Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 480,24 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 358,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z tejto sumy od 19.07.2013 až do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 86,57 € spolu s úrokom z omeškania:

O vo výške 8,75 % ročne zo sumy:
· 42,97 € od 18.03.2013 až do zaplatenia,
· 8,96 € od 17.04.2013 až do zaplatenia,
O vo výške 8,5 % ročne zo sumy:
· 16,68 € od 18.05.2013 až do zaplatenia,
· 17,96 € od 18.06.2013 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.1
v znení:

„Zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre je 4,99 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplantá.

V. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku služieb Slovak Telekom a.s. v bode 6.2.2.
v znení:

„Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o.
náhradu iných trov konania vo výške 10,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 03.03.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom pôvodne zaplatenia sumy
480,24 € s prísl. a po čiastočnom späťvzatí podaním zo dňa 20.05.2016 sumy 121,34 € s prísl.

Čiastočnému späťvzatiu súd vyhovel postupom podľa § 96 O.s.p.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom

a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.2 O.s.p.) z dôvodu, že išlo o drobný spor podľa

§ 200ea O.s.p. a rozhodnúť bolo možné na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

Súd zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. podľa zákona

351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.Zaposkytnutéslužbyboliprávnympredchodcomžalobcu
žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúra č. 6748862786 s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €,
b) faktúra č. 3749844201 s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €,

c) faktúra č. 6750806235 s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €,
d) faktúra č. 751771949 s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €,
e) faktúra č. 752725592 s dátumom splatnosti do 18.07.2013 na sumu 358,90 €,

Žalobca požadoval zaplatiť z faktúry

a) sumu 42,97 €,
b) sumu 13,95 €,
c) sumu 21,67 €,
d) sumu 42,75 €,

e) sumu 0 € (z dôvodu späťvzatia).

Listomzodňa24.03.2016požiadalsúdžalobcuovysvetlenie,zčohovyplývapovinnosťzaplatiťpoplatok
za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 16,50 € + DPH a aké sú skutočné náklady na
spoplatnený úkon. Rovnako súd chcel vedieť z čoho vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za

nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €.

Žalobca súdu zaslal výňatok z TV služby - Cenník - 2013-05-01 kde sa nachádzajú poplatky s názvom:
· prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €,
· zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre - 4,99 €.

a) Faktúra č. 6748862786 s dátumom splatnosti do 17.03.2013 na sumu 42,97 €.

Sumu vyúčtovanú touto faktúrou priznal súd v požadovanom rozsahu 42,97 €.

b) Faktúra č. 3749844201 s dátumom splatnosti do 17.04.2013 na sumu 13,95 €.

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal. Priznaná suma má výšku 8,96 €.Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3512/2011 uviedol: „V rámci spotřebitelských smluv ujednání
zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek,
nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis).“

28. Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou
převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z výše
uvedenéhoprincipurovnostíprostředkůlzeoddodavateletakéočekávat(případněivyžadovat),žeseve
vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří
se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému

jednánínelzeposkytnoutprávníochranu[srov.§265obchodníhozákoníkunebo§6novéhoobčanského
zákoníku].
29. V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-
liseosmlouvuformulářovou,mábýtproprůměrnéhospotřebiteledostatečněčitelný,přehlednýalogicky
uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně
menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného

charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. Jak
bylo uvedeno v bodě 9, i ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky
uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová.
30. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat

ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

V danom prípade bola sankcia - zmluvná pokuta uvedená v rozsiahlom Cenníku, ktorý obsahuje značné
množstvo údajov a súm. Keďže nejde o poplatok, za ktorý patrí spotrebiteľovi plnenie, z hľadiska
transparentnostiapoctivostijenevyhnutné,abybolspotrebiteľnamožnosťsankcieosobitneupozornený
alebo aby sa sankcia nachádzala v zmluve v užšom zmysle slova (v listine, ktorú klient podpisuje).
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.
c) Faktúra č. 6750806235 s dátumom splatnosti do 18.05.2013 na sumu 21,67 €.

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b). Priznaná suma má výšku 16,68 €.

d) Faktúra č. 751771949 s dátumom splatnosti do 18.06.2013 na sumu 42,75 €,

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti - 4,99 €, ktorú súd
nepriznal z dôvodov uvedených pri faktúre b).

V rámci tejto faktúry bola vyúčtovaná aj suma poplatku za prerušenie služieb pre neplatenie - 19,80 €,
ktorú súd nepriznal z dôvodov nižšie uvedených.
Priznaná suma má výšku 17,96 €.

Poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie - 19,80 € nepriznal súd z nasledujúcich dôvodov:

Vo veci OS Prešov sp. zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala zmluvy iného telekomunikačného operátora
okresný súd uviedol:

„Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od

15.05.2009 ako

- poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €,
- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €,
- poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 €

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.“

Okresný súd v odôvodnení pokračoval:„Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za

vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby

zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a

Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne
obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a
malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ
urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok

nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť
v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.

Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich
dôvodov:

Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu
za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

Súd výzvou zo dňa 01.07.2015 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov, odôvodnil
prečo je výška rozdielna a aké sú skutočné náklady na uvedené úkony.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 iba lakonicky konštatoval, že poplatky vyplývajú zo
sadzobníka poplatkov.

Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená

výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone
(znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu
ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po
vymáhaní pohľadávky - 31,56 €).
Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka

o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej
moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie
zisku žalobcu.Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich
použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta -
spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.

Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale určenie ich výšky musí byť transparentné a
zodpovedajúce maximálne skutočným nákladom na ich vyhotovenie.

Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti subsumovať pod § 53 ods.4 písm.v)

Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté (pozn. súdu - primerané) protiplnenie.

Zo zmluvy, všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov je tak zrejmé, že za jedno porušenie

zmluvných podmienok vo forme neuhradenia alebo oneskoreného uhradenia faktúry je spotrebiteľ
sankcionovaný
a) prerušením, resp. dočasným obmedzením služieb,
b) poplatkom za prerušenie, resp. dočasné obmedzenie služieb,
c) odpojením,

d) poplatkom za odpojenie,
e) poplatkom za znovupripojenie,
f) úrokom z omeškania,
g) zmluvnou pokutou,

z čoho tiež vyplýva, že poplatok za znovupripojenie nie je úhradou nevyhnutných nákladov dodávateľa
ale zvyšovaním zisku prostredníctvom zmluvne vnútených sankčných mechanizmov.“

S vyššie uvedeným odôvodnením sa okresný súd stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej
veci.Okresnýsúdvyzvalžalobcu,abyuviedolakésúskutočnénákladynaúkonnazvanýako„Prerušenie

poskytovania služby pre neplatenie“. Na uvedené žalobca nereagoval.
To, že je predmetný poplatok uvedený v Cenníku, neznamená, že je bez ďalšieho zákonný.
Podľa slovníka slovenského jazyka význam slova poplatok je - dávka , suma určená na
zaplatenie za užívanie niečoho, za nejaký

úkon (obyč. úradný ) al. za nejakú službu.
Procesný súd má za to, že cena za vedľajšie plnenie vyžadovaná dodávateľom od spotrebiteľa vo forme
poplatku má slúžiť na refundáciu nevyhnutných nákladov dodávateľa vzniknutých v dôsledku konania
spotrebiteľa a nemôže slúžiť na vytváranie zisku a obchádzanie sankčných mechanizmov. Pokiaľ sa

tomu funkcia poplatku spreneverí, ide podľa súdu o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom Všeobecných obchodných
podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša menší význam a zameriava
sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj o ďalšie poplatky, ktoré

zjavne nahrádzajú sankciu - zmluvnú pokutu) ale z dôvodu transparentnosti majú byť súčasťou zmluvy
samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované služby treba považovať
za neprijateľné.

Spoločné ustanovenia.

Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení
právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti faktúr vo výške 0,50% ročne 0,75% ročne a
potom výška úrokov z omeškania je 8,50% ročne a 8,75% ročne, tak ako to požaduje žalobca.

Neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásil súd podľa nasledujúcich právnych predpisov:

§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

§ 153 ods.3 O.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v

spotrebiteľskej zmluve.

§ 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Trovy konania.

Predmetom konania bolo a) zaplatenie služieb vo výške 106,37 € a b) zaplatenie ZP vo výške 373,87
€ (358,90 € + 3 x 4,99 €) €.
a) Žalobca bol úspešný v sume 86,57 € (42,97 € + 8,96 € + 16,68 € + 17,96 €). Úspech žalobcu - 81,50
%, neúspech žalobcu - 18,50 %, čistý úspech - 63%.

b) Žalobca bol neúspešný.

Súdny poplatok bol zaplatený v sume 28,50 €. Na zostávajúci predmet konania po čiastočnom späťvzatí
pripadá SP - 16,50 €.Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 63% zo sumy SP - 16,50 € = 10,40 €.

Náhradu trov súd konania teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho

zastúpenia.
Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo
uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V

takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva

(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ

teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba
administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných
na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej na - Nález Ústavného
súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný,

- ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení

sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává
prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování
účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst.
1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit
účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o
přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých

souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní
(originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady
nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášky Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním
obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k

účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a
Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné

ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba
rozumieť.Neprimeranosťoupodľasúdunemožnorozumieťibazjavnýnepomermedzivýškouuplatnenej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa žalobou
vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch SR,

pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich
uplatňovanie.

Žalovaný úspešný v časti konania týkajúceho sa zmluvnej pokuty, náhradu trov konania nepožadoval,

preto mu ju súd nepriznal (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.