Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109201938
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5109201938.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: D. C., nar XX. XX.
XXXX, bytom T., J. XX, zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom W., E. F. XX
proti žalovanej: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. XX/X, zastúpená JUDr. Valériou Cechovou,
advokátkou so sídlom H., U. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie

oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/16/2009-468 zo dňa 25. 04.
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu vyplatiť žalovanej sumu 500,- eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor
pre kat. územie M., obec M., okres Žilina, a to domu so súpisným č. XX postavenom na parcele č.
48/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2 s veľkosťami spoluvlastníckych podielov v 1/2
a vysporiadal ho tak, že výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. 48/8 zastavané plochy o výmere 66 m2
a CKN č. 48/21 zastavané plochy o výmere 78 m2 so stavbou rodinného domu číslo súpisné XX na
parcele CKN č. 48/21 je žalobkyňa a výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. 48/22 zastavané plochy

o výmere 65 m2, CKN č. 48/23 zastavané plochy o výmere 79 m2 a stavba rodinného domu bez
súpisného čísla postaveného na parcele CKN č. 48/23 je žalovaná. Vyporiadanie súd vykonal v súlade
s geometrickým plánom č. 1119/2011 vypracovaným Ing. D. T., overeným dňa 21. 09. 2011 Okresným
úradom v Žiline, katastrálny odbor, ktorý tvorí súčasť rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil
na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. V časti vzájomného návrhu súd návrh žalovanej
zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 141, § 142 OZ, keď

konštatoval, že účastníci, ako spoluvlastníci nehnuteľností, sa nevedeli dohodnúť na hospodárení so
spoločnou vecou, a preto súd po zistení, že vec je reálne deliteľná, spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal
tak, že stavbu, aj pozemok rozdelil v súlade s geometrickým plánom vypracovaným Ing. T.. Vyporiadanie
realizoval na základe výšky spoluvlastníckych podielov, keď mal preukázané, že každá zo strán sporu
je spoluvlastníkom v 1/2. Súd zamietol vzájomný návrh, ktorým žalovaná žiadala určiť, že je výlučnou
vlastníčkou novovzniknutej nehnuteľnosti - rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na CKN

parcele č. 48/22 z toho titulu, že túto nehnuteľnosť mala stavať sama so svojím nebohým manželom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jedná o spoločnú stavbu, ktorú realizovali účastníci, resp.
ich právni predchodcovia spoločne aj so zabudovaním hospodárskej budovy, ktorú mal dediť výlučne jejnebohý manžel. V rozhodnutí súd neriešil dovtedy spoločnú prípojku vody a žumpu s odôvodnením, že
na ďalšom spoločnom užívaní by sa mali účastníci dohodnúť. O trovách konania rozhodol súd v zmysle
§ 142 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase rozhodovania súdu) s tým, že každý z účastníkov mal vo veci

čiastočný úspech. Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
rozsudku v zmysle § 151 ods. 6 O. s. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obidve strany
sporu.

Žalobkyňa namietala správnosť výroku o trovách konania a žalovaná žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že po zrušení spoluvlastníctva by sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
novovzniknutých parciel CKN č. 48/22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, parcely CKN
č. 48/23 o výmere 79 m2 a novovzniknutej nehnuteľnosti rodinného domu bez súpisného čísla v kat.
úz. M. podľa znaleckého posudku znalca Ing. Bujňáka a žalobkyňa so žalovanou sú spoluvlastníčkami
rodinného domu číslo súpisné XX postaveného na parcele CKN č. 48/21 v kat. úz. M. podľa znaleckého

posudku znalca Ing. Bujňáka každá v 1/2. Žalobkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutých
parciel CKN č. 48/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parcely CKN č. 48/21 o výmere 78 m2
vkat.úz.M.podľaposudkuIng.Bujňáka.Súdbymalžalobkyninariadiťnavlastnénákladyvlehote30dní
obnoviťdodávkuvodydorodinnéhodomubezsúpisnéhočíslaasúdbymalzriadiťvecnébremenoprávo
vstupu za účelom užívania, údržby a prípadných opráv septiku a vodovodnej prípojky umiestnených na

