Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207476
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813207476.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne PaedDr. Ing. N. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v V.,
Ul. J. č. XX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, Ul.
Floriánska č.19, Košice, proti žalovanému: Detský Domov W. S. N., Ul. U. č. XX, W. nad N., IČO: 37 944
975, zastúpený JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom advokátskej kancelárie vo Vranove nad Topľou,
Ul. Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Cpr/1/2013-259 zo dňa 23.7.2014,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru a vo výroku, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá a v tomto
rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 29.4.2013 pod podacím číslom US994335637Sk - podané na poštovú prepravu dňa 2.5.2013,
opatrené pečiatkou zamestnávateľa, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.4.2013 pod podacím
číslom US994335291Sk - podaná na poštovú prepravu dňa 30.4.2012, bez pečiatky zamestnávateľa,
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.4.2013 po podacím číslom US994335305Sk - podaná na
poštovú prepravu dňa 30.4.2012, bez pečiatky zamestnávateľa , ktoré výpovede dal žalovaný žalobkyni

sú neplatné. Ďalej rozhodol, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá a žalobu
žalobkyne pokiaľ sa týka nároku na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách konania. V dôvodoch tohto rozsudku
súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia podľa výroku rozsudku s tým, že ďalej žiadala
žalovaného zaviazať aj na náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď
oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy jej tento umožní pokračovať

v práci, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedla, že pracovnou zmluvou zo dňa
1.11.2009 bol založený riadny pracovný pomer medzi ňou a žalovaným v znení dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2010. V zmluve sa dohodli, že počnúc dňom 1.11.2009 bude žalobkyňa
vykonávať funkciu špeciálneho pedagóga v detskom domove. U žalobkyne boli splnené predpoklady
na výkon tejto funkcie, a to VŠ 2. stupňa. Dňa 20.5.2013 jej boli prostredníctvom pošty doručené
tri vyhotovenia výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre

sústavné porušovanie pracovnej disciplíny, a to pod podacími číslami uvedenými v žalobe a dané na
poštovú prepravu 2.5.2013 a 30.4.2012. V zmysle týchto výpovedí, dňa 15.4.2013 bolo žalovanému
doručené oznámenie zamestnanca X. Z. o hrubom porušení pracovnej disciplíny spolu so stanoviskom
Mgr. L. N.. Dňa 15.4.2013 boli žalovanému doručené výpovede 5 zamestnancov - F. W., Mgr. L. A.,
X. A., R. Z., W. E. - zverenca detského domova a žalovaný na základe týchto dospel k záveru, že
žalobkyňa s chovancom O. X. dlhodobo udržiava nadštandardné vzťahy. Podľa výpovede W. E., na

akcii dňa 9.8.2012 ,,Nočný pochod“, videl, ako chovanec O. X. nevhodne žalobkyňu objímal, spolu fajčili
a odišli ďaleko do lesa. R. Z., bývalý praktikant, vo svojej výpovedi uviedol, že v auguste 2012 muchovanec H. D. počas prechádzky povedal o vzťahu žalobkyne s O. X.. Z výpovedí Mgr. L. A. a X.
A. vyplynulo, že chovanec O. X. sa v kabinete žalobkyne zdržiaval neprimerane dlho o čom svedčia
záznamy v denníku služieb zo dňa 15.5., 20.6., 6.7., 13.7., 26.7., 6.8. a 7.8.2012. Najzávažnejšie

previnenie zo strany žalobkyne nastalo podľa výpovede X. Z. dňa 10.8.2012 okolo 06.00 hod., ktorý
žalobkyňu prichytil v obývacej izbe s chovancom O. X. v ležiacej polohe na gauči, pričom obaja boli
pod prikrývkou čiastočne nahí. Z uvedených výpovedí žalovaný vyvodil záver, že správanie žalobkyne
počas vykonávania pracovného pomeru bolo v naznačenom smere sústavne vysoko neodborné a
hrubo neprofesionálne a toto konanie považoval za chovanie v príkrom rozpore s pracovnou zmluvou,

pracovným poriadkom, Zákonom o výkone prác vo verejnom záujme. Považoval ho tiež za konanie v
rozpore s morálkou, ktoré ohrozilo mravnú výchovu mladistvých a ochranu právom chránených záujmov
dieťaťa. Žalobkyňa považuje všetky tri výpovede za neplatné. Už zo samotného konania žalovaného
vzbudzuje pochybnosti správnosť jeho konania a spochybňuje aj požiadavku zákona pre náležitosti
výpovede podľa § 61 a nasl. Zákonníka práce. Dátum 13.3.2013 uvedený vo výpovedi, ako dátum, kedy
sa zamestnávateľ od X. Z. a Mgr. L. N. dozvedel o hrubom porušení pracovnej disciplíny, uviedla, že nie

je pravdivý. Dozvedel sa o tom dňa 11.3.2013, nakoľko 13.3.2013 už bolo toto oznámenie prejednávané
na porade s riaditeľom príslušného ústredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z.. Dňa 13.3.2013
bolo podané trestné oznámenie a 18.3.2013 začaté vo veci trestné stíhanie pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže na základe skutku zo dňa 10.8.2012. Žalobkyňa uviedla, že výpoveď nebola
prejednaná odborovou organizáciou zamestnávateľa, dňa 15.4.2013, nakoľko až dňa 19.3.2013 bol

zo strany prípravného výboru podaný návrh na registráciu Základnej odborovej organizácie a dňa
30.4.2013 bolo žalovanému doručené oznámenie o vzniku Základnej odborovej organizácie NŠO pri
Detskom domove vo W. S. N.. Takisto výpovedný dôvod je potrebné vo výpovedi skutkovo vymedziť,
a to nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu
uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Túto svoju povinnosť

žalovaný nesplnil, pretože dôvod výpovede je neurčitý, keďže nie je skutkovo riadne vymedzený.
Dokonca nie je zrejmé, ktoré z viacerých konaní žalobkyne - neprimeraná dĺžka návštev, skutok zo dňa
10.8.2012, požičiavanie peňazí, poskytovanie cigariet, je považované za výpovedný dôvod. Žalobkyňa
všetky tvrdenia uvedené v jednotlivých výpovediach považovala za nepravdivé. Namietala tvrdenia o
neprimeranosti dĺžky návštev O. X. v jej kabinete, nakoľko denné záznamy boli vtedajším riaditeľom Ing.

