Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212632
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216212632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s. r. o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: V. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. A., A. XXX/X, o zaplatenie 1.767,37
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.493,35 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne z istiny od
14.09.2013 do zaplatenia, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa žalobou zo dňa
15.08.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný (ako podnikateľom) zaviazaný k
zaplateniu istiny vo výške 1.767,37 eur, úroku z omeškania 8,5% ročne od 14.09.2013 do zaplatenia
istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého sumou 4.841,96 eur (?).
Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 20260971 dňa
02.08.2012, žalovaný mal úver splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach po 83,04 eur riadne a

včas, svoj záväzok si neplnil, na úvere uhradil sumu 2.601,08 eur. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje
žalobný nárok. Veriteľ v priebehu konania v znení rámcovej zmluvy zo dňa 30.08.2016 pohľadávku dňa
18.10.2016 voči žalovanému postúpil žalobcovi. V doplňujúcom písomnom podaní z 10.04.2017 žalobca
uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje štyri neuhradené splátky za mesiace máj až august 2013
po 83,04 eur a zosplatnenú úverovú istinu (bez navýšenia o zmluvné úroky).

(2) Žaloba bola žalovanému doručená dňa 21.11.2016. K žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(4) Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 02.08.2012 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol
pôžičku (úver) vo výške 1.779,25 eur. Podľa formulára mal žalovaný úver splatiť v 36 mesačných
splátkach po 83,04 eur do augusta 2015. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola vyčíslená

na 41,49%, ročná úroková sadzba totožne 41,49%. Zo zmluvy nevyplýva tvrdenie žalobcu, že bol
úver poskytnutý na účely podnikania, vyplýva z nej len „pracovné zaradenie“ a „zamestnávateľ“. Vecné
bremeno dôkazu o účele úveru znáša žalobca.(5) Žalobca v zmysle bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok zmluvu listom zo dňa 12.09.2013
s poukazom na márne predchádzajúce upozornenie vypovedal. Podľa platobnej histórie úveru žalovaný
na úvere zaplatil sumu celkom 2.601,08 eur (vrátane akontácie 1.936,76 eur, ktorá sa však nepočíta do

úverových prostriedkov!). Do zosplatnenia úveru bolo splatných 12 splátok, z toho žalovaný v zmysle
platobnej histórie úveru zaplatil 8 splátok, dlh mu teda vznikol na splátkach splatných za obdobie máj
až august 2013. Žalovaný poukázal na to, že je uznaný za zdravotne postihnutú osobu v rozsahu 65%,
poberá invalidný dôchodok 150 eur mesačne. Chcel by dlh splácať, keď bude mať vyšší príjem a zlepší
sa mu zdravotný stav.

(6) Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ...

(ZSÚ).

(7) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(8) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(9) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

(10) Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
(11) Podľa § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

(12) V danom prípade strany uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil
súdu zmluvu o pôžičke z 02.08.2012, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver.
Žalobcažalovanémuvzmyslezmluvyposkytolúverovéprostriedky,žalovanýsazaviazalspolusúrokom
tieto prostriedky vrátiť v mesačných splátkach. Svoje povinnosti nedodržal, v tomto smere žalovaný
nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval, nárok žalobcu uznal.

(13) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(14) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožnopremlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(15) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo

nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(16) V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle

občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

(17) V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy

citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto

ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú
prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

(18) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k

záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v celom rozsahu. V zmysle citovaných ustanovení je nárok
sčasti premlčaný, a to v zmysle platobnej histórie úveru na splátkach a pokutách za omeškanie za
mesiace máj až júl 2013, a to v sume 3x 83,04 eur a 3x 8,30 eur (spolu 274,02 eur), t. j. na nároku
splatnom pred dňom 15.08.2013, žalobca si právo na zaplatenie dotknutých splátok mohol prvýkrát
uplatniť deň po ich splatnosti, a teda vtedy došlo k možnosti výkonu tohto práva, a začala plynúť

premlčacia lehota. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch, žaloba bola podaná v tejto časti po
uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšku súd
žalobe vyhovel, zároveň z priznanej sumy súd priznal aj nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaný sa
s platením preukázateľne dostal do omeškania.

(19) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(21) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanému v
rozsahu 68% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 84%:16%).

(22) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa poprivšeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)