Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200520
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112200520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, korešpondenčná
adresa Košice, Hlavná 62, proti žalovanému C.. F. L., O.. X.X.XXXX, bývajúcemu v M. Š. Č.. X, o
zaplatenie 159,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 35C/217/2012-107 zo dňa 14.1.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 35C/217/2012-107 zo dňa 14.1.2016
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalobcovi sumu 159,12 € s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.6.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 16,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia 159,12 € s úrokom z

omeškania vo výške 9,25 % ročne od 13.4.2009, ako aj k náhrady trov konania. Svoju žalobu žalobca
odôvodnil tým, že s poistníkom M. M. mal uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
motorového vozidla ev.č. M. XXXFB s účinnosťou od 9.3.2007. Dňa 6.9.2007 bol žalovaný účastníkom
dopravnej nehody, ktorú spôsobil porušením povinnosti § 4 ods. 2 písm. c), § 51 ods. 4 zák.č. 315/1996
Z.z.. Poškodený si dňa 13.3.2009 uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia
motorového vozidla M. XXXFB a poistiteľ poškodenému dňa 23.3.2009 vyplatil sumu 425,21 €.
Žalovaného žalobca vyzval listom zo dňa 20.3.2009, aby mu sumu, ktorú za neho vyplatil nahradil z

dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Podľa žalobcu na základe výzvy bol povinný
žalovaný mu uhradiť dlžnú sumu do 15 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola doručená dňa
28.3.2009. Súd najprv vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 24Ro/3/2012-27 dňa 7.52012, proti nemu však
žalovaný podal v zákonnej lehote odpor a tvrdil, že skutok sa nikdy nestal, jeho osoba je nevinná a
obvinená z niečoho, čo sa v živote nestalo a problém vôbec nie je ešte ukončený. Žalobca však trval
na uplatnenom nároku s tým, že otázka prešetrovania dopravnej nehody kompetentnými orgánmi nemá
vplyv na vzniknutý nárok, ktorý si po predošlej snahe o mimosúdnu dohodu vymáha súdnou cestou

v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) a písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa neho zo správy OR PZ ODI
Košice zo dňa 24.8.2011 bolo rozhodnutie o priestupku potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2011. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a z
relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zistil, že dňa 6.9.2007 došlo k dopravnej nehodetak, že vodič - žalovaný premával s vozidlom v Košiciach po ulici Vodnej smerom od ulice Štefánikovej
k ulici Kováčskej, kde v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla ľavým bokom zachytil zadný
pravý roh zaparkovaného vozidla P-00155, následne pokračoval v jazde, kde bol zastavený políciou

na Pribinovej ul. v Košiciach č. 6. Pri danej dopravnej nehode bolo poškodené motorové vozidlo ev.č.
M. XXXFB, ako aj motorové vozidlo ev.č. P.-XXXXX. Žalovaný viedol pritom nákladné motorové vozidlo
továrenskej značky Fiat Ducato, W.: M.-XXXFB, po nehode na mieste nezotrval a bez zastavenia
vozidla odišiel. Následne toho istého dňa v čase o 14,10 hod. viedol vyššie uvedené vozidlo v Košiciach
po ulici Pribinovej, kde bol zastavovaný príslušníkom PZ a počas zastavovania nesledoval situáciu v

cestnej premávke, následkom čoho pravým zadným blatníkom narazil do ľavej prednej časti motorového
vozidla továrenskej značky Škoda Fabia EČV: M. XXX-N., pričom išlo o služobné motorové vozidlo
Policajného zboru, zaparkované pri pravom okraji vozovky Pribinovej ulice. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný sa necítil byť vinný, rozhodnuté bolo až rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 11.1.2011 číslo 7S/22/2009, právoplatným dňa 28.1.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o
priestupku prvostupňového orgánu. Poškodený -Ministerstvo vnútra si uplatnilo nárok na náhradu škody

u žalobcu za poškodenie osobného motorového vozidla BMW 530 EČV: P.-XXXXX. Okresný súd ďalej
zistil, že žalobca nepopieral, pokiaľ ide o dopravnú nehodu na Pribinovej ulici, že sa táto stala, ale bola
zavinená policajtom, ktorý sa neadekvátne správal pri zastavovaní jeho vozidla. Aj toto rozhodnutie
o priestupku bolo preskúmavané druhostupňovým správnym orgánom, ako aj Najvyšším súdom, ktorý
rozhodnutie správnych orgánov obidvoch stupňov, ako aj rozhodnutie krajského súdu považoval za

vecne správne.

3. Súd následne vec posúdil podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1,2 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla platného a účinné v čase dopravnej nehody, podľa § 3 ods. 1, § 10 ods. 1,2,3,4

citovaného zákona, podľa § 12 ods. 2 písm. f/ a písm. g/ citovaného zákona, podľa § 813 ods. 1, § 563,
§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vl.nar. 87/1995 Z.z., podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v tomto čase, podľa § 51 ods. 4
citovaného zákona, ale aj podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom
znení, za použitia § 120 ods. 1 a § 135 ods. 1 O.s.p..

4. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že skutočne dňa 6.9.2007 došlo k poistnej udalosti
z dôvodu stretu prevádzok motorových vozidiel ev.č. M. XXX I. a motorového vozidla BMV ev.č. P.-
XXXXX, pričom škodu spôsobil žalovaný a bolo právoplatne konštatované, že žalovaný pri svojej jazde
porušil povinnosti vodiča, bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods.

1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá
je poistnou udalosťou, čím vznikol žalobcovi nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia proti
poistnému, ktorý nie je poistníkom, na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V zmysle ustanovení § 12 písm. e/ a
§ 12 ods. 2 poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti

vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu zodpovedá prevádzkou motorového vozidla na základe
zavinenia. Súd potom žalovaného považoval za pasívne legitimovaného v tomto spore. Poukázal pritom
na to, že súd je viazaný rozhodnutiami iných vnútroštátnych a medzinárodných súdnych orgánov, teda
aj rozhodnutiami v správnom konaní, kde boli jednoznačne a ustálené potvrdené rozsudkom NS SR
zavinenie žalovaného pri tejto dopravnej nehode. Čo sta týka príslušenstva, t.j. požadovaného úroku z

omeškania, žalobca ho žiada vo výške 9,25 % ročne od 13.4.2009. Súd vychádzajúc z predložených
listinných dôkazov, zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 425,21 € výzvou zo dňa
20.3.2009, avšak dôkaz o jej doručení žalovanému súdu nepredložil. Preto vychádzal súd z ust. §
563 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalovaný sa dozvedel o svojom dlhu voči žalobcovi až
doručením žaloby s prílohami spolu s platobným rozkazom dňa 14.6.2012 a do omeškania sa dostal

až nasledujúcim dňom 15.6.2012, od ktorého ho potom súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania,
pričom aj výška úroku z omeškania k tomuto dňu riadiac sa § 3 ods. 1 vl. nar. 87/1995 Zb. je iná a
predstavuje 9 % ročne. Žalovaný pri produkovaní dôkazov na svoju obranu a na vyvrátenie skutočností
tvrdených žalobcom v konaní ostal nečinný, len pri svojej výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinný,
ale žiaden dôkaz nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Keďže skutkový stav bol zisťovaný v správnom

konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu, súd bol viazaný týmto rozhodnutím a z vlastnej iniciatívy
nepovažoval za potrebnú rekonštrukciu dopravnej nehody. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 3 O.s.p. s tým, že aj keď žalobca vo veci len nepatrný neúspech, čo sa týka časti úroku z omeškania,
priznal mu plnú náhradu trov konania, ktoré trovy predstavujú uhradený súdny poplatok 16,50 €.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (ako vyplýva z jeho obsahu, proti zaväzujúcemu výroku a
súvisiacemu výroku o trovách konania) sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný s tým, že ho nepovažuje

za vecne správny a za spravodlivý. Naďalej tvrdil, že skutok, za ktorý bol uznaný vinný a odsúdený v
priestupkovom konaní sa nestal za jeho prítomnosti, čoho dôkazom bola aj obhliadka automobilu EČV:
M. XXXFB, ktoré viedol a ktoré nevykazovalo ani najmenšie poškodenie. Poprel, že by porušil ust. § 4
odst. 2 písm. c/, § 51 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z.. Poprel, že by sa plne nevenoval vedeniu motorového
vozidla, považuje toto tvrdenie za blbosť a to, či sa venoval alebo nevenoval riadne vedeniu motorového

vozidla musí posúdiť psychológ a nie nejaký „pajác“. Ďalej namietal všetky skutkové zistenia, ktoré boli
v správnom konaní zistené, poukazoval na to, že policajt, ktorý ho zastavoval bol pod vplyvom alkoholu
a bol to policajt pod vplyvom alkoholu, ktorý zaparkoval svoje auto značky P - 00155 pred zaparkované
policajné auto na pravej strane ul. Pribinovej. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta ďalšie skutočnosti
uvedené v odôvodnení vo výrokoch a rozhodnutiach správnych orgánov. Trval na rekonštrukcii tohto
skutku, aby sa dokázalo, že od začiatku uvádza pravdu, je nevinný a žiada priznať znalca z odboru

fotografie, aby ukázal škodu na jeho motorovom vozidle. Žiadal o zrušenie rozsudku s tým, že z hľadiska
hospodárnostibybolovýhodnejšiepočkaťnakonečnérozhodnutieeurópskejinštitúcie-súdupreľudské
práva a až potom konať a to z dôvodu zjednodušenia celého skutku.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje rozsudok súdu za vecne správny

a navrhuje ho potvrdiť. K všetkým skutočnostiam, ktoré uvádza v odvolaní žalovaný sa počas sporu
žalobca už vyjadril.

7. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1. júna 2017, pričom
verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

10. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/

O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli

z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, žeby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

12. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý

sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

14. Aj odvolací súd dáva do pozornosti právoplatné rozhodnutia v správnom konaní, ktoré jednoznačne

sú záväzné aj pre konajúci súd v tomto konaní (o zavinení nehody žalovaným). Nemožno preto
akceptovať námietky žalovaného, že skutok sa nestal a požadovaná rekonštrukcia nehody nie je
dôkazom, ktorý by vyvrátil závery, vyplývajúce z právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, vrátane
rozhodnutia &najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku a výroku o trovách konania ako vecne správne.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešná žalobkyni trovy odvolacieho

konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).