parcele CKN č. 48/8 v kat. úz. M.. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu vzhľadom na to, že podľa jej názoru bola úspešná v konaní. Súd zamietol protinávrh žalovanej
a zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva realizoval takmer zhodne s obsahom jej návrhu. Záver súdu
o tom, že v spore žiadna zo strán nemala úspech, je podľa nej nesprávny. Žalovaná vo svojom odvolaní
opätovne poukazovala na tvrdenie, že dedičskou dohodou v konaní po neb. E. G. v roku 1978 sa právny

predchodca žalovanej Ing. J. G. stal okrem iného vlastníkom polovice rodinného domu číslo súpisné
XX, vlastníkom polovice pozemku parcely č. 48/8 a výlučným vlastníkom hospodárskych budov, ktoré
boli na pozemku postavené. Tvrdila, že prestavba hospodárskej budovy bola financovaná len ňou a jej
nebohým manželom. Nie je pravdivé tvrdenie, že spoločne so žalobkyňou a jej matkou. Namietala tiež
rozhodnutie súdu ohľadom vodovodnej prípojky a septiku a záver, že tieto majú slúžiť obom stranám aj

po zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veci samotnej. Pretože so žalobkyňou nie je možná dohoda
ohľadom užívania týchto vecí, žiadala, aby súd aj túto záležitosť vyriešil v zmysle jej návrhu.
Vo svojich ďalších vyjadreniach sa obe strany sporu pridržiavali dovtedajších svojich prednesov.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 až § 381 CSP a postupom

podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil a v súlade s § 388 CSP doplnil
výrok o vzájomnom vyporiadaní strán.

4. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolaní, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj to, či žalovaná je výlučnou vlastníčkou
časti rodinného domu, ktorý ako humno mal ešte v minulosti dedením získať jej manžel. Prvoinštančný
súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 08. 2013, keď zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo tak,
že časť domu pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej a časť domu ponechal v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené a následne po doplnení

dokazovania prvoinštančný súd opätovne rozhodol vo veci tak, že vzhľadom na spoluvlastnícky podiel
1/2 každého z účastníkov vykonal reálnu deľbu pozemku, ako aj reálnu deľbu rodinného domu číslo
súpisné XX. S takýmto postupom sa stotožnil aj odvolací súd, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Nakoľko v priebehu konania bolo zrejmé, že účastníci nie sú schopní
sa dohodnúť na ďalšom spoločnom užívaní vodovodnej prípojky a septiku, tak ako na to poukázal

odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, bolo potrebné vyriešiť aj túto otázku. Podľa
záverov súdu prvej inštancie vodovodná prípojka je spoločná, žalovaná má osobitnú prípojku zo
spoločnej vodomernej šachty, a preto nebolo potrebné túto vec v konaní riešiť. Tiež súd skonštatoval,
že vybudovaný septik na novovytvorenej parcele CKN č. 48/8, ktorú pridelil do výlučného vlastníctva
žalobkyne, je postačujúcim k tomu, aby spĺňal potreby pre obidvoch užívateľov, aj v novej, aj v starej časti

domu a je zbytočné riešiť nové pripojenie na odvod splaškových vôd. V tejto časti vlastne prvoinštančný
súd nevyriešil spory medzi účastníkmi, preto odvolací súd po doplnenom dokazovaní doplnil rozsudok a
stanovil žalobkyni povinnosť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vyplatiť žalovanej sumu 500,- eur
vlehote15dníodprávoplatnostirozsudku.Vzhľadomnareálnudeľbu,čiužsamotnéhorodinnéhodomu,alebo priľahlých pozemkov, je zrejmé, že žalovanej do výlučného vlastníctva pripadla nehnuteľnosť
(pôvodná časť starého domu) nachádzajúca sa na parcele č. 48/21, pričom na priľahlom pozemku CKN
parcela č. 48/8, ktorý tiež pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne, sa nachádza septik a vodovodná

prípojka. Tieto tvoria príslušenstvo k hlavnej veci, to znamená k tej časti domu, ktorá pripadla do
výlučného vlastníctva žalobkyne. V zmysle § 121 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci,
ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Reálnym
rozdelenímpôvodnéhodomusavodovodnáprípojkaaseptikstalisúčasťoutaktovytvorenejsamostatnej
veci(§120OZ).Jezrejmé,žepreriadneužívanienovovytvorenejveci,atočastidomunaparceleCKNč.

48/22 s prislúchajúcim pozemkom parcelou CKN č. 48/23 je potrebné vybudovať, resp. iným spôsobom
zabezpečiť prívod vody a odvod splaškovej vody. Naopak, pri reálnom rozdelení veci došlo k tomu, že
vybudovaná kúpeľňa, ktorá slúžila dovtedy obom stranám, pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej.
Pokiaľ teda by novovzniknuté nehnuteľnosti mali byť užívané spôsobom dovtedajším (rekreačné účely)
s príslušným užívacím štandardom (komfortom), bude pravdepodobne žalobkyňa nútená vybudovať
kúpeľňu a naopak žalovaná riešiť spôsob pripojenia novovzniknutého samostatného objektu na prívod

vody a odvod splaškových vôd. Zo spisového materiálu (vyjadrenie zástupcu vodárenskej spoločnosti)
o výške nevyhnutných nákladov na vyhotovenie vodovodnej prípojky, prípadne z ceny žumpy (septiku)
z údajov všeobecne dostupných z internetu dospel odvolací súd k záveru, že na úplné vyporiadanie
spoluvlastníckych podielov vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 500,- eur (čiastočne
nahradiť náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky a osadenie žumpy). Na druhej strane žalobkyňa

pre dosiahnutie dovtedajšieho komfortu bývania si musí vyriešiť vybudovanie kúpeľne (sprchovací kút).
Uvedené náklady súd určil odhadom vzhľadom na to, že vypracovanie znaleckého posudku, resp.
odborného vyjadrenia by s najväčšou pravdepodobnosťou náklady boli porovnateľné alebo dokonca aj
vyššie ako je súdom stanovená výška vzájomného finančného vyporiadania účastníkov (§ 191 ods. 1
CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo). Súd rozsudok súdu
prvej inštancie doplnil aj s prihliadnutím na ust. § 136 O. s. p. (rozsudok vydaný v čase platnosti O. s.
p.), v zmysle ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že výlučným vlastníkom novej časti
domu (pôvodne humno) je len ona, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetné humno mal

v minulosti nadobudnúť v dedičskom konaní v roku 1977, avšak ako vyplynulo z výpovedí účastníkov,
aj svedkov, následne starý pôvodný dom, ako aj humno boli prestavané na novú vec, a to dom číslo
súpisné XX, čo sa premietlo aj do dedičského konania v roku 1989, keď po Ing. J. G. dedila sa 1/2 domu
číslo súpisné XX na parcele č. 48/8. Pokiaľ teda aj v minulosti právny predchodca žalovanej nadobudol
humno do výlučného vlastníctva, toto bolo pri prestavbe starého domu zapracované do novovzniknutej

veci nového domu, pričom spoluvlastníctvo bolo vyjadrené podielom 1/2, či už u právneho predchodcu
žalobkyne alebo žalovanej. Správne potom súd prvej inštancie návrh žalovanej na určenie výlučného
vlastníctva k časti novovzniknutej veci domu číslo súpisné XX zamietol.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým

zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo, ako vecne správny potvrdil a výrok doplnil o povinnosť žalobkyne
na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu 500,- eur. Táto suma predstavuje čiastočnú
kompenzáciu nákladov nevyhnutných na zabezpečenie novovzniknutej veci prípojkou vody a odvodom
splaškových vôd. Po vykonaní reálnej deľby žalovaná nemá možnosť prístupu k vodovodnej prípojke a
septikuvybudovanomnapozemkupatriacomžalobkyni,pričomtietopredstavujúporeálnejdeľbesúčasť

novovzniknutej veci, na ktorú je vodovodná prípojka a odvod splaškových vôd fyzicky napojený. Keďže
po vykonaní reálnej deľby nie je možné vodovodnú prípojku a septik užívať žalovanou, na čiastočnú
kompenzáciu jej nákladov vzniknutých so zabezpečením si týchto služieb súd určil sumu 500,- eur z
dôvodov vyššie uvedených.

6. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne rozhodnutie o trovách konania, keď prvoinštančný súd určil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, s takýmito závermi sa tiež odvolací súd stotožnil.
Prvoinštančný súd rozhodoval v zmysle vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O. s. p. vychádzajúc zo
záverov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, ak má vo veci úspech len čiastočný,
pričom je zrejmé, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sú riešené práva a povinnosti bývalých

spoluvlastníkov a tak, ako to vyplynulo aj zo záverov súdu prvej inštancie, nemožno v tomto prípade
hovoriť o úspechu, resp. neúspechu niektorej zo zúčastnených strán.7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní
ani jeden z účastníkov v celom rozsahu nebol úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).