N. priebežne, po skončení nočnej zmeny nasledujúce ránom vyhodnocované a k žiadnemu záveru o
neprimeranom pobyte chovanca v jej kabinete riaditeľ nedospel. Taktiež namietala, že staré vedenie
sa skutkami z mesiaca august 2012 nezaoberalo, ale začal sa tým zaoberať až nový riaditeľ Ing. Q.
od 1.2.2013, t.j. po uplynutí 8 mesiacov. Ďalej uviedla, že trestné stíhanie voči nej bolo zastavené dňa
27.5.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považovala všetky tri výpovede za neplatné.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný dňa
1.11.2009 uzatvorili pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce, na ktorú bola prijatá žalobkyňa
ako špeciálny pedagóg v detskom domove. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.10.2010. Dňa
29.10.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej
sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Podľa bodu 4 zmluvy bola žalobkyňa povinná pracovať

svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi, pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou. Ďalej bola povinná konať v
súlade s verejným záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené Zákonom o výkone práce vo verejnom
záujme a Zákonníkom práce. X. Z. písomným podaním zo dňa 11.3.2013 žalovanému oznámil, že medzi
9.8.2012 a 10.8.2012 v čase okolo 06.00 hod. ráno videl žalobkyňu v obývacej miestnosti detského

domova spolu s O. X., pričom obaja sa nachádzali v ležiacej polohe na gauči pod prikrývkou a boli
čiastočne nahí. Po jeho príchode sa O. X. nadvihol a prikryl si dolnú časť tela vankúšom. Najprv to
považoval za nedorozumenie, ale po konzultácii s ostatnými kolegami sa dozvedel, že sa už podobné
udalosti v domove spomínali.

Mgr. L. A. vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2013 uviedla, že v detskom domove pracovala v rokoch
2007 až 2012 a od júla 2011 do augusta 2012 bola koordinátorkou v 6. samostatnej skupine. Od mája
2012 začala zaznamenávať do denného záznamu dieťaťa, ako aj do denného hlásenia o pohybe detí
viachodinový pobyt O. X. v kancelárii žalobkyne. Na jej záznamy nikto z vedenia nereagoval. Mala
osobný pohovor s X. a aj so žalobkyňou o nevhodnosti takéhoto správania. Na ostatné deti to malo zlý

vplyv, žiarlili na neho, lebo bol uprednostňovaný. Neskôr sa od ostatných detí dozvedela, že je medzi
nimi intímny vzťah. Žalobkyňa častokrát fajčila s maloletými v kancelárii a požičiavala im peniaze.Mgr. L. N. v písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2013 adresovanom žalovanému uviedla, k oznámeniu
vychovávateľa X. Z., že v auguste 2012 pri striedaní služby ju tento informoval o udalosti, ktorej
bol svedkom, keď videl na gauči ležať špeciálnu pedagogičku - žalobkyňu a klienta O. X. sporo

oblečených. Už aj pred touto udalosťou O. X. často absolvoval viachodinové sedenia v kabinete
špeciálnej pedagogičky, o čom ona a kolegyňa Mgr. L. A. viedli zápisy v denných záznamoch.

R. Z. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 12.4.2014 uviedol, že on od 1.6.2012 do 30.11.2012
pracoval počas absolventskej praxe u žalovaného ako pomocný vychovávateľ. V auguste 2012 bol

niekoľkokrát na prechádzke s chovancami a jedno z detí, a to H. D. mu povedal, že vie o vzťahu medzi
žalobkyňou a O. X.. Taktiež počas jeho pracovnej zmeny registroval, že O. X. bol sústavne v kabinete
žalobkyne, na čo ho upozorňoval, že to nie je vhodné. Bol svedkom toho, ako sa žalobkyňa a O. X.
počas akcie ,,Nočný pochod“ nevhodne objímali.

X. A. v písomnom stanovisku zo dňa 12.4.2013 uviedla, že od leta 2012 až doteraz sa O. X. počas jej

služby zdržiaval v kancelárii žalobkyne aj niekoľko hodín denne. Viackrát odišli mimo detského domova
bez jej vedomia a tiež sa často zdržiavali v jeho izbe, v obývačke a podobne, vždy v intímnej blízkosti.
Niektoré deti ju informovali o tom, že ich videli spolu sa bozkávať. Mlčali preto, že od žalobkyne dostali
cigarety a požičala im peniaze.

P. W. vo svojom písomnom oznámení uviedol, že počas nočnej zmeny po odchode kolegov spozoroval,
ako sa O. X. a žalobkyňa lúčia, pričom žalobkyňa mu dávala líce, ale on jej dal pusu na pery. Hneď na
to X. upozornil, aby sa to nezopakovalo.

Žalovaný dňa 13.3.2013 na základe vyššie uvedených oznámení spísal zápisnicu o porušení pracovnej

disciplíny, obsahom ktorej bola skutočnosť, že žalobkyňa hrubým spôsobom porušila pracovnú
disciplínu, a to v zmysle oznámenia X. Z. zo dňa 11.3.2013, z ktorého vyplýva, že dňa 9.8. - 10.8.2012
došlo u žalobkyne ku konaniu, ktoré významnou mierou znižuje jej dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej
funkcii a dochádza k porušeniu pracovnej zmluvy a viacerých ustanovení pracovného poriadku a
Zákonníka práce. Konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a je dôvodné podozrenie z

porušenia Trestného zákona vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Prílohou zápisu bolo
podanie zo dňa 11.3.2013 a s uvedeným zápisom bola žalobkyňa oboznámená.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.3.2013 uviedla, že zamestnancom žalovaného je od
1.11.2009 ako špeciálny psychológ a v jej pracovnej náplni je samostatná odborná pedagogická práca

s chovancami a táto spočíva aj vo vzájomnej komunikácii s nimi. Nikdy nebola doteraz disciplinárne
riešená a neboli pripomienky k jej odbornému a ľudskému správaniu sa na pracovisku. S chovancami sa
snažila udržiavať štandardné ľudské vzťahy a bola k ním korektná. Neudržiavala s nimi nadštandardné,
ani mimopracovné vzťahy. Jej pracovná doba je pohyblivá, pričom na základe pokynu riaditeľa mala
dochádzať do práce v poobedňajších hodinách. Jej kancelária sa nachádza v budove tzv. satelitu, ide

o samostatne stojací rodinný dom, v ktorom sa sústavne nachádza vychovávateľ. Jej kancelária bola
verejne prístupná. S niektorými kolegami mala ňou nezavinené konflikty, nakoľko nemali k deťom ľudský
prístup. Pracovne bola priamo podriadená riaditeľovi, ktorému sa zodpovedala za svoju prácu. Pri svojej
prácisariadilapokynmiriaditeľa.PokiaľideoO.X.,udržiavalasnímštandardnývzťah.Koncommesiaca
augusta 2012 sa na základe pokynu riaditeľa zúčastnila výchovnej aktivity s chovancami spoločne s

vychovávateľkouMgr.H..Aktivitoubolnočnýpochod,ktoréhosazúčastnilocca15chovancov.Doareálu
detského domova - satelitu sa vrátili okolo 24.00 hod.. Z vychovávateľov sa tejto aktivity zúčastnili ešte
Mgr. Z., p. F., p. Z. ml. a p Z.. So súhlasom riaditeľa zostala spať v detskom domove spolu s p. H.. Spali
v jej kancelárii na posteli. Nočnú službu vykonával p. Z. ml.. Keď pripravovala posteľ na spanie prišiel za
ňou O. X., že s ňou potrebuje rozprávať, a preto s ním išla do obývačky. Dvere do jej izby boli pootvorené

a tiež do obývačky, kde bol zapnutý televízor. Sedela na konci gauča a nohy mala vyložené na stole.
Bola oblečená v domácom úbore. X. si sadol na druhú stranu gauča a rozprávali sa o jeho matke, pričom
bol oblečený. Počas tohto rozhovoru komunikovala aj s kolegyňou v izbe. Asi po 10 minútach prišiel do
obývačky p. Z. a tomu povedala, že už končia a idú spať. Ona potom išla spať do svojej kancelárie a X.
išiel hore na poschodie. Ju a kolegyňu H. zobudilo až klopanie na dvere v čase 06.30 hod.. Do uvedenej

doby spala na jednej posteli s kolegyňou a z miestnosti neodišla. Uviedla, že neuprednostňovala O. X.
a žiadne dôvernosti medzi nimi neboli. Bola s ním v kontakte iba z dôvodu plnenia pracovných úloh.
Nevie uviesť dôvod a pohnútky, ktoré viedli niektorých kolegov, aby novému riaditeľovi uviedli nepravdivéinformácie. Ak by aj pripustila úvahu, že tieto sú pravdivé, nevie si vysvetliť prečo tieto zistenia neboli
oznámené hneď riaditeľovi, ale čakali na nového riaditeľa.

W. E. v písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2013 uviedol, že bol svedkom toho, ako O. X. obchytkával
žalobkyňu, pričom ona mu to dovolila. Opakovalo sa to častejšie, preto si myslí, že išlo o vzájomné
uspokojovanie sexuálnych potrieb. S istotou môže povedať, že žalobkyňa tie isté veci robila aj s inými
chovancami, a to s N. D..

Dňa 15.4.2013 bola spísaná zápisnica v zmysle článku XIV. Pracovného poriadku z prejednania
zápisnicepriamehonadriadenéhokomisioukporušovaniupracovnejdisciplínyžalobkyňouvzloženíIng.
Q., Mgr. V., p. W., PaedDr. Ing. V.. V nej je uvedené, že komisia sa oboznámila so skutkovými zisteniami
uvedenými v zápisnici nadriadeného zo dňa 13.3.2013 a 15.4.2013 podanými p. A., P. W., Mgr. A., p.
Z. a chovancom E., z ktorých vyplýva, že konanie žalobkyne hraničí s ohrozovaním mravnej výchovy
mladistvého a s ochranou práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Na základe uvedeného komisia

konštatovala, že zo strany žalobkyne došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny a navrhuje, aby
jej bola daná výpoveď.

Podľa zápisnice zo dňa 15.4.2013 vo veci porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, cieľom zasadnutia
bolo prejednanie porušenia pracovných povinností a hrubého konania proti dobrým mravom žalobkyňou.

Riaditeľ Ing. Q. navrhol ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Odborová
organizácia danú skutočnosť vzala na vedomie. Zápisnica je podpísaná riaditeľom Ing. Q. a za odborovú
organizáciu p. Z. - predsedníčkou a p. W., členkou.

Zo záznamu z pohovoru s O. X. zo dňa 19.4.2013 bolo zistené, že tento uviedol, že v noci z 9.8.na

10.8.2012 bol v kancelári žalobkyne, rozprával sa s ňou, avšak bol oblečený, mal na sebe tričko a
kraťasy. Počas tohto prišiel do kancelárie aj p. Z. s ďalšími chlapcami a po chvíli odišli. U žalobkyne trávil
veľa času aj preto, že k nej chodil na notebook, kde skypoval s mamou. Peniaze a cigarety mu žalobkyňa
nedávala. Niekedy mu peniaze požičala. Nikdy sa so žalobkyňou neobchytkával a nemá vedomosti
o tom, žeby sa takýmto spôsobom správala voči N. D.. Poprel, že by sa počas nočného pochodu zo

žalobkyňou nevhodne neobjímal.

Podľa vyhlásenie členov diagnostického tímu zo dňa 21.3.2013, tento upozornil žalobkyňu na zákaz
budovanianadštandardnýchvzťahovsdeťmivdetskomdomove.Konkrétnežalobkyňabolaupozornená
na nevhodnosť nadmerného trávenia času s O. X. a na potrebu udržiavať si s deťmi profesionálny

vzťah odborného zamestnanca, venovať rovnakú pozornosť všetkým deťom a nezabúdať na prácu v
špecializovaných skupinách.

Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.4.2013 adresovaným žalobkyni jej dal výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Táto výpoveď bola doručovaná žalobkyni v

troch vyhotoveniach, a to pod podacím číslom US99433563Sk - daná na poštovú prepravu 2.5.2013 a
opatrená pečiatkou zamestnávateľa, pod podacím číslom US4335291Sk - daná na poštovú prepravu
dňa 30.4.1012, bez pečiatky zamestnávateľa a pod podacím číslom US99433530SK - podaná na
poštovú prepravu 30.4.2012, bez pečiatky zamestnávateľa. Všetky tri výpovede z pracovného pomeru
žalobkyňa prevzala dňa 20.5.2013. Obsah týchto písomných podaní je totožný. Žalovaný v zmysle

týchto podaní so žalobkyňou ukončil pracovný z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Dňa
13.3.2013 bolo doručené oznámenie zamestnanca X. Z. o hrubom porušení pracovnej disciplíny spolu
so stanoviskom Mgr. L. N.. Dňa 15.4.2014 žalovanému boli doručené výpovede 5 zamestnancov, resp.
bývalých zamestnancov, a to X. A., F. W., Mgr. L. A., R. Z. a W. E.. Z uvedených výpovedí pre žalovaného
vyplynulo, že s chovancom O. X. žalobkyňa dlhodobo udržiavala nadštandardné vzťahy. Dňa 9.8.2012

na akcii ,,Nočný pochod“ W. E. videl, ako O. X. nevhodne objíma žalobkyňu, fajčí s ňou a ako odišli
spolu ďaleko do lesa. Takisto bývalému zamestnancovi R. Z. chovanec H. D. počas prechádzky povedal
o vzťahu žalobkyne a O. X., ktorý sa neprimerane dlho zdržiaval v kabinete žalobkyne v dňoch 15.5.,
20.6., 6.7., 13.7., 26.7., 6.8., 7.8., 16.8.2012. Najzávažnejšie previnenie však nastalo dňa 10.8.2012
okolo 06.00 hod, keď zamestnanec X. Z. žalobkyňu pristihol v obývacej izbe s chovancom O. X. v ležiacej

polohe na gauči, pričom obidvaja boli pod prikrývkou čiastočne nahí. Z uvedeného pre žalovaného
jednoznačne vyplynulo, že správanie žalobkyne bolo vysoko neodborné a hrubo neprofesionálne. Ďalej
žalovaný uviedol, že žalobkyňa poskytovala cigarety, alkohol chovancom, a takisto im požičiavala
peniaze. Toto jej správanie bolo v príkrom rozpore s pracovnou zmluvou, pracovným poriadkom,Zákonom o vykonávaní práce vo verejnom záujme, Zákonníkom práce, s morálkou a ohrozilo mravnú
výchovu mladistvých a ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Týmto konaním porušila
pracovnú disciplínu v bode 5 a 7 pracovnej zmluvy, v čl. XIII bod 7 písm. e), o) pracovného poriadku

žalovaného,ust.§8ods.2písm.a)zákonač.552/2003Z.z.ovykonávaníprácevoverejnomzáujmeako
aj ust. § 51 písm. a) a písm. c) Zákonníka práce. Toto konanie žalovaný považoval za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, a preto dal žalobkyni výpoveď. Ďalej uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny bolo
prejednané dňa 15.4.2013 komisiou zloženou zo zamestnancov za prítomnosti zamestnanca, a tá po
vykonanom prešetrení klasifikovala konanie žalobkyne ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

V písomnom podaní zo dňa 27.5.2013 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 20.5.2013 si prevzala
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Podľa § 62 ods. 4
Zákonníka práce je výpovedná doba 2 mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po jej doručení, t.j. od 1.6.2013. Pracovný pomer v ich organizácii teda končí dňa
31.7.2013.

Žalobkyňavpísomnomoznámenízodňa5.6.2013adresovanomžalovanémumuoznámila,žepovažuje
všetky tri výpovede zo dňa 29.4.2013 za neplatné a trvá na tom, aby bola ďalej zamestnaná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2013 uviedol, že neuznáva dôvody neplatnosti skončenia

pracovného pomeru uvedené v žalobe. Žalobkyňa mala preukázateľne doručenú výpoveď zo dňa
29.4.2013, ktorú sa nepodarilo osobne doručiť, pretože sa dňa 30.4.2013 nezdržiavala v mieste svojho
bydliska, preto výpoveď zamestnávateľ doručil na všetky známe adresy, kde sa zdržiava. Prevzala
výpovede dňa 20.5.2013 a podmienka doručenia tak bola splnená. Taktiež postup prejednania skutkov
bol taký, ako to ustanovuje pracovný poriadok zamestnávateľa.

Podľa Pracovného poriadku žalovaného Článok XIII. bod 7, písm. e) a písm. o), za závažné porušenia
pracovnej disciplíny sa považuje neodborný alebo nekvalifikovaný postup pri plnení pracovných úloh
a pochybenie pri ich realizácii, ktorý poškodil detský domov ako orgán štátnej správy navonok, hrubé
konanie proti dobrým mravom. Podľa Pracovného poriadku žalovaného Článok XIV bod 1, zápisnicu o

porušenípracovnejdisciplínyspíševedúcizamestnanec,ktorýpriamoriadizamestnancazodpovedného
za jej porušenie bez zbytočného odkladu, dvojmo, najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa, keď sa o
porušení dozvedel. Po vypracovaní zápisnice o porušení pracovnej disciplíny predloží jeden originál
zápisnice na vedomie riaditeľovi, v čase jeho neprítomnosti štatutárnemu zástupcovi riaditeľa. Podľa
ČlánokXIVbod3Pracovnéhoporiadku,vedúcizamestnanecjepovinnýsobsahomzápisniceoboznámiť

zamestnanca, ktorý sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny a zápisnicu podpíšu všetky zúčastnené
osoby. Podľa bodu 4 Článku XIV Pracovného poriadku, porušenie pracovnej disciplíny prejedná komisia
zložená zo zamestnancov detského domova za prítomnosti zamestnanca, ktorý sa dopustil porušenia.
Členom komisie je vedúci zamestnanec, ktorý zápisnicu o porušení vyhotovil, zástupca odborovej
organizácie a ďalší poverený zamestnanec riaditeľom detského domova. Podľa Pracovného poriadku

žalovaného Článku XIV bod 5 a 6, komisia sa oboznámi so skutkovými zisteniami a klasifikuje akého
druhu porušenia pracovnej disciplíny sa zamestnanec dopustil. Súčasne navrhne riaditeľovi detského
domova sankciu za porušenie pracovnej disciplíny. Z prejednania porušenia pracovnej disciplíny sa
vyhotoví záznam.

Z predložených denných záznamov o aktivitách chovanca detského domova O. X. súd zistil, že dňa
6.8.2012, 7.8.2012 sa celý deň zdržiaval v kancelárii žalobkyne, záznam bol spísaný p. A. a p. N.. Dňa
16.8.2012 sa tiež celý deň zdržiaval u žalobkyne, záznam spísala p. N.. Podľa záznamov u žalobkyne
strávil v kancelárii strávil celý deň aj 15.5.2012, 6.7.2012, 9.7.2012, 13.7.2012, pričom záznamy boli
spísané p. A..

V zmysle odporného vyjadrenia doc. PaedDr. H. A. zo dňa 30.4.2014, špeciálnopedagogická práca
s chovancami detských domovov má svoje špecifiká. Výchovná starostlivosť sa v detskom domove
primárne zaoberá edukáciou, ale hlavne výchovou, pretože tieto deti vyrastajú bez rodičov, tak je
nevyhnutné nadviazať s nimi emocionálny kontakt, aby pociťovali citovú odozvu. Tieto deti sú oveľa

vnímavejšie na postoje dospelých k nim, a ak cítia nesúlad medzi slovami a činmi dospelých, prestávajú
im dôverovať. Podvedome chlapci v ženách vidia matku a dievčatá v mužoch vidia otca. Odborný
zamestnanec - vychovávateľ, nemá kompetenciu vyjadrovať sa k primeranosti dĺžky a počte terapie a
korekcie dieťaťu v detskom domove zo strany špeciálneho pedagóga. Úlohou špeciálneho pedagóganie je vzdelávanie, ale najmä pomoc dieťaťu, ktoré má špecifické problémy, má ho počúvať a radiť mu
v rôznych životných situáciách, s ktorými nemá skúsenosť. Pokiaľ dieťa odmieta spoločné aktivity v
detskom domove a vyhľadáva spoločnosť špeciálneho pedagóga, tak to svedčí o vysokej profesionalite

a odbornosti špeciálneho pedagóga. Pokiaľ sa jedná o dĺžku poskytovanej terapie, tak je to výsostne
individuálna záležitosť, ktorá súvisí s osobnostným vybavením dieťaťa, nemožno určovať dĺžku terapie.
Táto terapia môže byť poskytovaná aj dlhšiu dobu a veci neznalej osobe sa toto časové obdobie a
častosť poskytovanej terapie môže javiť ako neprimerane dlhé.

Podľa stanoviska diagnostického tímu detského domova k špeciálnopedagogickej intervencii u O. X.
zo dňa 29.10.2013, vzhľadom na dosiahnuté výsledky v škole, individuálna intervencia vo zvýšenej
miere zo strany žalobkyne nebola potrebná. Naopak, podľa dohody v diagnostickom tíme bola potreba
intenzívnejšej práce v špecializovaných samostatných skupinách, na čo bola žalobkyňa upozorňovaná.
Podľa dohody sa žalobkyňa mala intenzívnejšie venovať L. D., X. W.. Táto individuálna odborná práca
však nebola dostatočná, na čo bola žalobkyňa tiež upozornená.

Z pripojené vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-114/OVK-VT-13 súd zistil, že uznesením zo dňa
18.3.2013bolozačatétrestnéstíhaniepreprečinohrozovaniamravnejvýchovymládeženatomzáklade,
že dňa 10.8.2012 o 06.00 hod. na gauči v obývacej izbe miestnosti detského domova na ulici U.. C. U.
č. XX, W. S. N., ležal páchateľ spolu s O. X., pričom obaja boli čiastočné nahí, čím takýmto konaním

zamestnanec domova zvádzal osobu mladšiu ako 18 rokov k záhaľčivému alebo nemravnému životu.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-114/OVK-VT-13 súd zistil, že uznesením zo dňa
13.5.2013 bolo začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania na tom základe, že v priebehu
roku 2011 v priestoroch Detského domova vo W. nad N., mala žalobkyňa viackrát pohlavný styk s
chovancom N. D., a to s jeho súhlasom, hoci vedela, že nedovŕšil 15 rokov.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na žalobe trvá v celom rozsahu. Potvrdila, že výpovede zo
dňa 29.4.2013 jej boli doručované do V. a prevzala ich v počte troch kusov. Dve výpovede prevzala na
adrese J. XX a jednu na adrese Q. XXXX. Dňa 30.4.2013 sa na adrese bydliska nezdržiavala, pretože
bola na vyšetrení u znalca. Poukázala, že kniha denných záznamov, ako aj nočných služieb je každý

deň kontrolovaná riaditeľom a ak by sa vyskytol nejaký problém alebo nejaké pochybnosti, tak bývalý
riaditeľ by ju bol určite predvolal a vec s ňou riešil. Jej pracovná náplň ako špeciálnej pedagogičky je
práca s deťmi, a to jednak skupinová a jednak individuálna, kde s dieťaťom pracuje osamote vo svojej
kancelárii. Má dostatočnú a dlhodobú prax na to, ako má svoju prácu vykonávať. Počas troch rokov, keď
bol riaditeľom p. N., neboli žiadne pochybnosti o jej praxi. Poukázala, že trestné stíhanie vedené proti

nej pre zločin sexuálneho zneužívania a ohrozovania mravnej výchovy mládeže boli zastavené. Ďalej
súd citoval ustanovenie § 42 ods. 1, ustanovenie § 59 ods. 1, ustanovenie § 61 ods. 1, ustanovenie §
63 ods. 1 písm. e), ustanovenie § 63 ods. 4, ustanovenie § 68 ods. 1, ustanovenie § 74, § 77 Zákonníka
práce, ďalej ustanovenie § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme
a v súvislosti s vykonaným dokazovaním konštatoval, že mal za preukázané, že dňa 1.11.2009 na

základe pracovnej zmluvu vznikol medzi účastníkmi konania pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, ktorý
v zmysle dohody o zmene pracovných podmienok 29.10.2010 sa zmenil na dobu neurčitú. Žalobkyňa
bola prijatá do zamestnania na pozíciu špeciálny pedagóg v detskom domove. Ďalej podľa súdu je
nesporné, že dňa 20.5.2013 boli žalobkyni zo strany žalovaného doručené tri výpovede datované zo dňa
29.4.2013 pod podacím číslom US994335637Sk, podané na poštovú prepravu dňa 2.5.2013, opatrené

pečiatkou zamestnávateľa, pod podacím číslom US994335291Sk - podaná na poštovú prepravu dňa
30.4.2012, bez pečiatky zamestnávateľa, pod podacím číslom US994335305Sk, podané na poštovú
prepravu dňa 30.4.2012, bez pečiatky zamestnávateľa. Zo strany žalovaného bola daná výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany
žalobkyne, vzhľadom na to, že dňa 13.3.2013 bolo doručené oznámenie zamestnanca X. Z. o hrubom

porušenípracovnejdisciplínyspolusostanoviskomMgr.L.N..Dňa15.4.2014žalovanémubolidoručené
výpovede 5 zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov, a to X. A., F. W., X.. L. A., R. Z. a W. E.. Z
uvedených výpovedí pre žalovaného vyplynulo, že s chovancom O. X. žalobkyňa dlhodobo udržiavala
nadštandardné vzťahy. Dňa 9.8.2012 na akcii Nočný pochod W. E. videl, ako O. X. nevhodne objíma
žalobkyňu, fajčí s ňou a ako odišli spolu ďaleko do lesa. Takisto bývalému zamestnancovi R. Z. chovanec

H. D. počas prechádzky povedal o vzťahu žalobkyne a O. X., ktorý sa neprimerane dlho zdržiaval
v kabinete žalobkyne v dňoch 15.5., 20.6., 6.7., 13.7., 26.7., 6.8., 7.8., 16.8.2012. Najzávažnejšie
previnenie však nastalo dňa 10.8.2012 okolo 06.00 hod, keď zamestnanec X. Z. žalobkyňu pristihol
v obývacej izbe s chovancom O. X. v ležiacej polohe na gauči, pričom obidvaja boli pod prikrývkoučiastočne nahí. Z uvedeného pre žalovaného jednoznačne vyplynulo, že správanie žalobkyne bolo
vysoko neodborné a hrubo neprofesionálne. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa poskytovala cigarety,
alkohol chovancom a takisto im požičiavala peniaze.

V tejto súvislosti súd uviedol, že Zákonník práce v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou
z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny,
a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia

pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. V prípade súdneho sporu je však v konečnom dôsledku
oprávnený rozhodnúť o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny len súd. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože mal za preukázané, že
zo strany žalobkyne jej konaním tak, ako to uviedol žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru zo
dňa 29.4.2013, doručenej jej dňa 20.5.2013, nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny

v zmysle zákonných ustanovení citovaných žalovaným a ani v zmysle jeho interných predpisov.
Konanie žalobkyne, ktoré vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebolo jednoznačne
preukázané. Svedkovia vo svojich výpovediach neuviedli žiadne jednoznačné skutočnosti, ktoré by
preukazovali také konanie žalobkyne, ktorý by mohlo byť kvalifikované ako hrubé porušenie pracovnej
disciplíny. Všetky skutočnosti, ktoré takéto jej konanie mali preukázať sú iba domnienky, prípadne

tvrdenia, ktoré boli počuté od iných osôb. Ani jeden svedok nevidel žalobkyňu spolu s O. X. v intímnej
situácii a samotná žalobkyňa aj O. X., takýto vzťah popierajú. Q. vyjadrenia a výpoveď svedka X. Z.
súd vzhľadom na vykonané dokazovanie posúdil ako značne rozpoluplné, nakoľko svedecké výpovede
H. D. a R. A., s ktorými sa súd oboznámil z vyšetrovacích spisov nepreukázali, kedy a v akom čase
a v akej polohe mala byť žalobkyňa dňa 10.8.2012 videná spolu s O. X.. Svedkovia tvrdili, že to bolo

niekedy v noci po príchode z nočného pochodu a X. Z. tvrdí, že to bolo o 06.00 hod. ráno. Sporným
je aj stav v akom ich v inkriminovanú dobu videl, t.j. že žalobkyňa ležala prikrytá na gauči pod dekou
a bola prikrytá až po krk a O. X. ležal vedľa nej, pričom obaja boli čiastočne nahí, čo vzhľadom na
tvrdenie, že žalobkyňa bola prikrytá dekou až pod krk, nebolo možné vidieť. Svedkovia zase tvrdili, že
žalobkyňu a O. X. videli na gauči iba sedieť, a to každého na jeho opačnom konci, pričom žalobkyňa

bola oblečená. Skutočnosť, že žalobkyňa sa dopustila konania v rozpore s právnymi predpismi, nebola
preukázaná ani v trestnom konaní, kde boli voči nej vedené konania pre ohrozovanie mravnej výchovy
mládeže a sexuálneho zneužívania, pričom obe boli zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané, že
takého skutky z jej strany boli spáchané. Súd je toho názoru, že žalovaný v čase podania výpovede
dostatočne nemal za preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k závažnému porušeniu pracovnej

disciplíny a napriek uvedenému jej pre toto dal výpoveď. Súd teda mal za to, že daný výpovedný dôvod
nebol daný. Ďalej poukázal na to, že tak vo výpovedi, ako aj v okamžitom skončení pracovného pomeru
musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru, je potrebné opísať kedy a ako
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, teda je potrebné opísať časovo presný opis deja, príbehu. Pre
platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje, aby bol určitý a zrozumiteľný,

preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Pri skutkovom vymedzení dôvodu
skončenia pracovného pomeru sa musí vychádzať z konkrétnej situácie. Ak je zreteľné, z akých dôvodov
dochádza ku skončeniu pracovného pomeru, s poukázaním na ustálenú judikatúru súdov stačí uviesť
dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli
účastníkapracovnoprávnehovzťahukuskončeniupracovnéhopomeruanevzniklipochybnosti,čochcel

tento účastník prejaviť. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné, ako dôvod na
rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností
zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Súd
prihladajúc na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami žalobe v
časti vyslovenia neplatnosti výpovedí zo dňa 29.4.2013 vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol

naplnený základný hmotnoprávny predpoklad výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t.j.
preukázanie závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, súd sa ďalšími tvrdeniami
žalobkyne napádajúcim platnosť podanej výpovede zo strany žalovaného už bližšie nezaoberal.

Súd podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil nárok žalobkyne na náhradu mzdy na samostatné konanie s tým,

že v tomto rozhodne aj o náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd tento zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že napriek záverečnému návrhu, v ktorom podrobne rozobraljednotlivé skutky výpovede a uviedol konkrétne mená svedkov, ktorí potvrdili nadštandardné vzťahy
žalobkyne s O. X., akciu Nočný pochod, neprimerané zdržiavanie sa v kabinete, udalosti v obývacej
miestnosti satelitu 10.8.2012, tieto súd vo svojom odôvodnení absolútne nerozobral a neodôvodnil,

prečo výpovede svedkov sú nepresvedčivé a v čom odôvodnenie obsahuje iba opis svedeckých
výpovedí. Konštatovanie súdu, že neboli skutky jednoznačne preukázané sa nezakladá na pravde.
Žalovaný nesúhlasí s tým, že nebol naplnený hmotnoprávny predpoklad výpovede a že intenzita
preukázaných skutkov nebola závažný a že zamestnávateľ mal prihliadnuť na osobu zamestnanca,
ktorý disciplínu porušil. Ďalej v odvolaní žalovaný poukázal na osobu žalobkyne ako zamestnanca,

na intenzitu skutkov s tým, že súd pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z výpovede svedkov
vykonaných pred súdom a nie pred inými inštitúciami. Za závažné považoval to, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, nevypočul svedkyňu X.. L. A. ohľadne nadštandardných vzťahov, nevypočul svedka
H. D. ohľadom nočného pochodu, nevypočul svedka R. A. ohľadom nočného pochodu, svedka W. E. o
nadštandardných vzťahoch žalobkyne a O. X. a tiež nepredvolal opätovne na PhDr. L. N. na okolnosti
záznamov, ako aj odstránenia chyby v protokolácii. Nevykonanie svedeckých výpovedí H. D. a R.

A. úplne spochybnili rozhodujúcu a najzávažnejšiu skutkovú okolnosť uvedenú vo výpovedi ohľadom
udalostina„satelite“ponočnompochode,podobneakonevypočutieW.E.,ktoréhosvedectvojecitované
priamo vo výpovedi. Súd v odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa sa nedopustila skutkov, pretože
neboli preukázané v trestnom konaní, avšak s týmto záverom nesúhlasí a poukázal na svoje podanie,
v ktorom odôvodnil, prečo v danej veci sú pre porušenie pracovnoprávnej disciplíny rozhodujúce

skutočnosti uvedené svedkami pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o trestné konania, o ktorom
súd konštatoval, že bolo zastavené, podotkol, že na podklade podnetov na preskúmanie správnosti
a postupu adresovaných Generálnej prokuratúre SR a následne postúpených Krajskej prokuratúre
v Prešove a Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou sa opätovne začali v trestnom konaní
zhromažďovať dôkazy svedčiace v neprospech žalobkyne. Aj napriek skutočnosti, že na to upozorňoval

súdprvéhostupňa,ďalšíminávrhmidôkazovsaužtentonezaoberal.ProkurátorkaKrajskejprokuratúryv
Prešove po preskúmaní oboch na vec sa vzťahujúcich vyšetrovacích spisov dospela k záveru, že obidve
uznesenia o zastavení trestného stíhania boli nezákonné, lebo boli vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Z tohto dôvodu okresného prokurátora vo Vranove upravila, aby zabezpečil
opätovné začatie trestného stíhania v oboch trestných veciach a o doplnenie dokazovania tak, aby bol

dostatočne zistený skutkový stav pre opätovné rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňavovyjadrenínaodvolaniežalovanéhonavrhlapotvrdiťrozsudoksúduprvéhostupňaapriznať
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa s názorom prvostupňového súdu v tom, že v danom
prípade nebol daný hmotnoprávny predpoklad výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce,

t.j. preukázanie závažného porušenia pracovnej disciplíny z jej strany, a preto nebol dôvod sa zaoberať
ďalšími dôvodmi neplatnosti výpovedí, na ktoré vo svojom žalobnom návrhu poukazovala.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak nie v
dostatočnom rozsahu, aby mohol dospieť k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

Predovšetkým si súd prvého stupňa neujasnil, či výpoveď z 29.4.2013 je jedna a tá istá výpoveď, alebo

ide o 3 rôzne výpovede z pracovného pomeru. Z hľadiska obsahu súdneho spisu vyplýva, že na č.l. 9 až
11, na č.l. 13 až 15 a na č.l. 17 až 19, ide o jednu a tú istú výpoveď s tým istým výpovedným dôvodom a
s tými istými skutkovými okolnosťami. Toto je dôležité si ujasniť z toho dôvodu, že petit návrhu je taký, že
napáda sa neplatnosť troch výpovedí, hoci v skutočnosti je zrejmé, že ide o jednu a tú istú výpoveď, len
podľa tvrdenia žalobkyne doručovanú dňa 29.4.2013 raz pod podacím číslom US994335637Sk, raz pod

podacím číslom US99435291Sk a raz pod podacím číslom US994335305Sk. Zo spisu však vyplýva, že
výpoveď z 29.4.2013 na č.l. 9 až 11 bola doručovaná 30.4.2013, pod podacím číslom US994335305Sk
a na č.l. 13 až 15 pod podacím číslom US994335291Sk a pod rovnakým podacím číslom aj výpoveď
na č.l. 17 až 19. Teda v spise sa nenachádza dôkaz o doručovaní tejto výpovede pod podacím číslom
US994335637Sk. V každom prípade si však súd musí ujasniť a v tomto smere upraviť žalobkyňu, že

ak napadá len výpoveď z 29.4.2013 s rovnakým výpovedným dôvodom, ktorý je rovnako skutkovo
odôvodnený, potom niet dôvodu formulovať petit tak, ako je uvedený na č.l. 6, resp. sám súd potom musí
formulovať výrok rozsudku tak, ako to zodpovedá skutkovému zisteniu. Ďalej odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť z hľadiska dôsledkov nepreukázania niektorého zo skutkov vo výpovedi danej preporušenie pracovnej disciplíny to, že pre posúdenie platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce nie je podstatné, koľko z konaní označených vo výpovedí ako porušenie
pracovnej disciplíny bolo skutočne v konaní pred súdom ako porušenie pracovnej disciplíny posúdené,

ale to, či zistené porušenia pracovnej disciplíny dosahujú takej intenzity, že môže byť podradené pod
pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo porušenie pracovnej disciplíny. Potom niet dôvodu
formulovať petit tak, ako je to uvedené v jej návrhu na č.l. 1 až 7 spisu. Ďalej odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť z hľadiska dôsledkov nepreukázania niektorého zo skutku vo výpovedi danej pre
porušenie pracovnej disciplíny to, že pre posúdenie platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nie je podstatné, koľko skutkov označených vo výpovedi ako porušenie
pracovnej disciplíny bolo skutočne v konaní pred súdom ako porušenie pracovnej disciplíny posúdené,
ale to, či zistené porušenia pracovnej disciplíny dosahujú takej intenzity, že môžu byť podradené pod
pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z toho hľadiska teda súd musí skúmať všetky skutky
opísané vo výpovedi zo dňa 29.4.2013 s ohľadom na to, či takýto skutok bude v konaní pred súdom
posúdený ako porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, ktoré vyhodnotí ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny. V tomto smere súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
najmä sa nevyporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými výpoveďami svedkov, najmä z toho pohľadu,
prečo ich svedeckým tvrdeniam neuveril, prípadne bolo treba vysvetliť, z akého dôvodu súd nevykonal
dôkazy navrhnuté žalovaným, aby tento mohol preukázať existenciu výpovedného dôvodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom postupe bude úlohou súdu predovšetkým si vyriešiť
otázku, či ide o jednu a tú istú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.4.2013, vykonať dokazovanie
s ohľadom na skutky, ktoré odôvodňovali výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, najmä z
vyššie uvedeného pohľadu, že nie je podstatné koľko z označených skutkov vo výpovedi ako porušenie

pracovnej disciplíny bude v konaní pred súdom ako porušenie pracovnej disciplíny posúdené, ale to,
či zistené porušenie pracovnej disciplíny (a to aspoň jedného z nich dosahuje) takú intenzitu, že môže
byť podradené pod pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. V dôvodoch rozsudku potom musí
súd prvého stupňa vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.