemok využívaný na lesné hospodárenie. Zástupca odporcu sa k spôsobu jej užívania nevedel
vyjadriť, spochybňoval však v priebehu celého konania, že spĺňa predpoklady pre aplikáciu zákona

č. 161/2005 Z.z.. Z obsahu spisu vyplýva, že parc. č. XXX/X v k.ú. B. N. nie je v súčasnosti vedená
v katastri nehnuteľností, list vlastníctva na uvedenú parcelu nebol doposiaľ založený. V katastri
nehnuteľností je doposiaľ evidovaná ako parcela registra „E“ č. XXX o výmere 694317 m2, lesné
pozemky, umiestnenémimozastavanéhoúzemiaobce,vedenénaLVč.XXX,t.j.vovlastníctveodporcu.Pokiaľ uvedený pozemok je v súčasnosti vedený v katastri nehnuteľností ako pozemok lesný a podľa
výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 419 spisu) ide o parcelu registra „C“ - ostatné plochy so spôsobom
využitia - pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému

hospodárstvu, bol odvolací súd toho názoru, že je potrebné aby sa súd zaoberal tým, akým spôsobom
je uvedený pozemok skutočne využívaný, či na ňom nie sú umiestnené ďalšie stavby prípadne sklady
slúžiace lesnému hospodárstvu a pod., a až následne je možné ustáliť, či sa jedná o spôsobilý predmet
vydania v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z..

Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti - hájovňu J. - T., teda budovy lesného hospodárstva ( horáreň, technická
prevádzková stavba a iné) súpisné číslo X a súpisné číslo X a na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X v k.ú.
B. N., odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého
stupňa a s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. na jeho odôvodnenie v tejto časti poukazuje. Je
nesporné, že z pozemnoknižnej vložky č. XX pre k.ú. B. N. vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli
evidované na pozemkovej knihe pre k.ú. B. N. pod súpisným č. X a X na pkn. parc. č. XXX, č. XXX

a č. XXX pre k.ú. B. N. v prospech vlastníka - navrhovateľa. Odvolací súd však nemohol prehliadnuť
listinu vydanú MNV v U. - W. dňa 07.04.1988 pod č. XXX/XXXX adresovanú právnemu predchodcovi
odporcu v súvislosti s jeho žiadosťou o pridelení súpisného čísla „hájenky“ B. N., z ktorého vyplýva,
že rok postavenia bývalej starej budovy je v roku 1912, ktorú však lesný závod postupne jednotlivo
zbúral a prestaval najskôr budovu č. X cca v roku 1962 a neskôr prebudoval i budovu č. X. Pokiaľ

navrhovateľ žiadal v odvolacom konaní, aby na preukázanie skutočností, či došlo k vytvoreniu novej
veci odporcom, resp. jeho právnym predchodcom spracovaním a žiadal nariadiť na uvedenú otázku
znalecké dokazovanie, odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého všetky dôkazy
a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie pred súdom prvého stupňa, nakoľko na ostatné dôkazy súd neskôr neprihliada.

Odvolací súd nezistil dôvody pre vykonanie znaleckého dokazovania v odvolacom konaní uvedené v
ust. § 205a O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že v rozhodnom čase
uvedené nehnuteľnosti existovali a boli vedené na navrhovateľa v pozemkovej knihe pkn. vložke č. XX a
odporca preukázal, že uvedené nehnuteľnosti boli po prevzatí štátom zbúrané jednotlivo a prestavané,
prebudované jeho právnym predchodcom, uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že budovy súpisné

číslo X a súpisné číslo X na parc. č. XXX/X a č. XXX/X v k.ú. B. N. boli vybudované odporcom po
ich prevzatí. I z fotodokumentácie predloženej v súdnom spise je nesporné, že uvedené nehnuteľnosti
nemôžu byť datované do roku 1912. Jedná sa o nehnuteľnosti zodpovedajúce výstavbe budov v 70-
tych rokov minulého storočia, o ktorej skutočnosti odvolací súd nemal pochybnosti.

Pokiaľ sa týka parc. č. XXX o výmere 1057 m2 v k.ú. B. N., odvolací súd sa stotožňuje so súdom
prvého stupňa, že v danej veci nie je daná vecná legitimácia účastníkov konania. Jednak nie je daná
aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, ktorý nepreukázal svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1936 s K. U., keď uvedená nehnuteľnosť je doposiaľ
vedená na vlastníka K. U. a je v správe Slovenského pozemkového fondu. Nie je daná ani pasívna

legitimáciaodporcu,keďuvedenánehnuteľnosťpreukázateľneniejevovlastníctveSlovenskejrepubliky.
Z tohto dôvodu sa nejednalo o predmet spôsobilý vydania podľa zákona č. 161/2005 Z.z..

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom
na § 224 ods. 4 O.s.p..

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .